Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Uznesenie_2T-33-2015.pdf
PDF · 86.51 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/33/2015
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou, v trestnej veci obvineného D. Š. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 2Pv/449/14/4404 z 05.03.2015, v Nových Zámkoch dňa 23.03.2015, takto
rozhodol:
Podľa § 241 odsek 1 písmeno f) Trestného poriadku sa obžaloba odmieta a vec sa vracia prokurátorovi, pretože boli zistené závažné procesné chyby, a to porušenie ustanovení zabezpečujúcich právo obhajoby.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal pod sp.zn. 2Pv/449/14/4404 dňa 05.03.2015 obžalobu na obvineného D. Š.U., M.. XX.XX.XXXX, bytom Q., D. Č.. XX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
hoci mu z ustanovenia § 62 Zákona o rodine číslo 36/2005 Z.z. vyplýva povinnosť vyživovať svoje maloleté deti R. Š., M. XX.XX.XXXX J. L. Š., M. XX.XX.XXXX a podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava V spisovej značky 15C 19/07 zo dňa 08.03.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.05.2007 je povinný prispievať na výživu každého dieťaťa sumou 165,96 Eur (5.000,- Sk) vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca, vopred k rukám matky I.. A. Š., M. XX.XX.XXXX, bytom M. S., Š. XX, ktorý rozsudok bol zmenený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky spisovej značky 11P/49/2013 zo dňa 08.08.2014, právoplatným dňa 13.08.2014 v časti o výživnom tak, že výživné na každé maloleté dieťa sa znižuje zo sumy 5.000,- Sk na sumu 100,- Eur mesačne, vyživovaciu povinnosť si neplní v sumách určených súdom, napriek tomu, že podniká ako jediný spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti 4trade, s.r.o., so sídlom Bratislava, Laurinská 2, IČO: 35961961, má príjem, zdržiava sa v mieste bydliska a nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, čím za obdobie od 01.02.2011 do 31.07.2014, vznikol na výživnom dlh v celkovej sume 2.380,- Eur.
Samosudca Okresného súdu Nové Zámky postupom podľa § 238 odsek 1 Trestného poriadku a po preskúmaní obžaloby podľa § 241 odsek 1 Trestného poriadku podľa jej obsahu a obsahu spisu dospel k záveru, že v konaní, ktoré predchádzalo podaniu vyššie uvedenej obžaloby, boli porušené práva obvineného D. Š. na obhajobu, a to na základe nasledujúcich skutočností:
Obvinenému D. Š. bolo v predmetnej veci uznesením povereného príslušníka Odboru poriadkovej polície, Obvodného oddelenia Nové Zámky, OR PZ Nové Zámky sp.zn. ČVS: ORP-628/NZ-NZ-2014 z 22.08.2014 podľa § 206 odsek 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava V pod č. 15C 19/07 zo dňa 08.03.2007 s právoplatnosťou 07.05.2007 zaviazaný platiť výživné vo výške 5.000,- Sk (165,96 Eur) na syna R., M.. XX.XX.XXXX a 5.000,- Sk (165,96 Eur) na syna L., M.. XX.XX.XXXX mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky I.. A. Š. t.č. P., M.. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. Y. XX S., vyživovaciu povinnosť si plní nepravidelne a nie v plnej výške, čím mu vznikol za dlh za obdobie v rozsahu: február, marec, máj, august, september roku 2011, február roku 2012, október, december roku 2013 a január, február, marec, apríl, máj, jún, júl, august roku 2014 v celkovej výške 3.175,64 Eur, teda najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplní čo aj z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať, alebo zaopatrovať iného.
Citované uznesenie o vznesení obvinenia bolo obvinenému oznámené jeho doručením dňa 03.09.2014 a tento si proti nemu sťažnosť nepodal.
Obvinený bol k veci vypočutý dňa 26.09.2014. Skrátené vyšetrovanie bolo ukončené dňa 27.02.2015 predložením spisu prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby (s vymedzením skutku naďalej ako zavineného neplnenia vyživovacej povinnosti nasledovne: za mesiac február 2011 v sume 330,- Eur, za mesiac marec 2011 v sume 330,- Eur, za mesiac máj 2011 v sume 130,- Eur, za mesiac august 2011 v sume 130, za mesiac september 2011 v sume 130,- Eur, za mesiac február 2012 v sume 330,- Eur, za mesiac október 2013 v sume 200,- Eur, za mesiac január 2014 v sume 200,- Eur, za mesiac marec 2014 v sume 200,- Eur, za mesiac apríl 2014 v sume 200,- Eur, za mesiac máj 2014 v sume 100,- Eur, za mesiac jún 2014 v sume 50,- Eur a za mesiac júl 2014 v sume 50,- Eur, teda celkovo s dlhom 2.380,- Eur) a následne dňa 05.03.2015 bola súdu doručená vyššie uvedená obžaloba.
Podľa § 238 odsek 1 Trestného poriadku podanú obžalobu, ako aj návrh na dohodu o vine a treste predseda senátu najskôr prezrie z toho hľadiska, či pre ďalšie konanie poskytujú spoľahlivý podklad, najmä preverí, či prípravné konanie, ktoré im predchádzalo, bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu a či ju treba preskúmať alebo predbežne prejednať.
Podľa § 241 odsek 1 písmeno f) Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu.
Podľa § 234 odsek 1 veta prvá Trestného poriadku, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd, prokurátor podá obžalobu príslušnému súdu, pripojí k nej spisy, ich prílohy a dôkazné predmety.
Podľa § 234 odsek 2 veta prvá Trestného poriadku obžaloba sa môže podať len pre skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie.
Podľa § 2 odsek 9 Trestného poriadku každý, proti ktorému sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu.
Podľa § 2 odsek 10 veta prvá Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.
Podľa § 34 odsek 1 veta prvá, veta druhá Trestného poriadku obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky.
Podľa § 122 odsek 10 Trestného zákona za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky.
Podľa § 122 odsek 11 Trestného zákona za hromadný trestný čin sa považuje jeho spáchanie viacerými činmi, ktoré samostatne ešte nie sú trestným činom. Trestnosť všetkých takých činov sa posudzuje spoločne.
Podľa § 112 odsek 12 Trestného zákona za trváci trestný čin sa považuje vyvolanie a udržiavanie alebo len udržiavanie protiprávneho stavu.
Podľa § 122 odsek 13 Trestného zákona ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.
Trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať iného.
Podľa § 206 odsek 5 veta prvá Trestného poriadku ak v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania vyjde najavo skutočnosť, že obvinený spáchal pred oznámením uznesenia o vznesení obvinenia ďalší čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, na ktorý sa uznesenie o vznesení obvinenia nevzťahovalo, rozšíri uznesením policajt obvinenie aj pre tento ďalší čiastkový útok pokračovacieho trestného činu.
S poukazom na vyššie citované ustanovenia Trestného poriadku a skutočnosti, vyplývajúce z obsahu spisu, súd dospel k záveru, že prokurátor podal na obvineného Romana Špaldu obžalobu pre skutok, pre ktorý mu v celom rozsahu nebolo dosiaľ právoplatne vznesené obvinenie, čím došlo k závažného porušeniu ustanovení Trestného poriadku, zabezpečujúcich právo obvineného na obhajobu.
Trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona je totiž svojim charakterom pokračovacím trestným činom s prvkami hromadného a trváceho trestného činu. „Pokračovanie v konaní“ v zmysle ust. § 122 odsek 13 Trestného zákona je širším pojmom ako pokračovací trestný čin v zmysle jeho vymedzenia podľa § 122 odsek 10 Trestného zákona a preto tento pojem zahŕňa okrem pokračovacích trestných činov aj trestné činy trváce a hromadné. Je nesporné, že v zmysle ust. § 122 odsek 13 Trestného zákona ide v prípade trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona o pokračovanie konania až do momentu vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa, resp. do odobratia sa súdu druhého stupňa na záverečnú poradu a preto pre tie čiastkové útoky, spočívajúce v zavinenom neplnení vyživovacej povinnosti obvineným aj potom, čo mu bolo oznámené vznesenie obvinenia pre tento trestný čin, nie je potrebné obvinenie postupom podľa § 206 odsek 5 Trestného poriadku rozširovať. Z citovaného ustanovenia Trestného zákona, ako ani z iných ustanovení Trestného zákona ani Trestného poriadku však nemožno vyvodiť, že pokiaľ bolo obvinenému vznesené a oznámené obvinenie pre skutok, kvalifikovaný ako trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona, a v uznesení o vznesení obvinenia skutkovo vymedzený ako neplnenie vyživovacej povinnosti obvineným za určité obdobie (a to nevyhnutne i konkrétnym dátumom, od ktorého obvinený zavinene neplní vyživovaciu povinnosť, resp. konkrétnymi mesiacmi, v ktorých túto svoju povinnosť nesplnil v prípade, ak nešlo o súvislé, neprerušované neplnenie vyživovacej povinnosti), že v ďalšom konaní možno „rozširovať“ toto obvinenie aj na to obdobie, resp. obdobia neplnenia jeho vyživovacej povinnosti, ktorého sa mal dopustiť pred tým dátumom, ktorým bol v uznesení obvinenia vymedzený začiatok neplnenia vyživovacej povinnosti, resp. aj v inom období, neuvedenom v uznesení o vznesení obvinenia, bez toho, aby aj za toto predchádzajúce, resp. ďalšie obdobie neplnenie vyživovacej povinnosti bolo obvinenému vznesené obvinenie, resp. obvinenie rozšírené tak, ako je tomu v prípade čiastkových útokov ostatných pokračovacích, hromadných alebo trvácich trestných činov. Iba takýmto spôsobom je totiž umožnené obvinenému v plnom rozsahu uplatniť jeho právo na obhajobu so všetkými, z toho vyplývajúcimi dôsledkami (možnosť podať sťažnosť proti takému uzneseniu o vznesení obvinenia, vyjadriť sa už v prípravnom konaní k týmto ďalším skutočnostiam, kladeným mu za vinu a už v prípravnom konaní navrhovať prípadne vykonanie ďalších dôkazov, majúcich význam pre rozhodnutie o tom, či je postavenie obvineného pred súd dôvodné a tiež i pre právnu kvalifikáciu skutku).
Vyššie popísaným postupom orgánov prípravného konania nastala situácia, že na obvineného bola podaná obžaloba pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, skutkovo podľa obžaloby spočívajúci v úmyselnom neplnení vyživovacej povinnosti v celom súvislom období od 01.02.2011 do 31.07.2014 (t.j. viac ako 3 celé roky, pričom podľa obžaloby obvinený v tomto období neplnil výživné vôbec, keďže prokurátor v obžalobe neuvádza žiadne úhrady výživného zo strany obvineného v tomto období), hoci uznesením o vznesení obvinenia bolo obvinenie pre tento trestný čin obvinenému vznesené v súvislosti so zavineným neplnením (či už absolútnym alebo čiastočným) tejto jeho vyživovacej povinnosti v jednotlivých, vo výroku uznesenia o vznesení obvinenia presne konkretizovaných mesiacoch, začínajúc mesiacom február 2011, a teda bez toho, aby obvinenému bolo riadnym uznesením, vydaným podľa § 206 odsek 5 Trestného poriadku, obvinenie rozšírené aj pre zavinené neplnenie vyživovacej povinnosti za tie mesiace rokov 2011 až 2014, na ktoré sa uznesenie o vznesení obvinenia nevzťahovalo. V tomto smere nie je a ani nemôže byť určujúci celkový dlh na výživnom, vyčíslený prokurátorom v obžalobe, nakoľko práve tento údaj sa v procese realizácie trestného konania pre trestný čin podľa § 207 Trestného zákona môže, a zvyčajne aj mení jednak s poukazom na ust. § 122 odsek 13 Trestného zákona a jednak v závislosti od prípadných čiastočných úhrad z dlhu na výživnom obvineným, alebo odlišným posúdením rozsahu vyživovacej povinnosti obvineného z hľadiska jej zavineného neplnenia v porovnaní s jej určením civilným rozsudkom ako otázky viny ( § 7 odsek 1 Trestného zákona). Podľa názoru súdu preto, pokiaľ mali orgány prípravného konania, a to predovšetkým prokurátor (keďže i skrátené vyšetrovanie bolo dňa 27.02.2015 ukončené návrhom na podanie obžaloby pre skutok v súvislosti so zavineným neplnením vyživovacej povinnosti obvineným v hore uvedených jednotlivých mesiacoch) za dostatočne odôvodnené, že obvinený zavinene neplnil svoju vyživovaciu povinnosť v celom období od 01.02.2011 do 31.07.2014, t.j. aj v iných mesiacoch, než ktorými bol v uznesení o vznesení obvinenia z 22.08.2014 časovo vymedzený skutok, majúci znaky trestného činu podľa § 207 Trestného zákona ( náležitosti opisu skutku v uznesení o vznesení obvinenia podľa § 206 odsek 3 Trestného poriadku), mali zabezpečiť, aby obvinenému bolo vydaním uznesenia podľa § 206 odsek 5 Trestného poriadku rozšírené obvinenie aj pre tento ďalší, resp. ďalšie čiastkové útoky a tak mu zabezpečiť plnú mieru uplatnenia práva na obhajobu v zmysle ust. § 33 a § 34 Trestného poriadku (t.j. podať sťažnosť proti takému rozhodnutiu, ako obvinený vypovedať k týmto novým skutočnostiam, kladeným mu z vinu, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti). Keďže v predmetnej veci sa tak nestalo, súd dospel k záveru, že obžaloba bola na obvineného Romana Špaldu podaná pre skutok, pre ktorý mu nebolo vznesené obvinenie, čím došlo k takým závažným porušeniam práva obvineného na obhajobu, ktoré majú ten dôsledok, že podanú obžalobu prokurátora nemožno akceptovať.
S poukazom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol o odmietnutí obžaloby a vrátení veci prokurátorovi tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môže obvinený a prokurátor podať sťažnosť na súde, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje a to do 3 dní odo dňa oznámenia uznesenia. Oznámením uznesenia je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie oznámiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takej osoby, oznámením uznesenia je až jeho doručenie. O sťažnosti rozhodne Krajský súd v Nitre. Sťažnosť má odkladný účinok.