Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_13C-124-2014.pdf
PDF · 143.83 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/124/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom v Piešťanoch, Teplická ul.č. 7434/147, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Korytár, s.r.o., IČO: 47 243 279, so sídlom v Trnave, Sladovnícka ul.č. 13 proti odporcovi J. F., nar. XX.X.XXXX, bytom v V. V., Ul. 1. H. č. XXX za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom v Prešove, Važecká ul.č. 16, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, Ul. J. Kráľa č. 5/A v konaní o zaplatenie 2.387,12 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a.
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia vo výške 505,92 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
odôvodnenie:
Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 16.04.2014, sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy vo výške 2.387,12 € s príslušenstvom a náhrady trov konania. Vo svojom návrhu uviedol, že dňa 16.05.2006 uzatvorili navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník Úverovú zmluvu č. 5703186561, ktorou sa navrhovateľ zaviazal odporcovi poskytnúť dohodnutý úver vo výške 659,70 € (13.980,- Sk). Vo svojom doplňujúcom podaní zo dňa 16.3.2015 uviedol tiež, že neoddeliteľnou súčasťou uzatvorenej úverovej zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky navrhovateľa. V súlade so zmluvou odporca svojim podpisom potvrdil, že je s úverovými podmienkami oboznámený, že sú odporcovi ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť týmito podmienkami viazaný. Zároveň s podpisom zmluvy zmluvné strany uzatvorili aj zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru. Ako je uvedené na tzv. lícnej strane úverovej zmluvy: „Klient a spoločnosť Horne Credit Slovakia, a.s. podpisom tejto Úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvigového úveru, čiže zmluvu o RÚ, a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8. a 9. Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Na základe takto uzatvorenej Zmluvy o RÚ vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru prostredníctvom Úverovej karty za podmienok stanovených v hlave 8., 9., 10 a 11. Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s." Navrhovateľ uviedol, že revolvingový úver je možné špecifikovať ako dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver (termín „revolvingový" znamená „obnovujúci sa"). Odporca má k dispozícii finančné prostriedky vo výške dohodnutého úverového rámca, pričom úverovým rámcom sa rozumie maximálny objem úveru, ktorý je odporca oprávnený čerpať. Maximálna čiastka, ktorú je odporca oprávnený z úveru
čerpať, je daná nevyčerpaným zostatkom úverového rámca. Výška nevyčerpaného zostatku úverového rámca sa odporcovi automaticky zvyšuje v závislosti na splácaní revolvingu. Pri tomto type úveru ide teda o obnoviteľnú finančnú rezervu. S každou uhradenou mesačnou splátkou sa odporcovi obnovuje čiastka, ktorú si v prípade potreby môže opäť požičať. Nakoľko revolvingový úver sa platí samostatne, samotný revolvingový úver má iné číslo VS (v predmetnom prípade ide o revolving č. 5703186561). Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak bude odporca riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluve a jej podmienok je navrhovateľ oprávnený odporcovi poskytnúť revolvingový úver, vydať a zaslať úverovú kartu spolu s Výzvou k jej aktivácií a Metodickou príručkou. Neoddeliteľnou súčasťou Metodickej príručky je aktuálny Sadzobník poplatkov a odmien. Vo výzve k aktivácii navrhovateľ uvádza identifikačné číslo revolvingového úveru, ktoré je zároveň variabilným symbolom pre úhradu splátok revolvingového úveru a číslo účtu pre úhradu splátok revolvingového úveru . Zmluva o revolvingovom úvere nadobúda platnosť podpisom úverovej zmluvy, má však odloženú účinnosť až do budúcnosti, a to uskutočnením aktivácie karty. Uzatvorením revolvingovej zmluvy tak priamo práva a povinnosti odporcovi nevznikli, nakoľko k účinnosti revolvingovej zmluvy muselo dôjsť k ďalšiemu úkonu zo strany odporcu - k aktivovaniu karty. K aktivovaniu karty nedošlo automaticky alebo konkludentne či náhodne, ale slobodným a vážnym prejavom vôle resp. priamym a zamýšľaným úkonom odporcu, a to zavolaním na určené telefónne číslo a aktivovaním karty prostredníctvom operátora až uvedením identifikačných údajov, za účelom predchádzania zneužitiu. Z uvedeného vyplýva, že odporcovi nevznikla žiadna povinnosť v okamihu uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, ale až okamihom účinnosti tejto zmluvy v dôsledku aktivovania karty. Na druhej strane zo samotného uzavretia zmluvy navrhovateľovi nevznikli žiadne práva, iba povinnosť zaslať odporcovi kartu, čo bolo podmienené tým, že odporca musel splniť dohodnuté podmienky týkajúce sa splácania poskytnutého úveru na kúpu tovaru. Navrhovateľ odporcu zrozumiteľne a jednoznačne oboznámil so všetkými podmienkami revolvingového úveru (tieto sú mu oznámené spolu s doručenou kartou, t.j. nie len v úverových zmluvných podmienkach). Nakoľko samotný odporca slobodným a vážnym prejavom vôle využil svoje právo a aktivoval si doručenú kartu, žalobca mu poskytol revolvingový úver, ktorý následne čerpal. Z uvedeného podľa jeho názoru vyplýva, že zmluva o revolvingovom úvere je uzavretá s odkladacou podmienkou a je účinná až po tom, ako odporca sám a na základe svojej vôle aktivuje kartu a čerpá následne tento úver. Nejedná sa teda o plnenie odporcovi vnútené (skryté), ale odporca sa sám musí rozhodnúť, či tieto finančné služby využije alebo nie. Odporca si teda bol súčasného uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere vedomý, nejde teda o žiadne „skrytie" zmluvy do úverových podmienok. Jednoduchou sumarizáciou práv a povinnosti oboch strán možno skonštatovať, že na jednej strane - odporcu nevzniká žiadna povinnosť v okamihu uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, tieto nastupujú až okamihom účinnosti tejto zmluvy v dôsledku aktivovania karty. Preto je podľa neho zrejmé, že odporca mal v úmysle uzatvoriť revolvingovú zmluvu, a na jej základe čerpať revolvingový úver, nakoľko samotný odporca slobodným a vážnym prejavom vôle využil svoje právo a aktivoval si doručenú kartu, z ktorej následne čerpal revolvingový úver poskytnutý mu na tento účel zo strany navrhovateľa. Vzhľadom na charakter revolvingového úveru, t.j. skutočnosť, že navrhovateľ a ani odporca nemôžu vedieť a ani nevedia pri uzatváraní zmluvy určiť kedy a koľko z úveru bude čerpané, nie je možné presne stanoviť výšku poskytnutého úveru, nakoľko pri takomto type úveru sa zásadne definuje len výška úverového rámca, ktorá v tomto prípade bola dohodnutá vo výške 995,82 € (30.000,- Sk) s pravidelnou mesačnou splátkou vo výške 39,83 € (1.200,- Sk). Na základe písomnej žiadosti o zmenu výšky úverového rámca zo dňa 12.11.2007 odporca požiadal o navýšenie pôvodne dohodnutého úverového rámca o sumu 331,94 € (10.000,- Sk), s ktorou navrhovateľ vyslovil súhlas; nová výška úverového rámca tak bola dohodnutá vo výške 1.327,76 € (40.000,- Sk) s pravidelnou mesačnou splátkou vo výške 53,11 € (1.600,- Sk) počnúc dňom 20.12.2007. Na základe písomnej žiadosti o zmenu výšky úverového rámca zo dňa 12.06.2008 odporca požiadal o navýšenie pôvodne dohodnutého úverového rámca o sumu 331,94 € (10.000,- Sk), s ktorou navrhovateľ vyslovil súhlas; nová výška úverového rámca tak bola dohodnutá vo výške 1.659,70 € (50.000,- Sk) s pravidelnou mesačnou splátkou vo výške 66,39 € (2.000,- Sk) počnúc dňom 20.07.2008. Vzhľadom na charakter revolvingového úveru tiež uviedol, že pokiaľ ide o počet splátok, ani tento nie je možné vopred dohodnúť, nakoľko ide o automaticky obnovovaný úver. Odporca bol povinný riadne a včas splácať poskytnutý revolvingový úver, a to v pravidelných mesačných splátkach, vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k 20. dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom došlo k prvému čerpaniu a teda poskytnutiu revolvingového úveru. Ako vyplýva z výpisu z úverového účtu, k prvému čerpaniu revolvingového úveru zo strany odporcu a teda k poskytnutiu revolvingového úveru došlo dňa 25.04.2007; prvá mesačná splátka tak bola splatná dňa 20.05.2007. Rovnako tak výšku RPMN nie je možné pri revolvingovom úvere určiť, nakoľko sa úver čerpá a následne dopĺňa, z ktorého dôvodu sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN, čo potvrdil aj Krajský súd
v Prešove vo svojom rozsudku zo dňa 27.01.2011, sp. zn. 6Co 95/2010, kde jednoznačne stanovil, že: „...keďže predmetná vec sa týka revolvingového úveru a RPMN nie je dobre možné stanoviť, nebolo možne stotožniť sa s prvostupňovým súdom, že pre neuvedenie RPMN je úver podľa § 4 zákona bez úrokov a bez poplatkov."
Špecifikácia poplatkov a výška úrokovej sadzby bola konkrétne stanovená v Sadzobníku poplatkov a odmien, ktorý bol súčasťou Metodickej príručky. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na hlavu 9 § 5 ÚP: „Klient je povinný hradiť spoločnosti poplatky za poskytované služby (ďalej len poplatky), ktorých výška je daná sadzobníkom poplatkov, platným v dobe vzniku poplatkovej povinnosti, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto UZ a ktorý je obsiahnutý v Metodickej príručke." V zmysle ust. hlavy 9 § 8 ÚP: „Klient je povinný platiť úrok z poskytnutého RÚ vo výške mesačnej úrokovej sadzby aktuálne platnej v okamihu splátky RÚ, v ktorej je obsiahnutá platba úroku. Základná úroková miera je uvedená v aktuálnom sadzobníku poplatkov." Vzhľadom na uvedené mal navrhovateľ za to, že ním požadované poplatky boli s odporcom dohodnuté písomne, nakoľko boli uvedené v Sadzobníku. Ako vyplýva z už predloženého splátkového kalendára, odporca sa dostal do omeškania so splácaním dohodnutých splátok poskytnutého úveru. V zmysle § 3 Hlavy 7 s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru ÚP: „Klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že a) klient sa oneskoril splatením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace...". S poukazom na skutočnosť, že odporca sa dostal do omeškania so zaplatením viacerých splátok, stal sa splatným celý zostatok čerpaného úveru, pričom splatnosť nastala dňa 28.08.2012, kedy navrhovateľ vyzval odporcu na splatenie celého úveru v lehote 15 dní. Navrhovateľ si tak v predmetnom konaní uplatňuje voči odporcovi sumu 2.387,12 €, ktorá, ako vyplýva z už preloženého splátkového kalendára, pozostáva z nasledujúcich položiek:
- Istina (t.j. výška dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru) vo výške 1.438,01 €;
- Úrok (t.j. úrok z poskytnutej istiny) vo výške 891,09 € (0,95 € + 850,44 € + 39,70 €); kód 2 splátkového kalendára za hotovostné transakcie a kód 103 splátkového kalendára za bezhotovostné transakcie + dopočet ku dňu podania žaloby - ich súčet sa rovná jednému úroku pri úrokovej sadzbe 26,52 % ako vyplýva z ÚZ a Sadzobníka;
- Zmluvná pokuta vyčíslená za použitia úrokovej sadzby 8 % (t.j. zmluvná pokuta podľa Hlavy 13. § 3 ÚP s názvom Záverečné ustanovenia, v zmysle ktorého: „V prípade omeškania s úhradou splátky úveru či jej časti dlhšieho ako 7 dní, je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní") vo výške 37,17 €;
- Úrok z omeškania (t.j. úrok z omeškania do času zosplatnenia) vo výške 10,42 €. Ide o úrok z omeškania v zákonnej úrokovej sadzbe stanovenej výpočtom ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov za každý deň omeškania s úhradou dlžnej čiastky (kód 94 splátkového kalendára);
- Poplatok za výpis z účtu vo výške 10,43 €;
Zároveň si navrhovateľ v predmetnom konaní uplatňuje voči odporcovi nárok na zaplatenie úroku vo výške 26,52 % ročne zo sumy 1.438,01 € (t.j. z istiny) od 10.04.2014 do zaplatenia. V danom prípade ide o úrok z poskytnutého úveru, nie úrok z omeškania, od nasledujúceho dňa po podaní žaloby až do zaplatenia (úrok do dňa podania žaloby je už obsiahnutý v žalovanej sume). Úrok z dlžnej istiny bol dohodnutý v Sadzobníku poplatkov a odmien, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť Metodickej príručky.
Pokiaľ ide o podstatné zákonné náležitosti predmetnej zmluvy navrhovateľ uveidol, že predmetná úverová zmluva bola uzavretá v súlade s ust. § 53 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ako aj s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, a to v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy. K dojednaniam, ktoré sú uvedené v úverových zmluvných podmienkach navrhovateľa možno uviesť, že sú platnými a rovnocennými dojednaniami s ostatnými zmluvnými dojednaniami a ako také majú tieto ustanovenia rovnakú právnu silu a váhu ako majú dojednania uvedené na lícnej strane úverovej zmluvy. Nie je možné odlišne posudzovať jednotlivé dojednané
ustanovenia, nakoľko ich platnosť a právnu vymožiteľnosť prejudikujú právne predpisy upravujúce danú oblasť záväzkových zmluvných vzťahov. V súvislosti s ust. § 53 OZ týkajúcich sa úpravy neprijateľných podmienok v zmluvách o spotrebiteľskom úvere, žalobca má za to, že predmetná úverová zmluva neobsahuje žiadne z neprijateľných podmienok a v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ žiadne z ust. Úverovej zmluvy neobsahuje ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného - spotrebiteľa. Ako vyplýva zo žalobcom predložených dôkazov, nároky uplatňované žalobcom sú v súlade s platnými právnymi predpismi, ako aj v súlade so zmluvou a úverovými podmienkami.
Odporca sa vo veci písomne nevyjadril napriek doručenej výzve dňa 14.7.2014. v rámci svojho výsluchu na nariadenom pojednávaní uviedol, že podpis na úverovej zmluve , všeobecných obchodných podmienkach ako aj žiadostiach o zmenu výšky úverového rámca je jeho. Taktiež potvrdil prevzatie úverovej karty, avšak nevedel potvrdiť, či túto používal iba on alebo ju používala aj jeho manželka. Taktiež si nespomenul, kto a akým spôsobom aktu aktivoval. Uviedol, že úver prestal splácať, keď zostal bez príjmu. Nepotvrdil svoju vedomosť o uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere, taktiež si nespomenul na bližšie podmienky revolvingového úveru.
Dňa 21.5.2014 vstúpil do konania vedľajší účastník na strane odporcu - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorý dňa 21.7.2014 doručil súdu svoje písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že spotrebiteľská právna úprava zahŕňa komplex právnych noriem verejnoprávneho ako aj súkromnoprávneho charakteru. Na úrovni súkromnoprávnej upravujú spotrebiteľské normy okruh všetkých súkromnoprávnych zmluvných vzťahov (vrátane aj obchodnoprávnych, ktoré majú charakter absolútneho obchodu) uzatváraných medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi. Spotrebiteľské právo bola etablované do právneho poriadku Slovenskej republiky v rámci procesu transpozície právnych aktov európskych spoločenstiev a európskej únie. V súkromnoprávnej rovine sú ustanovenia spotrebiteľských zmlúv uvedené v Občianskom zákonníku, ako aj v ostatných spotrebiteľských normách, vo vzťahu ku všetkým ostatným súkromnoprávnym predpisom slovenského právneho poriadku ustanoveniami špeciálnymi a v prevažnej miere kogentnými, čo je dané tým, že konkrétne implementujú záväzné európske spotrebiteľské predpisy priamo v našom právnom poriadku. Osobitný právny režim spotrebiteľských zmlúv, ktorý modifikuje klasickú zásadu zmluvnej autonómie, vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu (spotrebiteľa), ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s predajcami a poskytovateľmi rôznych plnení a služieb (dodávateľmi), ktorí stále častejšie na trhu vystupujú v monopolnom postavení resp. konajú v rámci kartelových dohôd. V uvedenom rámci je potrebné pri správnej interpretácii a aplikácii ustanovení spotrebiteľských zmlúv smerujúcich k ochrane spotrebiteľa vychádzať z „teórie výhodnosti“, ktorá v každom konkrétnom prípade vždy odôvodňuje preferenčné použitie tých zákonných ustanovení, ktoré sú na prospech spotrebiteľa. Odôvodnenosť použitia „teórie výhodnosti“ je daná úmyslom zákonodarcu vyvážiť objektívne existujúcu nerovnováhu v zmluvnom vzťahu spotrebiteľa (nedostatočne informovaného so slabou vyjednávacou pozíciou) a dodávateľa (odborne pripraveného so silnou vyjednávacou pozíciou).
Vedľajší účastník považoval za dôležité poukázať predovšetkým na prvotný právny titul na zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 3605095608 zo dňa 16.05.2006 (ďalej len ako „Úverová zmluva“) uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 13.980,- Sk (464,05 €). Úver mal odporca splatiť 9 mesačnými splátkami po 1.845,- Sk ( 61,24 €). Konečná výška úveru tak predstavovala sumu vo výške 16.605,- Sk t.j. 551,19 € (9 x 1.845 ). V rámci predmetnej úverovej zmluvy malo dôjsť medzi zmluvnými stranami tiež k uzatvoreniu Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8 a 9 Úverových podmienok spoločnosti. Na základe takto uzatvorenej zmluvy vzniklo odporcovi právo na poskytnutie revolvingového úveru prostredníctvom Úverovej karty za podmienok stanovených v hlave 8., 9., 10., a 11 Úverových podmienok navrhovateľa. Máme za to že dodávateľ touto praktikou vnútil spotrebiteľovi aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v čase podpisu zmluvy vo sfére jeho záujmu. Ako totiž vyplýva z predtlače predmetnej úverovej zmluvy, podpisom úverovej zmluvy sa odporca spotrebiteľ súčasne podpisuje aj pod tú časť textu, ktorá je vytlačená v dolnej časti zmluvy drobným, voľným okom takmer nečitateľným písmom a ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu, ktorý má vzniknúť až v budúcnosti. Spôsob, ktorým sa navrhovateľ ako poskytovateľ finančných služieb pokúšal uzatvoriť zmluvu o revolvingovom úvere pokladáme za zavádzanie spotrebiteľa. Aj napriek tomu, že odporca úverovú zmluvu podpísal, je možné prijať záver v tom, že odporca nemal v úmysle
okrem predmetnej úverovej zmluvy uzatvoriť aj zmluvu o revolvingovom úvere a preto ju treba považovať za absolútne neplatný právny úkon pre nedostatok vôle odporcu. Preto ak odporca spotrebiteľ chcel získať úver na zakúpenie tovaru (špecifikovaného v bode 44. a 45. predmetnej úverovej zmluvy ), čo bolo primáme jeho pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu so navrhovateľom, nemal podľa nášho názoru na výber, a musel podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá v sebe obsahovala aj náležitosti iného právneho úkonu. V tomto prípade sa preto dá usudzovať, že sa jedná o nedostatok vôle konajúcej osoby odporcu vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so navrhovateľom ako bol primáme vo sfére jeho záujmu.
Zmluvu o revolvingovom úvere je takisto ako úverovú zmluvu potrebné podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Pre absenciu individualizácie zmluvy o revolvingovom úvere v smere náležitostí požadovaných v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2, 3 cit. zákona, a s tým súvisiacim nedostatkom jej písomnej formy predpísanej zákonom, k uzatvoreniu platnej zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere medzi navrhovateľom a odporcom nedošlo. Takúto zmluvu o poskytnutí revolvingového úveruje potrebné považovať za neplatnú aj pre nedodržanie zákonom predpísanej formy v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zároveň sa pre platnosť tejto zmluvy vyžaduje naplnenie i základných náležitostí právneho úkonu podľa ustanovenia §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, týkajúce sa vôle (musí byť uzatvorená slobodne a vážne) a prejavu vôle (musí byť určitá a zrozumiteľná), inak je absolútne neplatná s tým, že pred uzavretím tejto zmluvy musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami v zmysle § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch a na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie (§ 3 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch). Navyše mal za to, že vzhľadom na spôsob vyhotovenia predmetnej úverovej zmluvy, ako aj jej štylizáciu je dôvodné predpokladať, že odporca v postavení priemerného spotrebiteľa ani nemohol vedieť, že spolu s úverovou zmluvou uzatvára i ďalšie záväzkové vzťahy so navrhovateľom, a to zmluvu o revolvingovom úvere. Z hore uvedených skutočností podľa neho vyplýva, že zmluvu o revolvingovom úvere je potrebné posúdiť ako absolútne neplatné právne úkony, a teda sa zrušujú ex tunc, od samého začiatku.
Na základe splátkového kalendára boli zo strany navrhovateľa odporcovi poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 2.880,76 € (súčet všetkých súm pod položkami „výber z bankomatu“ a „platba kartou“), ktoré mu mali byť poskytnuté na základe absolútne neplatných právnych úkonov, a to vyššie uvedených zmlúv o revolvingových úveroch. Na základe predloženého splátkového kalendára odporca doposiaľ uhradil navrhovateľovi sumu 3.508,15 € (súčet všetkých súm pod položkou „výška úhrady“ ). Do pozornosti dal skutočnosť, že v dôsledku absolútnej neplatnosti zmlúv o revolvingových úveroch nemá navrhovateľ nárok na zaplatenie jednotlivých nárokov uplatnených v žalobe ( zmluvný úrok a poplatky za vyber z bankomatu a zmluvná pokuta), ktoré spolu s istinou mali tvoriť sumu 5.895,26 € (súčet všetkých súm pod položkou „splátka“ ), na základe čoho navrhovateľ žiada odporcu o zaplatenie sumy 2.387,12 €. Nárok uplatnený navrhovateľom vo výške 2.387,12 € tak na základe vyššie uvedených skutočností pokladáme za neoprávnený a nedôvodný nakoľko navrhovateľ naň nemá platný právny titul.
Súčasne namietal formálnu nedostupnosť „Úverovej zmluvy“ spôsobenú drobným len s veľkými ťažkosťami čitateľným písmom v kombinácii s množstvom neprehľadných povinností ukladaných odporcovi ako úverovému dlžníkovi. Zmluva s uvedenými nedostatkami predstavuje nekalú praktiku v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 ako aj v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a nemôže tak požívať právnu ochranu.
Súd vo veci nariadil a dňa 23.03.2015 vykonal pojednávanie v prítomnosti odporcu, právneho zástupcu navrhovateľa a právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu a listinnými dôkazmi - prehľadom o splátkach odporcu z č.l. 4-10, úverovou zmluvou zo dňa 16.05.2006, žiadosťou o zmenu výšky úverového rámca z č.l. 15 a 16, úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., výzvou na zaplatenie celého úveru zo dňa 28.8.2012, poštovým podacím hárkom z č.l. 18, výpisom z účtu k zmluve č. 3605095608, sadzobníkom poplatkov a úrokov a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledujúci skutkový stav:
Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri, odporca je fyzická osoba - nepodnikateľ, občan Slovenskej republiky. Odporca uzavrel dňa 16.5.2006 s navrhovateľom úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 13.980,- Sk t.j. 464,05 €. Túto sumu úveru sa odporca zaviazal splatiť v 9 splátkach vo výške 1.845,- Sk. Týmito splátkami mal odporca
zaplatiť celkovú výšku 16.605 Sk (RPMN bola v sadzbe 25,76%). V dolnej časti formulárovej zmluvy je minimalistickým písmom tiež uvedená veta: „klient a spoločnosť Home Credit Slovakia sa podpisom tejto úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I, čiže zmluvu o RUI a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8 a 9 Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. na základe takto uzavretej zmluvy o RU I vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru I prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených v hlave 8,9,10,a 11 Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.“ Úver, ktorý navrhovateľ odporcovi poskytol dňa 16.05.2006 v sume 13.980,- Sk, ale nie je predmetom konania (zrejme ho odporca uhradil) a preto sa ním súd nezaoberal. Predmetom konania je totiž dlžoba na ďalšom úvere, ktorý mal navrhovateľ poskytnúť odporcovi v podobe úverovej karty s úverovým rámcom dohodnutým v hlave 8 a 9 úverových podmienok t.j. vo výške tvrdenej navrhovateľom 1.659,70 €. Navrhovateľ však za účelom existencie tohto nového záväzkového vzťahu nepredložil žiadne listinné dôkazy t.j. zmluvu, na základe ktorej k tomu došlo.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa považujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platného v rozhodnom čase t.j. účinného do 30.06.2006 na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru,
e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z z. o spotrebiteľských úveroch, účinného do 30.06.2006 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z z. o spotrebiteľských úveroch, účinného do 30.06.2006 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z z. o spotrebiteľských úveroch, účinného do 30.06.2006 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Súd podľa vykonaných dôkazov vyhodnotil, že vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský, a to s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Navrhovateľ ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom odporca v predmetnom spore vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Navrhovateľ tvrdil, že s odporcom dňa 16.05.2006 uzavrel zmluvu o úvere a podľa jej spodnej časti vydal odporcovi úverovú kartu s úverovým rámcom 30.000 Sk (995,82 €). K žalobe navrhovateľ priložil úverovú zmluvu zo dňa 16.05.2006, týkajúcu sa úveru vo výške 13.980,- Sk, ten ale nie je predmetom konania. Práve táto zmluva je predtlačený formulár, bežne používaný navrhovateľom resp. jeho zmluvnými obchodnými partnermi na tento účel. Listinou z č.l. 4 a nasl. ale bolo preukázané, že odporca čerpal na základe výberov z bankomatu sumy vo výške 2.774,66 € a prostredníctvom platieb kartou sumu vo výške 56,0977 €, t.j. súhrnne čerpal sumu vo výške 2.830,76 €, z ktorej odporca zaplatil 3.472,76 €.
Podľa § 40 ods. 1 Obč. zák. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Z predložených listín možno ustáliť, že niet pochýb o tom, že dňa 16.05.2006 účastníci konania preukázateľne uzavreli jedinú individuálne špecifikovanú zmluvu o úvere vo výške 13.980,- Sk, avšak tento právny vzťah nie je predmetom konania. V rámci dojednávania tohto záväzku navrhovateľ vopred vnútil konajúcej osobe (odporcovi) aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu. Ako totiž vyplýva z daného tlačiva, podpisom želanej zmluvy sa konajúca osoba súčasne podpisuje aj pod tú časť textu, ktorá je vytlačená drobnými písmenami v spodnej časti zmluvy bez možnosti úpravy textu a ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu. Inak povedané, dňa 16.05.2006 sa odporca podpísal aj pod ten záväzok, ktorý v daný moment uzatváraný nebol.
Evidentne totiž navrhovateľ úverovú kartu poukázal odporcovi až v roku 2007. Podľa názoru súdu podpísaním úverovej zmluvy č. 5703186561 zo dňa 16.05.2006 nevyplýva nič iné než to, že žiadateľovi v budúcnosti môže byť poskytnutý úver vo forme úverovej karty. Podpisom zmluvy dňa 16.05.2006 však nedošlo automaticky k vzniku paralelného úverového vzťahu a vzájomné práva i povinnosti z tejto zmluvy zanikli splnením pôvodného záväzku zo strany odporcu. Ak hodlal navrhovateľ uzavrieť s odporcom nový záväzkový vzťah, bolo to potrebné urobiť spôsobom, aký predpisuje zákon 258/2001 Z.z.. Ak navrhovateľ od 25.4.2007 poskytoval odporcovi sumu až do výšky 1.659,70 €, bez osobitnej písomne zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje § 4 ods. 1 ,2 zákona 258/2001, nebola dodržaná zákonom predpísaná forma a preto je neplatná. Bez písomnej zmluvy neexistuje dohoda strán ani o výške úroku z úveru, ani výške úroku z omeškania a už vôbec nie ustanovenia o zmluvnej pokute či poplatkoch, na ktoré si navrhovateľ robil nárok v zmysle sadzobníka.
Čo sa týka tvrdení navrhovateľa a jeho právneho posúdenia k tomu súd uvádza nasledovné:
Súd v zhode s navrhovateľom revolvingový úver považuje za taký druh úveru, pri ktorom nemožno vopred určiť konkrétnu výšku RPMN. Na základe tejto skutočnosti na zmluvu o takomto úvere dopadá z ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. len ustanovenie § 3 ods. 6, v zmysle ktorého musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný a/ o úverovom limite, ak je stanovený, b/ ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c/ postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. V
úverových zmluvných podmienkach je v hlave 8, v § 1 uvedená výška úverového rámca 15.000,- Sk. V § 8 hlavy 8 je uvedený spôsob a postup zániku zmluvy. V § 1 hlavy 8 je uvedené, že klient sa uzavretím tejto zmluvy o RÚ I. zaväzuje poskytnutý RU I. spoločnosti vrátiť a zaplatiť za jej poskytnutie úroky. V zmluve, ani v Úverových podmienkach však nie je uvedená ročná úroková sadzba, ani poplatky platné od doby, kedy bola zmluva uzavretá. V § 2 hlavy 8 sa uvádza Sadzobník poplatkov a odmien s tým, že tvorí neoddeliteľnú súčasť Metodickej príručky, ktorú spoločnosť klientovi posiela spolu s úverovou kartou a výzvou jej aktivácii, a to potom, ak si klient bude riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy a úverových podmienok, ako aj platných právnych predpisov.
Aby teda mohlo dôjsť k naplneniu podmienky písomne uzavretej zmluvy, musia sa strany dohodnúť, a to pri podpise zmluvy na jej podstatných náležitostiach. Ako vyplýva z tvrdení navrhovateľa tento konkrétne podmienky revolvingového úveru uviedol odporcovi až v zaslanej príručke; tá však súdu predložená nebola resp. bola súdu predložená len jej časť 7 a 8. Aj keby sa tvrdenia navrhovateľa ukázali ako pravdivé, že bližšie podmienky boli v tejto príručke uvedené, pri takomto postupe súd nemôže súhlasiť s názorom navrhovateľa, že zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá písomne, nakoľko iba uvedenie vety „uzatvárajú zmluvu o RUI, na platné uzavretie tohto typu spotrebiteľskej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nepostačuje. V tomto prípade bola úverová zmluva, a teda aj zmluva o revolvingovom úvere I. uzavretá dňa 16.05.2006 a odporca prvýkrát využil kartu v apríli 2007. Rovnaký záver vyslovený v súvislosti s absenciou písomného informovania o výške ročnej úrokovej sadzbe, ktoré sa malo uskutočniť najneskôr v čase uzavretia zmluvy platí aj poplatkoch, ktoré si navrhovateľ uplatnil popri úrokoch, ako to vyplýva zo splátkového kalendára na č.l. 4-10, kde je účtovaný poplatok za výber z bankomatu (ATM poplatok) vo výške 2,29 € za jeden výber z bankomatu, ako aj poplatok za výpis vo výške 1,49 € za jeden výpis.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Nakoľko odporca uhradil navrhovateľovi viac, ako bola suma poskytnutých prostriedkov, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi ako plne úspešnému účastníkovi konania trovy konania. Nakoľko tomuto žiadne nevznikli súd mu ich náhradu voči navrhovateľovi nepriznal.
Trovy konania si však uplatnil vedľajší účastník na strane odporcu, a to vo výške 505,92 €.
Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu pozostávajú z odmeny právneho zástupcu vo výške stanovenej v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, t.j. vo výške 101,25 €, paušálnej náhrady režijných výdavkov, náhrady cestovného a náhrady za stratu času a DPH. Súd priznal právnemu zástupcovi odmenu za 3 úkony právnej služby, a to:
- Prevzatie a prípravu zastúpenia
- Písomné podanie - vyjadrenie zo dňa 17.7.2014
- Účasť na pojednávaní dňa 23.3.2015
V zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. podľa ktorej od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške 1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej služby má právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu nárok na paušálnu náhradu režijných výdavkov vo výške 8,04 € za každý úkon právnej služby v roku 2014, t. j. vo výške 16,08 € (8,04 € x 2) a vo výške 8,39 € za každý úkon právnej služby v roku 2015, t. j. vo výške 8,39 € (8,39 € x 1).
Podľa § 17 ods.1 citovanej vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.
Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca vykonával úkony v mieste, ktoré nie jeho sídlom, priznala sa mu aj náhrada za stratu času za cestu Prievidza - Trenčín, a to za deň 23.03.2015 vo výške 55,92 € (1 hod á 13,98 € x 4 polhodiny).
Vynaložené cestovné (Prievidza - Trenčín a späť) predstavovalo za deň 23.03.2015 výšku 37,46 € ((67,5 x 2 x 0,183 €) + (7,0 x 1,35 x 1,350 €)).
Právny zástupca je platiteľom dane z pridanej hodnoty, čo zdokladoval fotokópiou osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, založenou v spise, a preto mu súd v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a preto má nárok na odmenu spolu s náhradou režijných výdavkov zvýšenú o daň z pridanej hodnoty vo výške 84,32 € (20% z 421,60 €).
Trovy konania je navrhovateľ povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporcu v zmysle ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).