Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/54/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec samosudcom Mgr. Petrom Strakom v právnej veci navrhovateľa CD Consulting, s.r.o., IČO: 264 29 705 so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika zastúpená Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti odporcovi M. T., , S. T., Ś. XXX, Š. L. O. o zaplatenie 303,39 Eur s prísl., takto

rozhodol:

odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1 109,87 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 1 109,87 Eur od 27.07.2010 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 1 109,87 Eur od 29.09.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 3,70 Eur, to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 66,50 a trov právneho zastúpenia vo výške 178,34 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 1109,87 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1109,87 Eur od 27.07.2010 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 1109,87 Eur od 29.09.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 zmenkovej sumy, teda 3,70 Eur. Navrhovateľ si ďalej uplatnil náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 178,34 Eur a zaplatenia súdneho poplatku vo výške 66,50 Eur. Samotný návrh bol odôvodnený tým, že navrhovateľ ako indosant nadobúda práva zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa XX.XX.XXXX na zmenkovú sumu 1109,87 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 27.07.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená XX.XX.XXXX na sumu 1109,87 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 27.07.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,00 Eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil 0,00 Eur a na úroky uhradil 0,00 Eur. Zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Na základe uvedených skutočností navrhovateľ žiadal, aby súd podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zaviazal odporcu rozsudkom k tejto povinnosti. Navrhovateľ podal návrh na vzorovom tlačive A návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky navrhovateľ uviedol a predložil originál zmenky výpis z obchodného registra navrhovateľa a plnomocenstvo pre právneho zástupcu vrátane osvedčenia na registráciu na daň z pridanej hodnoty. Súčasne navrhovateľ uviedol, že nechce, aby sa vo veci nariadilo pojednávanie.

Keďže účastníkom konania na strane navrhovateľa je zahraničná právnická osoba, právomoc súdu Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom na čl. 2 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001. V zmysle čl. 5 odsek 1 Nariadenia č. 861/2007/ES súd doručil odporcovi kópiu návrhu na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ tlačivom na odpoveď. Odporca vo svojej odpovedi uviedol, že pohľadávku uznáva len čiastočne, pričom nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. V zmysle čl. 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Nakoľko uvedené konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa (ďalej len „“) v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na možnosť iného posúdenia vo veci súd považoval za potrebné nariadiť ústne pojednávanie (čl. 5, bod 1 v spojení s čl. 7, bod 1 písm. c Nariadenia č. 861/2007/ES). Pri nariadení pojednávania súd postupoval v zmysle a nasledujúce a nevydával osobitné rozhodnutie o nariadení pojednávania, keďže toto nevyžaduje a v zmysle Nariadenia č. 861/2007/ES súd rozhodnutie vydáva iba vtedy, ak o nariadení ústneho pojednávania požiada niektorá zo strán teda niektorý z účastníkov konania a súd takúto možnosť odmieta, vtedy dôvody odmietnutia uvedie písomne, pričom proti takémuto rozhodnutiu súdu o odmietnutie žiadosti o nariadenie ústneho pojednávania nemožno samostatne podať opravný prostriedok (čl. 5, bod 1 Nariadenia č. 861/2007/ES).

Súd ústne pojednávanie nariadil na deň 23.03.2015. Na pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť. V písomnom podaní uviedol, že trvá na podanom návrhu v súlade s písomným vyhotovením návrhu a doručil súdu uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 21.11.2013. Z dôvodu, že sa riadne predvolaný účastník konania nedostavil na pojednávanie a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu odročenie, súd podľa vec prejednal v jeho neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonaných dôkazov. Z predložených a označených dôkazných prostriedkov súd zistil nasledovný skutkový stav veci. Súd z predloženej zmenky zistil, že táto zmenka bola vystavená dňa XX.XX.XXXX na sumu 1109,87 Eur s tým, že sa v nej uvádza na rad Pohotovosť s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, Oddiel: Sro, vložka číslo 23636/B, zmenková suma a zmenkový úrok 0,25 % denne, zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka obsahuje zmenkovú sumu vo výške 1109,87 Eur a dátum začiatku úročenia od 27.07.2010. Na zmenke je uvedené číslo zmluvy 614600639 a vyplnené meno a priezvisko vystaviteľa M. T., Š. XXX, U. Č. XXXXXX/XXXX a podpis vystaviteľa. Na zadnej strane zmenky je uvedené namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705, POHOTOVOSŤ, s.r.o., Jaroslav Fuchs, konateľ a podpis. Podľa Čl. I Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Podľa Čl. I citovaného zákona úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú. Podľa Čl. I ods. 3 citovaného zákona úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa Čl. I § 10 citovaného zákona ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Podľa Čl. I § 11 ods. 1 citovaného zákona každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom). Podľa Čl. I § 17 citovaného zákona kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Podľa Čl. I § 33 ods. 1, 2 citovaného zákona zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň. Zmenky s iným časom zročnosti alebo s postupnou zročnosťou sú neplatné. Podľa Čl. I § 34 ods. 1 citovaného zákona zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa Čl. I § 48 ods. 1 citovaného zákona Majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. Podľa Čl. I § 75 citovaného zákona vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa. Podľa platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť nemá. Nakoľko navrhovateľ jasne, úplne a zrozumiteľne v tlačive „A“ uplatnil práva zo zmenky, v ktorom uviedol, že nie je pôvodným majiteľom, ale je indosatárom a ani odporca voči forme a obsahu zmenky nevzniesol žiadne námietky a ani žiadne návrhy na vykonanie ďalších dôkazov, súd ďalšie dokazovanie pre rozhodnutie vo veci nevykonával. Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom v stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a preukázať, že šlo pôvodne o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak, a teda musia preukázať obsah vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením, a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Ak by bola zmenka stále k dispozícii pôvodného majiteľa, ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bol by odporca na takéto námietky oprávnený, avšak len voči nemu. Ak však bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako je tomu v prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo že sa previnil hrubou nedbanlivosťou. Súd považuje zmenku predloženú navrhovateľom, z ktorej vyplýva jednoznačne doba splatnosti, pretože obsahuje údaj „zaplaťte pri predložení“ za zmenku platnú, splatnú na videnie tak, ako to vyplýva z Zákona zmenkového a šekového. Splatnosť zmenky nastáva v momente jej predloženia, pričom predložiť ju je možné podľa Zákona zmenkového a šekového v lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť. Odporca ako dlžník nepreukázal, že nový majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na jeho škodu a ani nepodal žiadne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k navrhovateľovi a ani zo záväzkovo-právneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka viazala. Súd považoval návrh ako dôvodný a navrhovateľovi uplatnenú zmenkovú sumu vo výške 1109,87 Eur priznal ako aj zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne a 6 % ročný úrok spolu so zmenkovou odmenou vo výške 3,70 Eur. Súd ďalej už neposudzoval základný vzťah medzi odporcom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. aj vzhľadom na vyslovený právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , nakoľko posudzovanie tohto základného vzťahu by malo význam až vtedy, keby odporca ako spotrebiteľ vzniesol voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu alebo ak by podal relevantné kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, prípade zmenky, čo by však musel v konaní aj preukázať, a to napriek tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava v , a o spotrebiteľských úveroch obsahovala zákaz plniť dlh zmenkou. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Skutočnosť, že zmenková suma vyplnená do zmenky presahovala maximálnu zmenkovú sumu uvedenú v , v dôsledku čoho bola vyplnená v rozpore so zákonom mohla mať za následok len vznik práva na náhradu škody, avšak nemohla spôsobiť absolútnu neplatnosť zmenky. Ustanovenie Zákona zmenkového a šekového vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie. Dlžník preto nemôže namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jeho pôvodného vzťahu s Pohotovosťou, s.r.o., a to práve z toho dôvodu, že došlo k jej indosácii. Je to výlučne odporca, kto je povinný tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnosti zo zmenky všetky skutočnosti, ktoré považuje

za významné. Ak má v tomto smere povinnosť tvrdenia odporca, potom má podľa ust. tiež dôkaznú povinnosť, a to na všetky svoje tvrdenia. Z ust. Zákona zmenkového a šekového jednoznačne vyplýva prekážka prenesenia kauzálnych námietok na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, ktorým je navrhovateľ, čo je práve dôsledkom abstraktnosti a nespornosti záväzku zo zmenky. Táto prekážka môže byť prelomená len v tom prípade, ak dlžník zo zmenky preukáže, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Nie je preto možné posudzovať daný záväzok v súvislosti s úverovým vzťahom. Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia. Nakoľko je právna úprava zmenkového práva prísne formálna a neumožňuje súdu bez podania námietok dlžníkom prelomiť zásadu uvedenú v Zákona zmenkového a šekového, nemohol sa súd ďalej zaoberať základným záväzkovým vzťahom, hoci má charakter spotrebiteľského vzťahu a posudzovať ho v záujme ochrany spotrebiteľa. Podľa ods. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Podľa vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva. Nakoľko navrhovateľ mal vo veci plný úspech, súd o náhrade trov rozhodol podľa citovaného ust. Súd navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 178,34 Eur (trovy právneho zastúpenia boli právnym zástupcom vyčíslené z hodnoty žalovanej sumy vo výške 1109,87 Eur), čo činí odmenu vo výške 61,41 Eur za každý úkon právnej služby, pričom súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd, žaloba), 2 x 7,81 Eur režijný paušál a k tomu 20 % DPH t. j. spolu vo výške 178,34 Eur, ktoré boli účtované v súlade s , a a , , , vyhlášky MS SR 655/2004 Z. z na účet právneho zástupcu navrhovateľa. K tomu súd priznal náhradu súdneho poplatku vo výške 66,50 Eur na účet navrhovateľa tak, ako bolo požadované v návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ul. Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne v troch rovnopisoch. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.