Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7T-40-2010.pdf
PDF · 94.56 KB
Case nature
Area
Subarea
7T/40/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Valenta a členov senátu JUDr. Dariny Peťovskej a JUDr. Mariána Mišíka, v trestnej veci obžalovaného I. I. pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 , ods. 4 Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. 03. 2015, takto
rozhodol:
obžalovaný:
I. I., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom X. XX, C., na slobode,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e dňa 24.7.2006 v Bratislave na Štefánikovej ulici 27 v sídle Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a.s. ako konateľ spoločnosti J. G..M..B.., so sídlom F. XX, Bratislava, IČO XXX XX XXX, uzatvoril ako dlžník Úverovú zmluvu č. O.-XXXXX-XXXX na sumu 1.500.000,-Sk na kúpu atramentovej tlačiarne ROLAND SJ-1045IF s príslušenstvom, pričom mu predložil podklady pre poskytnutie úveru, a to fiktívnu faktúru číslo XXXX/XX-XX zo dňa 20.7.2006 vystavenú v mene spoločnosti G. G..M..B.., so sídlom S. X, Bratislava, IČO XXX XX XXX, na sumu 2.427.600,- Sk, fiktívny príjmový pokladničný doklad zo dňa 21.7.2006 o úhrade sumy 427.600,- Sk a fiktívny príjmový pokladničný doklad zo dňa 24.7.2006 o úhrade sumy 500.000,- Sk, obidva od spoločnosti G. G..M..B.., ďalej sfalšované daňové priznanie spoločnosti J. G..M..B.. k 31.12.2005 a sfalšované súvahy a výkazy ziskov a strát k 31.12.2005 a k 31.3.2006, taktiež predložil čestné prehlásenie zo 4.7.2006, že je vlastníkom bytu na U. O. Č. XXX v I., čo sa však nezakladalo na pravde a zaviazal sa splácať úver v mesačných splátkach po 27.000,- Sk, avšak ani jednu splátku neuhradil, čím poškodenej spoločnosti Slovenskej záručnej a rozvojovej banke, a.s. spôsobil škodu vo výške 1.500.000,- Sk (49.790,88,- €).
t e d a
vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a spôsobil tak značnú škodu č í m s p á c h a l
zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 222 ods. 4 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák, § 38 ods. 3 Tr. zák, § 39 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkaz výsluchom obžalovaného I. I.Í., so súhlasom strán prečítal výpovede svedkov M. H.Č., N.. M. Y., N. Š., Ľ. Y., N. H. a prečítaním oboznámil podstatné listinné dôkazy, pričom zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Obžalovaný I. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal v podstate zhodne ako v prípravnom konaní a zopakoval, že, že pracuje v Č.Á. vo firme J., mesačný príjem je 30.000,- Čk, nie je ženatý a doposiaľ nie je súdne trestný. K skutku uviedol, že zmluvu podpísal, bol v banke na podnet H. s tým, že doklady, ktoré mal, mu boli odovzdané H.. Spolu s H. boli u notára, kde podpísal zmluvu o prevode obchodného podielu spoločnosti J.. H. mu povedal, že sa nemusí o nič starať a úver od banky bude splácať za neho samotný H.. Všetko bolo na ústnej dohode, pričom obžalovaný dostal za toto všetko 14.000-15.000,- Sk. Skutku sa dopustil z toho dôvodu, že potreboval peniaze. S H. ani raz neriešili žiaden obchodný prípad, zo strany H. mu bolo povedané, že spoločnosť sa zaoberá reklamnou činnosťou.
Svedok N.. M. H., výpoveď ktorého súd prečítal z prípravného konania postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por., v podstate vypovedal, že obžalovaného nepozná. Spoločnosť J. G.. M.. B.. založil v novembri 2004. Dňa 05. 12. 2005 odpredal svoj podiel pánovi Š. s tým, že v tejto spoločnosti boli ďalší dvaja spoluvlastníci a to páni Y. a pán Y.. K zmluvám o prevode obchodného podielu na obžalovaného sa vyjadriť nevedel, nakoľko od 05. 12. 2005 už ako vlastník spoločnosti nefiguroval.
Svedok N.. N. Y., výpoveď ktorého súd prečítal z prípravného konania postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por., v podstate vypovedal, že spoločnosť J. sa predávala v decembri 2005 a on si od januára 2006 otváral svoju vlastnú advokátsku prax, nakoľko urobil advokátske skúšky. O. N.. H. pracoval pôvodne ako advokátsky koncipient. Pamätá si, že prišiel reálny záujemca o kúpu firmy - I. I. a preto pripravili zmluvu na prevod obchodného podielu. S obžalovaným sa stretol jeden krát u notára, kde došlo k podpisu zmlúv o prevode obchodného podielu. Prevod bol odplatný, myslí si, že sa jednalo o sumu 1.000.000,- Sk, pričom 350.000,- Sk uhradil obžalovaný v hotovosti a zvyšnú čiastku mal do 3 mesiacov, čo však do dnešného dňa neuhradil.
Svedok I.. N. Š., výpoveď ktorého súd prečítal z prípravného konania postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por., v podstate vypovedal, že bol jeden zo štyroch spoločníkov spoločnosti J. s obchodným podielom 25%. Zároveň bol konateľom spolu s Y., Y. a H.. Nakoľko sa rozpadli vzťahy v tejto spoločnosti, rozhodli sa ju predať. Pripravili sa potrebné zmluvy a nakontaktoval ich obžalovaný. S obžalovaným prišiel do kontaktu iba raz, a to na valnom zhromaždení, kde sa odsúhlasil prevod obchodného podielu. Prevod obchodného podielu bol odplatný.
Svedok I..Ľ. Y. výpoveď ktorého súd prečítal z prípravného konania postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por., v podstate vypovedal, že bol spoločníkom v spoločnosti J., ktorú v roku 2005 previedli na obžalovaného. Svedok s ním prišiel do kontaktu asi dva krát a to pri podpise zmluvy o prevode obchodného podielu a druhýkrát keď si prišiel prevziať účtovníctvo spoločnosti.
Svedok N. H. v prípravnom konaní využil svoje právo v zmysle § 130 ods. 2 Tr. por. a vo veci nevypovedal.
Z listinných dôkazov, ktoré boli prečítané na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 269 Tr. por., súd zistil, že obžalovaný uzatvoril s N.. N. Y., I.. Ľ. Y., N.. M. H. a I.. N. Š. dňa 05. 12. 2005 Zmluvu o prevode obchodného podielu, pričom obžalovaný bol nadobúdateľ obchodného podielu a prevádzatelia (N.. N. Y., I.. Ľ. Y., N.. M. H. a I.. N. Š.) boli spoločníkmi v spoločnosti J., G.. M.. B...
Obžalovaný I. I., následne ako nadobudol obchodné podiely v spoločnosti J., G.. M.. B.. sa dostavil dňa 24. 07. 2006 v Bratislave na Štefánikovú ulicu č. 27 do sídla Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a. s., kde uzatvoril ako dlžník resp. už ako konateľ spoločnosti J. G.. M.. B.. Úverovú zmluvu č. O. - XXXXX
- XXXX (ďalej len Úverová zmluva) na sumu 1.500.000,- Sk na kúpu atramentovej tlačiarne ROLAND SJ - 1045IF s príslušenstvom. Prostredníctvom Úverovej zmluvy sa zaviazal obžalovaný splácať úver
v mesačných splátkach po 27.000,- Sk, avšak ani jednu splátku neuhradil čím spôsobil poškodenej spoločnosti - Slovenskej záručnej a rozvojovej banke, a. s. škodu vo výške 1.500.000,- Sk.
Dňa 13. 06. 2006 podal obžalovaný žiadosť o poskytnutie mikroúveru/úveru podnikateľa, s tým, že obžalovaný za účelom poskytnutia úveru poskytol Slovenskej záručnej a rozvojovej banke, a. s. podklady ako fiktívnu faktúru č. XXXX/XX - XX zo dňa 20. 07. 2006 vystavenú v mene spoločnosti G. G.. M.. B.., na sumu 2.427.6000,- Sk, fiktívny príjmový pokladničný doklad zo dňa 21. 07. 2006 o úhrade sumy 427.6000,- Sk a fiktívny príjmový pokladničný doklad zo dňa 24. 07. 2006 o úhrade sumy 500.000,- Sk, ďalej sfalšované daňové priznania spoločnosti J., G.. M.. B.., sfalšované súvahy a výkazy ziskov a strát k 31. 12. 2005 a k 31. 03. 2006. Taktiež predložil čestné vyhlásenie, že je vlastníkom bytu na U. O. Č.. XXX v I., čo nebolo pravdou, nakoľko Správa katastra v Martine listom č. XXXX/XX zo dňa 26. 10. 2009 uviedla, že obžalovaný nebol vlastníkom žiadneho bytu na tejto adrese.
Zo zmenkového platobného rozkazu č. k. XZm/XXX/XXXX-XX zo dňa 30. 01. 2008 je zrejmé, že Okresný súd Bratislava V rozhodol o uložení povinnosti odporcom v 1. rade J. G.. M.. B.. a v 2. rade I. I. (obžalovaný) v lehote 3 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť navrhovateľovi - poškodenej spoločnosti spoločne a nerozdielne sumu 1.566.902,48,- Sk so 6% úrokom od 21. 08. 2007 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 5.223,- Sk a náhradu trov konania 94.326,- Sk. K výroku o vine a k právnej kvalifikácii:
Vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd ustálil, a to nebolo ani medzi stranami sporné, že obžalovaný I. I. (ďalej len obžalovaný) skutočne dňa 24. 07. 2006 uzatvoril s poškodenou spoločnosťou Úverovú zmluvu č. O. - XXXXX - XXXX na sumu 1.500.000,- Sk na kúpu atramentovej tlačiarne. Prostredníctvom Úverovej zmluvy sa zaviazal obžalovaný splácať úver v mesačných splátkach po 27.000,- Sk, avšak ani jednu splátku neuhradil čím spôsobil poškodenej spoločnosti - Slovenskej záručnej a rozvojovej banke, a. s. škodu vo výške 1.500.000,- Sk.
Rovnako medzi stranami nebolo sporné, že pred uzatvorením predmetných úverových zmlúv obžalovaný podal žiadosť o poskytnutie úveru, ku ktorej predložil nevyhnutné doklady slúžiace na preverenie bonity klienta zo strany poškodenej spoločnosti, ktorá poskytuje úvery z vlastných finančných zdrojov. Na základe týchto fiktívnych dokladov bol obžalovanému vyplatený úver.
Súd sa teda primárne zaoberal tým, či obžalovaný uvádzal v žiadosti o úver nepravdivé skutočnosti, ktoré by mohli mať pre poškodenú spoločnosť zásadný význam v tom, že ak by poškodená spoločnosť disponovala pravdivými údajmi, celkom určite by úver neposkytla.
Vo všeobecnosti súd pripomína, že trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto od iného vyláka úver alebo záruku na úver tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru a tak mu spôsobí malú škodu. Z tejto zákonnej definície skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu možno, za pomoci gramatického a logického výkladu ustáliť, že ak úverový dlžník uvádza poskytovateľovi úveru (napríklad banke, stavebnej sporiteľni, nebankovému subjektu poskytujúcemu úvery a podobne) nepravdivé údaje o svojej bonite (napríklad predkladá falošné alebo nepravdivé potvrdenia o zamestnaní, o výške príjmu a podobne s cieľom získať finančné prostriedky z úveru) tak napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. v tom smere, že „uvádza iného do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru“. Pre poskytovateľov úverov (veriteľov) je totiž takmer vždy podstatnou podmienkou na poskytnutie úveru pravdivé zistenie týkajúce sa bonity žiadateľa o úver, t. j. preukázanie žiadateľa, že má zamestnanie a tomu zodpovedajúci príjem (prípadne, že vykonáva podnikateľskú činnosť, ktorá mu zabezpečuje určitý príjem), ktorý oprávňuje na vyvodenie predbežného záveru o možnosti (schopnosti) žiadateľa uhrádzať zmluvne dohodnuté splátky. Pri posudzovaní „otázky splnenia podmienok na poskytnutie úveru“ poskytovateľ úveru (celkom logicky) môže vychádzať len z dokladov, ktoré má k dispozícii pred uzatvorením úverovej zmluvy, pretože len v tomto štádiu môže posudzovať úverové riziko ohľadne návratnosti finančných prostriedkov zo strany žiadateľa o úver. Poskytovateľ úveru pritom posudzuje „splnenie podmienok na poskytnutie úveru“ spravidla z dlhodobého hľadiska, t. j. z hľadiska niekoľkomesačnej (prípadne niekoľkoročnej) návratnosti a to bez ohľadu na to, či žiadateľ o úver má, napríklad v čase rozhodovania o úvere, nasporenú značnú finančnú čiastku, z ktorej by teoreticky mohol splatiť, dokonca ihneď, väčšiu časť poskytnutého úveru. Podstata tohto trestného činu preto spočíva v tom, že existuje príčinná súvislosť medzi omylom veriteľa a majetkovou
dispozíciou veriteľa urobenou v omyle. Veriteľ, ako mýliaca sa osoba o rozhodnej skutočnosti (od ktorej závisí poskytnutie, či neposkytnutie úveru žiadateľovi), teda nevie buď vôbec alebo má o nej nesprávnu predstavu, pričom veriteľ ako mýliaca sa osoba vykoná majetkovú dispozíciu v poskytnutí úveru (ktorou mu vznikne škoda), avšak, ktorú by inak neurobil, ak by nekonal v omyle (omylom sa tu myslí nezhoda medzi predstavou veriteľa a skutočnosťou), ale poznal by všetky rozhodné skutkové okolnosti.
Predmetné teoretické závery a právne závery aplikoval súd aj na posudzovaný prípad, pričom zistil, že obžalovaný v čase od podania žiadosti o úver (13. 06. 2006) až do poskytnutia úveru na základe Úverovej zmluvy uvádzal poškodenej spoločnosti evidentne nepravdivé skutočnosti, ktoré mali rozhodujúci vplyv na poskytnutie úveru zo strany poškodenej spoločnosti.
Súd poukazuje na to, že obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdil, že podpisoval úverové zmluvy. Taktiež uviedol, že do ostatných dokumentov súvisiacich s poskytnutím úveru nenahliadal. V tejto súvislosti však súd pochybuje o pravdivosti výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní, pretože obžalovaný vlastnoručne podpisoval čestné prehlásenia o vlastníctve bytu na U. O. v I. či o vlastníctve počítačového zariadenia grafického štúdia v celkovej hodnote 250.000,- Sk. Pokiaľ ide o tvrdenie obžalovaného, že jednotlivé splátky poskytnutého úveru mal sľúbené splácať od H., súd uvádza, že medzi obžalovaným a H. neexistuje žiadna písomná zmluva, ktorá by postavila H. do statusu spoludlžníka pri splácaní poskytnutého úveru.
Súd preto uzatvára, že obžalovaný naplnil znaky objektívnej stránky zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., nakoľko poškodenej spoločnosti pred uzatvorením úverových zmlúv uvádzal nepravdivé skutočnosti o svojej bonite a predkladal sfalšované podklady. Obžalovaný teda klamal poškodenú spoločnosť vedome (ide o priamy úmysel v zmysle § 15 písm. a/ Tr. zák.), pretože vedel, že nie je vlastníkom bytu v I., taktiež vedel, že úver splácať nebude, nakoľko za vybavenie všetkých náležitostí na poskytnutie úveru, mal dostať finančnú odmenu 14.000 - 15.000,- Sk. Svojim podvodným konaním vylákal od poškodenej spoločnosti finančné prostriedky vo výške 1.500.000,- Sk. Pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. je pritom rozhodná doba pred alebo v čase uzatvárania úverovej zmluvy, pretože len v tomto čase sa páchateľ môže dopustiť podvodného konania spočívajúceho v konaní, ktorým predstiera svoju bonitu a klame tak poškodenú spoločnosť o svojej solventnosti. Doba, ktorá nasleduje po uzatvorení úverovej zmluvy je už doba po dokonaní predmetného zločinu a má vplyv len na prípadný výrok o náhrade škody. Nakoľko obžalovaný spôsobil poškodenej spoločnosti značnú škodu vo výške 1.500.000,- Sk, súd posudzoval túto vec v zmysle § 222 ods. 1, ods. 4 Tr. zák..
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd uznal obžalovaného, ako všeobecne trestne zodpovedný subjekt, vinným zo spáchania zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, 4 Tr. zák., keďže svojim úmyselným konaním priamym porušil objekt chránený Trestným zákonom spočívajúcim v ochrane vlastníctva a majetku inej osoby a medzi jeho konaním a následkom bola bezpečne preukázaná jasná príčinná súvislosť.
K výroku o treste a náhrade škody:
Primárne je nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.
Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach (§ 36 Tr. zák. a § 37 Tr. zák.) a v ustanoveniach upravujúcich zásady ukladania trestov (§ 34 Tr. zák.).
Súd v zmysle zákonného ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a zistil jednu poľahčujúcu okolnosť vyjadrenú v § 36 písm. j/ Tr. zák. (teda, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život)..
Trestný zákon pre § 222 ods. 4 ustanovuje rozpätie trestnej sadzby od 5 rokov do 12 rokov. Pri použití zákonného ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák., keďže prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, je po znížení zákonom ustanovenej hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, upravené rozpätie 5 rokov až 9 rokov a 8 mesiacov.
V danom prípade na jednej miske váh sú význam chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý (záujem chránený Trestným zákonom v podobe ochrany majetku) a následok (porušenie a ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom v podobe ochrany majetku), na druhej miske ostatné okolnosti spolu určujúce spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osoba páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Po vzhliadnutí všetkých okolností prípadu súd dospel k záveru, že pôsobiť na obžalovaného prísnym, hoci zákonným, nepodmienečným trestnom odňatia slobody, i keď na samom spodku zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 5 rokov, by bolo neprimerane prísne a preto súd aplikoval zákonné ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. a mimoriadne znížil obžalovanému trest odňatia slobody o 3 roky.
Súd zaradil obžalovaného pre výkon uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol ukladaný za úmyselný trestný čin.
Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, súd o nej nerozhodoval, nakoľko si ju svedok - poškodený neuplatnil vzhľadom na zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č .k. XZm/XXX/XXXX-XX zo dňa 30. 01. 2008, ktorým bol obžalovaný zaviazaný zaplatiť poškodenému nárokovanú sumu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I.