Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/188/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci navrhovateľa: Harald Umreich Gesellschaft m.b.H., Rheinboldstrasse č. 24, A-2362 Biedermannsdorf, Rakúska republika, IČO: FN 114530b, zastúpeného JUDr. Andrejom Garom, advokátom, Prievozská ul. č. 2/ B, Bratislava, proti odporcovi: IKB Leasing SR, s.r.o., Plynárenská 1, Bratislava, IČO: 35 914 912, zastúpeného Lansky, Ganzger & Partner Rechtsanwälte, spol. s r.o., Zámocké schody 2/A, Bratislava, IČO: 36 851 710, o zaplatenie 23 200,- eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 23 200,- eura s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne odo dňa 13. 09. 2013 až do zaplatenia v lehote do troch dni odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 4 244,50 eura (z čoho trovy právneho zastúpenia navrhovateľa predstavujú sumu 2 852,50 eura) k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Andreja Garu, advokáta, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania zo dňa 11. 02. 2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 23 200,- eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne odo dňa 13. 09. 2013 až do zaplatenia a náhradu trov konania, čo odôvodnil tým, dňa 01. 08. 2013 uzatvorili navrhovateľ ako predávajúci a odporca ako kupujúci dve kúpne zmluvy, predmetom ktorých bola kúpa/predaj dvoch elektroinvazívnych rezacích strojov zn. Mitsubishi. K uzatvoreniu zmluvy prišlo na základe objednávky odporcu zo dňa 24. 07. 2013 a jej potvrdenia zo strany navrhovateľa dňa 01. 08. 2013. Na základe zmlúv vznikla navrhovateľovi povinnosť dodať odporcovi objednaný tovar - dva elektroinvazívne rezacie stroje zn. Mitsubishi a odporcovi vznikla povinnosť uhradiť navrhovateľovi kúpnu cenu za dodaný tovar v súlade so zmluvami. Napriek tomu, že navrhovateľ si svoj zmluvný záväzok splnil a dodal odporcovi objednaný tovar, odporca do dnešného dňa neuhradil navrhovateľovi časť kúpnej ceny v sume 23 200,- eura. Navrhovateľ uvedenú časť kúpnej ceny fakturoval odporcovi faktúrou č. G130909 zo dňa 14. 08. 2013, ktorej splatnosť nastala uvedením dodaného tovaru do prevádzky, k čomu v zmysle servisnej správy a preberacieho protokolu prišlo dňa 12. 09. 2013, kedy nadobudla táto faktúra splatnosť.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. -27 zo dňa 14. 04. 2014, proti ktorému podal odporca odpor s odôvodnením, že odporca od kúpnych zmlúv uzatvorených dňa 01. 08. 2013 medzi navrhovateľom a odporcom platne odstúpil. Doručením odstúpenia od kúpnych zmlúv sa kúpne zmluvy zrušili a zanikli všetky práva a povinnosti zmluvných strán z nich vyplývajúce. Následne odporca vyzval navrhovateľa na dohodnutie si termínu a miesta na odovzdanie strojov a tiež na vrátenie zaplatených preddavkov v celkovej výške 23 200,- eura. V zmysle vyššie uvedeného odporca uviedol, že neuznáva navrhovateľom uplatnený nárok ani čo do dôvodu, ani do výšky. Odporca mal za to, že žiadne finančné

prostriedky navrhovateľovi nedlhuje, a preto považoval navrhovateľom uplatnený nárok za predčasný, neopodstatnený a neoprávnený.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní k veci ešte uviedol, že navrhovateľ si splnil všetky svoje povinnosti predávajúceho, teda dodal tovar odporcovi, odovzdal mu potrebné doklady a vykonal aj jednodňové školenie ohľadom predmetu zmluvy. Odporca zaplatil navrhovateľovi sumu 15 200,- eura a lízingový nájomca zaplatil navrhovateľovi sumu 8 000,- eura, čo predstavovalo polovicu kúpnej ceny, pričom druhú polovicu kúpnej ceny navrhovateľovi nezaplatili, i keď odporcu na jej zaplatenie vyzval. Navrhovateľ pri dôvodoch odstúpenia odporcu od zmluvy poukázal na ust. ohľadom zásadnej zmeny podmienok, najmä na ust. , podľa ktorého odstúpenie sa nemôže týkať majetkových pomerov ani zmeny hospodárskej situácie. Navrhovateľ preto považoval odporcove odstúpenie od zmluvy za neplatné a z toho istého dôvodu aj bod 1 ods. 2 nákupných podmienok. Navrhovateľ uviedol, že v prípade, ak by súd odstúpenie od zmluvy vyhodnotil ako platné, poukázal na ust. , pretože v tomto ustanovení uvádzaná škoda predstavuje nezaplatenú časť kúpnej ceny a za jej nezaplatenie zodpovedá odporca. Otázkou podľa navrhovateľa bolo, či odporcom uvádzaný dôvod mali zmluvné strany dohodnutý v zmluve, pričom sa domnieval, že samotná likvidácia obchodnej spoločnosti nie je zmenou hospodárskej situácie. Dňa 14. 03. 2014 prišlo k dobrovoľnému výmazu lízingového nájomcu z obchodného registra, čo znamená, že tento musel mať plusový zostatok. Nie je zrejmé, ako zisťoval odporca hospodársky stav lízingového nájomcu, keď mesiac po uzavretí zmluvy tento lízingový nájomca vstúpil do likvidácie a navyše je otázkou, či si odporca uplatnil svoju pohľadávku počas likvidácie lízingového nájomcu. Nakoľko navrhovateľ považoval odstúpenie od zmluvy za neplatné, odporca je aj naďalej vlastníkom predmetu kúpnej zmluvy a je otázkou, či sa snažil ďalej predať, alebo prenajať predmet kúpnej zmluvy.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní k veci ešte uviedol, že odstúpenie od zmluvy považuje za platné, nakoľko jeho dôvodom bolo zhoršenie hospodárskej situácie lízingového nájomcu, o čom nemohol mať odporca vedomosť, pretože v jednotlivých účtovných a daňových dokladoch bol majetok lízingového nájomcu hodnotený ako plusový, pričom do vstupu do likvidácie bol majetkový zostatok lízingového nájomcu mínusový. Odporca ešte uviedol, že v prípade, ak by súd vyhodnotil odstúpenie od zmluvy za neplatné v zmysle ust. , odporca za vzniknutú škodu nezodpovedá. Keďže odstúpením od zmluvy zanikli všetky kúpne zmluvy odporca žiadal, aby si účastníci vrátili doteraz poskytnuté plnenia. Odporca bol ochotný kedykoľvek vrátiť navrhovateľovi predmet kúpy, pričom odporcovi v súčasnosti vznikajú náklady za platenie za jeho skladovanie. Odporca sa snažil predmet kúpy posunúť do nového nájmu, nakoľko však ide o mimoriadne špecifický tovar, odporcovi sa to nepodarilo.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu titulom záverečného vyjadrenia k veci uviedol, že vzhľadom na závery účtovných dokladov lízingového nájomcu za obdobie od marca 2013 do 07. 01. 2014 je potrebné konštatovať, že jeho hospodársky výsledok sa zlepšoval, resp. že jeho aktíva sa zásadným spôsobom nemenili a naopak pasíva sa znižovali. Ak mal odporca pri odstúpení od zmluvy na mysli, že sa bude zhoršovať jeho hospodárska situácia, tak tento dôvod nenastal a ako argument na odstúpenie od zmluvy nemôže obstáť. Odhliadnuc od tohto dôvody odstúpenia od zmluvy boli v zmluve dohodnuté, pričom k odstúpeniu od zmluvy mohlo prísť len v prípade, ak by nastali okolnosti, ktoré mali vplyv na samotné uzavretie zmluvy. Nakoľko odporca ako dôvod odstúpenia od zmluvy uviedol vstup lízingového nájomcu do likvidácie, takýto dôvod nebol zmluvnými stranami ako dôvod odstúpenia od zmluvy dohodnutý, a preto je takéto odstúpenie od zmluvy podané bez príslušného dôvodu.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu titulom záverečného vyjadrenia k veci uviedol, že k odstúpeniu od kúpnych zmlúv prišlo v zmysle bodu 1 nákupných podmienok, pretože zhoršenie hospodárskej situácie lízingového nájomcu nastalo, o čom svedčia predložené účtovné doklady. Tieto doklady preukazujú, že od septembra 2013 do januára 2014 sa jeho hospodárske pomery nezlepšili, nakoľko jeho vlastné imanie predstavovalo mínusovú hodnotu 100 781,- eura. Odporca sa domnieval, že odstúpenie od zmluvy je platné, takže obe zmluvné strany sú povinné vrátiť všetko, čo už prijali. Ak by aj odstúpenie od zmluvy bolo neplatné s ohľadom na okolnosti vylučujúce zodpovednosť odporcu

v zmysle ust. , nemôže odporca niesť zodpovednosť za hospodársku situáciu lízingového nájomcu, takže nemôže byť zaviazaný na náhradu škody, ktorú si v takomto prípade uplatnil navrhovateľ od odporcu.

Právni zástupcovia účastníkov konania nemali na pojednávaní súdu, konanom dňa 02. 03. 2015 ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd na uvedenom pojednávaní po záverečných vyjadreniach vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. a a odročil ho z dôvodu vyhlásenia rozhodnutia na termín 23. 03. 2015 s tým, že podľa ust. súd rozsudok vo veci samej vyhlásil na tomto ďalšom pojednávaní.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania a listinnými dôkazmi, a to: faktúrou č. G130909, servisnými správami, preberacími protokolmi, objednávkou odporcu zo dňa 24. 07. 2013, odstúpením odporcu od kúpnej zmluvy, výzvou právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 05. 12. 2013, poznámkami k individuálnej účtovnej závierke spoločnosti Hoffmann Formtechnik, s. r. o. v likvidácii, súvahou spoločnosti Hoffmann Formtechnik, s. r. o. v likvidácii za rok 2013 a 2014, výkazom ziskov a strát spoločnosti Hoffmann Formtechnik, s. r. o. v likvidácii za rok 2013, výpisom z obchodného registra spoločnosti odporcu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov.

Podľa oddielu 1 čl. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa oddielu 2 čl. 7 bodu 1 písm. a) a b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte: v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby; na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby: - pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať.

Podľa čl. 3 bodu 1 nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

Podľa čl. 3 bodu 2 nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zmluvné strany sa môžu kedykoľvek dohodnúť, že sa zmluva spravuje iným právnym poriadkom ako právnym poriadkom, ktorým sa na základe predchádzajúcej voľby uskutočnenej podľa tohto článku alebo iných ustanovení tohto nariadenia spravovala dovtedy. Žiadna zmena a doplnenie zvoleného rozhodného práva po uzatvorení zmluvy nemá vplyv na jej formálnu platnosť podľa článku 11, ani nemá nepriaznivý vplyv na práva tretích osôb.

Podľa ust. tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa ust. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa ust. upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa ust. právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je na uzavretie zmluvy (ďalej len ""), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa ust. včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím .

Podľa ust. zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie .

Podľa ust. podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Podľa ust. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.

Podľa ust. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

Podľa ust. pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom.

Podľa ust. výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

Podľa ust. ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

Podľa ust. zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

Podľa ust. od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

Podľa ust. odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.

Podľa ust. odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa , riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

Podľa ust. strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa . Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

Podľa ust. ak sa po uzavretí zmluvy zmarí jej základný účel, ktorý bol v nej výslovne vyjadrený, v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa zmluva uzavrela, môže strana dotknutá zmarením účelu zmluvy od nej odstúpiť.

Podľa ust. za zmenu okolností podľa odseku 1 sa nepovažuje zmena majetkových pomerov niektorej strany a zmena hospodárskej alebo trhovej situácie.

Podľa ust. strana, ktorá odstúpila od zmluvy podľa , je povinná nahradiť druhej strane škodu, ktorá jej vznikne odstúpením od zmluvy. Pre účinky odstúpenia od zmluvy platí primerane .

Podľa ust. kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa ust. v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa .

Podľa ust. Predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.

Podľa ust. kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar odovzdaný.

Podľa ust. kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar odovzdaný.

Podľa ust. kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar odovzdaný.

Podľa ust. § 340a ods. 1 Obch. Z. zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku (ďalej len „doklad“), alebo

60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. To neplatí, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d. Ustanovenia prvej a druhej vety sa nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.

Podľa ust. prvá veta dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok nezanikne iným spôsobom.

Podľa ust. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Podľa ust. ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009

Podľa ust. ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013

Podľa ust. práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

Podľa ust. ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (), ustanovenia o omeškaní dlžníka () a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi () účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.

Podľa ust. Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2015

Podľa ust. Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (po 01.01.2015) ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2015, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014.

Podľa ust. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ust. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa ust. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( ) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v .

Podľa ust. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd na základe vykonaného dokazovania považoval za nesporné, že odporca objednávkou zo dňa 24. 07. 2013 prejavil v zmysle ust. vôľu uzavrieť s navrhovateľom , predmetom ktorej mal byť záväzok navrhovateľa dodať odporcovi tovar (dva elektroerozívne rezacie stroje, ďalej len „tovar“) a záväzok odporcu zaplatiť za navrhovateľom dodaný tovar odporcovi kúpnu cenu. Navrhovateľ predmetnú objednávku odporcu potvrdil pečiatkou a podpisom zo dňa 01. 08. 2014, čo možno v zmysle ust. považovať za na uzavretie zo strany odporcu a v zmysle ust. za včasné konanie navrhovateľa, z ktorého možno vyvodiť jeho súhlas s prijatím odporcu na uzavretie . Na základe toho súd dospel k záveru, že medzi navrhovateľom a odporcom bola v zmysle ust. uzatvorená v písomnej forme (ďalej len „“), pričom podľa svojho obsahu išlo o kúpnu .

Vzhľadom na to, že v danom prípade ide o spor s cudzím prvkom, keďže navrhovateľ je právnická osoba založená podľa rakúskeho právneho poriadku, súd musel skôr než začal konať, skúmať právomoc súdov Slovenskej republiky. Nakoľko navrhovateľ je subjekt domicilovaný v Rakúskej republike a odporca je subjekt domicilovaný v Slovenskej republike, ide o spor, kde ako účastníci konania vystupujú subjekty domicilované v rôznych členských štátoch Európskej únie, a preto sa právomoc súdov spravuje podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Základným kritériom určenia právomoci podľa oddielu 1 čl. 4 tohto nariadenia je, že osoba (právnická alebo fyzická) má byť žalovaná v štáte, kde má svoj domicil. Keďže odporca má svoj domicil (sídlo) v Slovenskej republike, v zmysle oddielu 1 čl. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach bola daná právomoc súdov Slovenskej republiky prejednať a rozhodnúť tento spor s cudzím prvkom.

Nakoľko pri zmluvnom vzťahu navrhovateľa a odporcu došlo ku stretu rôznych právnych poriadkov členských štátov Európskej únie (rakúskeho a slovenského právneho poriadku), na určenie rozhodného práva pre posúdenie takéhoto zmluvného vzťahu sa použilo Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008. Pri voľbe rozhodného práva podľa čl. 3 predmetného nariadenia platí, že voľba musí byť urobená výslovne alebo je jasne preukázaná ustanoveniami alebo okolnosťami prípadu, pričom zmluvné strany sa môžu kedykoľvek dohodnúť, že sa spravuje iným právnym poriadkom ako právnym poriadkom, ktorým sa na základe predchádzajúcej voľby spravovala dovtedy. Hoci voľba práva nebola medzi účastníkmi výslovne dohodnutá, resp. nevyplývala z ustanovení , nakoľko však nebola táto otázka medzi účastníkmi konania sporná, keďže obaja účastníci konania sa zhodli na použití slovenského právneho poriadku, za rozhodné právo na posúdenie nároku navrhovateľa vyplývajúceho z kúpnej uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom súd považoval právo Slovenskej republiky.

Súd mal z výpisu obchodného registra navrhovateľa a odporcu preukázané, že v čase uzatvorenia predmetnej obaja vystupovali ako podnikatelia - právnické osoby v zmysle ust. , pričom s prihliadnutím na všetky okolnosti bolo zrejmé, že sa ich záväzkový vzťah týkal ich podnikateľskej činnosti, a preto sa v zmysle ust. použil na tento ich záväzkový vzťah režim , okrem tých práv a povinností, ktoré

neupravuje a sú upravené v v zmysle ust. a ust. . Vzhľadom na to sa na uzavretú kúpnu preto použili ust. a nasl. .

Zo servisných správ a preberacích protokolov vyplývalo, že navrhovateľ v zmysle vyššie uvedenej dodal odporcovi tovar - dva elektroerozívne rezacie stroje, čím si splnil svoj záväzok v zmysle ust. a , pričom súd považoval za nesporné aj to, že odporca tento tovar prevzal, čím v zmysle ust. nadobudol k tomuto tovaru vlastnícke právo a zároveň mu vznikla v zmysle ust. , a povinnosť zaplatiť kúpnu cenu. Na základe zhodných tvrdení účastníkov konania v zmysle ust. mal súd preukázané, že odporca zaplatil kúpnu cenu v sume 23 200,- eura, čo predstavovalo polovicu dohodnutej kúpnej ceny. Vzhľadom na to navrhovateľ vyzval odporcu faktúrou č. G130909 zo dňa 14. 08. 2013 na doplatenie zvyšnej kúpnej ceny v sume 23 200,- eura, pričom súd považoval za nesporné, že k zaplateniu predmetnej zvyšnej kúpnej ceny zo strany odporcu neprišlo.

Medzi účastníkmi konania bolo taktiež nesporné, že odporca predmetný tovar, ktorý v zmysle vyššie uvedenej ústnej kúpnej nadobudol do svojho vlastníctva, dal do užívania lízingovému nájomcovi

- spoločnosti Hoffmann Formtechnik, s. r. o., v likvidácii, IČO: 45 935 114, a že tento lízingový nájomca bol na základe rozhodnutia jediného spoločníka zo dňa 28. 08. 2013 ku dňu 01. 09. 2013 zrušený s likvidáciou a dňa 15. 03. 2014 dobrovoľne vymazaný z obchodného registra.

Ako sporné sa v konaní ukázalo posúdenie platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia odporcu od kúpnej , ku ktorému došlo listom odporcu zo dňa 04. 11. 2013. Odporca ako dôvod odstúpenia uviedol, že v dôsledku zrušenia leasingového nájomcu a jeho vstupu do likvidácie prišlo k takému zhoršeniu hospodárskej situácie, pre ktoré bol odporca nútený od kúpnej v zmysle bodu 1. nákupných podmienok tvoriacich súčasť kúpnych zmlúv odstúpiť. Odporca uviedol, že v bode 1. ods. 2 nákupných podmienok tvoriacich súčasť kúpnych zmlúv bolo dohodnuté, že odporca objednávku uskutočňuje s ohľadom na hospodársku situáciu leasingového nájomcu, ktorá je odporcovi k momentu uzavretia známa. V prípade, že sa odporca dozvie o takých skutočnostiach, ktoré mu k momentu uzatvorenia leasingovej neboli známe a ktoré by mohli mať vplyv na zhoršenie hospodárskej situácie leasingového nájomcu, je odporca oprávnený od tejto objednávky (od kúpnej na predmet leasingu) odstúpiť. Dodávateľ sa zaväzuje, že v prípade uplatnenia práva odstúpiť od objednávky zo strany odporcu, bezodkladne vráti preddavok, ktorý už bol zaplatený za predmet leasingu, a to aj v prípade, ak bol preddavok zaplatený nájomcom.

Pre odstúpenie od v zmysle ust. platí, že od možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje alebo , resp. iný zákon. Odporca dôvod svojho odstúpenia považoval za dohodnutý, resp. uvedený v nákupných podmienkach, ktoré boli súčasťou kúpnej . Podľa názoru súdu však odporca žiadnymi listinnými dôkazmi v zmysle ust. nepreukázal existenciu týchto nákupných podmienok, na ktoré vo svojom odstúpení odkázal. Súd považoval za nesporné, že predmetná objednávka odporcu zo dňa 24. 07. 2013 obsahovala aj skutočnosti o tom, že odporca predmetný tovar kupuje z dôvodu jeho leasingového prenájmu spoločnosti Hoffmann Formtechnik, s. r. o. v likvidácii, čo by bolo možné považovať za účel predmetnej kúpnej a taktiež dohodu o cene a spôsobe jej platby. Z uvedenej objednávky však nevyplývala možnosť odporcovho odstúpenia od a žiadne nákupné podmienky, ktoré mali byť súčasťou kúpnej , nemal súd k dispozícii. Z toho dôvodu súd nemohol považovať prípad odporcovho odstúpenia od za prípad, ktorý ustanovuje , resp. ktorý by bol súčasťou v rámci nákupných podmienok, na ktoré by v zmysle ust. odkazovala.

Súd však ďalej skúmal, či dôvod odporcovho odstúpenia od nepredstavuje jeden zo zákonných dôvodov uvedených v , prípadne v inom zákone, ktoré by odporcovi zakladali právo od odstúpiť. Pre obchodné záväzkové vzťahy v zásade platí, že zmena podmienok a okolností nemá vplyv na povinnosť zmluvných strán plniť zo vyplývajúce povinnosti. Jedným z taxatívnych dôvodov, kedy zákon priznáva jednej zo zmluvných strán právo od riadne uzavretej

odstúpiť, je prípad zmarenia účelu . Ust. umožňuje odstúpiť od , ak by jej plnenie bolo pre niektorú strán bezúčelné vzhľadom na podstatnú zmenu okolností, za ktorých strany túto uzavreli, pričom zmena okolností musí nastať až po uzavretí a musí byť podstatná. Pre aplikáciu tohto ustanovenia sa však vyžaduje, aby základný účel bol v výslovne vyjadrený. Za účel treba chápať taký účel, dosiahnutie ktorého bolo jediným dôvodom na uzavretie . Ako súd už vyššie uviedol, účelom uzavretie predmetnej kúpnej medzi navrhovateľom a odporcom bola kúpa predmetného tovaru odporcom od navrhovateľa a jeho následné danie do užívania odporcom lízingovému nájomcovi. Inak povedané, bez existencie možnosti dať predmet kúpnej do užívania lízingového nájomcu by k uzavretiu kúpnej medzi navrhovateľom a odporcom neprišlo. Ust. definuje, že za zmenu okolností nemožno považovať zmenu majetkových pomerov niektorej strany alebo zmenu hospodárskej alebo trhovej situácie, čím sa zákonodarca snažil vylúčiť bežné podnikateľské riziko, ktoré v obchodných vzťahoch podnikateľ znáša. Bolo nesporné, že odporca predmet kúpnej nadobudol a že ho dal aj do užívania lízingovému nájomcovi, z čoho možno vyvodiť, že účel predmetnej kúpnej bol naplnený, pričom skutočnosť, že sa lízingový nájomca dostal do likvidácie a zanikol, možno považovať za takú zmenu okolností, ktorá nastala po uzavretí predmetnej kúpnej a ktorá je v ust. neprípustná, keďže za zmenu okolností nemožno považovať zmenu finančnej alebo hospodárskej situácie, resp. majetkových pomerov niektorej strany, hoci účastníkom (stranou) kúpnej lízingový nájomca nebol, avšak bol podstatný pre naplnenie účelu predmetnej kúpnej . Ak by súd považoval predmetnú zmenu okolností v zmysle ust. za prípustnú, preniesol by tým bremeno odporcovho podnikateľského rizika na navrhovateľa, a teda navrhovateľ by znášal odporcov neúspech v podnikaní, čo je v rozpore s ust. , keďže podnikateľ vykonáva podnikateľskú činnosť na vlastnú zodpovednosť a zároveň by tým bola porušená zásada rovnosti účastníkov v súkromnom právnych vzťahoch a zásada poctivého obchodného styku. Z toho vyplýva, že ak by aj takýto dôvod odstúpenia bol dojednávaný v nákupných podmienkach, na ktoré odporca odkazoval a ktorých existenciu však v zmysle ust. nepreukázal, bol by v rozpore so základnými zásadami poctivého obchodného styku, a preto v zmysle ust. by nepožíval právnu ochranu, teda by sa odporca nemohol domáhať výkonu takéhoto práva na odstúpenie od , takže by bolo takéto odstúpenie od neplatné. Súd preto ani neskúmal, či k zhoršeniu majetkovej situácie spoločnosti Hoffmann Formtechnik, s. r. o. v likvidácii došlo pred alebo po uzavretí , keďže už len samotný dôvod odstúpenia je neprípustný a na rozhodnutie súdu by to nemalo žiadny vplyv, preto súd od tohto skúmania upustil.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k tomu názoru, že odporcove odstúpenie od je neplatné, nakoľko nebol daný žiadny zmluvný ani zákonný dôvod takéhoto odstúpenia, a preto kúpna uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom na základe objednávky odporcu zo dňa 24. 07. 2013, potvrdenej navrhovateľom dňa 01. 08. 2013 ostáva platná, resp. nezanikla a nezanikla ani odporcova povinnosť zaplatiť zvyšnú časť kúpnej ceny za navrhovateľom dodaný tovar odporcovi v sume 23 200,- eura, ktorej výška nebola medzi účastníkmi konania sporná.

Nakoľko navrhovateľ a odporca nemali úrok z omeškania dohodnutý, navrhovateľovi omeškaním odporcu s platením súdom priznanej sumy vznikol nárok na úroky z omeškania podľa ust. a . Výšku úrokov z omeškania súd stanovil s odvolaním sa na ust. a ust. Nariadenia vlády SR č. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná ku dňu omeškania s plnením peňažného dlhu z faktúry č. G130909 (deň omeškania odporcu bol deň 13. 09. 2013), predstavovala výšku 0,50 % ročne, takže navrhovateľovi patria úroky z omeškania vo výške o 9 percentuálnych bodov vyššie, ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 9,50 % ročne. Súd priznal navrhovateľovi právo na úroky z omeškania z priznanej sumy až do dňa reálneho zaplatenia tejto sumy odporcom navrhovateľovi.

V zmysle všetkých vyššie uvedených zákonných ustanovení a skutočností zistených z vykonaného dokazovania súd navrhovateľa na začatie konania považoval za dôvodný, a preto mu v celom rozsahu vyhovel.

Podľa ust. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ust. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ust. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Podľa ust. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Trovy konania vo veci úspešného účastníka - navrhovateľa - pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za na začatie konania vo výške 1 392,- eura podľa položky 1 písm. a/ poznámky č. 2 o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a sumy 2 852,50 eura, ktorá predstavuje náklady právneho zastúpenia navrhovateľa vypočítané podľa ust. a nasl. vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za:

- prevzatie a prípravu zastúpenia v sume 386,74 eura,

- písomné vyjadrenie protistrane zo dňa 05. 12. 2013 v sume 386,74 eura,

- rokovanie s protistranou dňa 19. 12. 2013 v sume 193,37 eura,

- písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 11. 02. 2014 v sume 386,74 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 14. 01. 2015 v sume 386,74 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 02. 03. 2015 v sume 386,74 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 23. 03. 2015 v sume 193,37 eura,

- 3 x režijný paušál po 7,81 eura v celkovej sume 23,43 eura,

- 1 x režijný paušál v sume 8,04 eura,

- 3 x režijný paušál po 8,39 eura v celkovej sume 25,17 eura,

- 20 % DPH v sume 475,42 eura.

Súd zaviazal odporcu na zaplatenie trov konania navrhovateľa k rukám jeho právneho zástupcu s odvolaním sa na ust. , podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu nákladov právneho zastúpenia v

časti náhrady DPH, pretože tento právny zástupca navrhovateľa predložil v zákonnej lehote súdu podľa ust. potvrdenie, že je platcom DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, cestou tunajšieho súdu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať na súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.