Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_15C-265-2013.pdf
PDF · 108.82 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/265/2013
Rozhodnutie
15C/265/2013-69
7113220595
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobcov v rade 1/: S. Y., J.. XX.X.XXXX, N. K. XXX, v rade 2/: D. Y., J.. X.XX.XXXX, N. K. XXX, obidve právne zastúpené JUDr. Karolom Žirkom advokátom so sídlom ul. SNP 514/122, 039 01 Turčianske Teplice proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpená TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
I. Rozhodcovský rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. rozhodcom JUDr. Zsoltom Vargom dňa 30.4.2013 pod sp. zn. ED 30017/11 sa zrušuje.
II. O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu 17.7.2013 Okresnému súdu Košice sa žalobcovia v rade 1/ a 2/ domáhali voči žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. rozhodcom Zoltom Vargom pod sp. zn. ED/30017/11, ktorý bol vydaný 30.4.2013, a podľa ktorého boli žalobcovia v rade 1/ a 2/ zaviazaní zaplatiť žalovanému spoločne a nerozdielne sumu 1 043,68 eur s príslušenstvom. Ako dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku uviedli neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, ďalej, že sú tu dôvody pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona a ďalej pri rozhodovaní boli porušené záväzné všeobecné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Poukázali na to, že rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Miesto rozhodcovského konania si jednostranne stanovil dodávateľ a je pre žalobcov neprijateľná. Rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľa, tak sa mu žalobcovia musia nezvratne podrobiť a riešiť ich spor pred rozhodcom, ktorý je pre nich nepredvídateľný a majú vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Naviac dodávateľa v ich prípade vybral jediného rozhodcu, s ktorým je pravdepodobne v zmluvnom vzťahu a tento šablónovito rozhoduje o jeho návrhoch. Už len takáto voľba je markantným porušením
práva na spravodlivý proces a spravodlivý súd. V poradí ďalším porušovania práva na spravodlivý proces a neprijateľnosť rozhodcovskej doložky je aj geografická vzdialenosť rozhodcu, oproti miestne príslušnému súdu spotrebiteľa § 87 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „OSP“). Taktiež pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva a vôbec s nimi žalobcovia neboli oboznámení § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“). Plnenie, ktoré sa vymáha, bolo priznané v súkromno-právnom procese na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky. Neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom. Ak rozhodcovské konanie prebehlo na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, tak aj nový kvalifikovaný záväzok, ktorý mal vzísť z takéhoto vadného súkromno-právneho procesu nie je súladný s imperatívom dobrých mravov. Ďalej žalobcovia poukázali na to, že rozhodca ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa a aj to je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rovnako namietli aj premlčanie práva žalovaného, ktoré sa premlčalo vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Žalobcovia uviedli, že popierajú skutočnosti uvedené v odôvodnení rozhodcovského rozsudku o nemožnosti doručenia žaloby a jej neprevzatia v odbernej lehote. Dôkazom toho, že žalobcovia preberajú riadne poštu je to, že napadnutý rozhodcovský rozsudok riadne prevzali. Žalobkyňa v rade 1/ pracuje na smeny, a tak je ešte zvýšená možnosť prevzatia si pošty. Žalobkyňa v rade 2/ je vážne chorá a sú obdobia, keď bola v kritickom období hospitalizovaná vo Fakultne nemocnici Martin. Z dôvodu, že vydaný rozhodcovský rozsudok je právoplatnosťou exekučným titulom hrozí žalobcom už teraz začatie exekučného konania na podklade ničotného exekučného titulu
- rozhodcovského rozsudku. Zároveň žalobcovia v rade 1/ a 2/ požiadali súd, aby rozhodol o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sp. zn. ED/30017/11 vydaného 30.4.2013.
Podaním doručeným súdu 31.10.2013 bola vec postúpená na Okresný súd Martin, ako miestny príslušný na ďalšie konanie. Prípisom zo dňa 21.11.22013 súd vyžiadal, kópiu spisu vedeného pod sp. zn. Ed/30017/11, a to Rozhodcovský súd pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. so sídlom v Košiciach.
Uznesením č. k. 15C/265/2013-21 zo dňa 3.12.2013 súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským súdom pri Slovenskej hospodárskej komore SR zo dňa 30.4.2013 sp. zn. Ed/30017/11 do právoplatného skončenia vo veci samej. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14.1.2014.
Podaním doručením súdu 30.1.2014 ( č. l. 28 ) zaslal žalovaný vyjadrenie vo veci, v ktorom uviedol, že nie je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že má za preukázané, že dňa 5.12.2005 uzatvoril S. Y. ( ďalej len „poručiteľ“) so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. Zmluvu o poskytnutí expres pôžičky č. 7012591. Účelom zmluvy bolo poskytnutie úveru v hodnote 30 000,- Sk, ktorý sa porušiteľ zaviazal splácať v 48- mesačných splátkach vo výške 1 157,- Sk. Poručiteľ podpisom zmluvy vyslovil súhlas so znením rozhodcovskej doložky, ktorá bola súčasťou spoločných ustanovení zmluvy. Poručiteľ mal právo odmietnuť rozhodcovskú doložku, avšak návrh prijal. Preto nemožno rozhodcovskú doložku považovať za neprijateľnú podmienku a žalovaný má za preukázané, že došlo k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej doložky. Žalobcovia odvodzujú neplatnosť rozhodcovskej doložky z titulu neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách z § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení po 1.3.2010. Aplikácia novšieho predpisu na povinnosti žalovaného je však v rozpore so základnými princípy časovej pôsobnosti právnych noriem. Žalovaný zastáva názor, že generálnu klauzulu o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsiahnutú v § 53 ods. 1 OZ je nutné vykladať cez smernicu 93/13/EHS. Z ustanovení smernice rady 93/13/EHS je zrejmé, že jej cieľom nie je zakázať rozhodcovské doložky uzavreté so spotrebiteľmi. Za neprípustné totiž považuje len tie ustanovenia, ktoré nútia spotrebiteľov domáhať sa svojich nárokov voči dodávateľovi výlučne v rozhodcovskom konaní, neupravenom právnymi predpismi. Ďalej poukázal žalovaný na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r OZ v znení účinnom od 1.1.2008, podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa dôvodovej správy cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ust. za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nielen v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale aj v občiansko-právnom konania zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle
navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Žalovaný poukázal aj na tú skutočnosť, že platnosť rozhodcovskej doložky sa primárne zaoberal rozhodcovský súd, ktorý je zo zákona oprávnený rozhodovať o svojej právomoci. Po preskúmaní rozhodcovský súd uviedol, že má danú právomoc, a že poručiteľ a predchodca žalovaného uzatvorili v písomnej forme platnú rozhodcovskú zmluvu vo forme rozhodcovskej doložke, a to v čl. XVIII. Všeobecných obchodných podmienok. Vzhľadom na to, že žalobca v zmysle § 21 zákona o rozhodcovskom konaní v zákonom stanovenej lehote. Nepodal námietku, nedostatku právomoci rozhodcovského súdu je námietka neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v prebiehajúcom konaní bezpredmetná. K námietkam žalobcom s poukazom na § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní písm. g) žalovaný sa nestotožňuje s tým, že by mohol byť porušené právo žalobcov na rovnosť účastníkov konania, keďže z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobcom bola výzva doručovaná postupom podľa § 25 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní. Predmetné zásielky boli rozhodcovskému súdu vrátené dňa 3.11.2011, a to z dôvodu, že ich žalobcovia neprevzali v odbernej lehote. Žalobcovia sa v konaní č. k. Ed/30017/11 k žalobe nevyjadrili, nerozporovali žiadnu nárokovanú čiastku, ani jej časť, neuviedli skutočnosť, aby tento nárok žalovaného spochybnila a nenavrhli vykonať žiaden dôkaz. Nečinnosť žalobcov v rámci rozhodcovského konania nemôže byť dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalovaný zastáva názor, že zákonodarca nekoncipoval konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku založené na ust. § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, ako odvolacie konanie, ale ako mimoriadny inštitút nápravy excesov, ktoré mohli vzniknúť v rámci rozhodcovského konania. Uvedené potvrdzujú aj dôvody na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Z tohto dôvodu žalovaný nesúhlasí so žalobou a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť.
Súd vo veci nariadil a vykonal pojednávanie dňa 2.3.2015 za účasti právneho zástupcu žalobcov v rade 1/ a 2/, právneho zástupcu žalovaného, ktorí zotrvali na skutočnostiach uvedených v písomných podaniach. Právny zástupca žalobcov v rade 1/ a 2/ žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Súd predmetné pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 23.3.2015.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to pripojeným originálom rozhodcovského konania, ktoré sa viedlo pod sp. zn. D., a ktorý je ako originál v prílohovej obálky súdu pod č. l. 23a a zistil tento skutkový stav:
Žalovaný, v procesnom postavení žalobcu, podal dňa 19.9.2011 na Rozhodcovskom súde zriadenom pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. žalobu, v ktorej sa voči žalobcom v rade 1/ a 2/, v procesnom postavení žalovaných, domáhal zaplatenia sumy 1 148,05 eur s príslušenstvom, teda s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 1 043,68 eur za dobu od 3.9.2011 do zaplatenia, pričom každý zo žalovaných je povinný zaplatiť najviac sumu zodpovedajúcu jeho dedičskému podielu, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že žalovanú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 2.11.2007 medzi postupcom Consumer Finance Holding, a.s. Čo sa týkalo žalobcov v rade 1/ a 2/, v procesnom postavení žalovaných, títo mali byť dedičmi po poručiteľovi Miroslavovi Timkovi. Ďalej poukázal na to, že sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory jedným rozhodcom, v súlade so štatútom a rokovacím poriadkom tohto súdu. Strany sa zaväzujú podrobiť sa rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné. Strany berú na vedomie, že sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku, a to v lehotách v ňom uvedených. Strany berú ďalej na vedomie, že v prípade, ak povinnosť uloženú v rozhodcovskom rozsudku dobrovoľne nesplnia, podlieha tento rozhodcovský rozsudok výkonu rozhodnutia. Ďalej v predmetnej žalobe bolo uvedené, že poručiteľ Miroslav Timko dňa 22.11.2005 uzavrel so spoločnosťou Slovenská požičovňa, a.s. zmluvu o pôžičke č. 7012591 a zaviazal sa splácať tieto finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach. Túto zmluvnú povinnosť si však neplnil, dostal sa so omeškania s úhradou dlžnej sumy a dlhuje teda v našom konaní žalovanom sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok v celkovej výške 1 043,68 eur. Zároveň si uplatnil aj úrok z omeškania žalovaný a zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej čiastky, t.j. sumu 104,37 eur. Spolu si teda uplatnil dlžnú sumu vo výške 1 148,05 eur žalovaný. Žalovaný predložil v rozhodcovskom konaní žiadosť a zmluvu o poskytnutie expres pôžičky, osvedčenie o dedičstve, na základe ktorého sa dedičkami po poručiteľovi S. Y. stali žalobcovia v rade 1/ a 2/ S. M. D. Y.. Predžalobná upomienku doručil, ako aj pokus o zmier. Rozhodcovský súd zaslal žalobcom v rade 1/ a 2/, v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení ako žalovaní, výzvu na vyjadrenie sa k žalobe s tým, že zásielka sa vrátila ako
nevyzdvihnutá v odbernej lehote pri obdivoch žalobcoch. Rovnako bola doložená do rozhodcovského konania Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 2.11.2007 spolu s prílohou týkajúca sa pohľadávky vo vzťahu k poručiteľovi alebo s výpisom d nedefinovateľným ohľadne výšky nejakej pohľadávky vo vzťahu k Miroslavovi Timkovi. Na základe návrhu žalovaného potom rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o vydal rozsudok sp. zn. ED30017/11 s tým, že rozhodcovský súd priznal žalovanému vo vzťahu k žalobcom v rade 1/ a 2 zaplatiť sumu 1 043,68 eur, znížil úrok z omeškania, ktorý si uplatnil na výšku 8 % ročne zo sumy 1 043,68 eur za dobu od 3.9.2011 do zaplatenia, ako aj priznal zmluvnú pokutu a trovy konania. Rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobcovi v rade 1/ dňa 19.6.2013 a žalobcovi v rade 2/ 20.6.2013.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu s rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ( ďalej len „ zákon č. 244/2002 Z. z. ) rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcovským, najneskôr do začatia konania vo veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobenie sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
Podľa § 40 ods. 1, 2 zákona č. 243/2002 Z.z. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak, a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania ( § 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpení zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa §9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania ) § 17) h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkom konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. žalobu o zrušení rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní od dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 879 j) OZ ust. tohto zákona sa spravuje aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ďalej len „neprijateľná podmienka „).
Podľa § 53 ods. 4 OZ, v znení účinnom do 31.12.2007, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme , ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je neplatný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listiny, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobcovia podali v zákonnej lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku žalobu v zmysle § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., keďže rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobcovi rade 1/ dňa 19.6.2013 a žalobcovi v rade 2/ 20.6.201 a žaloba bola na súd doručená 17.7.2013 ( prílohová obálka súdu). Žalobcovia v konaní preukázali zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z., nakoľko popreli platnosť rozhodcovskej zmluvy a súd mal preukázanú dôvodnosť uplatnenej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Žalovaný si uplatnil v rozhodcovskom konaní nárok zo Zmluvy o poskytnutí expres pôžičky č. 7012591 uzavretej dňa 5.12.2005 medzi právnym predchodcom žalovaného ako veriteľom a Miroslavom Timkom, ako právnym predchodcom žalobcov v rade 1/ a 2/. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcov v rade 1/ a 2/ a právnym predchodcom žalovaného je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko zmluva o expres pôžičke je svojim charakterom spotrebiteľská zmluva, jej účastníkmi boli na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť odvodzoval žalovaný, ako aj rozhodcovský súd z ust. čl. X bod i) Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou zmluvných strán. V prípade, ak nedôjde medzi zmluvnými stranami k dohode, budú spory riešené v rozhodcovskom konaní, rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory, a to jediným rozhodcom v súlade so štatútom a rokovacím poriadkom tohto súdu. Strany sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné. Strany berú na vedomie, že sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku, a to v lehotách v ňom uvedených. Strany berú ďalej na vedomie, že v prípade, ak povinnosť uloženú v rozhodcovskom rozsudku dobrovoľne nesplnia, podlieha tento rozhodcovský rozsudok výkonu rozhodnutia. Touto rozhodcovskou doložkou nie je dotknuté právo ktorejkoľvek zo zmluvných strán žiadať o vydanie predbežného opatrenia na všeobecnom súde. Predmetné Všeobecné obchodné podmienky boli platné od 13.5.2005.
Žalobcovia namietali platnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko rozhodcovská doložka bola vopred naformulovaná v zmluve. Miesto rozhodcovského konania jednostranne stanovil dodávateľ, ktorý vybral jediného rozhodcu, s ktorým je pravdepodobne v zmluvnom vzťahu a tento šablónovite rozhoduje o jeho právach. Rovnako pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva a vôbec neboli žalobcovia s nimi oboznámení. Poukázali na to, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa §53 ods. 4 písm. r OZ.
Podľa § 34 OZ je právny úkon prejavom vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy sa takýmto prejavom spájajú. Náležitosťami právneho úkonu sú
náležitosti v osobe, vôli, prejave vôle, pomere vôle a prejavu a predmete. Pokiaľ ide o náležitosti prejavu vôle, tak prejav vôle musí byť určitý, zrozumiteľný a vykonaný vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Absenciu zákonom predpísanej formy zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou právneho úkonu v zmysle § 40 ods. 1 OZ.
Právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporu sa zakladá rozhodcovskou zmluvou, t.j. dohodou medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, či už ako osobitná zmluva alebo rozhodcovská doložka musí mať pod sankciou neplatnosti písomnú formu. Súd mal preukázané, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc na konanie vo veciach z rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky obsiahnutej v čl. X písm. i) Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou, ktorá podľa názoru súdu však nespĺňa zákonom stanovenú písomnú formu, a preto je neplatná. V zmysle ustálenej judikatúry, napr. uznesenie NS SR 2CdO/245/2010 úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu. Všeobecné podmienky nespĺňajú písomnú formu právneho úkonu v zmysle § 40 ods. 3 OZ, resp. § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko neboli podpísané konajúci osobami. Všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalovaný predložil v rozhodcovskom konaní, nie sú podpísané zmluvnými stranami a iné všeobecné obchodné podmienky súdu predložené neboli. Zo skutočnosti, že právny predchodca žalobcov v rade 1/ a 2/ v zmluve o expres pôžičke vyhlásil, že sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami oboznámil, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať, nemožno vyvodzovať platné dojednanie rozhodcovskej doložky v písomnej forme pri absencii podpisu dokumentu zmluvnými stranami. Je v rozpore s dobrými mravmi, aby dodávateľ vo všeobecných obchodných podmienkach formuloval dojednania, ktoré majú závažný dopad na práva spotrebiteľa, akými nepochybne ustanovenie o rozhodcovskej doložke je. Preto je ustanovenie čl. X. bod i) Všeobecných obchodných podmienok neplatné aj z dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc z predmetného čl. X. bod i) všeobecných obchodných podmienok, kde však ale nesprávne aplikoval tento článok, nakoľko uviedol vo svojom rozhodnutí, že tým nie je dotknuté právo spotrebiteľa domáhať sa ochrany svojich práv na všeobecnom súde. Takéto ust. rozhodcovská doložka neobsahuje, obsahuje len klauzulu, že touto rozhodcovskou doložkou nie je dotknuté právo ktorejkoľvek zo zmluvných strán žiadať o vydanie predbežného opatrenia na všeobecnom súde. Ide o absolútne nezrozumiteľnú úpravu a nepojednáva o tom, že je možné podať návrh na všeobecný súd. Ďalej súd poukazuje na to, že rozhodcovská doložka je neplatná aj z dôvodu, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.12.2007, t.j. v čase uzatvorenia zmluvy o expres pôžičke, je nepochybné, že výslovná právna úprava neprijateľnej zmluvnej podmienky spotrebiteľskej zmluve spočívajúcej v tom, že v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bola upravená až s účinnosťou od 1.1.2008 v zákonnom ustanovení § 53 ods. 4 písm. r OZ. Aj napriek uvedenej skutočnosti, však už aj právne predpisy účinné v čase uzatvorenia predmetných zmlúv, a to § 53 ods. 1 OZ vymedzovali neprijateľnú zmluvnú podmienku a jej dojednanie v spotrebiteľskej zmluve sankcionovali neplatnosťou. Súd mal teda za to, že zmluvné dojednanie uvedené v čl. X písm. i) Všeobecných obchodných podmienok, odhliadnuc od absencie jeho dojednania v písomnej forme, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko určuje povinnosť zmluvných strán riešiť všetky spory z ich vzájomných vzťahov prostredníctvom rozhodcovského súdu, teda znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si na rozhodovanie sporu všeobecný súd. Navyše rozhodcovská doložka nebola žalobcami osobitne vyjednaná, nakoľko bola pripravená vopred, ako súčasť všeobecných obchodných podmienok. Keďže rozhodcovská doložka, z ktorej si rozhodcovský súd odvodzoval právomoc vo veciach konať, je absolútnym neplatným právnym úkonom, rozhodcovský súd nemal právomoc konať vo veci a ním vydaný rozsudok je nulitným právnym aktom, ktorý nespôsobuje žiadne právne účinky. Preto súd Rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. dňa 30.4.2013 rozhodcom JUDr. Zoltom Vargom pod sp. zn. ED 30017/11-25 zrušil. Vzhľadom na dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku, keďže sa jedná o nulitný právny akt, sa súd nezaoberal ďalšími právnymi argumentmi žalobcov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa pri rozhodovaní, porušenie zásady rovnosti účastníkov konania a dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, nakoľko rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať, a preto nebol dôvod skúmať procesné vady konania.
Podľa § 151 ods. 3 OSP v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ust. § 166 sa nepoužije. Ustanovenia § 151 ods. 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V súlade s citovaným zákonným ustanovením si súd vyhradzuje rozhodnutie o trovách konania na samostatné rozhodnutie, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uvedené rozhodnutie bolo dôvodné preto, že v čase vyhlásenia rozsudku ešte nebola ustálená výška trov konania z dôvodu, že súdne pojednávanie bolo odročené na vyhlásenie rozsudku v zmysle § 156 ods. 2 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon rozhodnutia.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.