Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/161/2012

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Kovalčíkovou, v právnej veci navrhovateľky U. Y., O.. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, K., proti odporcovi DEBTINVEST LIMITED, 33 Porter Road, Road Town, Tortola, Britské Panenské Ostrovy, IČO: 609 191, zastúpený Mgr. Martinom Jánskym, advokátom, Trnavská cesta 50, Bratislava, IČO: 37 962 078, o obnovu konania, takto

rozhodol:

Návrh na povolenie obnovy konania z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania voči navrhovateľke n e pr i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľka návrhom zo dňa 21.09.2012 žiadala povoliť obnovu konania, vedeného na Okresnom súde Zvolen, pod číslom konania XRob XXX/XXXX-XX, zo dňa 01.04.2008 a nariadiť odklad vykonateľnosti tohto platobného rozkazu vydaného voči navrhovateľke.

Odporca žiadal návrh zamietnuť.

Okresný súd návrhu navrhovateľky na obnovu uvedeného konania vyhovel a nariadil odklad vykonateľnosti tohto platobného rozkazu. Po odvolaní navrhovateľa Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením XXCo XXX/XXXX-XX zo dňa 30.10.2014, právoplatné 20.11.2014 uznesenie Okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Úlohou okresného súdu je v ďalšom konaní dôsledne sa zaoberať otázkou včasnosti návrhu na obnovu konania, ujasniť si či je možné povoliť obnovu konania podľa pre rozpor s akýmkoľvek rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, alebo len s takým, ktorý sa vecne a personálne týka vnútroštátneho konania, či musí ísť o rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie po rozhodnutí vnútroštátneho súdu v konaní ktorého obnova sa žiada, alebo môže ísť aj o rozhodnutia vydané pred rozhodnutím vnútroštátneho súdu v konaní, ktorého obnova sa navrhuje, či prichádza do úvahy obnova konania, ak sa namieta rozpor s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, ktoré bolo vydané a zverejnené, určené a záväzné pre Slovenskú republiku už pred skončením konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, ktorého rozpor s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie sa namieta ak neboli využité riadne opravné prostriedky.

Prvostupňový súd má vysvetliť či platobný rozkaz, ktorý bol vydaný je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, musí odôvodniť v čom tento rozpor spočíva.

Súd na základe predložených listinných dokladov zistil nasledujúci skutkový stav:

Okresný súd Zvolen vydal platobný rozkaz XRob XXX/XXXX-XX zo dňa 01.04.2008.

Podľa (ďalej len „“) právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak

a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,

d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením,

e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev,

f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

Podľa návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Podľa po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v

a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,

b) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť,

,

,

.

Podľa navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.

Podľa ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa čl. 297 ods. 2 (pôvodne čl. 254) Zmluvy o fungovaní Európskej únie nelegislatívne akty prijaté vo forme nariadení, smerníc a rozhodnutí, ktoré neuvádzajú, komu sú určené, sa uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie. Nadobúdajú účinnosť dňom, ktorý je v nich stanovený alebo, ak takýto deň nie je stanovený, dvadsiatym dňom po ich uverejnení.

Podľa o Úradnom vestníku Európskej únie z 24.06.2004 právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie alebo v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev (ďalej len „“) sú v súlade s medzinárodnými zmluvami účinné na území Slovenskej republiky.

Podľa o všetkom, čo bolo v úradnom vestníku uverejnené, platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti uverejnených právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie je nevyvrátiteľná.

Podľa Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zabezpečí jedno vyhotovenie aj pre obvodné úrady.

Podľa ods.2 obvodný úrad je povinný zabezpečiť, aby bol prístupný každému, kto o to prejaví záujem.

Súd vo veci v zmysle záverov rozhodnutia odvolacieho súdu opätovne vykonal dokazovanie na zistenie skutkového stavu oboznámením sa s výsluchom účastníkov, ich právnych zástupcov, a oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, a zistil nasledovný skutkový stav:

V predmetnej veci sa navrhovateľka domáha toho, aby súd povolil obnovu konania podľa a vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. XRob/XXX/XXXX a nariadil odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Zvolen č. k. XRob/XXX/XXXX-XX K. 01.04.2008 právoplatného dňa 14.05.2008. Návrh odôvodnila tým, že dva týždne pred podaním návrhu na obnovu konania sa dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, že sú prístupné rozhodnutia súdov, ktoré by mohli zmeniť rozhodnutie súdu vo veci XRob/XXX/XXXX. Okresný súd vydal platobný rozkaz v rozpore s , podľa ktorého ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Tvrdila, že jej zmluva, od ktorej si odporca v konaní XRob/ XXX/XXXX odvodzoval nárok, obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky. Platobný rozkaz okresného súdu je podľa názoru navrhovateľky v rozpore s rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora vo veciach N.-XXX/XX R. N.-XXX/XX Océano Gruppo Editorial SA (rozsudok zo dňa 27.06.2000) a N.-XXX/XX Cofidis SA (rozsudok zo dňa 21.11.2002), v zmysle ktorých mal okresný súd poskytnúť navrhovateľke ochranu a nevydať platobný rozkaz, resp. vydať iba v rámci zákonných úrokov z omeškania. Pre návrh na obnovu konania sa rozhodla z dôvodu, že iným spôsobom sa jej nepodarí zvrátiť exekúciu na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu.

Návrh na obnovu konania je koncipovaný ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má slúžiť k tomu, aby mohla byť znova prejednávaná vec už právoplatne skončená, avšak len za zákonom stanovených podmienok. Obnova konania môže byť podaná len proti rozhodnutiam, proti ktorým nie je zo zákona vylúčená. Zásadne možno návrhom na obnovu konania napadnúť každý právoplatný rozsudok súdu. Návrhom na obnovu konania možno napadnúť aj právoplatný platobný rozkaz, ak možno dôvody obnovy vzťahovať i na predpoklady, za ktorých bol tento platobný rozkaz vydaný ( ).

Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich, v ktorej sa vec v súčasnosti nachádza, súd skúma, či je obnova konania procesne prístupná. Skúma splnenie procesných podmienok uvedených v zákone, pričom návrhu na obnovu konania v tejto fáze buď vyhovie alebo ho zamietne. Druhá fáza predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci, pričom až v druhej fáze konania sa skúma skutočná opodstatnenosť tvrdeného dôvodu návrhu na obnovu.

Podmienkami prípustnosti každého návrhu na obnovu konania je nielen spôsobilý predmet, voči ktorému návrh smeruje, zákonný dôvod obnovy, z ktorého návrh vychádza, lehoty počas ktorých musí byť návrh na obnovu konania podaný, osoba spôsobilá na podanie návrhu, ale aj osobitné náležitosti návrhu na obnovu konania a príslušnosť súdu k jeho prejednaniu. Splnenie týchto podmienok je súd povinný skúmať z úradnej moci

Dôvodom obnovy konania podľa sú len také nové skutočnosti a rozhodnutia, ktoré navrhovateľ ako účastník pôvodného konania bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie a len také dôkazy, ktoré sa z objektívnych príčin nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu pre navrhovateľa ako účastníka pôvodného konania privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Nemožnosťou použiť skutočnosti alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie v súdnom konaní alebo nemožnosť uznať či predložiť tieto skutočnosti alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu, pričom nejde o prípady nevykonania možného dokazovania súdom o tých skutočnostiach, rozhodnutiach a dôkazoch, ktoré účastníci konania označili, avšak súd ich nepokladal za rozhodujúce, a preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo (R 19/1975). Navrhovateľka pri ňou uplatnenom prvom dôvode obnovy konania podľa poukázala na rozhodnutia vnútroštátnych súdov. V tejto súvislosti však súd poukazuje na to, že rozsudky všeobecných súdov Slovenskej republiky (týkajúce sa iných účastníkov, či iného predmetu konania) nie sú právne významné, nakoľko sudcovia sú pri rozhodovaní v zmysle SR nezávislí a viazaní sú len , ústavnými zákonmi a medzinárodnou zmluvou podľa a 5 SR a zákonom. Rovnako tak súd poukazuje na to, že vecná nesprávnosť rozsudku, resp. rôzne právne posúdenie veci, ktorého obnova sa navrhuje, nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa (zo Súdnej praxi 2/2000).

Súd v skrátenom konaní skúmal splnenie predpokladov na vydanie platobného rozkazu a tento za ich splnenia aj vydal. V danej veci v čase rozhodovania platobným rozkazom (dňa 01.04.2008) nemohol uplatniť ust. , nakoľko toto ustanovenie bolo do zavedené až 15.10.2008 účinnosťou . Faktom však je, že už v čase vydania platil o spotrebiteľských úveroch a rovnako už v čase vydania platobného rozkazu bola do nášho právneho poriadku transponovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a to , ktorým sa menil a dopĺňal (v znení neskorších predpisov). Navrhovateľka tak mala dostatok času oboznámiť sa s platnými a účinnými zákonmi. Ak tak neurobila vlastným zavinením, resp. z dôvodu nevedomosti nevyužila svoje zákonom dané právo brániť sa podaním odporu, a tým nebola dodržaná podmienka, že k takémuto rozhodnutiu došlo bez jej viny. Z uvedených dôvodov súd posúdil návrh navrhovateľky na obnovu konania podľa ako nedôvodný.

Navrhovateľka sa však súčasne domáhala povolenia obnovy konania aj podľa , a teda pre rozpor platobného rozkazu s rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora (v súčasnosti označovaný ako Súdny dvor EÚ), a to konkrétne s rozhodnutiami vo veciach N.-XXX/XX R. N.-XXX/ XX Océano Gruppo Editorial SA (rozsudok zo dňa 27.06.2000) a N.-XXX/XX Cofidis SA (rozsudok zo dňa 21.11.2002).

Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva záver, že súdy členského štátu sú povinné preskúmať svoje právoplatné rozhodnutia, avšak len vzhľadom na neskôr vydané prejudiciálne rozhodnutia Súdneho dvora, ak sú súčasne splnené nasledujúce podmienky, a to ak vnútroštátne právo umožňuje preskúmanie konečného rozhodnutia z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo s ohľadom na neskoršie rozhodnutie Súdneho dvora z nesprávneho výkladu práva únie a bolo vyhlásené bez toho, aby bola Súdnemu dvoru položená prejudiciálna otázka, ak dotknutá osoba podá návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia ihneď potom, ako sa dozvedela o rozhodnutí Súdneho dvora a ak novým rozhodnutím nie sú dotknuté záujmy tretích strán (Rozhodnutie F. N.-X/XX X. X. M., 12.02.2008, Zb. S.I-411, body 38 a 39).

Vychádzajúc zo zásady res iudicata, ako zásady právnej istoty je preto možné zasahovať do právoplatných a vykonateľných rozhodnutí a tieto preskúmavať, prípadne zrušiť, ak sú nezlučiteľné s právom únie len vtedy, ak sa vyčerpali všetky dostupné opravné prostriedky alebo ak uplynuli lehoty, ktoré sú pre ich podanie stanovené (N.-XXX/XX, 30.09.2003 vo veci M., Zb. -10239, bod 36 a 38).

V nadväznosti na uvedené súd poukazuje na to, že vnútroštátna právna úprava, ktorá obsahuje inštitút obnovy konania bola doplnená o ďalší dôvod v novelou účinnou od 15.10.2008 vykonanou , a to o rozpor rozhodnutia všeobecného súdu s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev. Aj pre tento dôvod platia ustanovenia o začiatku behu subjektívnej, ako aj objektívnej lehoty upravenej v , aj keď pre ukončenie objektívnej nie je stanovený jej koniec. Práve neobmedzené časové obdobie neprimerane zasahuje do právnej istoty účastníkov konania, ako aj tretích osôb, ktorú pôvodným súdnym rozhodnutím nadobudli.

Povinnosť dodržiavať právo Európskej únie vyplýva predovšetkým z SR, na základe ktorého sú súdy, a to s poukazom na SR pri rozhodovaní viazané medzinárodnou zmluvou, ktorou je Zmluva o Európskej únii, Zmluva o fungovaní Európskej únii, ale aj ostatnými prameňmi práva Európskej únie, t.j. aj rozhodnutiami súdov EÚ. Podľa článku 297 ods. 2 (pôvodne čl. 254) Zmluvy o fungovaní Európskej únie nelegislatívne akty prijaté vo forme nariadení, smerníc a rozhodnutí, ktoré neuvádzajú, komu sú určené, sa uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie. Nadobúdajú účinnosť dňom, ktorý je v nich stanovený alebo ak takýto deň nie je stanovený, dvadsiatym dňom po ich uverejnení. Režim Európskej únie a jeho prístupnosť v Slovenskej republike sú upravené v o Úradnom vestníku Európskej únie v znení neskorších predpisov. Rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie sú uverejňované na internetovej stránke Súdneho dvora, čím sa stávajú dostupné aj pre tie osoby, ktoré neboli účastníkmi v konaní, v ktorom boli tieto rozhodnutia vydané. V nadväznosti potom na plynutie subjektívnej lehoty na podanie návrhu na povolenie obnovy konania podľa súd dospel k záveru, že 3-mesačná subjektívna lehota začína plynúť uplynutím dvadsiateho dňa od jeho zverejnenia podľa EÚ, v ktorom je každé rozhodnutie ESD publikované, a tým aj záväzné pre každú fyzickú, ako aj právnickú osobu.

Na základe vyššie uvedeného potom súd dospel k záveru, že v danej veci navrhovateľka neuplatnila návrh na obnovu konania včas, keď ho nepodala v subjektívnej 3-mesačnej lehote uvedenej v , ktorej splnenie je pre podanie návrhu na obnovu konania nevyhnutné. Navrhovateľka v návrhu poukazovala na rozpor platobného rozkazu s rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora (v súčasnosti označovaný ako Súdny dvor EÚ) vo veciach N.-XXX/XX R. N.-XXX/XX Océano Gruppo Editorial SA (rozsudok zo dňa 27.06.2000) a N.-XXX/XX Cofidis SA (rozsudok zo dňa 21.11.2002). Uvedené rozhodnutia však boli vydané (publikované), účinné a právne záväzné ešte pred vydaním samotného platobného rozkazu, a teda sa navrhovateľka mala možnosť s týmito rozhodnutia objektívne oboznámiť už v čase vydania platobného rozkazu a mohla sa brániť podaním riadneho opravného prostriedku (odporu). Je teda nesporné, že pokiaľ navrhovateľka označila rozhodnutia - rozsudky Súdneho dvora EÚ už v čase keď jej bol doručený platobný rozkaz, sa mohla s nimi oboznámiť vo vyššie uvedenom vestníku EÚ. Navrhovateľka nepodala návrh na povolenie obnovy konania z dôvodu uvedeného v v 3 mesačnej subjektívnej lehote. V predmetnom prípade však súd zobral aj do úvahy tú skutočnosť, že platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť ešte v čase, kedy v nebol zaradený ako dôvod obnovy v , a teda subjektívna lehota pre navrhovateľku začala nesporne plynúť nasledujúci deň po nadobudnutí účinnosti ust. , ktoré bolo do zaradené , účinným od 15.08.2008, t.j. od 16.10.2008, keď ho mohla ako dôvod obnovy prvýkrát uplatniť. Tento dôvod obnovy konania mohla navrhovateľka použiť do 3 mesiacov, t.j. do 16.01.2009, čo neurobila.

Nakoľko navrhovateľka nepodala návrh na povolenie obnovy konania z dôvodu uvedeného v v 3 mesačnej subjektívnej lehote, nie je tak daný dôvod pre povolenie obnovy konania, pretože nie je splnená zákonná podmienka stanovená v , a to že navrhovateľka nepodala návrh na obnovu konania v zákonom stanovenej lehote.

Pokiaľ navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že o skutočnostiach odôvodňujúcich obnovu konania sa dozvedela len dva týždne pred podaním návrhu na súd, súd však uvedenú skutočnosť nepovažuje za právnu skutočnosť spôsobujúcu začiatok plynutia subjektívnej lehoty v zmysle . Pripustením takého výkladu začatia plynutia subjektívnej lehoty podľa názoru súdu by došlo k vážnemu narušeniu princípu právnej istoty, a preto je namieste skôr reštriktívna aplikácia príslušných ustanovení pri výklade prípustnosti a dôvodnosti obnovy konania (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. C.. Ú. XXX/XXXX). Rovnako navrhovateľka nijakým spôsobom túto tvrdenú skutočnosť nepreukázala.

Pokiaľ ide o plynutie trojročnej objektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania, plynúcej od právoplatnosti platobného rozkazu, súd pre úplnosť dodáva, že o tejto v zmysle a platí, že návrh na obnovu konania z dôvodu uvedeného v ustanovení je možné podať aj po troch rokoch od právoplatnosti dotknutého rozhodnutia len v prípade trestného rozsudku alebo ak nové dôkazy, na ktoré by navrhovateľka poukazovala, súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, čo sa však na prejednávanú vec nevzťahuje, a preto by bolo námietka premlčania v tejto časti dôvodná. Nakoľko sa však navrhovateľka domáhala obnovy konania aj v zmysle , tu zákon pripúšťa podať návrh na obnovu konania aj po troch rokoch od právoplatnosti dotknutého rozhodnutia. Na základe uvedeného tak súd dospel k záveru, že v danej veci návrh na obnovu konania z dôvodov tvrdených navrhovateľkou, možno podať aj po troch rokoch od právoplatnosti platobného rozkazu, a teda námietka premlčania v objektívnej lehote vznesená odporcom by nebola dôvodná.

Rozhodnutia ESD majú účinky pro futuro a len v prejudiciálnom konaní majú spätné účinky, pretože prejudiciálne rozhodnutia nemajú konštitutívny, ale deklaratórny charakter (C-453/00, M. R. B., 13.01.2004, Zb. S.I-837, bod 21). Súdny dvor Európskej únie je jedine oprávnený podávať záväzný výklad všetkých ustanovení práva Európskej únie a objasňovať ich zmysel a pôsobnosť vykladaného ustanovenia, inak by sa zásada res iudicata, ktorá reprezentuje zásadu právnej istoty účastníkov súdnych konaní dostala do rozporu so zásadou legitímneho očakávania toho účastníka, ktorý bol v pôvodnom konaní úspešný. Zásada právnej istoty účastníkov nemôže byť podriadená zásade legitímneho očakávania toho účastníka, ktorý návrh na obnovu konania podal, pretože by sa tak dostala do rozporu aj so zásadou legitímneho očakávania toho účastníka, ktorý bol v prvostupňovom konaní na základe pôvodného rozhodnutia okresného súdu úspešným účastníkom konania. Zásada právoplatne rozhodnutej veci vyžaduje, aby súd na rozhodnutia, ktoré sa stali právoplatnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po márnom uplynutí lehôt na ich podanie nemohli byť v budúcnosti spochybnené.

Zároveň súd poukazuje na to, že navrhovateľka odôvodňujúc obnovu konania rozporom vydaného platobného rozkazu s rozhodnutiami Súdneho dvora, tento rozpor nekonkretizovala. Poukázala len na to, že súd mal ju ako spotrebiteľa chrániť pre neprijateľnými zmluvnými podmienkami a platobný rozkaz nevydať, resp. ho vydať v rozsahu, v ktorom to pripúšťa zákon. Rozhodnutia Súdneho dvora, na ktoré sa navrhovateľka odvoláva, sa týkajú otázky, či vnútroštátne právo môže zakázať súdu, aby ex offo skúmal prijateľnosť zmluvnej podmienky. Ani keby sa pôvodný súd neprijateľnosťou nezaoberal vôbec, resp. keby sa ňou zaoberal, ale s nesprávnym záverom, nemôže ísť o rozpor s predmetnou európskou judikatúrou. Takýto prípadný nedostatok nemožno odstraňovať prostredníctvom obnovy konania, pretože, ako už súd uviedol vyššie, návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy.

Sú na základe vyššie uvedeného návrh na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. XRob/XXX/XXXX zamietol, keď dospel k záveru, že nie je daný dôvod pre povolenie obnovy konania, pretože nie je splnená zákonná podmienka stanovená v , a to že navrhovateľka podala návrh na obnovu konania v zákonom stanovenej lehote, t. j. do uplynutia subjektívnej 3 mesačnej lehoty, keď už takýto dôvod mohol uplatniť.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca bol úspešný, navrhovateľka neúspešná, odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania. K termínu pojednávania nevyčíslil trovy konania, preto súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania voči navrhovateľke nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (, prvá veta ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy 9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10) bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).