Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-8C/222/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu: I. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X, XXX XX Š., občan SR, proti žalovanému: I. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. X, XXX XX T., občan SR, o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e s a vyživovacia povinnosť žalobcu I. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. A.. Č.. X, XXX XX Š. voči žalovanému I. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. Č.. X, XXX XX T.Ž., určená rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. z 05.02.2008.

II. Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobou z 29.07.2013 sa žalobca domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči žalovanému.

V dôvodoch žaloby uviedol, že jeho vyživovacia povinnosť bola voči žalovanému stanovená rozsudkom Okresného súdu Kežmarok z 05.02.2008 sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť 30.04.2008. V tejto právnej veci bol žalobca zaviazaný prispievať na výživu žalovaného sumou 500,- Sk mesačne splatnou do 25. dňa v mesiaci k rukám žalovaného a dlžné výživné na žalovaného za obdobie od 01.09.2007 do 31.01.2008 vo výške 2.500,-Sk bol žalobca povinný zaplatiť žalovanému do jedného mesiaca od právoplatnosti uvedeného rozsudku.

Žalovaný bol v čase vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. študentom vysokej školy na území Slovenskej republiky. Neskôr toto štúdium ukončil a odišiel pracovať do Anglicka. Nakoľko so žalovaným sa žalobca nestýkal a žalovaný s ním nekomunikoval, posledná informácia, ktorou žalobca disponoval, bola skutočnosť, že žalovaný bol od 28.09.2009 študentom londýnskej univerzity.

Žalobca v ďalšom uviedol, že vyživovaciu povinnosť voči žalovanému si riadne plní, v súčasnosti nemá žiadnu vedomosť o tom, či žalovaný je alebo nie je schopný sám sa živiť. 09.05.2013 žalovaného požiadal o predloženie písomného potvrdenia o návšteve školy za účelom posúdenia jeho nároku na výživné. Ku dňu podania žaloby však žalovaný na jeho písomnú žiadosť nereagoval a neodpovedal. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že nemá vedomosť o tom, ktorú konkrétnu univerzitu v Anglicku žalovaný navštevuje za účelom možnosti zistenia, či žalovaný je stále študentom tejto školy a či nárok žalovaného na výživné je vôbec dôvodný. Ako uviedol vo svojom žalobnom návrhu, je otcom žalovaného, vyživovaciu povinnosť voči nemu si riadne a včas plní, a má preto za to, že žalovaný je povinný ho o tejto skutočnosti informovať a na jeho písomnú výzvu mal reagovať.

V súvislosti s povinnosťami žalovaného ako dieťaťa žalobcu žalobca poukázal na ust. § 43 ods. 3 písm. a) Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších prepisov.

Žalovaný žalobu riadne prevzal spolu s prílohami a s výzvou, aby sa v zákonom stanovenej lehote k nim vyjadril. V priebehu celého konania pred súdom prvého stupňa bol však žalovaný úplne pasívny a na výzvu súdu nereagoval. Neúčasť na pojednávaní vytýčenom na 19.12.2014 o 10.00 hod. ospravedlnil stručným tvrdením, že sa na ňom nemôže zúčastniť z dôvodu účasti na prebiehajúcom školskom projekte. Zároveň nepožiadal o odročenie pojednávania na iný termín, k veci samej súdu nepredložil žiadne tvrdenie.

Medzi účastníkmi konania tak neboli sporné tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobnom návrhu (viď vyššie).

Spornými však zostali právne významné skutkové tvrdenia účastníkov týkajúce sa splnenia zákonných podmienok pre zánik povinnosti žalobcu prispievať na výživu žalovaného. Právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným sa riadia ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Dokazovanie je činnosťou súdu, ktorá má zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej, pričom v porovnaní s inými úkonmi ide o úkony mimoriadne významné. Prostredníctvom dokazovania súd zisťuje skutkový stav veci, z ktorého potom vychádza a ktorý následne hodnotí po právnej stránke. Dokazovanie sa pritom vykonáva podľa pravidiel zakotvených v ustanoveniach § 120 a nasl., no i viacerých ďalších ustanovení uvedených na inom mieste zákona.

Ust. § 120 ods. 1 O. s. p. vyjadruje základné práva a povinnosti v občianskom súdnom sporovom konaní, ktorými je povinnosť účastníkov konania: a/ tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých účastník konania odvodzuje svoje právo alebo povinnosť protistrany? b/ označiť dôkazy, ktorými chce účastník konania preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností? c/ zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena.

Povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti je elementárnou povinnosťou účastníka konania a to najmä žalobcu. Povinnosť tvrdenia skutkových okolností, z ktorých žalobca odvodzuje svoje právo alebo povinnosť žalovaného, vyplýva už z požiadavky na obsah návrhu na začatie konania. Neuvedenie rozhodných skutočností môže mať za následok odmietnutie žaloby. Povinnosť tvrdenia však neznamená, že nesplnenie tejto povinnosti musí mať za následok nepriaznivé rozhodnutie pre účastníka konania, ktorý procesnú povinnosť tvrdenia nesplnil. Povinnosť tvrdenia je totiž úzko spojená s dôkazným bremenom. To v konečnom dôsledku znamená, že ak žalovaný zostane v konaní nečinný a vo veci sa napríklad ani nevyjadrí, nesplnenie tejto povinnosti nebude mať pre neho nepriaznivé dôsledky vtedy, ak dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní ním tvrdených skutočností zaťažuje žalobcu a ten dôkazné bremeno neunesie.

V tejto súvislosti žalobca poskytol súdu prvého stupňa tvrdenie, podľa ktorého má byť žalovaný od 28.09.2009 študentom londýnskej univerzity.

Na to, aby bol účastník konania, žalobcu nevynímajúc, v konaní úspešný, je jeho povinnosťou tvrdiť základné skutočnosti a pre rozhodnutie určujúce skutočnosti. Základnými skutočnosťami sú fakty, ktoré musí mať súd k dispozícii už na samotnom počiatku konania, aby mohol posúdiť, že právo, ktorého sa žalobca domáha, nie je zameniteľné s iným možným právom žalobcu. Povinnosťou účastníkov konania je v ďalšom poskytnúť súdu tvrdenia o skutočnostiach, ktoré sú pre rozhodnutie súdu určujúce. Ide o fakty, ktorých uvedenie nie je síce nutné k identifikácii skutku, ale ktoré ovplyvňujú výsledok sporu. Ich absencia vedie totiž k zamietnutiu žaloby.

Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na označenie dôkazov preukazujúcich pravdivosť skutkových tvrdení. Hoci nesplnenie tejto povinnosti nemožno vynucovať, jej nesplnenie bude mať spravidla významné až zásadné dôsledky pre rozhodnutie vo veci samej. Neoznačenie dôkazov môže dokonca znamenať, že súd nevykoná vo veci žiadne dokazovanie a rozhodne iba na základe toho, že účastník konania, ktorý sa domáhal práva, alebo sa bránil splneniu povinnosti, neuniesol dôkazné bremeno.

Z uvedenej povinnosti však existujú výnimky, z pomedzi ktorých treba spomenúť predovšetkým nezriedka súdnou praxou opomínanú tzv. negatívnu dôkaznú teóriu vychádzajúcu z toho, že nemožno od nikoho vyžadovať preukázanie negatívnej skutočnosti. Naopak, účastník musí preukazovať pozitívne skutočnosti, ktoré vedú k negatívnemu skutkovému zisteniu.

Označenie dôkazov nie je iba povinnosťou účastníkov konania, ale aj ich právo. Uplatnenie tohto práva je však limitované časom. Účastník konania môže toto právo v zásade uplatniť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr, súd neprihliada.

V rámci povinnosti označiť dôkazy žalobca v priebehu konania pred súdom prvého stupňa na podporu svojich tvrdení označil za dôkaz rozsudok Okresného súdu Kežmarok vydaný v konaní pod sp. zn. z 05.02.2008, výzvu na predloženie potvrdenia z 09.05.2013 adresovanú žalovanému, doklad o podaní tejto výzvy na poštovú prepravu.

O dôkaznom bremene nemožno spravidla hovoriť vo vzťahu k celému konaniu, ale iba vo vzťahu ku konkrétnemu skutkovému tvrdeniu alebo tvrdeniam, ktoré majú pre rozhodnutie súdu určitý význam. Zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena znamená, že účastník konania, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania rozhodných skutočností a toto neuniesol, nebude v konaní úspešný. Nestačí, že účastník konania označí dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť svojich tvrdení.

Podľa ust. § 43 ods. 3 Zákona o rodine je dieťa povinné spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu.

V priebehu konania pred súdom prvého stupňa bol žalovaný nečinný, nepredložil súdu žiadne skutkové tvrdenia a nenavrhol žiadne dôkazy, ktorými by vyvrátil tvrdenia žalobcu o tom, že jeho vyživovacia povinnosť zanikla.

V konaní pred súdom prvého stupňa tak žalovaný neuniesol nielen abstraktné bremeno tvrdenia a dokazovania (§ 101 ods. 1, § 120 ods. 1 veta prvá O. s. p.), ale i konkrétne bremeno tvrdenia a dokazovania, ktoré mu vzniklo v konkrétnej skutkovej a dôkaznej situácii. Je totiž vecou žalovaného, aby na skutkový posun v priebehu sporu reagoval, alebo aby tvrdil a preukazoval ďalšie skutočnosti, ktoré spor posunú mimo rámec doterajších skutkových zistení.

Postupujúc podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p. tak súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto jej bolo vyhovené v celom rozsahu.

Keďže v priebehu konania súd tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného, nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa predpokladaných ust. § 150 ods. 1 O. s. p., bolo o trovách konania rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Keďže žalobcovi v súvislosti s konaním pred súdom prvého stupňa žiadne trovy nevznikli, bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku II. rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).