Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4C-380-2014.pdf
PDF · 114.11 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/380/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa spol. Quantum Credit a.s., IČO 47 248 980, so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, zastúpeného splnomocneným zástupcom spol. Z. P., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom X. B. XX, I., proti odporcovi O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, Ž., o zaplatenie 148,91 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v článku 4. dodatku zo dňa 19.08.2011 k zmluve o pripojení uzatvorenej dňa 19.08.2011, týkajúca sa zmluvnej pokuty, je neprijateľná, preto je neplatná.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 94,11 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % zo sumy 8,06 eur od 04.10.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 11,90 eur od 04.11.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 11,90 eur od 04.12.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11,90 eur od 04.01.2012 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 50,35 eur od 04.02.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a .
O náhrade trov konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.09.2014 domáhal súdneho výroku, ktorým by súd uložil odporcovi zaplatiť sumu 148,91 eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa s odporcom uzavrel dňa 19.08.2011 Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb program Relax 60+ (120) a dňa 19.08.2011 Dodatok k zmluve o pripojení, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívanie služby v lehote viazanosti 24 mesiacov. Na základe zmluvy poskytoval právny predchodca navrhovateľa odporcovi služby riadne a včas. Odporca neuhradil nasledovné faktúry:
- č. 7109125494 splatnú dňa 03.10.2011 na sumu 8,06 eur,
- č. 7110544205 splatnú dňa 03.11.2011 na sumu 11,90 eur,
- č. 7111685958 splatnú dňa 03.12.2011 na sumu 11,90 eur,
- č. 7112843100 splatnú dňa 03.01.2012 na sumu 11,90 eur,
- č. 7200650362 splatnú dňa 03.02.2012 na sumu 53,85 eur,
- č. 7201851542 splatnú dňa 03.03.2012 na sumu 3,50 eur,
- č. 7211774123 splatnú dňa 03.12.2012 na sumu 47,80 eur. Právny predchodca navrhovateľa spol. Slovak Telekom, a.s. a navrhovateľ dňa 20.11.2013 uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom navrhovateľa.
Podnik svoju zmluvnú povinnosť plnil riadne a včas a služby odporcovi fakturoval, preto mu vznikol nárok na úhradu faktúr. Odporca porušil zmluvu a faktúry neplatil, resp. nedobíjal si zmluvne dohodnutý kredit, v dôsledku čoho bol deaktivovaný a vznikol tiež nárok fakturovať zmluvnú pokutu.
Odporca sa k veci písomne nevyjadril.
Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“): Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa ustanovenia § 156 ods. 1 OSP: Rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.
Podľa ustanovenia § 156 ods. 3 OSP: Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa ustanovenia § 200ea ods. 1 OSP: Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Súd v súlade s ustanovenia 115a ods. 1 a 2 v spojitosti s § 156 ods. 1 a 3 a § 200ea ods. 1 OSP prejednal vec bez nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 23.03.2015.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca a navrhovateľ ako postupník uzatvorili dňa 20.11.2013 zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol prevod pohľadávok z postupcu na navrhovateľa, a to vrátane pohľadávky voči odporcovi v celkovej sume 148,91 eur. Postúpenie pohľadávky z postupcu na navrhovateľa postupca oznámil odporcovi listom zo dňa 29.11.2013.
Navrhovateľ je teda legitímnym právnym nástupcom spol. Slovak Telekom, a.s..
Právny predchodca navrhovateľa spol. Slovak Telekom, a.s. s odporcom uzavrel dňa 19.08.2011 zmluvu o pripojení. Touto zmluvou sa navrhovateľ zaviazal odporcovi poskytovať elektronické komunikačné služby, ktoré odporca čerpal mobilným telefónom so SIM kartou s telefónnym číslom 0911928068. K zmluve o pripojení dňa 19.08.2011 zmluvné strany uzavreli aj dodatok, na základe ktorého sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal poskytovať elektronické komunikačné služby v programe Relax 60+ (120) a odporca sa zaviazal navrhovateľovi za poskytnuté služby s dobou viazanosti 24 mesiacov platiť cenu služieb podľa zvoleného programu. Dodatok k zmluve o pripojení upravuje práva a povinnosti účastníkov zmluvy, ako i ustanovenie o zmluvnej pokute.
Za využívanie služieb verejnej mobilnej telefónnej siete odporcom právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval sumu 101,11 eur nasledovnými faktúrami:
- č. 7109125494 splatná dňa 03.10.2011 na sumu 8,06 eur,
- č. 7110544205 splatná dňa 03.11.2011 na sumu 11,90 eur,
- č. 7111685958 splatná dňa 03.12.2011 na sumu 11,90 eur,
- č. 7112843100 splatná dňa 03.01.2012 na sumu 11,90 eur,
- č. 7200650362 splatná dňa 03.02.2012 na sumu 53,85 eur,
- č. 7201851542 splatná dňa 03.03.2012 na sumu 3,50 eur.
Okrem toho právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporcovi zmluvnú pokutu v sume 47,80 eur, a to faktúrou č. 7211774123 splatnou dňa 03.12.2012.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy a dodatku - ďalej len „zákon“): Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 2 zákona: Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 písm. a) cit. zákona: Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa ustanovenia 42 ods. 4 písm. b) cit. zákona: Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom k prvému dňu omeškania - ďalej len „OZ“): Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka: Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z, (v znení účinnom k prvému dňu omeškania): výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúr za telekomunikačné služby na základe uzavretej zmluvy o pripojení. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zmysle zákona a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k zmluve je preukázané, že odporca svoju základnú povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas platiť cenu poskytovaných služieb titulom mesačných poplatkov, poplatkov za hlasové, nehlasové a ostatné poskytnuté služby, nesplnil, preto sa v tejto časti navrhovateľ dôvodne domáhal súdnej ochrany. Tieto poplatky boli vyúčtované faktúrami:
- č. 7109125494 splatná dňa 03.10.2011 na sumu 8,06 eur,
- č. 7110544205 splatná dňa 03.11.2011 na sumu 11,90 eur,
- č. 7111685958 splatná dňa 03.12.2011 na sumu 11,90 eur,
- č. 7112843100 splatná dňa 03.01.2012 na sumu 11,90 eur,
- č. 7200650362 splatná dňa 03.02.2012 na sumu 53,85 eur,
- č. 7201851542 splatná dňa 03.03.2012 na sumu 3,50 eur.
Služby boli odporcovi riadne dodané a skutočnosť, že odporca riadne dodané telekomunikačné služby na základe zmluvy o pripojení využíval, nebolo v konaní sporné. Celková dlžná suma za využitie týchto komunikačných služieb tak činí 94,11 eur (nepriznaná suma 2 á 3,50 eur účtovaná faktúrami č. 7200650362 splatnou dňa 03.02.2012 na sumu 53,85 eur a č. 7201851542 splatnou dňa 03.03.2012 na sumu 3,50 eur a suma 47,80 eur vyúčtovaná faktúrou č. 7211774123 splatnou dňa 03.12.2012 na sumu 47,80 eur, pričom dôvodmi sa súd zaoberá nižšie v tomto odôvodnení). Keďže v konaní nebolo preukázané, že by odporca sumu 94,11 eur uhradil, a to čo i len čiastočne, súd čo do tejto časti návrhu ako skutkovo a právne dôvodnému vyhovel.
Tým, že si odporca nesplnil svoju povinnosť zaplatiť vyfakturované sumy za mesačné poplatky a poplatky za hlasové a nehlasové služby riadne a včas v lehotách splatnosti vystavených faktúr, dostal sa do
omeškania a navrhovateľovi preto súd okrem nároku na zaplatenie priznanej istiny, priznal aj úroky z omeškania.
Úroky z omeškania súd priznal v zákonnej výške nasledovne:
- 9,5 % ročne zo sumy 8,06 eur od 04.10.2011 do zaplatenia,
- 9,5 % ročne zo sumy 11,90 eur od 04.11.2011 do zaplatenia,
- 9,25 % ročne zo sumy 11,90 eur od 04.12.2011 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 11,90 eur od 04.01.2012 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 50,35 eur od 04.02.2012 do zaplatenia
teda úroky priznal z každej dlžnej faktúry odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti príslušnej faktúry, nakoľko tento deň je prvým dňom omeškania s úhradou konkrétnej faktúry. Úroky z omeškania priznal súd vždy v zákonnej sadzbe účinnej k prvému dňu omeškania (k 04.10.2011 základná úroková sadzba ECB 1,50 % + 8%; k 04.11.2011 základná úroková sadzba ECB 1,50 % + 8 %, k 04.11.2011 základná úroková sadzba ECB 1,25 % + 8 %, k 04.01.2012 základná úroková sadzba ECB 1 % + 8 %, k 04.02.2012 základná úroková sadzba ECB 1 % + 8%).
Za nedôvodný považoval súd návrh navrhovateľa v časti, ktorou sa domáhal jednak zaplatenia súm 2 á 3,50 eur (účtovaných faktúrami č. 7200650362 splatnou dňa 03.02.2012 na sumu 53,85 eur a č. 7201851542 splatnou dňa 03.03.2012 na sumu 3,50 eur) a zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 47,80 eur, ktorú vyúčtoval odporcovi faktúrou č. 7211774123 splatnou dňa 03.12.2012.
Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o pripojení (ďalej len “OZ 1“): Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 OZ 1: Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 OZ 1: Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ 1: Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k) OZ 1: Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ 1: Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 153 ods. 3 OSP: Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Podľa ustanovenia § 153 ods. 4 OSP: Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Čo sa týka uplatneného nároku na zaplatenie poplatku za upomienky oneskorených platieb v sume 2 á 3,50 eur (vyúčtované samostatne faktúrou č. 7201851542 a spolu s ďalšími službami vo faktúre č. 7200650362), súd tento uplatnený nárok bez ohľadu na jeho pojmové označenie považoval z hľadiska právnej kvalifikácie podľa jeho obsahového vymedzenia za nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ako paušalizovanej náhrady škody za porušenie povinnosti odporcu zaplatiť faktúrami účtovanú cenu služieb riadne a v lehote splatnosti. Súd je toho názoru, že takýto typ nároku nemôže byť z právneho hľadiska považovaný za odplatu (cenu, resp. poplatok) za istú službu právneho predchodcu navrhovateľa (ako dodávateľa) poskytnutú na základe požiadavky odporcu (ako spotrebiteľa), keďže nepochybne ide o poplatok viažuci sa primárne na porušenie povinnosti odporcu zaplatiť cenu služieb riadne a včas v lehote splatnosti a až sekundárne na následné upozornenie odporcu zo strany právneho predchodcu navrhovateľa na porušenie jeho povinnosti (možná paušalizovaná náhrada výdavkov spojených s realizáciou takéhoto upozornenia v dôsledku omeškania odporcu s úhradou svojich peňažných záväzkov).
Súd je však toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal písomnú dohodu zmluvných strán o zmluvnej pokute, ako to predpokladá ustanovenie § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Táto zmluvná pokuta medzi účastníkmi konania nebola písomne dojednaná priamo v zmluve o pripojení. Záver o jej písomnom dojednaní možno hľadať v znení ust. čl. 7 bodu 7.7. Všeobecných podmienok (ktorá skutočnosť je súdu známa z jeho činnosti - § 121 OSP), podľa ktorých je spoločnosť Slovak Telekom, a.s. oprávnená písomne, prostredníctvom SMS správ, e-mailom alebo prostredníctvom automatického telefonického volacieho systému, telefonického hovoru alebo hlasovej správy upozorniť účastníka na jeho povinnosť zaplatiť dlžnú čiastku v prípade, ak neuhradí cenu služieb alebo iných platieb vyúčtovanú faktúrou v lehote jej splatnosti a určiť dodatočnú lehotu na zaplatenie (ďalej len „oneskorená platba“). Poplatok za upomienku oneskorenej platby podľa platného Cenníka, ako aj všetky náklady spojené s mimosúdnym, súdnym alebo exekučným vymáhaním pohľadávky znáša Účastník. V zmysle ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka musí byť zmluvná pokuta písomne dojednaná jednak čo do základu, t.j. musí byť dojednaná vo väzbe na konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti jednou zmluvnou stranou a súčasne aj čo do výšky, a to či už vo vyjadrení konkrétnou sumou, alebo iným spôsobom jej určenia, aby bolo možné bezpochyby dôjsť na základe tohto spôsobu k jej konkrétnemu vyčísleniu. Súd má však za to, že odkaz ustanovenia čl. 7 bodu 7.7. Všeobecných podmienok ohľadom výšky zmluvnej pokuty na platný cenník spoločnosti Slovak Telekom, a.s. takéto predpoklady nenapĺňa, keďže vydanie cenníka je nepochybne jednostranným právnym úkonom spoločnosti Slovak Telekom, a.s. stanovovaný tak len na základe prejavu vôle jednej zmluvnej strany. Aj keď aktuálne platný (v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi zmluvy o pripojení) Cenník spoločnosti Slovak Telekom, a.s. sa stal neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení, pri akejkoľvek zmene Cenníka zo strany spoločnosti Slovak Telekom, a.s. mohlo nepochybne dôjsť aj k zmene výšky tejto zmluvnej pokuty, čo by však už nezodpovedalo prejavu vôle odporcu. V kontexte tohto tak potom súd s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 v spojení s ustanovením § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka považoval predmetné dojednanie o zmluvnej pokute v ustanovení čl. 7 bodu 7.7 Všeobecných podmienok za neplatné pre jeho neurčitosť a nedostatok písomnej formy.
Zároveň súd prihliadal aj na to, že je možné usudzovať aj na nedostatok vôle odporcu ako spotrebiteľa podriadiť sa uvedenej zmluvnej podmienke v samotnom procese uzatvárania takejto zmluvy. V praxi je totiž, ako už bolo vyššie uvedené, zmluva predkladaná právnym predchodcom navrhovateľa vo formulárovej podobe (bez možnosti podrobnejšieho oboznámenia sa so Všeobecnými podmienkami, ako aj Cenníkom právneho predchodcu navrhovateľa, čo nie je možné jednak z časového hľadiska, ako aj z dôvodu veľkosti písma vo Všeobecných podmienkach hraničiaceho s čitateľnosťou) s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce s právnym predchodcom navrhovateľa vstúpiť do zmluvného vzťahu a tým stráca reálny záujem na oboznámení sa so znením Všeobecných podmienok. Z tohto pohľadu je možné dohodu o tejto zmluvnej pokute považovať za neplatný právny úkon aj s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok vôle odporcu.
V neposlednom rade treba poukázať aj na to, že navrhovateľa ani nepreukázal, že by odporcovi vôbec jeho právny predchodca takúto upomienku, na ktorej odoslanie odporcovi sa vznik zmluvnej pokuty sekundárne formálne viaže, zaslal (neuniesol bremeno dôkazu podľa ustanovenia § 120 ods. 1 OSP) a rovnako to navrhovateľ v návrhu ani len netvrdil.
Podľa čl. 4 dodatku k zmluve o pripojení v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/ dodatku alebo v čl. 3 bode 3.6 všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bode 5.2 písm. a/ až c/ všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke dodatku (47,80 eur).
Bod 1 písm. b/ dodatku zakotvuje záväzok odporcu riadne a včas platiť cenu služieb a dodržiavať povinnosti podľa zmluvy a dodatku, dodržiavať všeobecné podmienky a cenník služieb, ďalej záväzok odporcu uhradiť administratívny poplatok v súlade s cenníkom za vykonanie administratívnych alebo technických zmien v systémoch podniku v súvislosti s uzavretím dodatku, pričom administratívny poplatok bude odporcovi vyúčtovaný v prvej faktúre za služby vystavenej a doručenom po podpise dodatku, ak sa nedohodne odporca s podnikom inak; odporca nie je povinný zaplatiť administratívny poplatok, ak sa uzatvára dodatok súčasne s aktiváciou novej SIM karty, kedy sa účtuje príslušný aktivačný poplatok, alebo pri prechode zo služby Easy na niektorý z mesačných programov, kedy sa účtuje poplatok za prechod v súlade s cenníkom.
Je nepochybné, že navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od ustanovenia § 544 ods. 1 OZ a od spotrebiteľských zmlúv, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 OZ). Navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, právny predchodca navrhovateľa menil len výšku zmluvnej pokuty. Zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona je svojím charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne, ako spotrebiteľská zmluva upravená. Vzťah medzi OZ a zákonom má povahu vzťahu všeobecného predpisu (lex generalis) a osobitného predpisu (lex specialis). Je nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3, 4 OZ).
Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle.
K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednanie obsiahnuté v dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 19.08.2011 týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom z omeškania, t.j, že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.
Súd je toho názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje
preto, že právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ nebol je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k) OZ). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.
V danej veci zmluvnú pokutu tak, ako je dojednaná v zmluve, považuje súd ako neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty.
Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku porušenia povinnosti (nezaplatenia ceny za služby) na strane spotrebiteľa dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu za služby (keďže zmluvná pokuta bola návrhom uplatnená za porušenie povinnosti platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby) hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného paušálneho mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu. Predmetná zmluvná podmienka zaväzovala odporcu k zaplateniu zmluvnej pokuty počas celej doby viazanosti 24 mesiacov. Nárok na zmluvnú pokutu v plnej výške mal preto pôvodný veriteľ aj v prípade, ak by odporca porušil zmluvnú povinnosť (s následkom predčasného ukončenia Zmluvy) hoci aj v posledný deň tejto doby napriek tomu, že dovtedy by neporušil žiadnu zmluvnú povinnosť.
Súd má za to, že práve uvedené skutočnosti spôsobili nerovnováhu v predmetnom spotrebiteľskom vzťahu, a tým aj neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky a jej súčasnú neplatnosť, nakoľko nie je možné akceptovať stav, v rámci ktorého jedna zo zmluvných strán (dodávateľ) zneužíva svoje postavenie na to, že diktuje zmluvné podmienky, ktoré druhá strana (spotrebiteľ) buď bezvýhradne príjme alebo s ním dodávateľ zmluvu neuzavrie.
V zmysle vyššie citovaných ustanovení, ak súd v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloví, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách je neprijateľná, takáto zmluvná podmienka je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo navrhovateľovi právo na plnenie zo zmluvnej pokuty, a preto v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol.
Navyše súd dodáva, že v prípade ak by nemal za preukázané, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 47,80 eur za porušenie povinností (keďže k vzniku nároku na zmluvnú pokutu musí dôjsť jednak k porušeniu vymedzenej povinnosti a aj k následnému vypojeniu SIM karty z prevádzky) by zamietol z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal, že došlo k vypojeniu SIM karty zo strany právneho predchodcu navrhovateľa.
O výroku o trovách súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP, podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).