Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_11P-152-2014.pdf
PDF · 77.3 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/152/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Danielou Rajňákovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: H. J., nar. X.X.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: J. I., nar. XX.X.XXXX, bydlisko J., P. cesta XXXX/XX a N. J., nar. XX.X.XXXX, bydlisko P. XXX ,J. nad J., E. V., B. Z., toho času na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníkom JUDr. Martin Kostúr, vyšší súdny úradník Okresného súdu Komárno, o návrhu matky na zverenie do osobnej starostlivosti a určenie výživného, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloleté dieťa H. J., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matke od narodenia maloletého dieťaťa a otec je p o v i n n ý prispievať na jeho výživu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona od 5.1.2014, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca do rúk matky.
Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok b u d ú obaja rodičia.
Zročné výživné na maloleté dieťa H. J., nar. X.X.XXXX za obdobie od 5.1.2014 do 31.3.2015 vo výške 403,31 eura je otec povinný platiť v splátkach po 30,-eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pod stratou výhody splátok, od vykonateľnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom podaným dňa 7.5.2014 domáhala, aby maloleté dieťa H. J. bolo zverené do jej osobnej starostlivosti a otca žiadala zaviazať prispievať na jeho výživu sumou 100,- eur mesačne od narodenia maloletého dieťaťa. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloleté dieťa pochádza z mimomanželského pomeru rodičov. S otcom maloletého dieťaťa žili v Prahe u jeho rodičov. V marci 2013 prišli na Slovensko. Otec maloletého dieťaťa mal problémy s alkoholom aj drogami. Prácu nemal, nepracoval a v júni 2013 odišiel späť do Prahy. V júli prišiel do Štúrova podpísať list otcovstva. Od tej doby matka otca maloletého nestretla. Doteraz syna nevidel, neprispieva na neho žiadnymi financiami. Na pojednávaniach matka uviedla, že na podanom návrhu trvá. Otec sa o dieťa vôbec nezaujíma, dieťaťu nič nekúpil a ani neposlal žiadne peniaze. Matka sa o dieťa riadne stará. Matka je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky na jedno dieťa. S maloletým dieťaťom má bežné výdavky na oblečenie, stravu. Dieťaťu kupuje plienky, ktoré stoja mesačne okolo 25,- eur a hygienické potreby, ktoré stoja 10,- eur mesačne.
Šetrením pobytu otca prostredníctvom dožiadaného súdu Okresního soudu Praha Západ mal súd preukázané, že otec sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava. Dožiadanie z Českej republiky sa vrátilo ako nevybavené, pretože inú adresu otca sa nepodarilo zistiť. Súd preto ustanovil otcovi opatrovníka
na zastupovanie v konaní uznesením zo dňa 12.2.2015. Súd pojednával v neprítomnosti opatrovníka otca podľa § 101 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý sa mal doručenie predvolania riadne vykázané a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.
Kolízna opatrovníčka navrhla zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky od narodenia dieťaťa a s poukazom na výsledky dokazovania o pobyte otca navrhla otca zaviazať na platenie výživného v minimálnej výške od narodenia dieťaťa.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdeniami o príjme matky, správami zo šetrenia pobytu otca, ďalšími ku spisu pripojenými dokladmi a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Maloleté dieťa pochádza z mimomanželského pomeru rodičov. Rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, o dieťa sa stará matka. Otec na maloleté dieťa žiadnym spôsobom neprispieva ani sa o dieťa nezaujíma.
Z dokladov o príjme matky mal súd preukázané, že matka je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne a rodinné prídavky na jedno dieťa vo výške 23,52 eura mesačne. Matka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Podľa § 28 odsek 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 odsek 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 odsek 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 odsek 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4, 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd postupoval podľa citovaných ustanovení Zákona o rodine, zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o neho stará. Vzhľadom k tomu, že súčasný pobyt otca nebol zistený a tiež nebol zistený jeho príjem, súd zaviazal otca na platenie výživného v minimálnej výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona, podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine. Podľa Zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení je životné minimum na nezaopatrené dieťa od 1.7.2013 vo výške 90,42 eura, výška výživného predstavuje sumu 27,13 eura mesačne. Plnenie vyživovacej povinnosti je zákonná povinnosť oboch rodičov a otec je povinný prispievať na výživu svojho maloletého dieťaťa aspoň v minimálnej výške podľa Zákona o rodine. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 160 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa a určení výživného od narodenia maloletého dieťaťa, pretože otec neprispieval doteraz na výživu maloletého dieťaťa žiadnym spôsobom. Vzhľadom k tomu vznikol otcovi za obdobie od 5.1.2014 do 31.3.2015 nedoplatok na výživnom vo výške 403,31 eura (23,49 eura za mesiac január + 14 mesiacov x 27,13 eura). Uvedený nedoplatok súd povolil otcovi splácať podľa § 160 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku po 30,- eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania.
Ak sa zmenia pomery, môže súd i bez návrhu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti podľa § 78 Zákona o rodine.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odsek 1 písmeno a/ Občianskeho súdneho poriadku, pretože ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté deti, ktoré konanie možno začať i bez návrhu a v takomto konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ale prítomní účastníci sa tohto práva po jeho vyhlásení vzdali.
Proti tomuto rozsudku môže opatrovník otca podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 odsek 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.