Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_24P-11-2015.pdf
PDF · 83.78 KB
No categories available
24P/11/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa : C. P., X. X.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov - matka : H. P., X. X.X.XXXX, L. Y. XXX, zastúpená : Mgr. Michal Pollák, advokát, Mostová 1840/9, Šaľa, a otec : C. P., narodený XX.X.XXXX, L. G.S. XXXX, Š., zastúpený : JUDr. Ján Foltán, advokát, SNP 708, Galanta, o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Maloleté dieťa sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.
Maloleté dieťa budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia.
Otec je povinný platiť na výživu maloletého dieťaťa od 16.1.2015 výživné vo výške 120 eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Nedoplatok na výživnom od 16.1.2015 do 23.3.2015 vo výške 237,68 eur sa otcovi povoľuje zaplatiť v pravidelných splátkach vo výške 10 eur mesačne až do zaplatenia spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody zo splátok.
Styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa cestou svojho právneho zástupcu návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.1.2015 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, pretože s otcom spolu nežijú. Maloleté dieťa navrhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok, otcovi určiť výživné vo výške 120 eur mesačne a jeho styk s maloletým dieťaťom neupraviť.
Otec cestou svojho právneho zástupcu s návrhom matky v časti zverenia súhlasil, výživné navrhol v minimálnej výške s odôvodnením svojimi nízkymi príjmami, styk s maloletým dieťaťom navrhol upraviť každý druhý víkend v roku a jeden až dva dni počas pracovného týždňa s odôvodnením, že mu matka v styku bráni.
Matka na pojednávaní na svojom návrhu trvala, voči navrhnutej úprave styku však mala námietky argumentujú školskými a mimoškolskými aktivitami maloletého dieťaťa v priebehu pracovného týždňa a záverom víkendu.
Kolízny opatrovník navrhol maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok a pri určení výživného vychádzať z príjmu v národnom hospodárstve a určiť výživné v matkou navrhnutej výške z dôvodu, že otec je dlhodobo nezamestnaný, pričom nie je evidovaný na úrade práce. Styk otca s maloletým dieťaťom navrhol neupraviť z dôvodu akceptácie názoru maloletého dieťaťa.
Súd sa pred rozhodnutím oboznámil s vyjadrením matky a otca a prečítaním sa oboznámil s dokladmi o príjmoch a výdavkoch matky, s dokladmi o výdavkoch maloletého dieťaťa, s lustráciou v Sociálnej poisťovni, v evidencii vozidiel, so správou o šetrení pomerov, o povesti a so psychologického vyšetrenia a s obsahom pripojeného spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Z manželstva rodičov, ktorí spolu nežijú od marca 2014, pochádza maloletý C., ktorý má 12 rokov a už plnoletá C., ktorá má takmer 19 rokov. Na tunajšom súde prebieha pod sp. zn. 12 P 296/2014 konanie o rozvod manželstva rodičov a pod sp. zn. 35 C 37/2015 konanie o určenie výživného na plnoletú dcéru, ktoré konania doposiaľ nie sú právoplatne skončené.
Osobnú starostlivosť o maloleté dieťa od prerušenia spolužitia rodičov zabezpečuje matka a to riadne. Otec na výživu oboch detí pochádzajúcich z manželstva prvýkrát matke zaplatil výživné dňa 18.12.2014 vo výške 86,80 eur, ktorú platbu označil ako výživné za december 2014 a doplatok za november 2014 a dňa 8.1.2015 poukázal matke sumu vo výške 53,40 eur, ktorú platbu označil ako výživné za január 2015. Podľa matky, ktoré tvrdenie otec nenamietal bolo u tejto sumy výživné na maloletého C. vo výške 20 eur mesačne a od februára 2015 vo výške 27 eur mesačne. Maloleté dieťa sa s otcom stýka nepravidelne v raňajšom čase pred odchodom do školy, popoludní po návrate zo školy a v priebehu víkendu. Otec, aj maloleté dieťa majú o styk záujem, pričom maloleté dieťa si želá, aby styk zostal aj naďalej bez obmedzení a s takouto úpravou súhlasila aj matka, ale otec žiadal styk upraviť ale v inom rozsahu než doposiaľ prebieha. Maloleté dieťa prežíva situáciu medzi stresujúcu rodičmi a bolo mu poskytnuté aj psychologické poradenstvo. Maloletý má výhrady voči otcovmu správaniu a následne obavu zo straty jeho priazne po výčitkách. Styk bol spočiatku problematický, ale v súčasnosti prebieha v pokoji, čo mal súd za preukázané z vyjadrenia maloletého dieťaťa, matky, aj správy o šetrení pomerov.
Maloletý C. je zdravý, navštevuje 6. ročník základnej školy v obci, kde sa stravuje, s čím má výdavky vo výške od 19,62 eur mesačne do 32,70 eur mesačne a má veľké množstvo mimoškolských aktivít. Podľa matky má celkové výdavky vo výške 227 eur mesačne.
Matka s deťmi žije v rodinnom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov, kde sú výdavky za plyn vo výške 85 eur mesačne, za TV vo výške 4,64 eur mesačne, za elektrinu vo výške 52,77 eur, vodu vo výške 7,78 eur mesačne a internet vo výške 29,95 eur mesačne, na ktorých sa spolupodieľa aj otec. Matka pracuje ako predavačka, v čase začatia konania na dohodu o vykonaní práce za dohodnutú odmenu 2,43 eur na hodinu a od 16.12.2014 za dohodnutú odmenu 2,63 eur na hodinu. V decembri 2014 mala matka čistý príjem vo výške 75,79 eur a v januári 2015 vo výške 91,13 eur. Od 1.2.2015 pracuje na pracovnú zmluvu s dohodnutou odmenou vo výške 456 eur brutto mesačne, pričom má pracovnú zmluvu uzavretú na dobu určitú do 31.1.2016.
Otec žije v rodinnom dome vo vlastníctve plnoletej C., kde znáša náklady na bývanie a v obci požíva dobrú povesť. Otec nie je v pracovnom pomere, nemá ani oprávnenie na podnikanie, ani nie je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný. Podľa jeho vyjadrenia posledných 20 rokov mal príjmy z poľnohospodárskej výroby, ktorú vykonával spolu s matkou, ktorá však v posledných rokov nebola zisková a preto všetky poľnohospodárske stroje bezodplatne previedol na priateľa a teraz ich ďalej užíva. Otec je vyučený stavebný technik, ale v tomto odbore nikdy nepracoval. Podľa jeho vyjadrenia separuje v obci kovošrot a tak si privyrobí 250-300 eur mesačne.
Rodičia nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť a sú bezpodielovými spoluvlastníkmi dvoch domových nehnuteľností, z ktorých jednu obýva matka s deťmi, druhá je neobývateľná a ornej pôdy.
Podľa § 28 ods.1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a preto je v zmysle citovaných ustanovení Zákona o rodine dôvodné upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. V konaní bolo preukázané, že osobnú starostlivosť o maloleté dieťa vykonáva matka a to riadne, hoci otec voči jej starostlivosti namietal, ktoré tvrdenia však neboli preukázané. Maloleté dieťa chcelo zostať v osobnej starostlivosti matky, so zverením napokon súhlasil aj otec a aj kolízny opatrovník maloletého dieťaťa a preto súd rozhodol, že sa maloleté dieťa zveruje do osobnej starostlivosti matky a obaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok.
Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods.1, 2, 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pri určení výživného súd prihliadol ku skutočnosti, že otec nie je v pracovnoprávnom vzťahu, ani evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, privyrába sa si a vykonáva poľnohospodársku výrobu, ktorá však podľa jeho vyjadrenia už nie je zisková, ale napriek tomu si nehľadá iné výhodnejšie zamestnanie, z ktorého by mohol prispievať na výživu svojich detí vo výške zodpovedajúcej ich potrebám, naopak vzdal sa ešte aj majetkového prospechu tým, že bezodplatne previedol vlastníctvo k poľnohospodárskym strojom a vozidlám. Z uvedených dôvodov súd určil otcovi výživné na maloleté dieťa odo dňa začatia konania vo výške 120 eur mesačne, ktorá suma zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa, ktoré otec podľa jeho vyjadrenia v minulosti bol z poľnohospodárskej výroby, ktorou sa živil schopný pokryť.
Podľa § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p., súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 16.1.2015 do 23.3.2015 v celkovej výške 237, 68 eur, ktorý pozostáva z alikvotného výživného za mesiac január 2015 vo výške 51,68 eur ( 120-20= 100 eur/31 dní x 16 dní ) a z výživného za mesiace február 2015 vo výške 93 eur a marec 2015 vo výške 93 eur, povolil súd otcovi zaplatiť v splátkach vo výške 10 eur mesačne až do zaplatenia spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody zo splátok.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou musia zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné si utvárať vlastné názory, právo ich vyjadrovať slobodne vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú, pripisujúc názorom dieťaťa náležitú váhu podľa jeho veku a zrelosti. Na tento účel musí byť dieťaťu predovšetkým poskytnutá možnosť
byť vypočuté v akomkoľvek súdnom alebo administratívnom konaní, ktoré sa ho týka buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu, resp. príslušnej osoby, spôsobom zlučiteľným s procesnými pravidlami vnútroštátneho práva.
Podľa § 43 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Podľa § 100 ods. 3 O.s.p. ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.
Hoci otec žiadal styk upraviť súd pri rozhodovaní o úprave styku prihliadol na názor maloletého dieťaťa zisťovaný kolíznym opatrovníkom, ktorý názor a želanie rešpektoval vzhľadom k veku maloletého C. a nezasahoval do jeho styku s octom, ktorý aktuálne prebieha podľa ich vzájomných potrieb a možností, hoci otec tvrdil iné, ktoré skutočnosti však nemal súd za preukázané. Otec bez relevantného odôvodnenia navrhol okrem toho takú úpravu styku, ktorá maloletému a pravdepodobne ani jemu samému nevyhovuje, pretože sa styk takto ani nerealizuje. Snaha vyriešiť vzájomné partnerské nezhody v turbulentnom období počas rozchodu kultúrnym a slušným spôsobom by mala byť v prvoradom záujme každého zodpovedného rodičia. Rovnako tak aj minimalizovať dopady rozchodu na psychické prežívanie maloletých detí, rešpektovať potreby a názory a konať vždy tak, aby deti neboli vystavené stresujúcim situáciám a nemuseli v súvislosti s rozchodom rodičov vyhľadávať psychologickú pomoc a poradenstvo a už vôbec ich nezaťažovať šikanóznymi návrhmi, ktoré nie sú v ich záujme
O trovách skonania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. l písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní od dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.