Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-652-2014.pdf
PDF · 85.84 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/652/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa: Ing. L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, L. O., zastúpený JUDr. Martinom Olosom, advokátom so sídlom M. R. V. XX, I. proti odporcovi: MGM Group, s.r.o. so sídlom Royova 14/1655, Piešťany, IČO: 44 565 771, zastúpený Advokátskou kanceláriou Hagara - Hagarová, s.r.o. so sídlom Daniela Dlabača 35, Žilina, IČO: 36 806 491, o zaplatenie 3.000,00 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 27C/250/2011-232 zo dňa 13. júna 2014, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.000,00 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 27.12.2010 do zaplatenia, všetko v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania si vymienil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 13.07.2011 domáhal, aby odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 3.000,00 Eur s príslušným úrokom z omeškania. Návrh odôvodnil tým, že odporcovi ako realitnej kancelárii poskytol sumu 3.000,00 Eur na základe Zmluvy o rezervácii nehnuteľností a poskytnutí súčinnosti pri kúpe uzavretej dňa 15.10.2010. K uzavretiu kúpnej zmluvy v dohodnutej lehote nedošlo najmä z dôvodu požiadavky predávajúceho odpredať nehnuteľnosti, ako stoja a ležia a tiež z dôvodu neštandardného postupu odporcu. Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia reprodukoval podstatné časti výpovede navrhovateľa, konateľa odporcu, svedkov Ing. G., Bc. G., Ing. Mgr. V., F. O., T. B. i podstatný obsah listinných dôkazov, ktoré boli sporovými stranami v konaní predložené. Na podklade vykonaného dokazovania a po jeho vyhodnotení dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. V konaní mal preukázané, že Zmluva o rezervácii nehnuteľností uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 15.10.2010 (ďalej už len „zmluva“) je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú bolo potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej už len „OZ“) o spotrebiteľských zmluvách. Čo sa týka konkrétneho typu predmetnej zmluvy, okresný súd na zmluvu uzavretú medzi navrhovateľom a odporcom aplikoval ust. § 51 OZ. Navrhovateľom namietanú neurčitosť celého článku III. bod 3.1. okresný súd neuznal. V tomto smere konštatoval, že síce je možné konštatovať neurčitosť časti textu označeného v článku (pokiaľ ide o zablokovanie členských práv) a len v tejto časti môže byť zmluva z hľadiska neurčitosti neplatná. Okresný súd tiež neprisvedčil názoru navrhovateľa, že započítanie nákladov, ktoré je obsahom článku III. bod 3.2., je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Okresný súd v tomto smere konštatoval, že nejde o ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech navrhovateľa ako spotrebiteľa, nakoľko z uvedeného článku je zrejmé, že náhrada nákladov patrí odporcovi ako sprostredkovateľovi práve v tom prípade, keď z dôvodov na strane navrhovateľa nedôjde k naplneniu zmluvy, a to k uzavretiu kúpnej zmluvy. Článok III. bod 3.2. je teda platný a na základe toho vzniklo odporcovi právo domáhať sa náhrady nákladov oproti zaplatenej zálohe navrhovateľom vo výške 3.000,00 Eur, pretože kúpna zmluva nebola podpísaná výlučne zavinením na strane navrhovateľa. Okresný súd v tomto smere poukázal na výpoveď svedkyne - manželky navrhovateľa, ktorá nebola v rozpore s výsluchom svedkyne T. B.. Okresný súd však považoval návrh navrhovateľa za dôvodný, pretože i keď odporcovi vzniklo právo na započítanie nákladov a tento predložil súdu kalkuláciu týchto nákladov, nepredložil žiaden dôkaz, na základe ktorého by bolo preukázané, v akej výške mu vznikli náklady pri zabezpečovaní uzavretia kúpnej zmluvy. Z článku III. bod 3.2. totiž vyplýva, že odporca ako sprostredkovateľ prevedie navrhovateľovi ako záujemcovi späť čiastku zálohy a je oprávnený uskutočniť započítanie do výšky náhrady nákladov podľa tohto bodu zmluvy. Na základe uvedeného je zrejmé, že tu automaticky nedochádza k započítaniu na celú výšku zloženej zálohy 3.000,00 Eur, ale na skutočne vynaložené náklady a pokiaľ tieto sú nižšie ako vyplatená záloha, tak zostatok zálohy sa vracia navrhovateľovi. Odporca síce vypočítal a predložil kalkuláciu nákladov, ale v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, resp. nepredložil taký dôkaz, ktorým by bola preukázaná skutočná výška nákladov, na započítanie ktorých mu vzniklo právo podľa vyššie označeného článku zmluvy. Na základe týchto skutočností návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel, o náhrade trov konania si vymienil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti rozsudku podal odvolanie odporca, ktorý ho navrhol zmeniť tak, že návrh navrhovateľa sa v celom rozsahu zamietne, eventuálne navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V podrobnostiach uviedol, že aj zo samotného znenia odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že mal nespochybniteľné právo domáhať sa náhrady nákladov oproti zaplatenej zálohe navrhovateľom vo výške 3.000,00 Eur, a to z dôvodu, že k neuzavretiu kúpnej zmluvy došlo výlučne zavinením na strane navrhovateľa. Pokiaľ ide o argumentáciu okresného súdu, že nepredložil žiaden dôkaz, na základe ktorého by bolo preukázané, v akej výške mu vznikli náklady pri zabezpečovaní uzavretia kúpnej zmluvy, odvolateľ mal za to, že ním predložená kalkulácia nákladov zo dňa 31.07.2013 je dostačujúcim dôkazom preukazujúcim výšku vynaložených nákladov. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že predložená kalkulácia nebola spochybnená ani zo strany samotného navrhovateľa. Ním predložená kalkulácia nákladov zo dňa 31.07.2013 je dôveryhodný dôkaz preukazujúci ním uvádzané tvrdenia a všetky položky, resp. úkony v tejto kalkulácii uvedené boli reálne vykonané. V kalkulácii označená položka - mzda makléra - bola preukázaná aj vystavenou faktúrou č. 1005. V ďalšej časti odvolania poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ svoj nárok na vrátenie sumy 3.000,00 Eur odôvodňoval počas celého konania jedinou skutočnosťou, že nesúhlasil s ustanovením zmluvy o kúpe nehnuteľnosti „ako stojí a leží“. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania správne dospel k názoru, že takéto tvrdenie navrhovateľa bolo tvrdením účelovým. Vykonaným dokazovaním mal naviac okresný súd preukázané, že k neuzavretiu zmluvy došlo výlučne zavinením navrhovateľa, a to najmä kvôli skutočnostiam súvisiacim so zabezpečením úveru na zaplatenie kúpnej ceny, čo nakoniec jednoznačne vyplýva i z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolateľ dal do pozornosti tiež fakt, že si ako sprostredkovateľ pri uzatváraní kúpnej zmluvy riadne splnil všetky povinnosti tak voči predávajúcej, ako i voči kupujúcemu, t.j. navrhovateľovi. Spolu s navrhovateľom absolvoval obhliadky nehnuteľnosti, nechal vypracovať znalecký posudok, návrh kúpnej zmluvy a ďalšie úkony vyčíslené v predloženej kalkulácii. Pokiaľ bol okresný súd skutočne presvedčený o tom, že odporcovi vzniklo právo na započítanie nákladov, hoci ním predloženú kalkuláciu nepovažoval za dôkaz dostatočne preukazujúci výšku týchto nákladov, mal túto skutočnosť pri rozhodnutí náležite zohľadniť a nárok priznaný navrhovateľovi tomu úmerne znížiť, resp. inak zobrať tieto skutočnosti do úvahy. Rozhodnutie okresného súdu považoval vzhľadom na skutočnosti uvedené v samotnom odôvodnení jednak za nespravodlivé a jednak za zmätočné a rozporuplné, nakoľko okresný súd na jednej strane uvádza, že návrh vo veci zamietol a na druhej strane priznal navrhovateľovi celý ním uplatnený nárok.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že výrok napadnutého rozsudku je vecne správny. Odvolanie odporcu považoval za neurčité, chaotické a založené na absolútne špekulatívnych, nepravdivých a nepreukázaných tvrdení. Nepravdivé je najmä tvrdenie, že odporcom predloženú kalkuláciu nákladov v konaní nenamietal, čo učinil opakovane tak písomne, ako i na pojednávaní.
Odporca fakticky nepopiera, že má nárok na vrátenie zálohy vo výške 3.000,00 Eur, svoju obranu sústredil na tvrdenie, že má pohľadávku voči jeho osobe z titulu vzniknutých nákladov v ním tvrdenej výške. I keď existenciu tejto údajnej pohľadávky odporcu od začiatku popieral, pripomenul, že odporca v konaní nevykonal základný obranný dispozitívny úkon, t.j. kompenzačnú námietku a vôbec neuviedol, že ním tvrdenú pohľadávku započítava proti žalovanej pohľadávke. Odporca ním tvrdenú pohľadávku nielenže nezapočítal právnym úkonom, ale ju ani nijak právne a skutkovo nepreukázal. Kalkulácia nákladov odporcu zo dňa 21.07.2013 je bez podpisu odporcu, špecifikácia týchto nákladov a ich výšky je plne účelová a nereálna. Vyčíslenie právnych služieb je nedôvodné, nakoľko odporca nemá oprávnenie na poskytovanie právnych služieb, naviac ich výška je vyššia než tarifná odmena advokáta. V neposlednom rade odmena makléra je plne fiktívna, odporca rozhodne za uvedený prípad nevyplatil maklérovi sumu 870,00 Eur. Ide totiž o mesačnú odmenu makléra za všetky činnosti, ktoré v danom mesiaci pre odporcu vykonal. Z výsluchu svedkov vyplynulo, že odporca bol činný pre predávajúceho i kupujúceho, t.j. jeho postup nebol nestranný. Odporca ho súčasne ako svojho klienta nútil do podpisu zmluvy za pre neho zjavne nevýhodných právnych podmienok. V závere vyjadrenia poznamenal, že ide o spotrebiteľskú formulárovú zmluvu vypracovanú odporcom, ktorá obsahuje neprijateľné podmienky a je absolútne neplatná z dôvodu neurčitosti a rozporu so zákonom a dobrými mravmi. Na základe týchto skutočností navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.), podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.
Odvolacie námietky odporcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou odporcu, že ním predložená kalkulácia nákladov zo dňa 31.07.2013 je dostatočným dôkazom preukazujúcim výšku vynaložených nákladov ani s jeho tvrdením, že označená kalkulácia nebola navrhovateľom v konaní spochybňovaná. Zo spisového materiálu totiž nepochybne vyplýva, že navrhovateľ opakovane namietal náklady, ktoré majú odporcovi v súvislosti s neuzavretím kúpnej zmluvy vzniknúť, čomu nasvedčuje vyjadrenie navrhovateľa k odporu zo dňa 02.01.2012 (časť 2 písm. b/) ako i jeho vyjadrenie zo dňa 18.09.2013, ktoré bolo reakciou na odporcom predloženú kalkuláciu nákladov zo dňa 31.07.2013. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom okresného súdu, že odporca v prejednávanej veci neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania nákladov, ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti s činnosťami uskutočnenými v zmysle článku II. bod 2.1.zmluvy. Tvrdenie odporcu, že všetky položky a úkony uvedené v kalkulácii zo dňa 31.07.2013 sú reálne a boli i reálne vykonané, nebolo ani podľa odvolacieho súdu podložené hodnovernými dôkazmi. X. odporca poukazoval na faktúru č. 1005 (č.l. 188 spisu), ktorou mu maklérka T. B. fakturovala dňa 25.10.2010 sumu 870,00 Eur, z obsahu označenej faktúry nemožno vyvodiť záver, že by išlo o náklady, ktoré konkrétne súviseli s činnosťami odporcu podľa článku II. bod 2.1. zmluvy. Pokiaľ je v kalkulácii zo dňa 31.07.2013 ďalej uvedené, že odporca absolvoval obhliadky nehnuteľnosti, v spisovom materiáli sa nachádza zmienka iba o jednej ohliadke (č.l. 68 spisu), ktorá však bola vykonaná ešte pred uzavretím zmluvy o rezervácii. Odporca nepreukázal ani tvrdenie, že dal vypracovať znalecký posudok, nakoľko listinný dôkaz - vyúčtovanie zo dňa 08.10.2010 (č.l. 141 spisu) - nasvedčuje tomu, že znalec fakturoval znalečné navrhovateľovi nie odporcovi. Za podstatnú (z hľadiska vecnej správnosti napadnutého rozsudku) odvolací súd považuje skutočnosť (na ktorú poukázal i navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu), že odporca nepreukázal, že by voči navrhovateľovi urobil jednostranný právny úkon smerujúci k započítaniu jeho pohľadávky (náklady v súvislosti s činnosťami podľa článku II. bod 2.1. zmluvy) s pohľadávkou navrhovateľa (záloha 3.000,00 Eur). Aby vôbec mohlo dôjsť k započítaniu, je z hľadiska ust. § 580 OZ nutné, aby jeden z účastníkov urobil výslovný prejav k započítaniu adresovaný druhému účastníkovi. Forma pre tento právny úkon síce nie je predpísaná (to znamená, že stačí i ústny
prejav), ale z jeho obsahu musí byť zrejmé, aká pohľadávka a v akej výške sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Nakoľko takýto započítací prejav odporca nepreukázal a z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by ho proti navrhovateľovi uplatnil v priebehu súdneho konania (odporca nakoniec nič také v odvolaní ani netvrdil), nebolo možné ani uvažovať o zániku pohľadávky navrhovateľa (uplatnenú vo výške 3.000,00 Eur) započítaním s pohľadávkou odporcu, ktorá mala predstavovať jeho náklady súvisiace s činnosťami smerujúcimi k uzavretiu kúpnej zmluvy.
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a právne úvahy rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko okresný súd si postupom podľa § 151 ods. 3 O.s.p. vymienil rozhodnúť o náhrade trov konania do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 224 ods. 4 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.