Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/809/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a. s., Olejkárska ul. č. 1, Bratislava, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, AK ECKER-KÁN & Partners, Nám. M. Benku č. 9-C1, Bratislava, proti žalovanej: V. L., J. G. K. W.. Č.. XX, G., t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Ľ. Y., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava IV, o zaplatenie 50,70 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 24. júna 2014, č. k. -28, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 50,70 eur, z titulu cestovného a úhrady za nepreukázanie sa cestovným lístkom. Žalovanej súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že žalovaná dňa 2. 12. 2011 cestovala dopravným prostriedkom žalobcu, linkou MHD č. 50 - autobusom bez cestovného lístka a na výzvu revízora sa nepreukázala ani iným platným cestovným dokladom. Žalovaná nezaplatila cestovné 0,70 eur ani úhradu 50,- eur za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že právny vzťah medzi účastníkmi konania bol založený zmluvou o preprave v zmysle § 760 Obč. zák. Poukázal na skutočnosť, že ide o neformálnu zmluvu, ktorá sa môže uzavrieť rôznymi spôsobmi (napr. zakúpením cestovného lístka, vstupom do dopravného prostriedku, znehodnotením cestovného lístka pri nástupe do dopravného prostriedku, dohodou o určení miesta určenia dopravy a pod.). V danej veci podľa súdu prvého stupňa došlo ku konkludentnému uzatvoreniu zmluvy o preprave v zmysle § 760 Obč. zák. nástupom žalovanej do dopravného prostriedku žalobcu a jej zotrvaním v dopravnom prostriedku došlo aj priamo k využitiu služby poskytovanej dopravcom, ktorá je predmetom jeho obchodnej činnosti a za ktorú má nárok na primeranú odmenu, a to cestovné. Prepravnú zmluvu v prejednávanej veci súd prvého stupňa zároveň s poukazom na ust. § 52 Obč. zák. považoval za spotrebiteľskú zmluvu. Žalobca, ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, vystupuje v postavení dodávateľa (§ 52 ods. 2 Obč. zák.) a žalovaná, ktorá ako fyzická osoba nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, vystupuje v postavení spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 Obč. zák.). V tejto súvislosti súd prvého stupňa uviedol, že podrobnosti o právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave osôb sú upravené v prepravných poriadkoch, ktoré vypracúvajú jednotliví dopravcovia na základe všeobecne záväzných právnych predpisov, čím vlastne doplňujú všeobecnú

úpravu v . Keďže prepravný poriadok zverejňovaný dopravcom je definovaný ako súčasť návrhu na uzavretie prepravnej zmluvy, cestujúci sa s ním síce môžu oboznámiť, ale nemôžu ho ovplyvniť. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že žalobca mohol podať žalobu pre porušenie prepravného poriadku žalovanou na súd odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvýkrát, teda odo dňa nasledujúceho po tom, kedy žalovaná cestovala v dopravnom prostriedku žalobcu bez platného cestovného lístka, t. j. odo dňa 3. 12. 2011. Posledný deň premlčacej doby pripadol na 3. 12. 2012 (pondelok). Žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa dňa 5. 8. 2013, teda oneskorene - po uplynutí jednoročnej premlčacej doby uvedenej v Obč. zák. Súd prvého stupňa preto vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o preprave a povinnosť súdu prihliadať na premlčanie nároku žalobcu zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo v zmysle o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov žalobu zamietol. V závere odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvého stupňa podotkol, že oba uplatnené nároky žalobcu (na zaplatenie cestovného aj na zaplatenie úhrady) majú rovnaký právny základ, a to porušenie podmienok z konkludentne uzatvorenej zmluvy o preprave. Na oba nároky je preto z hľadiska premlčania potrebné aplikovať ust. Obč. zák., oba vznikli súčasne porušením zmluvy o preprave osôb v MHD, a teda u oboch nárokov začala jednoročná premlčacia doba plynúť súčasne dňom 3. 12. 2011. O trovách konania súdu prvého stupňa rozhodol podľa a

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe vyhovel alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa svojim rozhodnutím porušil jeden zo základných princípov právneho poriadku Slovenskej republiky - zákaz retroaktivity. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. na premlčanie súd prihliada len na námietku dlžníka. Žalobca mal za to, že v prejednávanom prípade nebolo zo strany súdu prvého stupňa možné použiť zákon o ochrane spotrebiteľa v časti novelizovaného ustanovenia § 5b, a to z dôvodu absencie prechodných ustanovení. Návrh na vydanie platobného rozkazu zo strany žalobcu bol na príslušný súd podaný predo dňom účinnosti novely zákona o ochrane spotrebiteľa, t. j. pred dňom 1. 5. 2014. Retroaktívne použitie právnej normy - ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je pritom neprípustné a v rozpore s princípom právnej istoty. Právne vzťahy, ktoré vznikli za platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu, sa v čase platnosti a účinnosti neskoršieho právneho predpisu naďalej spravujú právnym predpisom, za účinnosti ktorého vznikli, ak neskorší predpis neustanovuje inak. Keďže v novele zákona o ochrane spotrebiteľa prechodné ustanovenia vzťahujúce sa na ustanovenie § 5b s ohľadom na súdne konania začaté pred dátumom účinnosti predmetnej novely chýbajú, žalobca zastával názor, že súd prvého stupňa bol v konaní začatom na základe návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 24. 5. 2013, doručeného súdu prvého stupňa dňa 5. 8. 2013, t. j. pred dátumom účinnosti novely , povinný postupovať podľa doterajších predpisov, a teda v zmysle Obč. zák., kedy súd na premlčanie prihliadne len na námietku dlžníka. V danej veci však dlžník námietku nevzniesol. Žalobca ďalej vo svojom odvolaní uviedol, že žalovaná sa dňa 2. 12. 2011 na linke MHD č. 50 na výzvu revízora nepreukázala platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom, a preto jej v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave vznikla povinnosť zaplatiť cestovné 0,70 eur a úhradu 50,- eur. Povinnosť žalovanej zaplatiť úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom vznikla v zmysle v spojení s a o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, a teda nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle Obč. zák. pritom stojí na princípe premlčania so všeobecnou premlčacou dobou a v zmysle legislatívy platnej a účinnej do 1. 5. 2014 súd prihliadne na premlčanie iba za predpokladu, že dlžník vznesie námietku premlčania a súčasne sa premlčania dovolá. Nakoľko dlžník v danej veci námietku premlčania nevzniesol a premlčania sa nedovolal, súd prvého stupňa podľa žalobcu nepostupoval správne, keď jeho žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal charakterom vzťahu medzi účastníkmi konania, pričom dospel zhodne so súdom prvého stupňa k záveru, že ide o spotrebiteľský vzťah a zmluva o preprave uzatváraná

medzi žalobcom ako dopravcom a cestujúcim je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák. Ide totiž o zmluvu, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, pričom cestujúci nemá možnosť podstatným spôsobom, resp. žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah dopravcom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa Prepravného poriadku MHD v Bratislave je tento prepravný poriadok, Tarifa MHD a cestovné poriadky umiestnené na zástavkách verejným návrhom na uzavretie zmluvy o preprave osôb. Cestujúci sa však môže jedine rozhodnúť, či služby poskytované dopravcom využije a bude akceptovať ním stanovený Prepravný poriadok MHD v Bratislave, Tarify MHD a cestovné poriadky alebo služby dopravcu nevyužije, nemá však možnosť dohodnúť si individuálne podmienky, za akých tieto služby bude využívať, ani žiadnym spôsobom zasahovať do ich obsahu. V zmysle uvedeného je právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou v prejednávanej veci právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý musí byť posudzovaný podľa ustanovení upravujúcich právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Žalobca (dopravca) má pritom v tomto vzťahu postavenie dodávateľa v zmysle Obč. zák. a zároveň predávajúceho v zmysle , keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy o preprave koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, ktorou okrem iného je aj pravidelná verejná cestná hromadná mestská doprava osôb. Žalovaná (cestujúca) vystupuje v postavení spotrebiteľa ( Obč. zák. a ). Súd prvého stupňa tak v nadväznosti na túto skutočnosť postupoval správne, keď v danej veci v súlade s o ochrane spotrebiteľa ex offo prihliadol na premlčanie nároku žalobcu a odvolacie námietky žalobcu v tomto smere nie sú dôvodné.

V zmysle § 108 Obč. zák. je na uplatnenie práva z prepravy stanovená jednoročná premlčacia doba. Toto zákonné ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy (§ 760 až § 773 Obč. zák.), s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 Obč. zák., pre premlčanie ktorého platí Obč. zák. V jednoročnej premlčacej dobe podľa Obč. zák. sa teda premlčuje nielen nárok dopravcu na cestové vyplývajúci z Obč. zák., ale aj jeho nárok na úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom v zmysle o cestnej doprave. Tento nárok totiž taktiež patrí medzi práva z prepravy v zmysle Obč. zák., hoci v ňom nie je výslovne uvedený. bol verejnoprávnym predpisom, ktorý okrem iného upravoval aj vzťahy medzi cestujúcimi a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy. Keďže uvedený zákon otázku premlčania nároku dopravcu na úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom ( ) osobitne neupravoval, je potrebné otázku premlčania tohto nároku posúdiť v zmysle Obč. zák. na základe analógie legis podľa tých ustanovení , ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie. Takýmto ustanovením je práve Obč. zák., podľa ktorého správne otázku premlčania nároku žalobcu posudzoval aj súd prvého stupňa. Zároveň neupravoval ani začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom. Preto je podľa názoru odvolacieho súdu namieste aplikácia ust. Obč. zák., v zmysle ktorého dlžník - cestujúci je povinný splatiť dlh prvého dňa potom, ako ho veriteľ - dopravca o plnenie požiadal. Týmto dňom teda nastáva splatnosť dlhu a zároveň je v tento deň možné prvýkrát uplatniť právo podaním žaloby na súd.

V prejednávanej veci žalovaná cestovala na linke MHD č. 50 v Bratislave dňa 2. 12. 2011, kedy ju revízor aj vyzval na zaplatenie cestovného 0,70 eur a postihu 50,- eur. Jednoročná premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu na súde tak začala plynúť dňa 3. 12. 2011. Keďže jej koniec pripadol na deň 2. 12. 2012 (nedeľa), v zmysle § 122 ods. 3 Obč. zák. posledným dňom premlčacej doby bol najbližší nasledujúci pracovný deň, t. j. 3. 12. 2012 (pondelok). Žalobca podal žalobu na súd dňa 5. 8. 2013, t. j. oneskorene, po uplynutí premlčacej doby v zmysle Obč. zák. Vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, súd prvého stupňa správne žalobcovi premlčané právo nepriznal aj bez vznesenej námietky premlčania zo strany žalovanej ( ).

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, že pri cestovaní bez cestovného lístka je namieste použiť Obč. o cestnej doprave, ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného. Obidva nároky tak vznikajú súčasne a výlučne zo zmluvy o preprave osôb v MHD, resp. z jej porušenia. U obidvoch nárokov sa preto dĺžka premlčacej doby riadi ust. Obč. zák., a teda je jednoročná.

Rovnako nedôvodná je aj odvolacia námietka žalobcu, že súd prvého stupňa aplikáciou ustanovenia v znení účinnom od 1. 5. 2014 na konanie začaté pred týmto dátumom porušil zásadu zákazu retroaktivity a správne mal postupovať podľa Obč. zák. a na premlčanie prihliadnuť len na základe námietky dlžníka. Ustanovenie bolo do tohto zákona zavedené s účinnosťou od 1. 5. 2014 Podľa tohto ustanovenia orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že napriek tomu, že samotné premlčanie má hmotnoprávny charakter, ustanovenie má procesnú povahu vyplývajúcu z jeho znenia, keď toto ustanovenie normuje predovšetkým procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Na jeho základe sa súdu ako orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia potom platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa už ustanovenie bolo účinné, súd prvého stupňa bol povinný aplikovať ho vo všetkých prebiehajúcich konaniach vrátane súdnych konaní začatých pred jeho účinnosťou, t. j. pred 1. 5. 2014, akým je aj konanie v prejednávanej veci. Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že je lex specialis vo vzťahu k ako lex generalis. Pokiaľ teda otázka prihliadania na premlčanie uplatneného nároku je v upravená odlišne od , prednosť má špeciálna úprava a súd prvého stupňa nepochybil, keď podľa nej postupoval.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.