Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_9C-8-2012.pdf
PDF · 123.38 KB
No categories available
9C/8/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobkyne L.. O. G., D.. XX. XX. XXXX, N. N. N., Y. X, v konaní práv. zast. JUDr. Dr.ssa Dašou Kopernickou, advokátkou, Banská Bystrica, Chabenecká 3 proti žalovanému 1/ REALBYT s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Železničiarska 9, IČO: 31 621 244, zastúpenému advokátskou kanceláriou - spoločnosťou AKSK, s. r. o., Banská Bystrica, Nám. SNP 15, IČO: 36 859 711, o náhradu škody a uloženie povinnosti, takto
rozhodol:
Žalovaný 1/ je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni z titulu náhrady škody za obdobie rokov 2008 až 2011 sumu 1 131,04 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 16. 02. 2012 až do zaplatenia a zo sumy 141,72 Eur vo výške 8,75 % ročne od 28. 11. 2012 až do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd konanie voči žalovanému v 1/ rade ohľadom požadovanej náhrady škody za obdobie rokov 2006 a 2007 vo výške 579,53 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 16. 02. 2012 až do zaplatenia z a s t a v u j e .
O trovách konania b u d e rozhodnuté v lehote 30 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa svojím návrhom domáhala voči žalovanému v 1/ rade REALBYT s. r. o., ako správcovi bytového domu a žalovanému v 2/ rade ENBRA SLOVAKIA s. r. o., vykonávajúcemu rozúčtovanie nákladov na dodávku tepla v bytovom dome: 1. Uložiť povinnosť žalovaným 1/ a 2/ spoločne nerozdielne jej zaplatiť sumu 1710,57 Eur, z titulu náhrady škody spolu s úrokom z omeškania. 2. Žalovanému v 2/ rade uložiť povinnosť vyúčtovať vykurovacie náklady na teplo dodané do bytu žalobkyne v roku 2011 podľa indikovaných dielikov na PRVN nainštalovaných na vykurovacích telesách s mierkami, ktoré boli použité pri výpočte škody. 3. Žalovanému v 2/ rade uložiť povinnosť žalobkyni nainštalovať na vlastné náklady určené fakturačné meradlo tepla na prívod vykurovacieho média pred vstupom do bytu a povinnosť fakturovať žalobkyni spotrebnú zložku vykurovacích nákladov podľa absolútnych nameraných hodnôt na tomto meradle od vykurovacej sezóny 2012 s použitím korekčných koeficientov týkajúcich sa nevýhodnej polohy miestnosti bytu v zmysle platných právnych predpisov. 4. Žalovanému v 2/ rade uložiť prepracovať na vlastné náklady projekt hydraulického vyregulovania vykurovacej sústavy na nezateplený dom v súlade s uznesením schôdze vlastníkov bytov zo dňa 06. 10. 2010 tak, aby bol projekt vypracovaný s použitím skutočných výkonov radiátorov žalobkyne.
V priebehu konania vzala návrh v časti žalobného petitu 2. až 4. späť. Súd v tejto časti konanie v zmysle § 96 OSP zastavil.
Predmetom sporu zostal žalobný návrh pod bodom 1/, ktorý žalobkyňa rozšírila podaním došlým tunajšiemu súdu dňa 05. 09. 2012 o sumu 141,72 Eur s príslušenstvom.
Žalovaná suma predstavovala náhradu škody za obdobie rokov 2006 až 2011, ako rozdiel medzi zaplatenými nákladmi za teplo a predpokladanými nákladmi (č. l. 135 spisu, príloha č. 65). Žalobkyňa vychádzala z údajov výrobcu jej radiátorov MS Metal s. r. o. (č. l. 61, príloha 29) a výpočtu L.. G. (č. l. 65 spisu, príloha č. 31). Takto vypočítaná škoda potom predstavovala za rok 2006 sumu 344,03 Eur, za rok 2007 sumu 235,50 Eur, rok 2008 sumu 449,30 Eur, rok 2009 sumu 473,35 Eur, rok 2010 sumu 208,36 Eur, za rok 2011sumu 141,72 Eur.
Podľa tvrdenia žalobkyne táto je vlastníčkou bytu č. XX, D. X. poschodí bytového domu v N. N., D. Y. X. Č.. XXXX/X. Správou bytového domu bola poverená od roku 1997 spoločnosť žalovaného 1/, ktorá bola v zmysle zmluvy o správe bytu článku III. A.2.b. povinná zabezpečiť dodávku tepla za podmienok obsiahnutých v právnych predpisoch upravujúcich poskytovanie týchto služieb a kontrolovať správnosť fakturovania a uplatňovania nárokov z neplnenia zmlúv, tiež vyúčtovať náklady za služby. Žalobkyňa má dlhoročné problémy s dodávkou tepla do svojho bytu. Jedná sa o rohový byt na najvyššom poschodí. V roku 1998 zakúpila radiátory značky Tibor, ale situácia s dodávkou tepla v jej byte sa nezlepšila. V novembri v roku 2005 bolo v celom dome vykonané hydraulické vyregulovanie vykurovacej sústavy spoločnosťou žalovaného 2/, ktorá zároveň predala vlastníkom bytov digitálne pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov Simens Memotron 3 (ďalej PRVN). Jednalo sa o jednočidlové merače tepla, ktoré nezohľadňujú teplotu v miestnosti. Situácia v dodávke tepla sa ani po tejto skutočnosti nezlepšila. Navrhovateľka opakovane reklamovala dodávku tepla u žalovaného 1/.
Vlastníci bytov prostredníctvom žalovaného 1/ uzatvorili so žalovaným 2/ v ich mene a na ich účet zmluvu o dielo, na základe ktorej žalovaný 2/ vykonával odpočty PRVN, rozúčtovanie a tlač výsledkov rozúčtovania nákladov na dodávku tepla v bytovom dome. Rozúčtovanie realizoval podľa typu a rozmeru vykurovacieho telesa, pričom výkon vykurovacieho telesa násobený koeficientom Kc (vyhodnocovacím koeficientom pre tepelnú väzbu snímačov teploty) je údaj v časti mierka, ktorý údaj žalovaný odmietol žalobkyni uviesť. Táto si následne zistila u výrobcu PRVN, že koeficienty radiátorov určuje nezávislá organizácia na základe výkresovej dokumentácie a fyzických skúšok, pričom takéto koeficienty na radiátor typu Tibor nevlastní. V tomto smere žalobkyňa poukázala na technickú normu STN EN 834, ktorá stanovuje, že PRVN sa môžu inštalovať iba na také vykurovacie telesá, pre ktoré je v čase rozúčtovania známa hodnota Kc, pričom hodnota Kc je podiel referenčnej rýchlosti indikácie pri teplotách meraných snímačmi na hodnotenom vykurovacom telese pri referenčných podmienkach. Ak by hodnota Kc sa určila na základe inej definície, je potrebné ju definovať jednotlivo, pričom skúšky realizuje autorizovaná skúšobňa PRVN.
Podľa tvrdenia žalobkyne žalovaný 2/ používal u jej radiátorov iný koeficient Kc, aký jej udal výrobca zakúpených radiátorov spoločnosť MC-Metal s. r. o. Výkony radiátorov žalobkyne vypočítané kvalifikovaným spôsobom sú v priemere o 10 % až 20 % nižšie, ako výkony používané žalovaným 2/.
Ďalej žalobkyňa uviedla, že citovaná norma stanovuje, že vykurovacia sústava pri rozpočítavaní vykurovacích nákladov podľa PRVN musí spĺňať aj požiadavku, aby bola hydraulicky vyvážená. Z projektovej dokumentácie vyregulovania rozvodov z roku 2004 zistila, že v projekte boli chybne uvedené hodnoty výkonov jej radiátorov, ktorá skutočnosť mala rozhodujúci dopad pre nedostatočnú dodávku vykurovacej vody do radiátorov v jej byte. Pri niektorých radiátoroch je uvedený výkon viac ako 3- násobne vyšší, ako výkon uvedený výrobcom vykurovacích telies. Tiež nebolo zohľadnené, že v dome došlo v rokoch 2007 až 2010 ku výmene radiátorov v 9 bytoch. To všetko má za následok, že neboli stanovené podmienky pre spravodlivé a hodnoverné rozpočítavanie tepla. Žalovaný 2/ musel mať vedomosť o výmene radiátorov v bytoch, keďže bol povinný vykonávať odpočty elektronických pomerových rozdeľovačov. Žalobkyňa sa listom zo dňa 24. 03. 2011 domáhala u žalovaného 1/ opravného vyúčtovania a žiadala prepracovanie projektovej dokumentácie hydraulického vyregulovania v zmysle schôdze vlastníkov zo dňa 06. 10. 2010. Žalovaný 2/ jej doúčtoval na základe reklamácie ešte vyššiu sumu za roky 2008 až 2009.
Štátna energetická inšpekcia vykonala kontrolu porušenia povinností žalovaného 1/ v § 6 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 476/2008 Z. z. a zistila, že tento neudržiaval hydraulicky vyregulovanú sústavu v bytovom dome po výmene vykurovacích telies vo viacerých bytoch a uložila mu zistený nedostatok odstrániť do 31. 03. 2012. Tiež bolo stanovené na základe merania vnútornej teploty miestností v byte žalobkyne v dňoch 07. 12. až 13. 12. 2011, že odberateľ tepla (žalovaný 1/) si nesplnil povinnosť v § 16 ods. 1 zákona 657/2004 Z. z. zabezpečiť dodávku tepla v určenej kvalite pre konečného spotrebiteľa.
Navrhovateľka ďalej poukázala na normu STN EN 834, ktorá stanovuje, že rozdeľovače vykurovacích nákladov sa nesmú používať pre vykurovacie sústavy, v ktorých nie je jednoznačne definovaný vyhodnocovací koeficient Kq pre tepelný výkon a vyhodnotenie prostredníctvom koeficientu Kq treba urobiť na základe skutočne inštalovaných telies. Z uvedeného vyplýva, že pomerové rozdeľovače sa nemali a nesmeli použiť na vykurovacie telesá navrhovateľky, lebo ich výkon nebol jednoznačne definovaný. Poukázala na zistenie Štátnej obchodnej inšpekcie (dokument 69).
Žalovaný v 1/ rade žiadal návrh zamietnuť. Ako správca vo vzťahu k vlastníkom bytov pri rozúčtovaní nákladov súvisiacich s užívaním bytu si splnil všetky svoje povinnosti. Zmluvu ohľadom rozúčtovania vykurovacích nákladov so žalovaným v 2/ rade uzatvorili samotní vlastníci bytov. Tento vykonával toto rozúčtovanie na základe dodaných podkladov - faktúr od dodávateľov tepla. Vlastníci bytov si sami stanovili rozsah základnej a spotrebnej zložky, ako aj korekčné koeficienty vo vzťahu ku vlastníkom bytov v nevýhodných polohách. On sám plnil svoju povinnosť a kontroloval faktúry dodávateľov energií vody ako celok pre celý dom. Vo vzťahu ku žalovanému v 2/ rade kontroloval správnosť vyúčtovania nákladov vo vzťahu k údajom, ktoré mu dodal ako podklady (pomer spotrebnej zložky a základnej zložky, výšku poplatkov z titulu zmluvy o dielo, celkové náklady na teplo na dom). Bol to žalovaný v 2/ rade, ktorý vykonal hydraulické vyregulovanie vykurovacej sústavy, ktorej súčasťou bolo aj zmapovanie vykurovacích telies v jednotlivých bytoch. Túto činnosť vykonal na základe záverov schôdze vlastníkov bytov.
Žalovaný v 2/ rade žiadal návrh zamietnuť. Poukázal na nedostatok aktívnej legitimácie žalobkyne, nepreukázanie porušenia povinnosti z jeho strany, výšky vzniku škody, jej výšky. Vzniesol tiež námietku premlčania nároku.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich zástupcov, ich písomnými vyjadreniami, zmluvou o výkone správy s odporcom 1/, korešpondenciou účastníkov, vyúčtovaním nákladov na ústredné kúrenie za obdobie rokov 2006 až 2011, zmluvou o dielo uzatvorenou medzi vlastníkmi bytov na Y. X V.Ž. X V. žalovaným v 2/ rade zo dňa 10.10. 2008, korešpondenciou žalobkyne s firmou Siemens s. r. o. a firmou MC-Metal s. r. o., reklamáciami vyúčtovania nákladov na ústredné kúrenie žalobkyňou, stanoviskom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, Štátnej energetickej inšpekcie, výpočtom škody žalobkyňou, výpisom z LV č. XXXX kat. úz. N. N., zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 08. 03. 2012, stanoviskom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, slovenskou technickou normou STN EN 834, písomným vyjadrením Ing. V. G. a inými listinnými dôkazmi a na základe takto zisteného skutkového stavu rozhodol medzirozsudkom zo dňa 30. 01. 2013 tak, že určil, že: 1. Právo žalobkyne na náhradu škody voči žalovanému v 1/ rade z titulu zaplatenia nákladov na vykurovanie jej bytu za obdobie rokov 2006 až 2007 je premlčané. 2. Žalovaný v 1/ rade nie je zodpovedný za vzniknutú škodu žalobkyni z titulu nesprávneho vyúčtovania nákladov za vykurovanie jej bytu za obdobie rokov 2008 až 2011. 3. Právo žalobkyne na náhradu škody voči žalovanému v 2/ rade z titulu nesprávneho vyúčtovania nákladov za vykurovanie jej bytu za obdobie rokov 2006 až 2011 nie je premlčané. 4. Žalovaný v 2/ rade nie je zodpovedný za vzniknutú škodu žalobkyni z titulu nesprávneho vyúčtovania nákladov na vykurovanie jej bytu za obdobie rokov 2006 a 2007.
Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil prvý výrok rozhodnutia okresného súdu, druhý a štvrtý výrok zrušil. Tretí výrok zostal právoplatný. Odvolací súd mal za preukázané, že žalobkyňa má dlhodobé problémy s dodávkou tepla do svojho bytu. V byte zabezpečila výmenu radiátorov a v roku 2005 sa v bytovom dome uskutočnilo hydraulické vyregulovanie vykurovacej sústavy, ktoré zabezpečil žalovaný 2/. Žalovaný 2/ odpredal vlastníkom bytového domu PRVN, ktoré boli inštalované na vykurovacie telesá. V roku 2004 bol vyhotovený projekt hydraulického vyregulovania vykurovacej sústavy v bytovom dome, vychádzajúci z údajov o hodnotách a výkonoch radiátorov žalobkyne, ktorý neberie do úvahy výmenu vykurovacích telies žalobkyne z 1998 ani výmenu vykurovacích telies u ďalších vlastníkov v
bytovom dome. Uvádza výkony radiátorov žalobkyne vyššie ako sú údaje prezentované výrobcami (č. l. 60-61). Nedostatky vyregulovania vykurovacej sústavy v bytovom dome žalobkyne konštatovala Štátna energetická inšpekcia (č . l. 122). Kontrolné zistenia preukázali porušenie povinnosti žalovaného 1/ zabezpečiť dodávku tepla pre spotrebiteľa v súlade s § 16 ods. 1 zák. č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike. Ďalej mal za preukázané, že medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a žalovaným 2/ bola prostredníctvom správcu bytového domu (žalovaného 1/) uzavretá zmluva o dielo č. 45/08/RVN zo dňa 10.10.2008. Zhotoviteľ sa podľa zmluvy zaviazal vykonávať pre objednávateľa (vlastníkov bytov) odpočty PRVN, rozúčtovania a tlač nákladov na dodávku tepla v bytovom dome na Y. X. X-X S. N. N.. Podľa zmluvy sa žalovaný 2/ ďalej zaviazal vykonať rozúčtovanie nákladov na dodávku tepla medzi konečných spotrebiteľov. Rozúčtovanie vykonal vychádzajúc z údajov o type a rozmere vykurovacieho telesa, pritom výkon telesa násobil vyhodnocovacím koeficientom pre tepelnú väzbu snímačov teploty. Žalobkyňa reklamovala opakovane nedostatočnú dodávku tepla a nesprávne rozúčtovanie u žalovaného 1/ dôsledkom porušenia pravidiel spravodlivého rozúčtovania nákladov. Nedošlo k náprave stavu a žalobkyňa mesačnými úhradami za plnenia spojené s užívaním bytu uhrádzala náklady za teplo, tak ako boli vo výsledku rozpočítavané žalovaným v jednotlivých zúčtovacích obdobiach rokov 2006 až 2011.
Ďalej odvolací súd uviedol, že žalovaný 1/ má postavenie správcu v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Správu vykonával na ulici Y. X - X, preto jeho povinnosťou bolo obstarávať služby a tovar pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome žalobkyne. Správca podľa zákona zodpovedá v rozsahu svojho postavenia vlastníkom za všetky škody, ktoré v dome vznikli v dôsledku nedostatočného plnenia jeho povinností podľa zákona, resp. podľa zmluvy o výkone správy. Koná v mene a na účet žalobkyne aj ostatných vlastníkov bytov. V bytovom dome žalobkyne nevzniklo spoločenstvo vlastníkov a vlastníci nemali právnu subjektivitu a možnosť samostatne uzatvoriť so žalovaným 2/ zmluvy potrebné na dodanie služieb spojených s užívaním bytu. Žalovaný 1/ ako správca podľa zákona a zmluvy zastupoval vlastníkov pri založení zmluvného vzťahu (zmluvy o dielo z 10.10.2008) so žalovaným 2/, zabezpečoval a preberal plnenie zo zmluvy od žalovaného 2/, uhrádzal plnenia zo zmluvy v prospech žalovaného 2/, poskytoval žalovanému 2/ podklady na rozúčtovanie nákladov a teda logicky vlastníkov aj zastupoval, keď kontroloval predmet plnenia, ktorý preberal od žalovaného 2/ (rozúčtovanie nákladov na teplo). Z hľadiska zodpovednosti žalovaného 1/ nie je rozhodujúce, či povinnosť „kontrolovať správnosť vyúčtovania“ subsumuje výslovne niektoré ustanovenie zmluvy o výkone správy alebo zákon. Táto povinnosť správcovi vyplýva z jeho zákonného postavenia a právna úprava neuvádza a ani nie je potrebné, aby uvádzala taxatívny výpočet všetkých povinnosti, ktoré správca by mal pri výkone správy vykonávať v prospech vlastníkov. Ďalej krajský súd uviedol, že postavenie žalovaného v 1/ rade ako správcu podľa zmluvy o výkone správy je obdobné postaveniu mandatára, keď pri zariaďovaní záležitostí koná v mene a na účet vlastníkov a je pri výkone správy v bytovom dome povinný postupovať s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami vlastníkov. Poukázal na znenie zmluvy o výkone správy, jej článok III. bod 2. bod B, v ktorej je zakotvená povinnosť správcu zabezpečiť dodávku tepla a vykonať vyúčtovanie nákladov za služby, pretože správca bytového domu je odberateľom tepla, ktorý množstvo dodaného tepla rozpočítava ku konečnému spotrebiteľovi (aj žalobkyni). Má povinnosť teplo rozpočítavať podľa pravidiel rozpočítania, čo znamená použiť vhodné meradlo a použiť správny spôsob merania a povinnosť dodržať pravidlá merania podľa technickej normy. Tieto povinnosti žalovaného v 1/ rade vyjadrujú rámec kontroly, v ktorom mal žalovaný v 1/ rade zisťovať správnosť vyúčtovania nákladov na teplo vyhotovené žalovaným v 2/ rade, ktoré v mene vlastníkov preberal.
Krajský súd ďalej uviedol, že keďže sa okresný súd z týchto hľadísk vecou nezaoberal, rozhodol predčasne vo vzťahu k nároku žalobkyne z titulu náhrady škody za obdobie rokov 2008 až 2011. Uložil povinnosť okresnému súdu si ujasniť, či vznikla vôbec škoda v dôsledku rozúčtovania nákladov za teplo za toto obdobie tým, že rozúčtovanie bolo nesprávne. Pokiaľ zistí, či žalovaný v 1/ rade porušil svoju povinnosť, posúdiť príčinnú súvislosť medzi týmto porušením povinnosti a vzniknutou škodou s tým, že zodpovednosť za škodu tiež posúdi aj z hľadiska § 420 ods. 3 O. z. Ďalej krajský súd poukázal na potrebu vyriešenia povahy právnej zodpovednosti oboch žalovaných subjektov vo vzťahu k posúdeniu, či je vo veci potrebné rozhodnúť o zodpovednosti každého podľa miery ich zodpovednosti a účasti na spôsobenej škode s tým, že poukázal na uznesenie NS SR 5Cdo/110/2011.
Okresný súd doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov, ich zástupcov, písomnými vyjadreniami účastníkov, zmluvou o poskytnutí služieb č. 195/06/MAR, zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytu zo dňa 26. 03. 2007, listom žalovaného 1/ zo dňa 06. 12. 2006, oznamom žalovaného 2/ o odpočte PRVN zo dňa 04. 01. 2008, stanoviskami k reklamácii a sťažnosti žalobkyne z mája 2008 a júla 2011 zo strany žalovaného v 2/ rade a inými listinnými dôkazmi.
Po rozhodnutí krajského súdu o odvolaní voči medzirozsudku okresného súdu došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu vo vzťahu ku žalovanému v 2/ rade, ako aj vo vzťahu ku škode, ktorá bola predmetom sporu pod bodom 1. pôvodného žalobného návrhu. V podaní zo dňa 01. 12. 2014 žalobkyňa uviedla, že predmetom sporu je povinnosť žalovaného v 1/ rade zaplatiť sumu 1 131,04 Eur a sumu 141,72 Eur s príslušenstvom.
Žalobkyňa na pojednávaní dňa 06. 03. 2015 uviedla, že predmetom sporu ostal nárok na náhradu škody za obdobie rokov 2008 až 2011. Z uvedeného vyplýva, že došlo zo strany žalobkyne aj k čiastočnému späťvzatiu návrhu voči žalovanému v 1/ rade ohľadom nároku na náhradu škody za obdobie rokov 2006 a 2007 v sume 579,53 Eur (344,03 + 235,50) s príslušenstvom, v ktorej časti súd konanie v zmysle § 96 OSP zastavil.
Žalobkyňa poukázala na porušenie povinnosti žalovaného v 1/ rade ako správcu bytového domu, ktorý bol povinný v zmysle zákona č. 180/1993 Z. z., Zákona 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike vyhlášky 630/2005 Z. z. upravujúcou pravidlá rozpočítavania nákladov na teplo a Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. ako aj z článku III. bod 2. zmluvy o výkone správy zabezpečiť dodávku tepla v stanovenej kvalite a rozpočítať náklady na teplo podľa pravidiel rozpočítavania. Bol povinný použiť vhodné meradlo tepla, správny spôsob merania spotreby, dodržiavať pravidlá merania podľa technickej normy STN EN 834 a postupovať pritom s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami vlastníkov bytov. V tomto smere poukázala aj na odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu. Namietala nesprávne stanovenie vstupných hodnôt - koeficientov výkonu Kq a koeficientu Kc iných telies, než ktoré boli v jej byte skutočne nainštalované, nie nesprávnosť algoritmu výpočtu softwarom pri automatizovanom spracovaní dát. Poukázala na to, že žalovaný v 1/ rade zaplatil za vypracovanie projektovej dokumentácie žalovanému v 2/ rade, ktorá na projektovanie nemá oprávnenie. Pri preberaní projektu mal venovať viac pozornosti správnosti uvedených údajov týkajúcich sa výkonov telies a či zodpovedá uvedený výkon jednotlivými výrobcami v katalógoch. V súvislosti s nesprávnym vyregulovaním vykurovacej sústavy sa do bytu žalobkyne nedostalo teplo v kvalite stanovenej zákonom, ale hlavne neboli splnené základné predpoklady pre rozpočítavanie tepla podľa pomerových rozdeľovačov. Správca si mohol vyžiadať technické osvedčenie radiátorov od zhotoviteľa už v roku 2004 a bol by zistil, že radiátory žalobkyne neboli certifikované. Uviedla, že bol to žalovaný v 1/ rade, ktorý odporučil zakúpiť pomerové rozdeľovače od žalovaného v 2/ rade a bol potom povinný skontrolovať, či výkon všetkých telies je náležite certifikovaný, keďže tieto pomerové rozdeľovače sa nesmú montovať na radiátory, ktorých výkon nie je jednoznačne definovaný podľa STN EN 834. Keby si tieto povinnosti bol plnil, mohlo sa škode predísť. Ďalšie porušenie povinnosti žalovaného v 1/ rade videla žalobkyňa v tom, že prebral od žalovaného v 2/ rade pomerové rozdeľovače jednočidlové, ktoré nemohli byť použité na meranie spotreby na jej radiátory. Porušil tiež § 18 zákona 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, keďže jej reklamácie nevybavoval zákonným spôsobom.
Od 01. 07. 2014 bytový dom spravuje nový správca, ktorý požiadal dodávateľov služby, aby do pomerových rozdeľovačov naprogramoval výkony v hodnote nižšej s prihliadnutím k rozdielnej konštrukcii prídavnej plochy.
Čo sa týka výpočtu škody, mala za to, že táto je správna s poukazom na pripojené listinné dôkazy a výpočty, ktoré vychádzali z tabuľkových výkonov vykurovacích telies Koratherm Horizontal, ktoré sú obdobné a porovnateľné s vykurovacími telesami Tibor, ktoré vlastní.
Žalovaný v 1/ rade mohol od žalovaného v 2/ rade zistiť vstupný údaj ohľadom výpočtu tepla, konkrétne koeficient Kc. Poukázala na dokument č. 114, znenie zmluvy o dielo č. 45/08/RVN bod 4.1. zmluvy (č. l. 49 spisu), v ktorej sa dodávateľ zaviazal žalovanému v 1/ rade dodať rozpočítanie v písomnej aj elektronickej forme, odkonzultovať s ním všetky hodnoty a údaje, t. j. vrátane koeficientov.
Žalovaný v 1/ rade žiadal návrh zamietnuť. Nežiadal vykonať znalecké dokazovanie z dôvodu, že pôvodne žalovaný v 2/ rade použil špeciálny software chránený obchodným tajomstvom, a teda žalovaný 2/ bol jediným subjektom, ktorý mohol správnosť predmetného rozúčtovania skontrolovať. On sám nemôže zodpovedať za nesprávne rozúčtovanie nákladov tepla, keďže nebolo v jeho objektívnych možnostiach toto skontrolovať, lebo nemal prístup k rozúčtovaciemu softwaru žalovaného v 2/ rade. On ako správca domu nemusí vykonávať jednotlivé činnosti spadajúce pod pojem správy. Je oprávnený poveriť touto činnosťou tretiu osobu tak, ako v danom prípade. Z uvedených dôvodov nemôže zodpovedať za nesprávne rozúčtovanie nákladov touto osobou.
Zástupca žalovaného v 1/ rade na pojednávaní uviedol, že aj keď zo zmluvy vyplýva povinnosť žalovaného v 2/ rade poskytnúť všetky doklady, z ktorých niektoré tvoria obchodné tajomstvo, spôsob, ako sa odpočítava z meračov počet dielikov a ako sa prepočítava na samotnú spotrebu, je obchodné tajomstvo. Čo sa týka výpočtu požadovanej škody, nevedel sa vyjadriť, či tento je správny. Namietal predovšetkým existenciu zodpovednosti na strane žalovaného v 1/ rade. Poprel, že by žalovaný v 1/ rade porušil nejakú právnu povinnosť a že by tým spôsobil škodu na strane žalobkyne svojím zavinením.
Predmetom sporu zostal nárok žalobkyne voči žalovanému v 1/ rade z titulu náhrady škody vo výške 1 272,76 Eur za obdobie rokov 2008 až 2011.
Vzťah navrhovateľky so žalovaným v 1/ rade je občianskoprávny. Vyplýva zo zmluvy o výkone správy, ako aj z príslušných ustanovení zákona 182/1993 Z. z.
Podľa § 420 ods. 1 O. z., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Ods. 2, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Ods. 3, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 415 O. z., každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 438 ods.1 O. z., ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. Ods. 2, v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.
Podľa § 441 O. z., ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia škody, c) príčinná súvislosť medzi a) a b), d) zavinenie.
V konaní nebolo sporné, že žalovaný v 1/ rade ako správca bytu bol povinný si plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo Zákona o vlastníctve bytov č. 182/1993 Z. z. ako aj zo zmluvy o výkone správy uzatvorenej s vlastníkmi bytov. Krajský súd v zrušujúcom rozhodnutí 17Co/120/2013 na rozdiel od okresného súdu mal za to, že je daná povinnosť žalovaného v 1/ rade ako správcu bytu dohliadať na správnosť rozúčtovania dodaného tepla, keď táto povinnosť vyplýva priamo zo zmluvy o výkone správy článku III. bod 2 písm. B a to aj keď bolo rozúčtovanie vykonané žalovaným v 2/ rade. Tento záver jednoznačne vyplynul z odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia. Týmto právnym názorom bol okresný súd viazaný, a preto z neho okresný súd vychádza a na argumentáciu krajského súdu v tomto smere v plnom rozsahu odkazuje.
Podľa krajského súdu bolo potrebné skúmať, či došlo v príčinnej súvislosti s porušením uvedenej povinnosti ku vzniku škody a v akej výške.
Žalovaný v 1/ rade nevzniesol žiadnu právne relevantnú argumentáciu k existencii a tvrdenej výške škody žalobkyňou a to ani napriek viacerým písomným aj ústnym výzvam zo strany súdu. Nežiadal na túto otázku vykonať dokazovanie znalcom a nijakým spôsobom nespochybnil ani početné odborne fundované písomné vyjadrenia a listinné dôkazy produkované v priebehu konania zo strany navrhovateľky a jej právnej zástupkyne.
Z uvedených dôvodov súd považoval existenciu škody v žalovanej výške za preukázanú všetkými pripojenými listinnými dôkazmi žalobkyňou, najmä č. 31, 61, 65.
V konaní nebolo spochybnené, že pri výpočte nákladov na teplo žalovaný v 2/ rade nevychádzal zo skutočných údajov ohľadom výkonu vykurovacích telies nachádzajúcich sa v byte žalobkyne, ani z porovnateľných vykurovacích telies. Výsledok vyúčtovania potom nemohol zodpovedať skutočnej spotrebe tepla a v dôsledku nesprávnej kontroly výpočtu spotreby tepla zo strany žalobcu v 1/ rade došlo ku vzniku škody na strane navrhovateľky nielen zavineným porušením povinnosti na strane žalovaného 2/, ale aj na strane žalovaného v 1/ rade.
Krajský súd nariadil posúdiť zodpovednosť za škodu aj z hľadiska ustanovenia § 420 ods. 3 O. z. Občiansky zákonník deklaruje zásadu predpokladaného (prezumovaného) zavinenia. Teória obmedzuje túto prezumpciu na prezumpciu nedbalosti a to aj nedbalosti nevedomej. Táto prezumpcia nastupuje vtedy, keď je preukázaná škoda a porušenie právnej povinnosti vrátane príčinnej súvislosti medzi týmito predpokladmi. Je potom na škodcovi, aby preukázal skutkové okolnosti, z ktorých je možné urobiť spoľahlivý záver, že nenesie vinu na vzniknutej škode. Nejedná sa pri tom o subjektívne presvedčenie škodcu, ale o hodnotenie podľa objektívnych kritérií. V danom prípade žalovaný v 1/ rade dôkazné bremeno ohľadom tohto tvrdenia nepreukázal, keď okrem popierania samotnej zodpovednosti za vzniknutú škodu netvrdil existenciu žiadnych iných objektívnych kritérií, na základe ktorých by mohol súd vychádzať v otázke zbavenia sa jeho zodpovednosti za vzniknutú škodu žalobkyni.
Krajský súd v odôvodnení svojho zrušujúceho rozhodnutia ďalej uviedol, že je potrebné, aby sa okresný súd vysporiadal s otázkou, či existoval zmluvný záväzkový vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným v 2/ rade pred 10. 10. 2008 s poukazom na pripojené listinné dôkazy žalobkyňou v odvolacom konaní.
Po čiastočnom späťvzatí návrhu voči žalovanému 2/ ako aj žalovanému v 1/ rade za obdobie rokov 2006 a 2007 sa súd už touto otázkou nezaoberal. Z pripojených listinných dôkazov, najmä oznamu pre vlastníkov adresovaný odporcom v 2/ rade č. l. 459, stanoviskom k reklamácii a sťažnosti č. l. 460 zo dňa 22. 05. 2008, č. l.461 zo dňa 26. 05. 2008 a 462 zo dňa 06. 07. 2011 mal súd za preukázané, že v tomto období žalovaný v 2/ rade fakticky vykonával činnosť, ktorá bola predmetom tejto zmluvy, a teda že došlo k uzatvoreniu takejto zmluvy už za obdobie roku 2008.
Ďalej krajský súd nariadil skúmať otázku miery zodpovednosti každého zo žalovaných z hľadiska ich účasti na spôsobenej škode.
Z citovaného ustanovenia § 438 ods. 1 O. z. vyplýva, že ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. Solidárna zodpovednosť v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je zákonným pravidlom, pričom delená zodpovednosť podľa § 438 ods. 2 O. z. je výnimkou z tohto pravidla.
Zmyslom solidárnej zodpovednosti je prehĺbiť zodpovednosť škodcov za spôsobenú škodu a zabezpečiť ochranu práv poškodeného, keď tento sa môže domáhať náhrady škody na ktoromkoľvek zo škodcov. Tento v zmysle § 439 O. z. sa potom môže domáhať náhrady škody od toho škodcu, za ktorého škodu plnil.
V danom prípade súd nemal za to, že je daný dôvod, aby súd rozhodol v zmysle § 438 ods. 2 O. z. vo vzťahu ku žalovanému v 1/ rade, ktorý zostal jediným žalovaným.
Obdobný právny názor zaujal aj Najvyšší súd SR v citovanom rozhodnutí odvolacím súdom (5Cdo/110/2011).
Súd skúmal z úradnej povinnosti aj otázku spoluzavinenia žalobkyne ako poškodenej na vzniknutej škode.
Podľa § 441 O. z., ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Hoci zo správy Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (č. l. 204 spisu) vyplýva, že prvotnou chybou bolo, že navrhovateľka osadila vykurovacie telesá, ktoré nemajú doklady o preukázaní zhody, súd mal za to, že takéto konanie žalobkyne nebolo v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou. V príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou bolo neuvedenie údajov ohľadom skutočného výkonu týchto radiátorov potrebných pre správny výpočet skutočne spotrebovaného tepla objednávateľom, t. j. žalovaným v 1/ rade, pre účely výpočtu realizovaného žalovaným v 2/ rade. Kým takýto údaj nebol zistený a nejednalo sa o certifikovaný výrobok, nemalo vôbec dôjsť ku vyúčtovaniu nákladov prostredníctvom elektronických PRMN žalovaným v 2/ rade.
Z uvedených dôvodov nemal súd za to, že sa žalobkyňa podieľala na vzniku škody aj svojím zavineným porušením povinnosti, keď v čase jej kúpy týchto radiátorov nebolo ešte rozhodnuté o spôsobe merania spotreby tepla pomerovými rozdeľovačmi.
Z uvedených dôvodov súd návrhu žalobkyne v plnom rozsahu vyhovel.
O úrokoch z omeškania bolo rozhodnuté podľa § 517 ods. 1 O. z. a § 563 O. z. Do omeškania sa žalovaný v 1/ rade dostal po požiadaní žalobkyne o plnenie, t. j. po doručení žalobného návrhu a rozšíreného žalobného návrhu.
Výška úrokov z omeškania vyplýva z nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. § 3.
O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 OSP v lehote 30 dní.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.