Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-113-2014.pdf
PDF · 90.05 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/113/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa CASH COLLECTORS SK s.r.o., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 49, IČO: 44 703 015, v konaní zastúpeného Havel, Holásek & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava proti odporcovi F. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B., č. d. 7, o zaplatenie 2459,89 Eur s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý navrhovateľovi zaplatiť sumu 2 125,89 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 11.12.2010 do zaplatenia, všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 2.5.2013 domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 2459,89 Eur spolu s úrokom vo výške 18,40 % ročne zo sumy 2125,39 € od 11.12.2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2125,39 € od 11.12.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že odporca s jeho právnym predchodcom (Slovenská sporiteľňa a.s.) uzavrel dňa 20.12.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. 0192695942, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 30000,-Sk (995,82 Eur). Odporca sa poskytnutý úver zaviazal splácať mesačnými splátkami vo výške 949 ,-Sk v období od 10.1.2007 do 10.12.2010 - konečná splatnosť úveru uvedená v zmluve. Uplatnil si úver po splatnosti vo výške 2125,39 Eur a úroky z omeškania z nezaplatených splátok vyčíslených od prvého dňa omeškania odporcu so splácaním jeho záväzku do dňa postúpenia predmetnej pohľadávky t.j. do 26.10.2010 sumu 334,50 Eur. Dňa 1.12.2010 bola pohľadávka postúpená na navrhovateľa.
Odporca sa na pojednávanie nedostavil hoci bol riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil, k návrhu sa nevyjadril. Súd pojednával v jeho neprítomnosti v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o splátkovom úvere, prehľadu transakcií, žalobnej upomienky, kópie doručenky, všeobecných obchodných podmienok, špecifikácie pohľadávky, výpisu z úverového účtu, obchodných podmienok, sadzobníka poplatkov a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci: Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0192695942 vyplynulo, že túto uzavrel odporca s právnym predchodcom navrhovateľom dňa 20.12.2006. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 995,82 €, ktorý sa odporca zaviazal splácať mesačnými splátkami vo výške 31,50 € v období od
10.1.2007 do 10.12.2010. V zmluve bol medzi účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnutý poplatok za správu úveru vo výške 1,99 € mesačne. RPMN bola v zmluve ustálená vo výške 25,02 % a úroková sadzba vo výške 18,40 % ročne. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky.
Dlžná suma vo výške 2459,89 Eur tak pozostáva z dlžnej istiny vo výške 2125,39 Eur a úrokov z omeškania z nezaplatených splátok vyčíslených od prvého dňa omeškania odporcu so splácaním jeho záväzku do dňa postúpenia predmetnej pohľadávky t.j. do 26.10.2010 sumu 334,50 Eur.
Predloženými výpismi z účtu a prehľadmi o transakciách na úverovom účte mal súd preukázané realizované finančné operácie na úverovom účte odporcu. Ako vyplynulo z výpisov z účtu odporca v období od 10..2007 do 10.6.2007 navrhovateľovi uhradil sumu 49,19 Eur.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.5.2004 do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004, predpisom lex specialis, s poukazom na 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.
Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34 - ďalej len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa článku 5 smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej so splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne len v časti. Súd na právny vzťah založený uvedenou zmluvou o úvere aplikoval Občiansky zákonník, nakoľko predmetnú zmluvu považuje za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 2 písm. b zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v spojení s ustanovením § 52 Občianskeho zákonníka. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikol dňa 20.12.2006 záväzkovo-právny vzťah titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá zmluva podlieha režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože bola uzavretá medzi veriteľom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svoje podnikateľskej činnosti poskytovanie pôžičiek a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pripravené pre spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež obchodné podmienky, ktoré odporkyňa ako dlžník ovplyvniť nemôže, sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.
Súd mal tiež preukázané, že na základe vyššie špecifikovanej zmluvy bol odporcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 995,82 Eur, ktorý sa odporca zaviazal splácať v mesačných splátkach po 31,50 Eur v období od 10.1.2007 do 10.12.2010, kedy nastala konečná splatnosť úveru. Súd mal tiež preukázané, že odporca si neplnil zmluvné povinnosti. To, že navrhovateľ nevyužil skôr svoju zmluvnú možnosť vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru súd nepovažoval za konanie, ktoré by bolo v rozpore so
zmluvnými dojednaniami účastníkov konania (bod 7.6.1. všeobecných obchodných podmienok), resp. dobrými mravmi, keďže vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru pri neplnení zmluvných podmienok dlžníkom bolo vo všeobecných obchodných podmienkach upravené ako oprávnenie (teda možnosť) a nie ako povinnosť veriteľa. Takto súd navrhovateľovi priznal sumu 2125,39 Eur ako istinu nasledovne: 30000,-Sk (čerpanie) + 13790 (úroky do 31.12.2008) + 2200 (poplatky do 31.12.2008) - 1261,80 (úhrady započítané na istinu = 44728,20 ,-Sk (1484,70 Eur), suma 595,91 Eur (úroky od 1.1.2009) + 77,78 Eur (poplatky od 1.1.2009) = 640,69 Eur. V uvedenej veci súd odporcu zaviazal na zaplatenie sumy zosplatneného úveru po odpočítaní odporcom uhradenej sumy. Celkove teda odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 2125,39 Eur.
Súd navrhovateľovi nepriznal sumu 334,50 Eur (špecifikované ako úroky z omeškania za obdobie do 31.12.2008 - mohol si uplatniť do 3 rokov t.j. do 31.12.2011 a od 31.1.2009 mohol si uplatniť do 3 rokov t.j. do 31.1.2012) a to z dôvodu premlčania. Premlčacia doba je čas ustanovený v zákone na vykonanie práva a ak tento čas uplynie bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, dôjde k premlčaniu práva. Použitie námietky premlčania dlžníkom, resp. aplikácia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. (prihliadnutie na premlčanie bez potreby vznesenia námietky premlčania zo strany dlžníka) má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva, čo potom znamená, že aj keď právo samo o sebe nezaniká, nemožno ho súdom oprávnenému priznať. V danom prípade súd vychádzal z § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je premlčacia doba 3-ročná.
Súd taktiež zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi i úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z vyššie uvedenej dlžnej sumy 2125,89 Eur počnúc dňom 11.12.2010 do zaplatenia, keď úrok z omeškania bol zo strany navrhovateľa uplatnený vo výške v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Vo zvyšnej časti súd uplatnený nárok z dôvodu jeho premlčania a nedôvodnosti zamietol. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 18,40 % ročne zo sumy 2125,39 Eur od 11.12.2010 do zaplatenia súd konštatuje, že zmluvný úrok bol súčasťou každej jednej splátky úveru (teda aj splátok pôvodne splatných) teda priznanie navrhovateľom uplatneného zmluvného úroku je duplicitným nárokom. Súd poukazuje i na to, že navrhovateľ má nárok na zmluvný úrok len do času účinkov vyhlásenia splatnosti úveru, pretože sa pohľadávka veriteľa stála splatnou v celom rozsahu dňa 10.12.2010. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, navrhovateľ stratil právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo odporcu k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené súd návrh v časti uplatneného zmluvného úroku zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.