Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_0T-10-2015.pdf
PDF · 73.45 KB
Case nature
Area
Subarea
0T/10/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Beátou Šuťakovou na hlavnom pojednávaní dňa 23. marca 2015 v Prešove takto
rozhodol:
Obžalovaný:
S. Q., nar. XX.XX.XXXX C. N., T. S. - K.Ľ. Č.. XXX, V.. I.,
je vinný, že
-dňa 21.1.2015 v čase okolo 10.50 hod. v obchodnom dome J. R. B.. D. Č.. XXX C. I., z regálu predajnej plochy kradol USB kľúč značky W., XX Z., v hodnote 14,99,- Eur tak, že tento vybral z plastového obalu a vložil si ho do vrecka mikiny a s týmto prešiel cez pokladničnú zónu bez zaplatenia a bezprostredne po čine bol prichytený pracovníkom SBS, čím krádežou spôsobil škodu vo výške 14,99,- Eur pre J., C..V..I.. T. P. Č.. XX/A, D., X.: XXXXXXXXXX a lustráciou bolo zistené, že bol za obdobný čin v predchádzajúcich 12-tich mesiacoch postihnutý rozhodnutím Okresného úradu v Prešove dňa 2.5.2014, ktorý mu za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (krádež kovovej platne) uložil pokutu vo výške 30,- Eur,
teda
-prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,
čím spáchal
-prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona.
Za to mu súd ukladá
Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona pri existencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a existencii priťažujúcich okolností podľa §
37 písm. m) Trestného zákona a § 54 Trestného zákona trest povinnej práce vo výmere 120 (stodvadsať) hodín.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti J. I. W. C..V..I.. I. I. D., T. P. XX/A, X.: XX XXX XXX škodu vo výške 14,99,- Eur.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 22.1.2015 obžalobu na obvineného S. Q. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona na tom skutkovom základe ako vo výroku rozhodnutia.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu.
Na to súd s odkazom na znenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, kde obžalovaný uviedol, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, ako obvinený bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola im daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a s obhajcom sa mohol radiť o spôsobe obhajoby, rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako trestných činov, bol oboznámení s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý je predmetom obžaloby.
Zároveň súd poučil obžalovaného, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko procesných strán, ktoré navrhli, aby súd vyhlásenie obžalovaného prijal.
Následne súd uznesením rozhodol, že toto vyhlásenie prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o treste a náhrade škody.
Z vykonaného dokazovania aj v prípravnom konaní mal súd jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe a dopustil sa ho obžalovaný a nakoľko súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že sa skutok stal, ani o jeho právnej kvalifikácii, preto toto vyhlásenie prijal.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením listinných dôkazov obsiahnutých v spise.
Obžalovaný S. Q. je hodnotený všeobecne.
Z evidencie priestupkov bolo zistené, že obžalovaný S. Q. sa dopustil dňa 10. 2.2014 priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v platnom znení so sankciou pokuta vo výške 30,- Eur.
Z dokladu vystaveného poškodenou spoločnosťou J. C..V..I. (čl. 23 vyšetrovacieho spisu) je zrejmá hodnota tovaru zodpovedajúce sume 14,99,- Eur.
Obžalovaný S. Q. bol doposiaľ 2 razy súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 4.11.2014, sp. zn. 4T 112/14, právoplatným dňa 4.11.2014, kedy bol uznaný vinným zo zločinu podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 6 mesiacov s jeho podmienečným odkladom pri určení skúšobnej doby v trvaní 2 roky a táto plynie do 4.11.2016.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok zavinenie,
pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona, pričom skutočnosť, že obžalovaný S. Q. sa k skutku priznal a tento oľutoval, posúdil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Na druhej strane obžalovanému priťažuje v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona tá skutočnosť, že doposiaľ už bol súdne trestaný.
Vo všeobecnosti pri ukladaní trestu platí zásada, že páchateľovi je potrebné uložiť trest v rozsahu proporcionálnom k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, samozrejme po zohľadnení spôsobu spáchania činu a jeho následku, zavinenia, pohnútky, ako aj všetkých priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, s prihliadnutím na jeho osobné pomery a možnosti jeho prevýchovy a nápravy.
Je pravdou, ako je vyššie uvedené, že obžalovaný sa skutku kladeného mu za vinu dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ale súd zobral do úvahy, že sa jedná o druhovo rozličnú trestnú činnosť.
S prihliadnutím na tieto vyššie uvedené skutočnosti, dospel súd k záveru, že nie je potrebné na neho pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom ale na zabezpečenie účelu trestného zákona a dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie postačuje v tomto prípade aj alternatívny trest a preto uložil trest povinnej práce vo výmere 120 hodín. Tento trest uložený obžalovanému súd považoval za primeraný a dostatočný, aby viedol k začleneniu obžalovaného do rodinného a sociálneho prostredia a zároveň predchádzal protiprávnym činom.
Súd zaviazal obžalovaného S. Q. k povinnosti nahradiť poškodenej spoločnosti J. I. W. C..V..I.. I. I. D., T. P. XX/A, X.: XX XXX XXX škodu vo výške 14,99,- Eur, lebo nemal žiadne pochybnosti o jej správnosti čo do výšky aj dôvodu.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove cestou Okresného súdu Prešov.