Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-17Ro/8/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a. s. v skratke SLSP, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zast.: Havel, Holásek & Partners s r. o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584 proti žalovanému: X. J., K.. X.XX.XXXX, I. O. S. XX, XXX XX S., na neznámom mieste, zast. opatrovníkom: Mgr. Lucián Tőrők, Bc., zamestnanec Okresného súdu Košice I, v konaní o zaplatenie 3 074,43 eura s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2525,35 eura spolu s úrokom z omeškania 8% ročne zo sumy 1347,18 eura od 19.12.2012 do zaplatenia, ako aj s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 566,60 eura od 19.12.2012 až do zaplatenia a na účet právneho zástupcu žalobcu 5026734523/0900, VS: 446212446, ŠS: 6711036079 trovy konania v sume 330,68 eura ( z toho trovy právneho zastúpenia 207,40 eura), všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V rozsahu úroku z omeškania zo sumy 51,27 eura sa konanie zastavuje.

Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou, podanou dňa 6.3.2013 domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu 3 074,43 eura, spolu so zmluvným úrokom a úrokom z omeškania takto:

1/ - sumy 427,13 eura

- riadnym úrokom 12,85% ročne zo sumy 252,41 eura od 19.12.2012 do zaplatenia

- 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 312,17 eura od 19.12.2012 do zaplatenia

2/ - sumy 1 952,18 eura

- riadny úrok 18,4% ročne zo sumy 1 347,18 eura od 19.12.2012 do zaplatenia

- 8% ročný úrok z omeškania zo sumy 1 407,09 eura od 19.12.2012 do zaplatenia

3/ - sumy 695,12 eura

- úroku z omeškania 8% ročne zo sumy 628,64 eura od 19.12.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Podaním zo dňa 20.11.2014 žalobca jednotlivé súčasti celkovej pohľadávky podrobnejšie analyzoval, v rámci čoho ohľadom pohľadávky uvedenej v bode 3/ ozrejmil, že úroky z prečerpania za obdobie od 4.6.2010 do 10.8.2010 v sume 6,87 eura boli omylom nazvané ako „úroky 3“ a úroky omeškania od 11.8.2010 do 21.7.2011 v sume 44,40 eura, omylom nazvané ako „poplatky 3“, z ktorých súm žalobca nemá právo nárokovať úroky z omeškania a preto žalobca berie časť žaloby ohľadom úrokov z omeškania 8% ročne z sumy 51,47 späť.

Upravil napokon znenie petitu v tejto časti žaloby, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 695,12 eur a úroku z omeškania 8% ročne zo sumy 577,37 eura od 19.12.2012 do zaplatenia .

Podľa ust. ods. l, veta prvá a druhá : navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh účinne vzatý späť, súd konanie zastaví.

Podľa ust. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ust. veta prvá : nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než začalo pojednávanie.

V súlade s cit. právnou úpravou, keďže došlo k späťvzatiu pred prvým pojednávaním súd konanie čiastočne, ohľadom úroku z omeškania zo sumy 51,47 eura zastavil.

Žalovaný sa zdržiava na neznámom mieste, preto mu ustanovil pre konanie opatrovníka, ktorý zostal nečinný.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Žalovaná pohľadávka pozostáva z troch dielčích nárokov, založených tromi samostatnými zmluvami a to: 1/ žalobca a žalovaný dňa 16.2.2005 uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX (čl. 11) ktorou žalobca žalovanému poskytol spotrebiteľský úver 100 000 Sk (3319,39 eura), ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 77,41 eura (2332 Sk), vždy do 20. dňa v mesiaci. Prvá splátka mala byť uhradená 20.03.2005 a posledná najneskôr 20.12.2009. Strany mali dohodnutý riadny úrok v sadzbe 11,80% a RPMN bola dohodnutá sadzbou 6,54%.

Podľa tvrdenia žalobcu úroková sadzba bola dohodnutá ak premenlivá, hoci, ako súd zistil, tento údaj zo zmluvy nevyplýva.

Účastníci mali dohodnutý poplatok v sume 66,39 za poskytnutie úveru a tiež poplatok za správu úveru, ktorý bol vo výške 1,66 eura. Podľa tvrdenia žalobcu tento poplatok platil do 30.6.2006 a od 1.7.2006 bol vo výške 1,99 eura a od 1.10.2010 vo výške 2,99 eura. Poplatky sa stali súčasťou istiny len do 20.12.2009 a od nasledujúceho dňa boli počítané zvlášť.

Žalobca tvrdil, že podľa predloženého výpisu z úverového účtu žalovaný uhradil celkom 4 567,80 eura, pričom sa žalovaný dostal do omeškania prvýkrát už s 5. splátkou, ktorú neuhradil riadne a včas.

Úhrady žalovaného boli započítané na sumu 66,39 eura poplatku za poskytnutie úveru, 29,54 eura na splatné úroky z omeškania a 4 471,15 eura na istinu.

Tzv. „rozhodnému dňu“ 18.12.2012 žalobca špecifikoval vznik sumy 427,13 eura pozostávajúcu z dlžnej čistej istiny 252,41 eura, plus za obdobie od 21.12.2009 do 14.10.2011 riadne úroky v sadzbe 12,85% ročne v sume 59,76 eura a tiež o sumu úrokov z omeškania 8% ročne z istiny 252,41 eura a to za obdobie od 1.9.2011 do 29.9.2011 v sume 1,68 eura a do rozhodného dňa t.j. ku dňu 18.12.2012 v celkovej sume 114,96 eura tak, ako to špecifikoval v podaní z 20.11.2014.

2/ Z ďalšej zmluvy súd zistil, že žalobca a žalovaný dňa 11.8.2006 uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX (čl. 13), ktorou žalobca žalovanému poskytol spotrebiteľský „MINIúver do 10 minút“ v sume 1659,70 eura 50.000 Sk), ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 45,44 eura (1369 Sk), vždy do 20. dňa v mesiaci. Prvá splátka mala byť uhradená 20.09.2006 a posledná najneskôr 20.07.2011. Strany mali dohodnutý riadny úrok v sadzbe 18,40% a RPMN bola dohodnutá sadzbou 22,94%. Poplatok za správu úveru bol 1,99 eura.

Ohľadom tejto zmluvy žalobca prezentoval, že poplatok za správu úveru 1,99 eura bol platný do 1.10.2010, pretože týmto dňom sa poplatok zvýšil na 2,99 eura. Tento úver bol poskytnutý bez poplatku za jeho poskytnutie.

Poplatky aj riadne úroky sa stali súčasťou istiny len do dňa 20.7.2011, pretože od tohto dňa boli počítané zvlášť.

Žalobca tvrdil, že podľa predloženého výpisu z úverového účtu žalovaný uhradil celkom 1 764,61 eura, pričom sa žalovaný dostal do omeškania prvýkrát už s 2. splátkou, ktorú neuhradil riadne a včas.

Úhrady žalovaného boli započítané na sumu na splatné úroky z omeškania v sume 22,76 eura a v sume 1741,85 eura na istinu.

K tzv. „rozhodnému dňu“ 18.12.2012 žalobca špecifikoval vznik sumy 1952,18 eura tak, že ju tvorí

- dlh na istine 1347,18 eura (1659,69 eura požičaných peňazí + 1 187,03 eura kapitalizované úroky z tejto sumy k 20.7.2011+ 242,31 kapitalizované poplatky, spolu: 3089,03 eura mínus zaplatených 1 741,85 eura)

- úrok 18,40% zo sumy 1347,18 eura za obdobie od 20.7.2011 do 15.10.2011 (87 dní) v sume 59,91 eura

- úrok omeškania 545,09 eura v sadzbe 8% ročne a to za omeškania 2 splátok v čase od 19.7.2011 do 20.7.2011 sume 101,40 eura a za obdobie od 21.7.2011 do 18.12.2012 v sume 469,73 eura

3/ Zmluvou o kontokorentnom úvere zo dňa 15.8.2002 (čl. 14) žalobca poskytol žalovanému k jeho bežnému účtu kontokorentný úver č. XXXXXXXXX/X vo výške úverového rámca 15 000 Sk (497,91 eura) s úrokovou sadzbou 11,85% (úroky splatné mesačne). Úrok z nepovoleného prečerpania bol 26,4% a aj úrok z omeškania 26,4% ročne. Poplatok za správu úveru 0,20% z výšky úverového rámca. Táto zmluva bola doplnená Zmluvou zo dňa 16.11.2007 o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, ktorou bola žalovanému k jeho účtu vydaná platobná karta Maestro s čipom.

Žalobca kvôli sústavnému porušovaniu platobnej disciplíny daný úver zosplatnil ku dňu 4.6.2010 a následne, dňa 11.8.2010 bežný účet žalovaného zrušil. Dňa 22.7.2011 došlo k preklopeniu účtu č. XXXXXXXXX na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX - „pohľadávka z nepovoleného prečerpania“.

Za obdobie od 1.5.2008 do 22.7.2011 žalovaný vyčerpal celkom 6819,93 eura a zaplatil 6554,90 eura.

Ku dňu 4.6.2010 bol dlh žalovaného na riadnom úroku 175,24 eura, na poplatkoch 125,52 eura a titulom čistej istiny suma 265,84 eura, spolu 566,60 eura.

Zo sumy 566,60 eura činí 8% ročný úrok z omeškania za obdobie od 22.7.2011 do 18.12.2012 (528 dní) 66,48 eura, čo spolu činí 633,08 eura. Žalobca sa domáhal tiež riadnych úrokov po splatnosti a to v sume 10,77 eura za obdobie od 60.6.2010 do 11.8.2010 a úrokov z omeškania 6,87 eura za to isté obdobie zo sumy 584,24 eura a za obdobie od 11.8.2010 do 22.7.2011 úroku z omeškania 44,40 eura (8% z 584,24 eura) Dňom 19.12.2012 sa zo sumy 577,37 eura (566,60 + 10,77) domáhal úroku z omeškania až do zaplatenia.

Vyššie uvedené skutočnosti mal súd preukázané úverovými zmluvami, výpismi z účtov ako aj podrobnou špecifikáciou výpočtu jednotlivých zložiek uplatnenej pohľadávky, na základe čoho súd zaujal toto právne stanovisko:

k úveru 1/:

Z obsahu vyššie uvedených listinných podkladov je zrejmé, že tento úver nebol žalobcom vyhlásený za predčasne zročný pre nedržanie platobnej disciplíny a teda „dobehol“ podľa pravidiel uvedených v zmluve. Jeho konečná zročnosť nastala dňa 20.12.2009 a žalobca odprezentoval, že k tomu dňu činil dlh na úvere zo zmluvy zo dňa 16.2.2005 sumu 427,13 eura.

Súd prihliadol na znenie § 5b zákona 250/2007 účinného od 1.5.2014, podľa ktorého: Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

V kontexte s tým na pojednávaní dňa 23.3.2015 dal žalobcovi možnosť zaujať stanovisko a ten sa vyjadril tak, že vzťah, založený zmluvou v roku 2005 podliehal režimu ako absolútnemu obchodu a teda aj premlčanie sa riadi danou právnou úpravou. Novela , podľa ktorého sa spotrebiteľské vzťahy riadili Obč. zákonníkom aj vtedy, ak by upravoval niečo iné, v čase uzavretia zmluvy neplatila a účinná bola dokonca až o zániku právneho vzťahu a preto sa premlčanie riadi Obch. zákonníkom.

K tomuto súd uvádza:

Podľa : Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2014

Ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.

Z citácie ust. § 29b teda vyplýva, že vo vzťahu k § 5b neexistuje intertemporálne ustanovenie v znení ako k § 5a a teda v čase rozhodovania súdu o veci sa § 5b aplikuje na prejednávaný prípad bez ohľadu na to, kedy vznikol.

Čo sa týka charakteru sporu, či sa jedná o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah, k tomu je treba povedať, že:

Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa ust. § 502 Obch. zák. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa ust. § 503 Obch. zák. (1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

(2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Podľa § 504 Obch. zák. dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa Obč. zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ):

(1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

(2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 cit. zákona:

(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZSÚ) účinného v čase uzavretia zmluvy:

Na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou

Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy: (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4) (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Je nesporné, že hlavný právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere vznikol podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu spotrebiteľských úverov podľa zákona , a zároveň aplikácii všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa , pretože: normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Obč. zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi tromi zákonmi, prichádzajúcimi takto o úvahy (1. zákon o spotrebiteľských úveroch, 2. , 3. ) panuje pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Obč. zákonníka. To znamená, že úprava sa môže na takýto prípad uplatniť len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v a vykonávacích predpisoch k nemu.

Zavedením inštitútu spotrebiteľských zmlúv do právneho poriadku SR sa začalo diferencovať medzi pojmami typ zmluvy a druh zmluvy. Jednotlivé typy zmlúv sú buď v právnych predpisoch výslovne upravené (tzv. pomenované zmluvy) alebo sa s nimi implicitne počíta, ale daný právny predpis ich výslovne nepomenúva (tzv. inominátne zmluvy) a ich kreácia závisí od potrieb spoločenskej praxe a jednotlivých subjektov právnych vzťahov. Medzi pomenované zmluvy patria napr. kúpna zmluva, zmluva o úvere, zmluva o dielo a mnohé ďalšie, pričom tieto sa členia podľa predmetu zmluvy, resp. ich kauzy. Pokiaľ ide o druh zmluvy, možno vyčleniť dva veľké skupiny zmlúv, a to tzv. nespotrebiteľské a spotrebiteľské, kde je rozlišujúcim kritériom povaha subjektov. "Mierne narušenie" vyššie uvedenej koncepcie rozlišujúcej typ zmluvy a druh zmluvy nastalo prijatím zákona o spotrebiteľských úveroch (ďalej len "ZSÚ"), ktorý upravuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Otázkou je či sa táto zmluva chápe ako druh zmluvy alebo sa vytvoril osobitný zmluvný typ derogujúci a vylučujúci použitie ustanovení zmluvy o úvere podľa OBCHZ ako tzv. absolútneho obchodu. Ak by sme sa vydali cestou osobitného zmluvného typu, tak by to znamenalo, že ZSÚ vytvoril nový zmluvný typ s relatívne samostatnou úpravou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá predstavuje samostatný zmluvný typ oproti zmluve o úvere obsiahnutej v , a teda že nejde o absolútny obchod (podobný názor sa preferuje napr. v komentári k : Suchoža a kol.). V danom prípade by teda išlo o občianskoprávny vzťah s primárnym použitím ZSÚ a subsidiárnym použitím (čomu nasvedčuje aj ZSÚ).

Z ustanovenia § 2 ZSÚ celkom jednoznačne vyplýva, že interpretácia, týkajúca sa rozlíšenia medzi spotrebiteľskými a inými úvermi operuje prinajmenšom do istej miery s časťami rozhodnej právnej úpravy vytrhnutými z kontextu. Rozdiel medzi spotrebiteľskými úvermi (na jednej strane) a inými úvermi (na strane druhej) netkvie len v tom, či sa jedná o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme (ust. § 2 písm. a/ ZoSÚ) , ale je tu tiež ďalšie zákonné kritérium definujúce vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to subjektmi takéhoto vzťahu . Vyložením citovaných ustanovení v ich celkovom kontexte potom musí byť zrejmé, že spotrebiteľský úver má spotrebiteľský úver obvykle charakter pôžičky (z hľadiska všeobecného uvažovania o zmluvných typoch inak synonymum pre úver), keďže voľné peňažné prostriedky veriteľa sú poskytované spotrebiteľovi na to, aby si spotrebiteľ mohol aj bez vlastných financií tovar alebo službu obstarať u tretej osoby (odchylnej od veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Práve táto forma úveru je inak aj bežnejšou, pričom napokon definitívnym pomocným vodítkom na rozlíšenie medzi spotrebiteľskými a inými úvermi je to, či úverovému dlžníkovi ako spotrebiteľovi bol úver poskytnutý 1. na výkon zamestnania, povolania či podnikania, alebo 2. na iný účel.

Vychádzajúc z týchto úvah súd prejednávaný právny vzťah založený zmluvou o sptrebiteľskom úvere zo dňa 16.2.2005 a rovnako tak podľa zmluvy zo dňa 11.8.2006 posudzoval síce podľa zmlvného typu upraveného v a nasl. , ale druh zmluvy podliehajúci zákonnej úprave o spotrebiteľských úveroch a zákonnej úprave v Obč. zákonníku.

Ohľadom úveru 1/ preto súd uzatvára:

Podľa § 101 Obč. zákonníka:

Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Obč. zákonníka:

Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Ak podľa zmluvy zo dňa 16.2.2005 mala byť posledná splátka (súčasťou ktorej boli aj zmluvné úroky) vrátane poplatku za vedenie účtu zaplatená dňa 20.12.2009, kedy uplynula konečná splatnosť úveru ako celku, premlčacia doba začala plynúť dňa 21.12.2009 a uplynula dňa 20.12.2012. Žaloba bola podaná dňa 6.3.2013, preto nároky žalobcu z tejto zmluvy boli premlčané dňa 20.12.2012. Nárok, uplatnený žalobcom titulom zmluvy zo dňa 16.2.2005 bol preto pre premlčanie zamietnutý.

K úveru 2/

Titulom zmluvy z 11.8.2006 žalobca žalovanému poskytol spotrebiteľský „MINIúver do 10 minút“ v sume 1659,70 eura 50.000 Sk), ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 45,44 eura (1369 Sk), vždy do 20. dňa v mesiaci. Prvá splátka mala byť uhradená 20.09.2006 a posledná najneskôr 20.07.2011. Strany mali dohodnutý riadny úrok v sadzbe 18,40% a RPMN bola dohodnutá sadzbou 22,94%. Poplatok za správu úveru bol 1,99 eura.

Ku dňu zročnosti úveru ako celku žalobca špecifikoval dlh pozostávajúci z dlhu na istine 1347,18 eura (1659,69 eura požičaných peňazí + 1 187,03 eura kapitalizované úroky z tejto sumy k 20.7.2011+ 242,31 kapitalizované poplatky, spolu: 3089,03 eura mínus zaplatených 1 741,85 eura), úrok 18,40% zo sumy 1347,18 eura za obdobie od 20.7.2011 do 15.10.2011 (87 dní) v sume 59,91 eura a úroku omeškania v sadzbe 8% ročne a to za omeškania 2 splátok v čase od 19.7.2011 do 20.7.2011 sume 101,40 eura a za obdobie od 21.7.2011 do 18.12.2012 v sume 469,73 eura, celkom: 545,09 eura.

Súčasťou priznanej sumy istiny sú, samozrejme, aj úroky, ktoré sa stali splatnými v deň splatnosti celého úveru ( ods 1 ) ako odplata za požičanie peňazí po dobu trvania zmluvy, a tie boli zohľadnené v rámci sumy 1347,18 eura. Po zániku právneho vzťahu sa už úver neúročí riadnym úrokom ale iba úrokom z omeškania a preto ohľadom riadneho úroku z úveru, ktorého sa žalobca domáhal aj v období po splatnosti celého úveru v sume 59,91 eura, bola žaloba zamietnutá.

Podľa ust. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády účinného od 1.1.2009:

(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Úroku z omeškania sa žalobca domáhal v sadzbe 8% ročne, pričom dňa 21.11.2010 bola základná sadzba ECB 1%, takže súd žalobcovi by patril úrok z omeškania 9% ročne. Žalobcovi tak bola priznaná suma 1892,27 eura (1347,18 plus 545,09) spolu s úrokom z omeškania zo sumy 1347,18 eura od 19.12.2012 do zaplatenia v úrokovej sadzbe v zmysle žaloby.

K úveru 3/

Žalobca uvádza, že titulom kontokorentného úveru žalovaný vyčerpal celkom 6819,93 eura a zaplatil 6554,90 eura. Tento úver žalobca zosplatnil ku dňu 4.6.2010, pričom k tomuto bol dlh žalovaného na riadnom úroku 175,24 eura, na poplatkoch 125,52 eura a titulom čistej istiny suma 265,84 eura, spolu 566,60 eura.

K tejto sume sa domáhal zaplatenia tiež úroku za obdobie od 4.6.2010 do 10.8.2010 v sume 6,87 eura (správne ide o úrok z omeškania) a tiež debetného úroku 10,77 eura za obdobie od 4.6.2010 do 10.8.2010. Úrok z omeškania za obdobie od 11.8.2010 do 21.7.2011 (ku dňu zrušenia účtu) činia podľa výpočtov žalobcu sumu 44,40 eura. Za obdobie od 22.7.2011 do 18.12.2012 je úrok z omeškania, vyrátaný zo základu 566,60 eura v sume 66,48 eura. Celková pohľadávka titulom danej zmluvy tak činí 695,12 eura.

Súd podrobne prepočítal špecifikáciu aj tejo pohľadávky a a uznal, že ak k 4.6.2010 (zosplatnenie kontokorentu) činí dlh na istine 566,60 eura (175,24 eura riadne úroky, 125,52 eura poplatky a 265,84 eura samotná istina), jej súčasťou sa riadny úrok, ktorý sa spolu s dlžnou istinou stal zročným naraz. Za obdobie od 5.6.2010 už riadny úrok, ktorý si žalobca uplatnil v sume 6,87 eura a 10,77 eura, nepatrí. Výpočtový základ pre úrok z omeškania tak činí suma 566,60 eura a úrok z omeškania 8% ročne za obdobie od 11.8.2010 do 22.7.2011 činí 41,60 eura a za obdobie od 22.7.2011 do 18.12.2012 sumu 66,48 eura, celkom 108,08 eura.

Titulom kontokorentného úveru tak žalobcovi bola priznaná suma 674,68 eura (566,60 plus 108,08) a od 19.12.2012 tiež zákonný úrok z omeškania v zmysle už odcitovaného ust. a

Celková suma, ktorá z pôvodne žalovanej výšky bola žalobcovi priznaná, tak činí 2 566,95 eura (úver 2/ 1892,27 eura plus úver 3/ 674,68 eura) a úrok z omeškania s dlžnými čiastkami tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu, ktorou žalovaná pohľadávka prevyšuje súdom priznanú výšku, bola žaloba zamietnutá.

Žalobca bol v konaní úspešný v pomere 83,50% ku pomeru neúspechu 16,50%, v ktorom sa kryjú, preto súd podľa trovy konania pomerne rozdelil. V rozsahu neúspechu 16,5% sa úspech a neúspech navzájom kryjú, preto súd priznal žalobcovi trovy konania vo výške 67% a to zo súm, ktoré mu vyplývajú z spisu. Na pojednávaní dňa 23.3.2015 sa právny zástupca zaviazal doručiť súdu písomnú špecifikáciu trov konania, ktorú ale nedoručil napriek tomu, že zápisnica bola žalobcovi elektronicky odoslaná už dňa 24.3.2015.

Na základe uvedeného súd priznal náhradu súdneho poplatku 123,28 eura (67% zo 184) a trovy právneho zastúpenia podľa vyhl. za: 1/ prevzatie zastúpenia 121,17 eura, 2/ podanie žaloby 121,17 eura plus 2 x režijný paušál po 7,81 eura, spolu: 257,96 eura, z čoho 67% činí 172,83 eura a spolu s 20% DPH 34,57 eura činia sumu 207,40 eura. Trovy konania celkom 330,68 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.