Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-6-2015.pdf
PDF · 100.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-11C/6/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Ľubošom Murgašom v právnej veci navrhovateľa TELERVIS PLUS a. s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom so sídlom AK Nam. Martina Benku 6, 811 07 Bratislava, proti odporcovi 1/ X. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom B.. S. XXX/X, XXX XX C. a 2/ C. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXX/X, XXX XX C., o zaplatenie 1.092,-- Eur istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 788,-- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 788,-- Eur od 29. 01. 2014 až do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká povinnosť plnenia druhého odporcu.
Súd p o v o ľ u j e odporcom 1/ a 2/ dlh splatiť v pravidelných mesačných splátkach po 50,-- Eur, splatných vždy do konca kalendárneho mesiaca a to pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo aj len jednej splátky.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Odporcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 29,03 Eur na účet navrhovateľa vedený v N. D., O..I.., č. účtu: X.: I. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, D.: N., C.: XXXXXXXXX a trovy právneho zastúpenia vo výške 203,66 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený v U. D. O., N. U. D., č. účtu: X.: I. XX XXXX XXXX XXXX XXXXX XXXX, D.: W. a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným okresnému súdu 05. 12. 2014 domáhal voči odporcom 1/ a 2/ súdneho výroku, ktorým by odporcov zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 1.092 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.092 Eur od 29. 01. 2014 až do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 105,60 Eur a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že s odporcami dňa 18. 07. 2013 uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 420131741, na základe ktorej im poskytol čiastku 800 Eur za dohodnutú odplatu vo výške 304 Eur. Odporcovia 1/ a 2/ sa poskytnutú čiastku úveru vo výške 1.104 Eur zaviazali uhradiť v 13. mesačných splátkach a to tak, že prvé tri mesačné splátky vo výške 4 Eur a ďalších desať pravidelných mesačných splátok vo výške 109,20 Eur. Prevzatie finančnej hotovosti pritom odporcovia 1/ a 2/ potvrdili svojimi podpismi na zmluve. Odporcovia do podania návrhu na súd uhradili z poskytnutých peňažných prostriedkov 12 Eur s tým, že poslednú úhradu realizovali vo výške 8 Eur dňa 25. 07. 2013. Vzhľadom na to, že odporcovia 1/ a 2/
si riadne neplnili povinnosti zo zmluvy, navrhovateľ pristúpil k zosplatneniu celého dlhu k 28. 01. 2014. Zosplatnenie oznámil odporcom dňa 14. 04. 2014. Navrhovateľ si zároveň uplatňuje z dôvodu neplnenia povinnosti odporcami 1/ a 2/ zákonný úrok z omeškania zo sumy istiny dlhu počnúc dňom nasledujúcim po zosplatnení úveru, t.j. od 29. 01. 2014 vo výške 5,25 % ročne až do zaplatenia. Taktiež si uplatnil nárok za zmluvnú pokutu vo výške 3,30 % z istiny úveru a to za každý kalendárny mesiac omeškania vo výške spolu 105,60 Eur (26,40 Eur x 4 mesiace od januára 2014 do apríla 2014). Podaný návrh súd doručil odporcom1/ a 2/ dňom 19. 01. a 20. 01. 2015 a vyzval ich, aby sa k veci písomne vyjadrili do 15 dní. Odporcovia 1/ a 2/ sa k veci písomne nevyjadrili.
Na pojednávaní odporcovia 1/ a 2/ uviedli, že s obsahom zmluvy neboli riadne oboznámení, pretože zamestnanec spoločnosti im neuviedol výšku úrokov ani iné položky, ktoré boli uvedené v zmluve. Uviedli, že zaplatili viac ako 12 Eur, pritom im nebola poskytnutá čiastka uvádzaná v zmluve, ale suma približne 300 až 400 Eur. Nemali vedomosť, čo znamenajú jednotlivé čiastky a položky uvádzané v zmluve.
Súd na pojednávaní dňa 20. 03. 2015 vykonal dokazovanie výsluchom odporcov 1/ a 2/, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to so zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 420131741 z 18. 07. 2013, predžalobnou upomienkou z 29. 10. 2013, oznámením o zosplatnení záväzku z 14. 04. 2014, fotokópiou podacieho hárku na č.l. 5, 7, 9, 11.
Súd na základe vykonaných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav:
Medzi navrhovateľom a odporcami 1/ a 2/ bola dňa 18. 07. 2013 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 420131741, kde navrhovateľ mal postavenie veriteľa a odporcovia 1/ a 2/ mali postavenie spoludlžníkov. Podľa zmluvy navrhovateľ poskytol odporcom 1/ a 2/ spotrebiteľský úver vo výške 800 Eur, pri výške odplaty 304 Eur na čas 13 mesiacov, čo predstavuje 38 % poskytnutého úveru. Celková dlžná suma podľa zmluvy predstavovala 1.104 Eur. Splácanie bolo dohodnuté v 13. mesačných splátkach vo výške 4 Eur prvé tri mesiace a ďalej vo výške 109,20 Eur splatných 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky v mesiaci. Úver bol poskytnutý za odplatu (úrok vo výške 20 % z istiny a odmena 18 % z istiny). Priemerná RPMN uvádzaná podľa zmluvy ku dňu jej podpisu je 48,52 %. V rámci formulárovej predtlače obchodných podmienok uvedených na rube zmluvy, si zmluvné strany dojednali zmluvnú pokutu, tú mal veriteľ právo požadovať za omeškanie dlžníkov vo výške 3,30 % z istiny za každý aj začatý mesiac omeškania do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Zmluvná pokuta je pritom splatná v okamihu keď sa dlžník dostal do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. Písomnou upomienkou z 29. 10. 2013 navrhovateľ vyzval odporcov na úhradu dlžnej čiastky podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere a vzhľadom na to, že boli v omeškaní s úhradou splátok zosplatnil celý dlh, istinu vrátane úroku a zmluvnej odmeny vo výške 1.092 Eur, spolu so zmluvnou pokutou. Celková dlžná čiastka ku dňu zosplatnenia bola 1.331,20 Eur. Odporcovia po zosplatnení nerealizovali žiadne úhrady na uhradenie dlhu.
Podľa § 2 písm. d) Zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (k 30. 04. 2014) (ďalej len „Zákon 129/2010 Z.z.); na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) Zákona č.129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z.z.; poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka; ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených ustanovení zákona, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav.
V danom prípade navrhovateľ pri uzatváraní predmetnej zmluvy z 18. 07. 2013 o spotrebiteľskom úvere konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva aj z výpisu z Obchodného registra, pretože predmetom činnosti navrhovateľa je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Odporcovia 1/ a 2/ uzatvárali zmluvu ako spotrebitelia, keďže sa jedná o fyzické osoby, ktoré pri uzatváraní zmluvy nekonali v rámci predmetu svojho podnikania, alebo povolania. Z tohto dôvodu súd potom vyhodnotil zmluvu uzatvorenú dňa 18. 07. 2013 medzi navrhovateľom a odporcami 1/ a 2/ ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v ktorej navrhovateľ má postavenie veriteľa a odporcovia 1/ a 2/ mali postavenie spotrebiteľov. Zákon č. 129/2010 Z.z. pre tento typ zmluvy vyžaduje dodržanie zákonných náležitostí upravených v § 9 ods. 1, 2 zákona, ktorých nedodržanie potom zákon postihuje bezúročnosťou, resp. bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona. Súd preto z úradnej povinnosti skúmal, či táto zmluva medzi účastníkmi obsahuje všetky zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru súdu v spotrebiteľskej zmluve nebola jednoznačne stanovená úroková sadzba spotrebiteľského úveru, od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky. Zmluva uvádza len údaje výška úroku 20 % a výška odmeny 18 %, pričom celková suma 304 Eur bola označená ako odplata. Týmto spôsobom boli podľa názoru súdu obídené náležitosti zmluvy, ktoré vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 9 ods. 2 písm. i), k). Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Keďže uvedené náležitosti v zmluve nie sú vyjadrené spôsobom požadovaným zákonom, za aplikácie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) Zákona č. 129/2010 Z.z. sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Výška celkovej odplaty, aj keď bola uvedená v zmluve na úrovni 304 Eur, tak zahrňovala 20 % úrok z úveru a odmenu za poskytnutie úveru 18 %, preto nie je zrejmé v akej výške pri jednotlivých splátkach mali byť uhrádzané úroky a odmena.
Ďalej zmluva neobsahuje ani údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, čím nebola dodržaná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f). Údaj konečnej splatnosti predstavuje základnú informáciu, ktorá musí byť spotrebiteľovi už na prvý pohľad zo zmluvy zrejmá, tento údaj musí byť prehľadný a čitateľný. Zo zmluvy pritom ani nevyplýva kedy bola splatná prvá splátka a preto hoci zmluva uvádza počet splátok a ich výšku, nemožno údaj o konečnej splatnosti a dobe trvania zmluvy správne vyvodiť výpočtom. Tento postup však nemôže nahradzovať presný a konkrétny časový údaj vyjadrený dňom, mesiacom a rokom, kedy konečná splatnosť spotrebiteľského úveru nastáva. Význam spomenutých zmluvných náležitostí je nesporný, pretože spotrebiteľ má právo pri podpise zmluvy byť informovaný o tom, v akých termínoch, v akej výške a pri akých cenových nákladoch a ako dlho je povinný splácať istinu, úroky a iné poplatky. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto náležitosti zmluvy neboli zachované, súd považoval zmluvu s ohľadom na § 11 ods. 1 písm. b) Zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročnú a bezpoplatkovú.
Záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru v danom prípade odôvodňujú aj nedostatky ďalších zákonných náležitostí zmluvy. Zmluva uvádza údaj o RPMN na úrovni 67,70 %. Súd
zistil, že uvedený údaj je nesprávny, pretože podľa údajov zverejňovaných Ministerstvom financií za obdobie ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t.j. k 18. 07. 2013 sa pre daný typ úveru uvádza údaj o RPMN vo výške 45,94 %. Uvedená skutočnosť má za následok ako by údaj o RPMN v zmluve nebol ani uvedený, preto znamená nesplnenie zákonnej povinnosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona č. 129/2010 Z.z. Hodnota RPMN predstavuje kritérium, ktoré nie je zhodné s ročnou úrokovou sadzbou, jeho hodnota je vždy vyššia a udáva koľko prostriedkov musí spotrebiteľ reálne zaplatiť navyše, keď si požičiava peniaze od splátkovej spoločnosti alebo banky. Nezodpovedá potom skutočnosti ani údaj o priemernej hodnote RPMN uvedený v zmluve na úrovni 48,52 %. Uvedené má za následok taktiež nedodržanie zákonných náležitostí zmluvy vyjadrených v § 9 ods. 1 písm. y) Zákona č. 129/2010 Z. z..
Na základe vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej poskytol navrhovateľ odporcom 1/ a 2/ peňažnú pôžičku vo výške 800 Eur, ktorú sa mu zaviazali splatiť v 13. mesačných splátkach. V konaní nebolo sporné, že odporcovia 1/ a 2/ zaplatili navrhovateľovi do zosplatnenia čiastku 12 Eur a rovnako bolo preukázané, že výzvou, ktorá je súčasťou obsahu spisu navrhovateľ vyzval odporcom na úhradu celého dlhu potom ako z dôvodu porušenia zmluvných povinností odporcom 1/ a 2/ ku dňu 28. 01. 2014 zosplatnil celý dlh, ktoré finančné prostriedky odporcovia 1/ a 2/ nevrátili. Z tohto dôvodu súd považoval dlh navrhovateľa za opodstatnený v časti 788 Eur. Túto čiastku ustálil odpočítaním sumy realizovaných úhrad vo výške 12 Eur a od sumy poskytnutého úveru vo výške 800 Eur. Vzhľadom na to, že nebolo preukázané uhradenie ďalších splátok, preto potom súd odporcu 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne na uhradenie žalovanej istiny a vo zvyšku (o zapl. 304 Eur) súd návrh navrhovateľa zamietol. Navrhovateľ si uplatnil nárok aj na úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 0,92 Eur od 29. 01. 2014 až do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru. V konaní bolo preukázané, že výzva na uhradenie dlžnej sumy bola doručená tak odporcovi 1/, ako aj odporkyni 2/ poštou a preto súd pri aplikácii § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31. 05. 2014 v časti príslušenstva návrhu navrhovateľa vyhovel a odporcov 1/ a 2/ zaviazal zaplatiť okrem istiny vo výške 788 Eur aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 788 Eur od 29. 01. 2014 až do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd, návrh v rozsahu uplatnených úrokov z omeškania zamietol.
Navrhovateľ si nárokoval aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 105,60 Eur (mesačná zmluvná pokuta 26,40 x 4 mesiace omeškania od januára 2014 do apríla 2014), vzhľadom na dojednanie vyjadrené v rámci obchodných podmienok v bode 3 Zmluvy. Dohoda o zmluvnej pokute a jej výške v zásade je vecou vzájomnej dohody zmluvných strán. Uvedená skutočnosť však neznamená, že by zmluvnú pokutu bolo možné dohodnúť v neobmedzenej výške. Súd dospel k záveru, že zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute vyjadrené v rámci obchodných podmienok formulárovej zmluvy, ktorej obsah spotrebitelia (odporca 1/ a odporca 2/) nemohli pri jej uzatvorení ovplyvniť, ak chceli vstúpiť do zmluvného vzťahu s navrhovateľom, je právny úkon, ktorý odporuje dobrým mravom. Dojednanie o zmluvnej pokute, tak ako je uvedené v obchodných podmienkach zaväzuje spotrebiteľa na zaplatenie zmluvnej sankcie v podobe opakujúceho sa plnenia, ktorého mesačná výška v percentuálnom vyjadrení je 3,30 % z istiny úveru (39,60 % ročne), t.j. čiastka 292,80 Eur ročne, resp. 26,40 Eur mesačne. Zmluvná pokuta dohodnutá v spotrebiteľskej zmluve týmto spôsobom navrhovateľovi umožňuje sankcionovať porušenie povinnosti odporcu spočívajúce v nezaplatení mesačnej splátky bez ohľadu na výšku omeškanej splátky a tiež bez ohľadu na celkovú dlžnú sumu. Okrem toho v danom prípade bol dohodnutý viacnásobný postih za porušenie povinnosti odporcami 1/ a 2/. Okrem zmluvnej pokuty mali odporcovia 1/ a 2/ povinnosť platiť úroky z omeškania a aj poplatky. V prípade, že spotrebiteľ sa dostane do omeškania s úhradou viacerých splátok, zmluvná pokuta môže dosiahnuť aj výšku celej splátky a z tohto hľadiska ide o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Z tohto dôvodu dojednanie o zmluvnej pokute súd považoval za právny úkony priečiaci sa dobrým mravom a teda za absolútne neplatný s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobný návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty ako právne a skutkovo neodôvodnený zamietol. Okrem toho výška sankcií nezodpovedá ustanoveniu § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (k 31. 05. 2014), pretože výška zmluvnej pokuty bola dojednaná na úrovni 39,60 % ročne z istiny úveru a prevyšuje hodnotu trojnásobku výšky úrokov z omeškania ročne.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci len čiastočný úspech, súd náhradu pomerne rozdelí prípadne vysloví, že žiadny z
účastníkov nemá na náhradu trov právo. Navrhovateľ si uplatnil právo na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku vo výške 65,50 Eur a z dôvodu jeho právneho zastúpenia v konaní. Nárokoval si odmenu za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 02. 12. 2014, písomné podanie na súd - vypracovanie žalobného návrhu z 02. 12. 2014, účasť na konaní pred súdom dňa 20. 03. 2015) spolu vo výške 184,24 Eur t. j. 61,41 Eur za úkon. K úkonom si uplatnil 3x režijný paušál (2 x 8,04 Eur + 8,39 Eur) spolu 24,47 Eur, náhradu za stratu času za pracovnú cestu z Bratislavy - Veľký Krtíš a späť dňa 20. 03. 2015 (za 10 začatých pol hodín x 13,98 Eur) vo výške 139,80 Eur a cestovné náhrady vo výške 111,03 Eur. Celkom si navrhovateľ uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 459,53 Eur. V danej veci súd návrh zamietol v rozsahu 309 Eur spolu s prísl.. Navrhovateľ bol tak úspešný v rozsahu 788 Eur spolu s prísl., t. j. v rozsahu 72,16 % a neúspech mal 27,84 %. Čistý pomer úspechu navrhovateľa je 44,32 %. V takejto miere mu preto patrí právo na náhradu trov konania v sume 29,03 Eur za zaplatenie súdneho poplatku a 203,66 EUR titulom trov právneho zastúpenia. Súd pri určení výšky trov právneho zastúpenia vychádzal z tarifnej hodnoty zodpovedajúcej výške peňažného plnenia, ktorých sa právna služba v danom prípade týkala, t.j. zo sumy 1.092 Eur. Právnemu zástupcovi navrhovateľa priznal za úkon právnej služby odmenu 61,41 Eur podľa § 10 ods. 1 advokátskej tarify. V konaní právny zástupca účelne vykonal tri úkony právnej služby a má nárok aj na režijný paušál k úkonom vo výške tak ako bol vyčíslený právnym zástupcom. Náhradu výdavkov za stratu času súd považoval za opodstatnenú, pretože úkon z 20. 03. 2015 právny zástupca uskutočnil mimo miesta svojho sídla. Cestovné výdavky z miesta sídla advokátskej kancelárie na okresný súd vo výške 111,03 Eur sú primerané s ohľadom na použitý dopravný prostriedok a povahu trasy.
Odporcom 1/ a 2/ súd z uvedených dôvodov uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania, ktoré vznikli zaplatením súdneho poplatku na účet navrhovateľa a tiež z dôvodu právneho zastúpenia vo výške uvedenej vo výroku tohto rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa (§ 149 ods. 1 O.s.p.) v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresný súd vo Veľkom Krtíši písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.