Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-1166-2013.pdf
PDF · 85.22 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/1166/2013
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, týka sa pobočky Banská Bystrica, Kapitulská 27, 974 26 Banská Bystrica, proti povinnému DIPOS PLUS, spol. s r.o., so sídlom Horná 54, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 594 859, na vymoženie pohľadávky vo výške 339,46 eura s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Oravcom, so sídlom exekútorského úradu Magnezitárov 1210/10, 050 01 Revúca, pod spis. zn. EX 537/13, takto
rozhodol:
Súd námietkam povinného proti trovám exekúcie v y h o v u j e .
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Povinný je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36,09 eura, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 339,46 eura s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne so sídlom Bratislava, pobočka Banská Bystrica č.k. 700-2111859813-GC04/13 zo dňa 11.06. 2013.
Poverením č. 5601 113033 zo dňa 12.11. 2013 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Oravca.
Podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené dňa 08.04. 2014, súdny exekútor predložil súdu podanie povinného zo dňa 01.04. 2014, označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie“.
Povinný v podaní zo dňa 31.03. 2014, označenom ako „Návrh na zastavenie exekúcie“ vzniesol námietky proti trovám exekúcie z dôvodu, že súdny exekútor totiž dostal poverenie v novembri 2013, avšak povinný uhradil celú pohľadávku oprávnenému v decembri 2013. Považuje celý postup exekútora ako za postup s nie odbornou starostlivosťou, nesúčinnosťou s oprávneným, z toho vyplýva, že upovedomenie o začatí exekúcie doručené mu v marci považuje za bezpredmetné a protizákonné, pretože ho nemal súdny exekútor povinnému doručiť cca 4 mesiace po prijatí poverenia, 3 mesiace po uhradení pohľadávky oprávnenému a preto nemôže ísť ani o takú výšku trov exekučného konania, ako je uvedené v upovedomení o začatí exekúcie. V zmysle novely Exekučného poriadku, účinnej od novembra 2013, aj samotný oprávnený mal zákonnú povinnosť ihneď informovať exekútora o plnení zo strany povinného. Touto cestou žiada oprávneného, aby podal návrh na zastavenie predmetnej exekúcie. Navrhuje súdu, aby rozhodol o zastavení exekúcie a taktiež navrhuje rozhodnúť o trovách konania v zmysle OSP a citovaných právnych noriem.
K predmetnému podaniu povinný pripojil aj fotokópiu výpisu z účtu, preukazujúceho úhradu sumy 339,46 eur oprávnenému zo dňa 19.12. 2013.
K podaniu povinného zo dňa 31.03. 2014 sa vyjadril súdny exekútor, ktorý poukázal na to, že pohľadávka bola uhradená dňa 19.12. 2013 na účet sociálnej poisťovne, poverenie súdu bolo vydané 12.11. 2013. V súlade s ustanovením § 37 ods. 3 Exekučného poriadku vznikol súdnemu exekútorovi nárok na odmenu v súlade s platnou právnou úpravou.
Súd výzvou zo dňa 16.04. 2014 vyzval súdneho exekútora, aby súdu oznámil čoho sa mienil domáhať podaním zo dňa 02.04. 2014 a ak si týmto podaním mienil uplatniť trovy exekúcie, tak nech si vyčísli trovy exekúcie v súlade s vyhláškou. Taktiež bol upozornený na absenciu podacej pečiatky na návrhoch na vykonanie exekúcie, kde je dátum podania potrebný za účelom zistenia dátumu začatia exekučného konania.
Súdny exekútor doručil súdu dňa 07.05. 2014 odpoveď na výzvu súdu zo dňa 16.04. 2014 v ktorej uviedol nasledovné: V prepisovaní listiny zo dňa 02.04. 2014 došlo zo strany exekútorského úradu k omylu. V texte je uvedené, že súdnemu exekútorovi vznikol nárok na odmenu v súlade s platnou právnou úpravou a ustanovením § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Keďže si uplatňuje trovy exekúcie, tak tieto si bolo potrebné uplatniť v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 Exekučného poriadku. Návrh na vykonanie exekúcie bol Exekútorskému úradu doručený dňa 09.08. 2013, žiadosť o udelenie poverenia bola vystavená dňa 08.10. 2013. Doklad o odoslaní nevedia preukázať, pretože bola žiadosť zaslaná spolu s viacerými žiadosťami na príslušný súd a ten bývalá pracovníčka Exekútorského úradu presne neoznačila a preto ho nezaradia do hotových výdavkov. Poverenie na vykonanie exekúcie tejto exekučnej veci bolo vystavené dňa 12.11. 2013, ktoré poverenie im bolo doručené dňa 18.11. 2013. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo exekútorským úradom vydané dňa 24.03. 2014 a povinný si ho prevzal dňa 27.03. 2014. Následne bol exekútorskému úradu doručený návrh na zastavenie exekúcie.
K podaniu povinného sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že povinný uhradil vymáhanú pohľadávku vo výške 339,46 Eur dňa 19.12. 2013. Súdnemu exekútorovi bola úhrada oznámená dňa 22.12. 2013.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.
Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. októbra 2013, účastník konania môže vzniesť u exekútora do 3 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45).
Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, lehota na podanie námietok proti trovám exekúcie je trojdňová a začína plynúť od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Uvedená lehota je lehotou procesnou, čo znamená, že na jej zachovanie stačí, ak sa námietky podajú na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný ich doručiť, v posledný deň lehoty. Na zachovanie tejto lehoty je potrebné, aby sa námietky podali u povereného súdneho exekútora. Povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené do vlastných rúk dňa 27. 03. 2014. Na základe konštatovaných skutočností súd zistil, že posledný deň, v ktorom mohol povinný podať námietky proti exekúcii pri zachovaní zákonom stanovenej trojdňovej lehoty bol deň 30. 03. 2014. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že námietky povinného boli odovzdané na poštovú prepravu dňa 31. 03. 2014 a súdnemu exekútorovi doručené dňa 02. 04. 2014, t.j. námietky proti trovám exekúcie boli podané v lehote, nakoľko posledný deň lehoty pripadol na nedeľu a v zmysle § 57 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, bol posledným dňom nasledujúci pracovný deň, teda 31.03. 2014, kedy bola lehota na podanie námietok proti trovám exekúcie zachovaná.
Z upovedomenia o začatí exekúcie má súd preukázané, že súdny exekútor postupoval pri vyčíslení odmeny súdneho exekútora v zmysle § 201 ods. 1 EP správne, keď si vyčíslil odmenu v rozsahu ako pri upustení od exekúcie a to vo výške 33,19 Eur.
Z predloženého upovedomenia o začatí exekúcie nebolo možné zistiť, či súdny exekútor pri určení výšky predbežných trov exekúcie v časti hotových výdavkov postupoval správne a považuje ich za nepreskúmateľné, keďže hotové výdavky v sume 08,70 eur nie sú v upovedomení špecifikované. Zo súdneho spisu a zo spisu súdneho exekútora súd zistil, že ku dňu vydania poverenia mu nevznikli skutočné hotové výdavky v sume 08,70 eur.
Súd má zo súdneho spisu a zo spisu súdneho exekútora ( doručenkami ) preukázané, že v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie bolo skutočne vynaložených 2,80 Eur a to 1,40 Eur za doručenie žiadosti o udelenie poverenia na Okresný súd Banská Bystrica a 1,40 Eur za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému.
Z predloženej špecifikácie je zrejmé, že súdny exekútor pri vyčíslení hotových výdavkov v rámci predbežných trov exekúcie nepostupoval správne, pričom v zmysle § 201 ods. 1 EP si náhradu výdavkov mal vyčísliť len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie.
Na základe uvedených skutočností súd považoval námietky povinného proti trovám exekúcie za dôvodné a námietkam povinného proti trovám exekúcie vyhovel.
Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
V predmetnom konaní oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne so sídlom Bratislava, pobočka Banská Bystrica č.k. 700-2111859813- GC04/13 zo dňa 11.06. 2013 ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16. 07. 2013.
Nakoľko povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplnil povinnosť uloženú exekučným titulom, oprávnený podal dňa 09. 08. 2013 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie, kedy bolo v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začaté exekučné konanie. Povinný uhradil pohľadávku vyplývajúcu z exekučného titulu dňa 19. 12. 2013, t. j. až po dôvodnom začatí exekučného konania.
Súd z obsahu zhodných vyjadrení oprávneného, súdneho exekútora a povinného konštatuje, že pohľadávka vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní bola uhradená v plnej výške až po dôvodnom začatí exekučného konania. Exekučné konanie bolo začaté dňom 03. 10. 2013, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Súd na tomto mieste uvádza, že predmetné exekučné konanie bolo z vyššie uvedených dôvodov začaté dôvodne. V zmysle ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku tieto totiž uhrádza povinný.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Súd rozhoduje o zastavení exekúcie z úradnej povinnosti, na základe podnetu súdneho exekútora alebo na návrh účastníka konania, pričom aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku prichádza do úvahy bez ohľadu na to, v ktorom štádiu exekučného konania (s výnimkou rozvrhového konania) došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom. Významné je iba to, či sa tak stalo po vydaní exekučného titulu. Z uvedeného potom vyplýva, že konanie o návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku je rozhodovaním vo veci samej. Zánik práva priznaného exekučným titulom je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie alebo na upustenie od vykonania exekúcie (§ 57 ods. 1 a § 46 ods. 3 Exekučného poriadku) (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5 Cdo 199/2009 zo dňa 13. 10. 2009).
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, súd na základe zhodných tvrdení povinného, súdneho exekútora a povinného považuje za preukázané, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, a to splnením zo strany povinného po dôvodnom začatí exekúcie. Na základe uvedeného súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 42,70 eura.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Súd zaviazal na úhradu trov exekúcie povinného, nakoľko exekúcia voči povinnému bola začatá dôvodne na základe toho, že povinný do začatia exekučného konania dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie - exekučný titul. Úhrada povinného po dôvodnom začatí exekúcie je dôvodom na zastavenie exekúcie, nie však dôvodom na prenesenie povinnosti hradiť trovy exekúcie z povinného na oprávneného.
Súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške 33,19 eura, a to podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky, nakoľko cit. ustanovenie pojednáva o odmene súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti v prípade zastavenia exekúcie.
Súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov spolu vo výške 2,90 eura za poštovné.
Súd uložil povinnému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou trovy exekúcie vo výške 36,09 eura, z toho odmena súdneho exekútora predstavuje 33,19 eura, hotové výdavky predstavujú 2,90 eura.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 prvá veta O. s. p.).
Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 ods. 2 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O. s. p.).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p. pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.