Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-22P/67/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci navrhovateľky: B. P., trvalo bytom M. č. X/A, T., adresa na doručovanie: H. XX/A, T., proti odporcovi: E.. phil. E. P., bytom M. č. X/A, T., zastúpený občianskou zástupkyňou: O.. P. P., bytom M. č. 7, T., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode voči maloletému dieťaťu: P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, takto

rozhodol:

J. manželstvo účastníkov B. P. , rodenej T., narodenej XX.XX.XXXX a E.. E. P., narodeného XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v T., zapísané v knihe manželstiev E. úradu T. - H. vo zväzku XX ročník XXXX na str. XXX pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a.

Maloletý P. P., narodený XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti m a t k y .

Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne a to vždy vopred do 15-dňa v každom mesiaci k rukám matky maloletého.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka svojim návrhom doručeným súdu dňa 05.11.2014 žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo uzavreté s odporcom, nakoľko ich manželstvo neplní ani jednu z funkcií predpokladaných zákonom o rodine, voči odporcovi citovo vychladla a stratila dôveru, prestali spolu komunikovať a nevedú manželský život. Ich manželstvo je teda hlboko a trvalo rozvrátené, pričom niet ani nádej na obnovenie spolužitia. Manželstvo nevytvára ani vhodné prostredie pre výchovu syna, ktorý je vystavovaný neustálym stresovým situáciám vyvolaným odporcom a ani po viacnásobnom dohováraní sa nenapravil a konal výlučne podľa vlastných úvah. Dieťa na čas po rozvode žiadala navrhovateľka zveriť do striedavej osobnej starostlivosti jej a starej matky maloletého z otcovej strany, čo však neskôr vzhľadom k tomu, že by takáto forma starostlivosti nemala oporu v zákone, upravila tak, že maloletého žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že výšku rozsahu vyživovacej povinnosti otca ponechala na úvahu súdu.

Odporca s návrhom na rozvod súhlasil, avšak nesúhlasil s dôvodmi uvádzanými navrhovateľkou. Nakoľko v priebehu konania odišiel pracovne do zahraničia, na pojednávaní vo veci nariadenom na 20.03.2015 splnomocnil na svoje zastupovanie svoju matku Ing. P. P..

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, sobášnym listom, rodným listom maloletého, potvrdeniami o príjmoch účastníkov, ako aj ostatnými na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:

Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, žijúci v platnom prvom manželstve, pričom ich posledné spoločné bydlisko je na adrese M. č. X/A, čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu.

Manželstvo uzatvárali z lásky po krátkej známosti, pričom v čase sobáša už očakávali narodenie spoločného dieťaťa. Spočiatku bolo harmonické. Odporca až do roku 2008 študoval na vysokej škole vo Viedni, avšak následne mal problém profesionálne sa uplatniť. Po vyvrcholení problémov v manželstve po tom, čo navrhovateľka v lete 2013 objavila elektronickú komunikáciu odporcu s erotickým obsahom, odmietala s manželom komunikovať, v októbri 2013 ukončili spolužitie a v decembri uvedeného roka sa definitívne odsťahovala z miesta trvalého pobytu. Starostlivosť o dieťa na seba prevzali takmer výlučne starí rodičia zo strany otca, keď túto zabezpečovali fakticky už od konca roka 2011. Navrhovateľka sa po odchode zo spoločnej domácnosti s odporcom o dieťa aktívnejšie začala zaujímať až postupne. Dôvodiac pracovným vyťažením si dieťa k sebe brávala prevažne na víkendy po dohode s rodičmi odporcu. Dňa 17.03.2015 odporca odletel do Spojených arabských emirátov, kde pracuje jeho sestra, ktorá mu ponúkla možnosť pomôcť mu nájsť si prácu, ktorú si dlhodobo nevedel nájsť na Slovensku.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi poukázala na skutkové okolnosti uvedené v návrhu vo veci samej, ktorý odôvodnila tým, že jej dôvera voči odporcovi bola narušená už krátko po svadbe a tiež neskôr po narodení syna, kedy náhodne objavila jeho komunikáciu prostredníctvom textových správ s inými ženami. Hoci ju to ranilo, dúfala, že odporca sa zmení. Po ukončení materskej dovolenky sa zamestnala, avšak odporca si ani po ukončení vysokoškolského štúdia nevedel nájsť prácu, z ktorého dôvodu boli finančne závislí od jej platu a materiálnej výpomoci jeho rodičov. Postupne zistila, že si začal vypožičiavať peniaze postupne nielen od rodiny, čím komplikoval ich finančnú situáciu (ona sama si vzala úver na úhradu jeho dlhov) a vnímala jeho nezáujem o chod domácnosti a starostlivosť o syna. Vzhľadom na svoju pracovnú dobu od 09.00 do 21.30 počas dlhého pracovného týždňa očakávala, že odporca, ktorý bol stále bez práce, sa bude viac venovať synovi, ktorý však v tom čase začal mať problémy aj v škole, čo sa zlepšilo až potom, čo sa s cieľom pomôcť mu dieťaťu začala plnohodnotne venovať jeho stará matka z otcovej strany, ktorá býva oproti základnej škole. Vo svojej výpovedi doplnila, že za príčinu rozvratu ich manželstva považuje práve správanie odporcu, ktorý nechcel prevziať zodpovednosť za syna a neprimerane zaťažoval svojich rodičov. Ona sa ďalej nevedela pozerať na to, ako manžel zadlžuje rodinu. Keď odišla, syn bol vo veľkom strese. Momentálne je stále v starostlivosti starých rodičov, keď z ich strany pociťovala tlak a bála sa syna od nich prevziať. So synom sa stretáva zhruba každé 2 týždne ak má voľno alebo dovolenku. Po syna si vtedy príde k starým rodičom. Svoj osobný život si vie prispôsobiť tomu, aby mohla zabezpečiť starostlivosť o dieťa, keď aj v práci požiadala o prispôsobenie pracovnej doby s tým, že jej prisľúbili vyjsť v ústrety. Jej priemerný príjem je 598 eur netto. Má prenajatú garsónku De luxe, kde nájom činí 330 eur mesačne, z ktorého ale platí iba polovicu, keďže má spolubývajúceho, ktorý jej s tým pomáha a tiež kamarátku ktorá ju finančne podporuje. V byte má syn pripravené primerané podmienky, keď je tam pre neho lôžko a tiež dostatočný priestor na to, aby sa pripravoval do školy a venoval sa záľubám. So synom si už teraz, keď je u nej na celý víkend, niečo prečítajú do školy, prípadne preberú učivo. Je omnoho samostatnejší a v škole sa mu väčšmi darí. Majú veľmi dobrý vzťah a sám sa vyjadril, že dúfa, že príde bývať k mame. Ona inú intímnu známosť nemá a ani nemala. Má iba viacero kamarátov, keďže je Bulharskej národnosti a na Slovensku, kde nemá žiadnu rodinu, sa cíti sama, keďže s bulharskou komunitou sa nekontaktuje.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že v podstate nečakaný odchod navrhovateľky zo spoločnej domácnosti sa veľmi dotkol ich syna, keďže spočiatku nereagovala ani na jeho pokusy o kontakt. Syn nechápal, prečo matka odišla a prečo sa mu neozýva. S tým začala až v máji 2014 a postupne si ho začala brávať k sebe sporadicky na víkendy, keď jej to umožňovala práca. Po odchode

navrhovateľka odmietala akýkoľvek kontakt s odporcom a jeho snahy o prekonanie krízy, hoci za pomoci manželskej poradne, odmietala akýkoľvek jeho návrh na riešenie ich problémov, návštevu odborníkov, či rozhovory s jeho rodičmi. Potvrdil, že v čase uzavretia manželstva študoval a finančne im vypomáhali jeho rodičia, ktorí trvali na tom, aby dokončil štúdium, čo by mu pravdepodobne znemožnila práca popri ňom, keďže do školy dochádzal denne do Viedne. Keďže nemal príjem, peniaze si teda požičiaval pre potreby rodiny. Úver, ktorý doposiaľ spláca on, si vzali aj na zafinancovanie dodatočného obradu v kostole a svadobnej hostiny. Poprel, že by problémy v škole syna boli spôsobené tým, že by sa mu on nevenoval. Vzhľadom na pracovnú dobu matky zabezpečoval vtedy starostlivosť o dieťa prevažne on, keďže jeho rodičia boli ešte zamestnaní a nevedeli im pomáhať toľko, ako v súčasnosti. Maloletý P. pre jeho mierne problémy s koncentráciou vyžadoval individuálnejšiu podporu pri učení, z ktorého dôvodu si jeho matka od 09.11.2011, t.j. na začiatku 2. ročníka ZŠ vzala vnuka k sebe, keď postupne upustili od pôvodného transportu dieťaťa k starej matke na deň, pričom inak prespával u rodičov v Ružinove, čo bolo pre dieťaťa komplikované a zaťažujúce. Maloletý nato začal v škole preukázateľne výrazne napredovať. Od odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti tak návštevu školy, kontakt s učiteľmi ako aj návštevy lekárov s dieťaťom zabezpečoval buď on, alebo jeho matka - stará matka maloletého. Aj z toho dôvodu pôvodne nesúhlasil so zverením dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti matky, keďže žije s ním a svojimi starými rodičmi v prostredí, kde je mu venovaná náležitá pozornosť, opatera, podpora vo veciach školy a voľnočasových aktivít, na ktoré je zvyknutý od malička, kde má vlastnú izbu, ktorú s ním zdieľa otec.

Zástupkyňa odporcu vo svojom vyjadrení vzhľadom na synov odchod do zahraničia po podaní jeho vyjadrenia súhlasila so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. Ďalej uviedla, že podľa nej vstupovala navrhovateľka do manželstva s jej synom aj z vypočítavosti, hoci je možné, že ju zase jej syn ochránil pred veľmi zlým osudom. Spoznali sa totiž v Rakúsku, kde sa bez pasu, ktorý sa jej tam údajne stratil, živila pochybným spôsobom. Keď sa jej neskôr pýtala, ako je možné, že so synom odišla na Slovensko, keď sa poznali ledva 2 mesiace, uviedla, že by bolo všetko ostatné lepšie než to čo zažívala v Rakúsku. Navrhovateľka veľmi rýchlo otehotnela, pomohli jej vybaviť občianstvo a aj inak im veľmi pomáhali, keďže syn vtedy ešte študoval politológiu vo Viedni. Maloletému P. sa však účastníci ako rodičia dostatočne od mala nevenovali, v zmysle riadneho rozvoja jeho osobnosti a aj v škole začal mať lepšie výsledky až po tom, čo sa o neho začala starať ona s manželom. Hoci vyjadrila presvedčenie, že dieťa patrí matke, súčasne vyjadrila obavy, či sa oň dokáže postarať, keďže vzhľadom na skúsnosti s jej predchádzajúcim správaním má pochybnosti o jej rodičovských kompetenciách, hlavne čo sa týka prípravy do školy. Potvrdila, že sa vnuk na mamu veľmi teší, pretože mu veľmi chýba.

Zástupkyňa kolízneho opatrovníka pre prípad rozvodu manželstva odporučila maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky. Otca navrhla zaviazať prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur.

Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (§ 23 ods. 1 až 3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení)

V danom prípade súd zistil, že manželia spolu nežijú, nehospodária a intímne sa nestýkajú od októbra 2013. Vzhľadom k výsledkom vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené, a že možnosť obnovenia manželského spolužitia nie je reálna a to aj vzhľadom na prvotne odmietavý postoj navrhovateľky a následky jej pravdepodobne skratového konania, keď opustila spoločnú domácnosť a prestala sa riadne starať a dočasne vôbec zaujímať aj o dieťa pochádzajúce z manželstva. Citové odcudzenie navrhovateľky voči odporcovi, ktoré viedlo k jej opusteniu spoločnej domácnosti a podaniu návrhu na rozvod je teda dlhodobého charakteru, pričom inštrumentálne zložky manželstva v čase rozhodovania vo veci nie sú funkčné po dobu, ktorá predznamenáva trvalosť a nezvratnosť daného stavu. Keďže rodičia už značnú dobu pred ich separáciou, od jesene 2011 preniesli značnú časť zo starostlivosti o spoločné dieťa na starých rodičov z otcovej strany, a teda svoje rodičovské povinnosti voči maloletému nezabezpečovali výlučne spoločne, následne sa na výchove maloletého matka podieľala minimálne a aktuálne je pravdepodobné,

že v prípade dlhšej neprítomnosti na území republiky sa zníži podiel otca na starostlivosti o syna, nie je rozvod manželstva ani v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa účastníkov. Za príčinu rozvratu manželstva súd považuje neuvážený vstup účastníkov do neho bez primeraného vzájomného poznania svojich osobných vlastností a následne ich nezodpovedný prístup k manželskému životu a k rodičovstvu.

Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. je s konaním o rozvod manželstva spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 ZoR).

Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený (§ 28 ods. 3 ZoR).

Zasiahnuť do rodičovských práv a povinností je možné iba v prípadoch stanovených v ustanovení § 38 ZoR. Ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (§ 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine).

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Z vykonaného dokazovania v smere úpravy rodičovských práv a povinností vyplynulo, že doposiaľ po dobu viac ako roka zabezpečoval starostlivosť o dieťa za prevažného podielu svojich rodičov v zásade otec dieťaťa, u ktorého mal maloletý vytvorené vhodné podmienky na svoj všestranný rozvoj.

Vzhľadom na aktuálnu neprítomnosť otca na území Slovenskej republiky však neprichádza do úvahy, aby mu bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti, pričom nemôže byť v tomto konaní zverený starým rodičom, ktorí nie sú účastníkmi konania o rozvod. Napriek doterajšiemu nie práve najzodpovednejšiemu postoju matky a relevantným výhradám zástupkyne otca - starej matky maloletého, však súd aj za jej súhlasu zveril dieťa matke, ktorá prejavila záujem usporiadať si svoje osobné pomery tak, aby mohla zabezpečiť plnohodnotnú starostlivosť o dieťa. Podľa vlastného vyjadrenia má vytvorené vyhovujúce podmienky pre zabezpečenie riadnej osobnej starostlivosti o maloletého P.. Vzhľadom na okolnosti prípadu a predchádzajúce skúsenosti s laxným postojom matky, kedy je vzhľadom na návštevu školy maloletého v blízkosti bydliska starých rodičov pravdepodobné, že naďalej budú mať zachovaný značný vplyv na starostlivosť o dieťa, resp. možnosť kontroly jej riadneho zabezpečovania zo strany matky súd poznamenáva, že v prípade ak by matka neprebrala na seba všetky rodičovské povinnosti plynúce jej z jej zodpovednosti ako rodiča, má stará matka možnosť obrátiť sa na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, kde jej bude poskytnuté sociálno-právne poradenstvo s cieľom zosúladiť prípadne pretrvávajúci faktický stav s právnym, t.j. ohľadom možnosti prípadného zverenia maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov. Zastupovanie a správu majetku maloletého súd ponechal na oboch rodičov, keď na strane otca neboli zistené žiadne tak závažné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho obmedzenie v tejto časti výkonu jeho rodičovských práv a povinností. Čo sa týka vyživovacej povinnosti otca, tu súd vychádzal výlučne z jeho schopností a možností a dosiahnutého vysokoškolského vzdelania, keď otec doposiaľ riadne nepracoval, podľa vyjadrenia svojej zástupkyne si iba privyrábal v Rakúsku a v čase vyhlásenia rozsudku nebol stále zamestnaný. Vychádzajúc z príjmu navrhovateľky a tvrdenia zástupkyne odporcu, ktorá vzhľadom na doterajšiu skúsenosť so zabezpečovaním osobnej starostlivosti o dieťa považovala s prihliadnutím na jeho odôvodnené potreby za primeranú výšku výživného zo strany otca v sume cca 100 eur, súd mu určil výživné v tomto rozsahu. Súd v tejto súvislosti zohľadňoval predovšetkým odôvodnené potreby maloletého, v zmysle všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka v jeho veku a to jednak základných - na stravovanie, ošatenie, hygienu, školské výdavky, cestovné do školy, pomernú časť priemerných nákladov na bývanie, poplatky spojené s príležitostnou zdravotnou starostlivosťou, ako aj ďalších, v širšej miere prispievajúcich k rozvoju osobnosti dieťaťa - na mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atp.

S poukazom na všetky uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 veta prvá O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predchádzajúce priezvisko.