Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-60-2014.pdf
PDF · 84.65 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/60/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: L. K., J. XX, XXX XX Z., o zaplatenie 1.065,37 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti uplatnenej sumy 480,- eur zastavuje.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 461,72 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 941,72 eura od 10.07.2011 do 02.09.2014, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 881,72 eura od 03.09.2014 do 19.09.2014, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 821,72 eura od 20.09.2014 do 30.10.2014, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 721,72 eura od 31.10.2014 do 19.11.2014, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 661,72 eura od 20.11.2014 do 17.12.2014, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 561,72 eura od 18.12.2014 do 11.02.2015, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 461,72 eura od 12.02.2015 do zaplatenia.
Vo zvyšku žalobu zamieta.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 41,40 eura, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 250,02 eura. Všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobcovi priznáva vrátenie súdneho poplatku vo výške 22,10 eura, ktorý mu bude vrátený prostredníctvom Slovenskej pošty a.s..
odôvodnenie:
Pôvodný žalobca, H. J. K. a.s., sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.02.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.065,37 eura s príslušenstvom na základe toho skutkového stavu, že so žalovaným uzatvoril dňa 20.01.2011 zmluvu o pôžičke č. 5006906, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 1.244,34 eura. Podľa uvedenej zmluvy mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 18 mesačných splátkach v sume 69,13 eura. Ku dňu podania žaloby žalovaný zaplatila iba sumu 210,- eur. Súčasťou zmluvy o pôžičke boli Všeobecné obchodné podmienky.
Vzhľadom na porušenie povinnosti zo strany žalovaného splácať pôžičku, právny predchodca žalobcu vypovedal uvedenú zmluvu písomným oznámením zo dňa 23.06.2011, čím sa stal celý dlh vo výške 1.124,08 eura splatný.
V priebehu konania pôvodný žalobca ako postupník uzavrel so spoločnosťou S. N. M., s.r.o., B. 5, XXX XX Z. ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávok. Na základe návrhu, súd uznesením č. k. 8C/60/20114-31 zo dňa 17.10.2014 rozhodol o pripustení vstupu do konania žalobcu, spoločnosti S. N. M., s.r.o., B. 5, XXX XX Z. namiesto pôvodného žalobcu.
K návrhu sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 05.08.2014 v ktorom uviedol, že sa dohodol na splátkach so žalobcom. Žalobca napriek uvedenému vyjadreniu žalovaného zotrval na svojom návrhu.
Podaním, ktoré bolo súdu doručené 12.03.2015, zobral žalobca čiastočne späť návrh podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v časti istiny vo výške 480,- eur, nakoľko po začatí konania došlo k čiastočnému uhradeniu dlhu žalovaným. Na základe čiastočného späťvzatia návrhu, súd zastavil prvým výrokom tohto rozsudku konanie v časti istiny 480,- eur. Predmetom konania teda ostala suma 585,37 eura.
Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na 20.03.2015. Žalovaný na pojednávaní sa k veci vyjadril, že vie čo je predmetom sporu, chce pohľadávku zaplatiť. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a udelil súhlas na rozhodnutie vo veci bez jeho osobnej účasti.
Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:
Žalovaný uzatvoril dňa 28.11.2010 s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o pôžičke č. 5006906, na základe ktorej mu bola poskytnutá pôžička vo výške 1.053,62 eura. Podľa tejto zmluvy mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 18 mesačných splátkach v sumách po 69,13 eura. Ku dňu podania žaloby žalovaný zaplatil iba sumu 210,- eur. Súčasťou zmluvy o pôžičke boli Všeobecné obchodné podmienky. Vzhľadom na porušenie povinnosti zo strany žalovaného splácať pôžičku, právny predchodca žalobcu vypovedal uvedenú zmluvu písomným oznámením zo dňa 23.06.2011, čím sa stal celý dlh vo výške 1.124,08 eura splatný.
Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 365 veta prvá Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve.
Podľa § 502 ods.1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „O.z.“) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 O.z. s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 517 ods. 2 O. z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase vzniku omeškania v prejednávanej veci úrok z omeškania určený podľa uvedených právnych predpisov predstavoval výšku 9,25 % ročne. Táto výška úroku z omeškania bola žalobcovi priznaná.
Na základe dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol právny vzťah na základe uzatvorenej zmluvy o pôžičke. Žalovaný si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z uvedenej zmluvy, dostal sa do omeškania, čo viedlo k zosplatneniu úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu a uplatneniu úroku z omeškania.
Žalobca poskytol žalovanému finančnú pôžičku vo výške 1.053,62 eura, pričom sa žalovaný zaviazal uvedenú pôžičku vrátiť v 18 splátkach po 69,13 eura. Z doloženej histórie splácania splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný uhradil pred podaním žaloby len tri splátky vo výške 70,- eur v celkovej sume 210,- eur. Vzhľadom na porušenie povinnosti zo strany žalovaného splácať pôžičku, právny predchodca žalobcu vypovedal uvedenú zmluvu písomným oznámením zo dňa 23.06.2011, čím sa stal celý dlh vo výške 1.124,08 eura splatný. Podľa prehľadu splátok a úhrad bol dlh zosplatnený dňa 20.06.2011 mimoriadnou splátkou vo výške 847,56 eura.
K uvedenému dňu 20.06.2011 celkovo predpísané splátky predstavovali sumu 1.124,08 eura z toho 276,52 eura ako 6 predpísaných splátok každá vo výške 69,13 eura a suma 847,56 eura ako zosplatnená suma úveru. Úrok z omeškania si žalovaný uplatnil odo dňa 10.07.2011.
Súd žalobcovi nepriznal sumu 91,80 eura, ktorá má predstavovať zmluvnú pokutu za omeškanie za obdobie od zosplatnenia úveru (za jednotlivé nasledujúce splátky) do 07.01.2014. Na takto uplatnenú sumu však neexistuje nárok, nakoľko sa jedná o sankciu za omeškanie, pričom táto je zahrnutá už v priznanom úroku z omeškania z celkovo priznanej sumy, ktorá sa stala splatnou zosplatnením úveru, teda sumy 1.124,08 eura. Naviac, zamietnutá suma predstavuje sumár sankcií za omeškanie s platbou jednotlivých splátok úveru po jeho zosplatnení, pričom žiadne splátky ani nárok na ne po samotnom zosplatnení úveru už nemoholi existovať, nakoľko zosplatnením úveru sa stáva splatným celý úver naraz v jednej splátke, takže žalobcom uplatnené sankcie z omeškania po zosplatnení úveru boli uplatnené zo splátok, na ktoré už nárok neexistoval.
Súd priznal žalobcovi (po čiastočnom späťvzatí) celkovú náhradu vo výške 461,72 eura. Táto suma je zostatkom z predpísaných splátok podľa histórie prehľadu splátok a úhrad (1.124,08 eura - 210,- eur zaplatené splátky - 480,- eur späťvzatie + 27,64 eura zmluvné pokutami za omeškanie) do zosplatnenia úveru. Vo zvyšku návrh zamietol.
Žalobca čiastočné späťvzatie návrhu odôvodnil tým, že žalovaný vykonal nasledovné splátky: 60,- eur 02.09.2014, 60,- eur 19.09.2014, 100,- eur 30.10.2014, 60,- eur 19.11.2014, 100,- eur 17.12.2014, 100,- eur 11.02.2015.
Vzhľadom na vykonanie uvedených splátok, súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 941,72 eura (1.124,08 eura - 210,- eur /zaplatené splátky/ + 27,64 eura /zmluvné pokutami za omeškanie do zosplatnenie úveru/) od 10.07.2011 do 02.09.2014, vo výške 9,25% ročne zo sumy 881,72 eura od 03.09.2014 do 19.09.2014, vo výške 9,25% ročne zo sumy 821,72 eura od 20.09.2014 do 30.10.2014, vo výške 9,25% ročne zo sumy 721,72 eura od 31.10.2014 do 19.11.2014, vo výške 9,25% ročne zo sumy 661,72 eura od 20.11.2014 do 17.12.2014, vo výške 9,25% ročne zo sumy 561,72 eura od 18.12.2014 do 11.02.2015, vo výške 9,25% ročne zo sumy 461,72 eura od 12.02.2015 do zaplatenia.
Pred začatím pojednávania na pojednávaní dňa 03.11.2014 právny zástupca žalobcu zobral žalobu späť v časti uplatnenej istiny vo výške 480,- eur, súd preto konanie v tejto časti v zmysle ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil a zároveň žalobcovi vrátil súdny poplatok za žalobu v uvedenej časti krátený o
6,70 eura v zmysle § 11 ods. 3 prvá veta v spojení s § 11 ods. 4 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
Z uvedených dôvodov súd podanej žalobe ako čiastočne dôvodnej v uvedenom rozsahu vyhovel a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti. V prejednávanej veci považuje neúspech žalobcu za nepatrný, z toho dôvodu pri rozhodovaní o trovách konania postupoval uvedeného zákonného ustanovenia a priznal mu plnú náhradu trov konania. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania vo výške 63,50 eura (súdny poplatok). Keďže súd vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 22,10 eura (za späťvzatie) krátený o 6,70 eura v zmysle § 11 ods. 3 prvá veta v spojení s § 11 ods. 4 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, zaviazal žalovaného ako neúspešného v konaní, k úhrade súdneho poplatku žalobcovi vo výške 41,40 eura.
Úspešný žalobca si taktiež uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 333,36 eura za 4 x 73,69 eura za úkon právnej služby (príprava a prevzatie, písomné podanie na súd, návrh na zmenu účastníka, čiastočné späťvzatie) za 4 x 9,65 eura ako náhrada hotových výdavkov za úkon právnej služby + zvýšenie odmeny a náhrady o 20% DPH. Súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 250,02 eura za tri úkony právnej služby a náhrada hotových výdavkov za ne. Súd nepriznal žalobcovi náhradu za jeden úkon právnej služby spolu s náhradou hotových výdavkov zaň, konkrétne za návrh na zmenu účastníka konania, nakoľko tento úkon nemožno považovať za úkon právnej služby v zmysle § 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.