Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14Pc-15-2021.pdf
PDF · 81.28 KB
Case nature
Area
Subarea
14Pc/15/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Matej Okály, v právnej veci navrhovateľa A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. D. XX, E., t. č. bytom F. XX, F., G. H. proti I. B., nar. X.XX.XXXX, bytom F. XXX, t.č. bytom F. XXX, za účasti maloletého dieťaťa: J. B., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, v konaní o návrhu na zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že A. B., nar. X.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX n i e j e otcom maloletej J. B., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX z matky I. B., H. K., nar. X.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, ktoré je zapísané v knihe narodení matričného úradu Krompachy, vo zväzku 52, ročník 2019, na strane 20, pod poradovým číslom 174.
II. Navrhovateľ má voči matke p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
III. Slovenská republika m á právo voči matke na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a matka je p o v i n n á nahradiť trovy titulom odmeny ustanovenej znalkyne A. H. L. F., A. vo výške 330,80 €.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa svojim návrhom na začatie konania domáhal, aby súd určil, že nie je otcom maloletej J. B..
2. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že s matkou maloletého dieťa sú manželia, avšak na súde je podaný návrh na rozvod manželstva, nakoľko spolu nežijú už viac ako štyri roky. Matka býva s novým druhom p. B. v obci Bystrany, s ktorým má maloletú J.. S manželkou sa už dlhodobo pohlavne nestýka a v čase počatia maloletej bol v zahraničí, kde sa dlhodobo zdržiava a žije. Z uvedeného dôvodu je vylúčené, aby bol prirodzeným otcom maloletej J. B.. K návrhu pripojil kópiu rodného listu maloletej J..
3. Kolízny opatrovník - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v Spišskej Novej Vsi vykonal šetrenie v rodinnom prostredí maloletej J. B., z ktorého šetrenia zaslal dňa 19.1.2022 súdu písomnú správu. Šetrením bolo zistené, že maloletá J. býva so svojou matkou v obci Bystrany. Matka žije v družobnom pomere s L. B., ktorý je biologickým otcom maloletej, ale v rodnom liste uvedený nie je, nakoľko matka zatiaľ nie je rozvedená. Je vydatá, spolu s manželom A. B. nežije v spoločnej domácnosti už viac rokov. Vyživovaciu povinnosť má ešte k štyrom deťom pochádzajúcim z manželstva. Mal. J. sa narodila matke počas trvania manželstva s A. B., ktorí nežijú v spoločnej domácnosti už od roku 2016, kedy manžel matky vycestoval do Českej republiky a naspäť sa už nevrátil. Biologickým otcom maloletej je terajší priateľ matky, ktorý
spolu s matkou maloletej zabezpečujú riadnu celodennú starostlivosť. Po rozhodnutí súdu, že A. B. nie je biologickým otcom maloletej J., uzná L. B. otcovstvo k maloletej dobrovoľne.
4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na 3.3.2022, na ktoré predvolal navrhovateľa, odporkyňu a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa. Odporkyňa sa na nariadené pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila, preto súd podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“) pojednával v neprítomnosti odporkyne.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne a kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to rodným listom maloletého dieťaťa, správou opatrovníka o prešetrení pomerov v rodine maloletej a zistil tento skutkový stav:
6. Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že s manželkou žili spolu 10-20 rokov, avšak teraz už tri a pol roka spolu nežijú. Popiera, žeby bol otcom mal. J., ona má len jeho priezvisko. Jedná sa o dieťa, ktorého otcom je muž z obce H., jeho meno nevie. S matkou maloletej sa v rozhodnom čase nestýkal. S dieťaťom nebol v kontakte, nie je jeho otec. Má vyživovaciu povinnosť k trom synom a trom dcéram. Dieťa, ku ktorému podal návrh na zapretie otcovstva nepočíta.
7. Kolízny opatrovník uviedol, že pokladá predmetný návrh za dôvodný. Manželia zhodne prehlásili, že manžel nie je biologickým otcom maloletého dieťaťa, ale druh matky, ktorý s ňou žije v spoločnej domácnosti od roku 2016.
8. Na pojednávaní konanom dňa 21.3.2022 súd vypočul odporkyňu, ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že otcom maloletej J. je navrhovateľ. Mala s ním pohlavný styk v roku 2018. V rozhodnom čase nemala pohlavný styk s inými mužmi. L. B. jej poskytol ubytovanie, lebo nemala kde bývať. On nemôže mať deti. S navrhovateľom žila v osade do roku 2016.
9. Uznesením č. k. 14Pc/15/2021-35 zo dňa 1.4.2022 súd nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca z odboru: genetika, odvetvie: analýza DNA za účelom zistenia, či navrhovateľ je alebo nie je biologickým otcom maloletej J. B., pochádzajúcej z matky I. B..
10. Ustanovená znalkyňa súdu predložila vypracovaný znalecký posudok č. 2/2024, v ktorom uviedla záver: „Pri porovnaní vzoriek DNA pravdepodobného otca A. B., narodeného X.XX.XXXX a maloletého dieťaťa J. B., narodenej XX.X.XXXX, bola nájdená nezhoda v šiestich z pätnástich sledovaných genetických markerov. Na základe týchto výsledkov je otcovstvo A. B. k maloletej J. B. jednoznačne vylúčené.“
11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi priloženými k návrhu, oboznámením sa so správou kolízneho opatrovníka (viď bod 3. odôvodnenia rozsudku), účastníckou výpoveďou navrhovateľa a matky maloletej. Účastníci nemali návrhy na doplnenie dokazovania a súd považoval vykonaným dokazovaním zistený skutočný stav za dostatočný podklad pre rozhodnutie vo veci.
12. Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len ako „Zákon o rodine“), ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
13. Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
14. Podľa § 88 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive a ak nežije jeden z nich, voči druhému.
15. Na základe vykonaného dokazovania a po právnom posúdení veci v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru o dôvodnosti návrhu otca na zapretie otcovstva. Predovšetkým mal súd preukázané, že maloletá J. sa narodila v čase trvania manželstva navrhovateľa a matky maloletého dieťaťa.
16. K určeniu otcovstva k maloletej J. tak došli na základe prvej domnienky svedčiacej manželovi matky maloletého dieťaťa. Podstatou domnienky otcovstva manžela matky je fakt manželstva a jeho intímna zložka. Výpoveďou domnelého otca maloletej, ale najmä záverom vypracovaného znaleckého posudku znalca z odboru genetika, odvetvie: analýza DNA mal súd preukázanú existenciu okolností, ktoré vo svojom súhrne vylučujú, že by manžel matky mohol byť otcom maloletej J. B.. Uvedenou okolnosťou je predovšetkým neexistencia pohlavného styku medzi manželmi v rozhodujúcom období (manželia spolu nežili a vôbec sa nestýkali) od roku 2016, kedy manžel odišiel do zahraničia. Naopak v rozhodnom čase viedla matka maloletej J. intímny život s iným mužom, ktorého muža preto označila za otca maloletej J. a tento sa tým súhlasil. Súd tak mal za preukázané, že domnienkou založený stav je v rozpore so skutočnosťou a manžel matky je ako biologický otec maloletej J. vylúčený. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol o zapretí otcovstva tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku (výrok I.)
17. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj iba ako „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
18. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
19. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
20. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 53 CMP tak, že priznal úspešnému navrhovateľovi nárok voči matke na náhradu trov v plnom rozsahu s tým, že o výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (II. výrok).
22. V priebehu konania bolo vo veci nevyhnutné vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetika, odvetvia analýzy DNA, nakoľko išlo o jediný dôkazný prostriedok, ktorým bolo možné preukázať resp. vyvrátiť tvrdenie navrhovateľa o jeho otcovstve. V súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním vznikli trovy, ktoré boli v zmysle právoplatného uznesenia č.k. 14Pc/15/2021-54 zo dňa 21.3.2024 priznané znalkyni vo výške 330,80 €, a ktoré boli preddavkovo uhradené štátom. Súd preto rozhodol aj o náhrade trov konania štátu, ktorý na účely rozhodnutia o náhrade trov konania považoval za účastníka konania. Na úhradu týchto trov zaviazal matku, ktorá toto konanie zavinila a bola v tomto konaní neúspešná .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach ( § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 CMP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( § 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( § 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.