Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_26Co-61-2024.pdf
PDF · 91.8 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/61/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov: JUDr. Bibiána Ťažiarová a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobkyne: A. B., narodená XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, D. E., zastúpená advokátkou: JUDr. Helena Buzgóová, so sídlom Alžbetínske námestie 2, Dunajská Streda, proti žalovanej: F. B., narodená X.X.XXXX, bytom D. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Tibor Szakál, so sídlom Sv. Juraja 1386/36, Dunajská Streda, o zaplatenie 15.536,77 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 6C/131/2009-536 zo dňa 8. januára 2024 vo výrokoch II., III. takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. potvrdzuje.
II. Žalovaná a štát majú nárok voči žalobkyni na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom označeným v záhlaví sú prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. rozhodol, že žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a výrokom III. rozhodol, že štátu sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozsudok označený v záhlaví súd prvej inštancie vo výrokoch II., III. o náhrade trov konania právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2, § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku a vecne potom plným úspechom žalovanej v konaní a plným neúspechom žalobkyne v konaní.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie označenom v záhlaví vo výrokoch II., III. podala odvolanie žalobkyňa. V odvolaní navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že s poukazom na ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku neprizná náhradu trov žalovanej a rozhodne o povinnosti žalovanej zaplatiť náhradu trov štátu. Žalobkyňa ďalej uviedla, že odvolanie proti rozsudku o zaplatení peňažnej náhrady za nadužívanie spornej nehnuteľnosti žalovanou nepodala z dôvodu, že rešpektuje názor súdu prvej inštancie a aj názor vyjadrený odvolacím súdom, napriek tejto skutočnosti názor súdov považuje voči nej za nespravodlivý. Pri zrušení podielového spoluvlastníctva sa snažila formou mimosúdneho riešenia odkúpiť podiel žalovanej, ale neúspešne, pretože žalovaná prehlásila, že nehnuteľnosť jej prináleží. Okamžite po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zrušení podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť žalovaná scudzila. Od roku 2000 pretrvávali medzi nimi narušené vzťahy a neprichádzalo do úvahy, aby žalobkyňa vstúpila na nehnuteľnosť, ktorej bola väčšinou spoluvlastníčkou. Žalovaná sa správala voči nej nevhodne, arogantne a povýšenecky. Žalobkyňa považuje za mimoriadne tvrdé rozhodnutie súdu, aby žalovanej uhrádzala trovy konania, hoci ona si je vedomá skutočnosti, že svojimi nepravdivými tvrdeniami zavádzala súd v každom konaní.
4. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná. Vo vyjadrení navrhla, aby odvolací súd odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Žalovaná ďalej uviedla, že odvolanie žalobkyne neobsahuje existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov
konania. Žalobkyňa v odvolaní opäť len poukazuje na domnelé, ani nevzniklé krivdy, so samotnou prejednávanou vecou nesúvisiace a nepreukázané tvrdenia, alebo na okolnosti týkajúce sa skutočností riešených v iných už právoplatne skončených súdnych konaniach medzi stranami sporu. Žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie svoje tvrdenia o záujme o užívanie nehnuteľnosti v skutočnosti vôbec nepreukázala, opäť ich len opakuje bez dôkazov, hoci v odvolaní úvodom výslovne uvádza, že rešpektuje názor súdu prvej inštancie (ako aj tomu predchádzajúci názor vyjadrený v rozhodnutí odvolacieho súdu). Ďalšie argumenty žalobkyne nemajú nič spoločné s predmetom konania, hlavne však nepotvrdzujú a nenasvedčujú existenciu takých skutočnosti, z ktorých by sa dali extrahovať dôvody hodné osobitného zreteľa na použitie ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku súdom v prospech žalobkyne.
5. K odvolaniu žalobkyne sa štát nevyjadril.
6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. m) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch o náhrade trov konania vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
8. Predmetom konania je nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 15.536,77 eur titulom náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, ktoré nehnuteľnosti boli v rozhodnom období v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. Súd prvej inštancie už právoplatným výrokom I. rozsudku označeného v záhlaví (§ 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku) žalobu zamietol, napadnutými výrokmi II., III. priznal žalovanej a štátu voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % dôvodiac neúspechom žalobkyne v konaní. Žalobkyňa nesúhlasila s posúdením veci súdom prvej inštancie o priznaní náhrady trov konania v plnom rozsahu žalovanej a štátu, v odvolaní sa domáhala aplikácie ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku. Ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanej a štátu žalobkyňa uvádzala, že názor súdov považuje za nespravodlivý, poukazovala na to, že vo veci zrušenia podielového spoluvlastníctva sa súdy priklonili k zavádzajúcim tvrdeniam žalovanej, že sa sama snažila formou mimosúdneho riešenia odkúpiť podiel žalovanej, že žalovaná okamžite po zrušení podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti scudzila a nemala záujem vyplatiť jej podiel, že žalovaná sa skutočne na jej úkor obohatila. Žalovaná nesúhlasila s aplikáciou ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku v súdenom spore dôvodiac, že žalobkyňa opakovane i v odvolaní poukazuje na domnelé, nevzniklé a s vecou nesúvisiace krivdy.
9. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci (ods. 1). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (ods. 2).
10. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) charakteristická pre sporové konanie, ktorá je premietnutá v ustanovení § 255 Civilného sporového poriadku ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania, pričom úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci je doplnená zásadou zodpovednosti za zavinenie, ktorá je vyjadrená
ustanovením § 256 Civilného sporového poriadku. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) charakteristická pre sporové konania sa uplatní tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Ide o náhradu všetkých trov, ktoré sú preukázané, odôvodnené, účelne vynaložené a ktoré vznikli v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t. j. víťazstvom) v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Plný úspech v spore môže mať žalobca aj žalovaný. Žalobca má plný úspech v spore, ak súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie. Žalovaný má plný úspech v spore, ak bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá.
11. V súdenom spore súd prvej inštancie žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol, a preto platí, že žalovaná mala plný úspech v spore. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie podľa zásady úspechu vo veci rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovanej, ktorá bola v konaní plne úspešná, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a štátu voči plne neúspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
12. Podstatou odvolacej argumentácie žalobkyne bolo vyjadrovanie nesúhlasu s rozhodnutím vo veci samej, ktorým bola jej žaloba zamietnutá, keď žalobkyňa v odvolaní uvádzala, že rešpektuje názor súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, napriek tomu ho považuje za nespravodlivý, ďalej vyjadrovala nesúhlas s ďalšími rozhodnutiami súdov v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a napokon poukazovala na správanie žalovanej, ktoré malo byť podľa jej názoru nevhodné, arogantné a povýšenecké.
13. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Aplikácia ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku pre nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Významnými z hľadiska aplikácie uvedeného ustanovenia sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v priebehu konania a pod.. Nepriznať hoci len čiastočne náhradu trov konania strane, ktorej na ňu vznikol nárok, možno len za predpokladu, že v konkrétnej veci možno od takejto strany spravodlivo požadovať, aby (hoci len čiastočne) si sama hradila jej vzniknuté trovy konania a to práve z konkrétne uvedených a existujúcich dôvodov hodných osobitného zreteľa. Je preto potrebné, aby skutkové okolnosti, v ktorých sa vidí naplnenie dôvodu hodného osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, boli preukázané, a to zo všetkých aspektov, ktoré sú podľa ustálenej praxe všeobecných súdov relevantné.
15. Odvolací súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku upravujúce moderačné právo súdu, osobitné zdôrazňujúce kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa, sa má vykladať prísne reštriktívne a teda uplatnenie tohto ustanovenia prichádza do úvahy len výnimočne, keď výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. V danom prípade má odvolací súd za to, že zo strany žalobkyne neboli produkované žiadne také dôvody hodné osobitného zreteľa, žiadne výnimočné okolnosti veci alebo na strane žalobkyne, ktoré by odôvodňovali použitie citovaného ustanovenia. Právnym dôvodom nároku na náhradu trov konania je to, že strany, ktoré viedli spor, konajú „na vlastné nebezpečenstvo“ a nesú tak zodpovednosť za výsledok sporu. Žalobkyňa odmieta prevziať zodpovednosť za výsledok sporu, a preto samotná skutočnosť, že žalobkyňa bola v spore neúspešná, nie je takýmto dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanej a štátu. I keď žalobkyňa v odvolaní zdôrazňovala, že rešpektuje názor súdov v danej veci, napriek tomu ho považuje voči nej za nespravodlivý, neviedlo to odvolací súd k záveru
o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania. Len nesúhlas žalobkyne s názorom súdu prvej inštancie s rozhodnutím vo veci samej a odvolacieho súdu v ostatnom zrušujúcom uznesení, pre ktorý bola jej žaloba zamietnutá, nemôže byť sám o sebe dôvodom hodným osobitným zreteľa podľa ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku. Rovnako popisovanie snahy žalobkyne o mimosúdne vyriešenie iného konania, teda konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a postoj žalovanej po skončení tohto konania (vyplatenie podielu žalobkyne po sedem a pol roku), sa netýka prejednávanej veci a preto nemôže byť vzatý do úvahy pri rozhodovaní o náhrade trov konania v preskúmavanom prípade. Napokon ani zavádzanie žalovanej súdov nepravdivými tvrdeniami v každom konaní, čím žalobkyňa odôvodňovala mimoriadnu tvrdosť rozhodnutia o náhrade trov konania, nebolo preukázané, nakoľko žalovaná bola v spore vo veci samej úspešná. Pre absenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu i štátu odvolací súd žiadosť žalobkyne o aplikáciu ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku nepovažoval za dôvodnú.
16. Odvolaciu argumentáciu žalobkyne nepovažuje odvolací súd za opodstatnenú. Odvolací súd dopĺňa, že vo vzťahu k sporovým stranám náhrada trov konania plní funkciu kompenzačnú vyplývajúcu zo skutočnosti, že trovy konania sa strane nahrádzajú. Tiež plní funkciu preventívnu, keďže nevyhnutnosť vzniku trov každého sporového konania do určitej miery preventívne pôsobí proti svojvoľnému a šikanóznemu uplatňovaniu alebo bráneniu domnelých subjektívnych práv na súde. Napokon náhrada trov konania plní aj funkciu sankčnú, ktorá súvisí s celkovou náhradou trov konania protistrany. Vzhľadom na vyššie uvedené by bolo nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanej a štátu tak, ako žiadala žalobkyňa v odvolaní, a to i napriek neúspechu žalobkyne v spore a úspechu žalovanej v spore, popretím všetkých troch funkcií náhrady trov konania s dôrazom na tradičný princíp, podľa ktorého tomu, kto je v práve, nemôže byť vedenie sporu na škodu. Správne postupoval súd prvej inštancie, keď v súlade so zásadou úspechu vo veci žalovanej a štátu priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
17. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
18. V odvolacom konaní boli plne úspešní žalovaná a štát, a preto žalovanej v zmysle ustanovení § 255 ods. 1, § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku a štátu aplikujúc základný princíp v Článku 4 ods. 2 v spojení s ustanoveniami § 255 ods. 1, § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol voči žalobkyni nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov tohto odvolacieho konania rozhodne postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia.
19. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).