Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-237-2013.pdf
PDF · 88 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/237/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci navrhovateľa: C. H.Č., F.. XX.XX.XXXX, T. Š. XX/XX, Q., proti odporkyni: L. K., F.. XX.XX.XXXX, T. X. XX/X, R., S., o určenie výživného na plnoleté dieťa,
rozhodol:
Súd žalobný návrh na určenie výživného za obdobie od 01.08.2013 do 25.08.2013 zamieta.
Odporkyňa je povinná prispievať na výživu navrhovateľa sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa vždy k 15.dňu v mesiaci vopred od 26.08.2013.
Zameškané výživné za obdobie od 26.08.2013 do 31.03.2015 v celkovej sume 520,72 Eur je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi v lehote do 12 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.08.2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu platiť výživné navrhovateľovi vo výške 30% zo sumy životného minima. Svoj návrh odôvodnil tým, že býva v spoločnej domácnosti so svojou starou mamou, ktorá sa oňho starala od malička, avšak v súčasnosti už stará mama nemá peniaze, nedokáže pokryť výdavky a on je už plnoletý, môže si požiadať o dávku v hmotnej núdzi, avšak tomu musí predchádzať určenie výživného od rodičov, ktorí o neho nejavia záujem, s otcom vôbec nie je v kontakte a s matkou zriedka v telefonickom kontakte a v súčasnosti navštevuje strednú školu.
Spolu s návrhom predložil rodný list.
Na základe uvedeného súd nariadil ústne pojednávanie na deň 20.03.2015, na ktoré predvolal navrhovateľa a odporkyňu. Obaja boli predvolaní riadne a včas, avšak na pojednávanie sa dostavil iba navrhovateľ, preto súd vec prejednal v neprítomnosti odporkyne v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu, a to najmä rodný list navrhovateľa, potvrdenie o návšteve školy.
Po vykonanom dokazovaní súd zistil následný skutkový stav.
Súd z rodného listu navrhovateľa zistil, že odporkyňa je matkou navrhovateľa.
Podľa uvedenia navrhovateľa odporkyňa nežije s ním v spoločnej domácnosti, čo vyplýva aj z rôzneho bydliska účastníkov konania. Navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti so svojou starou mamou, ktorá sa o neho stará. Rodičia navrhovateľa nežijú spolu a žijú mimo územia SR.
Uvedené vyplýva aj podľa doručovacích adries.
Podľa uvedenia navrhovateľa jeho matka nikde nepracuje, žije so svojim priateľom vo Viedni a so svojím maloletým synom.
Súd mal nepochybne preukázané, že navrhovateľ je študentom denného štúdia J. R. Q. od 01.09.2012, odbor operátor drevárskej a nábytkárskej výroby, pričom štúdium je 4-ročné a toho času je študentom tretieho ročníka.
Odporkyňa v podaní zo dňa 28.02.2014 uviedla, že od 08.10.2012 pracovala na skrátený pracovný úväzok vo R. a od 05.11.2013 je vedená ako nezamestnaná a jej denný príjem je 12,13 Eur, pričom predložila potvrdenie, že je nezamestnaná s príjmom 12,13 Eur denne.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z. v platnom znení, ďalej len Zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druha Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ študuje na strednom odbornom učilišti dennou formou v Turanoch. Navrhovateľ síce nijako nezdokladoval svoje mesačné náklady, avšak sú nepochybné určité náklady vzhľadom na jeho vek, ako aj štúdium, t.j. strava, oblečenie, hygienické potreby, študijné pomôcky, cestovné, keďže študuje mimo svojho bydliska, a to dennou formou,.....
Odporkyňa uviedla, že prispieva navrhovateľovi, avšak to nepreukázala, ale navrhovateľ potvrdil, že toho času mu matka prispieva, avšak požaduje, aby bola súdom stanovená povinnosť, pričom požaduje iba 30% životného minima, čo od podania návrhu bolo vo výške 27,13 Eur mesačne.
Súd mal preukázaný aj príjem odporkyne, ktorá je nezamestnaná a stará sa o svoje maloleté dieťa mimo územia SR. Jej príjem je 12,13 Eur denne.
Je nepochybné, že navrhovateľ je študentom SOU v Turanoch dennou formou, z čoho sú nepochybné zvýšené náklady a je daná povinnosť odporkyne v zmysle § 62 ods.1 ZoR a vzhľadom na jej príjem a náklady a na požadovanú výšku navrhovateľom vo výške v zmysle § 62 ods.3 ZoR, t.j. povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ požadoval výživné od 01.08.2013 a žaloba bola podaná až dňa 26.08.2013, súd v zmysle § 77 ods.1 ZoR priznal výživné až od 26.08.2013, teda odo dňa začatia súdneho konania, a preto za obdobie od 01.08.2013 do 25.08.2013 výživné nepriznal a v tej časti žalobný návrh zamietol.
Po zhodnotení všetkých skutočností rozhodujúcich pre určenie výživného súd určil rozsah vyživovacej povinnosti tak, že počnúc od 26.08.2013, t.j. od podania návrhu, zaviazal odporkyňu platiť navrhovateľovi výživné v sume 30 % zo sumy životného minima, ktoré je primerané vzhľadom na pomery účastníkov konania, pričom tak to požadoval aj samotný navrhovateľ.
Súčasne súd rozhodol aj o povinnosti odporkyne zaplatiť zameškané výživné od 26.08.2013 do 31.03.2015, keďže o návrhu z 26.08.2013 bolo rozhodnuté až dňa 20.03.2015. Zameškané výživné predstavuje sumu 520,72 Eur, t.j. za 1 rok, 7 mesiacov a 6 dní, t.j. za 1 deň v mesiaci 08/2013 predstavuje výživné 0,88 eur x 6 dní v mesiaci 08/2013 = 5,25 Eur + výživné za 09/2013-12/2013 - 27,13 Eur x 4 mesiace =108,52 Eur, za rok 2014 27,13 x 12 mesiacov=325,56 Eur a za 3 mesiace v roku 2013 - 01/2015-03/2015 - 81,39 Eur, spolu 520,72 Eur.
Súd s poukazom na výšku zameškaného výživného a na výšku mesačného výživného a na sociálne pomery odporkyne, odporkyni uložil povinnosť zaplatiť zameškané výživné v lehote do 12 mesiacov.
Účastníci nepreukázali, v akej výške bolo za sporné obdobie splatené výživné, preto súd rozhodol tak, ako bolo uvedené.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p., avšak vzhľadom na to, že navrhovateľ, ktorý bol v konaní úspešnejší, si náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 O.s.p., ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).