Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_41Cob-504-2014.pdf
PDF · 110.82 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/504/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej veci žalobcu M-trade-Ag, s.r.o., Látky 108, IČO: 31 641 946, zast. JUDr. Ján Krnáč, advokát, AK Nám. SNP č. 70/36, Zvolen, proti žalovanému FORSAW s.r.o., Novosady 925/17, Detva, IČO: 36 621 285, zast. Ulianko & Partners, s.r.o., AK Nám. SNP 41, Zvolen, IČO: 36 856 517, o určenie vlastnícke práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12Cb/82/2006-485 zo dňa 17. júna 2014 jednohlasne takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Okresného súdu Zvolen č. k. 12Cb/82/2006-485 zo dňa 17. júna 2014 potvrdzuje.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 71,19 Eur.
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen napadnutým rozsudkom určil, že žalobca je vlastníkom troch silážnych veží typu OH 09132 vrátane technologického zariadenia k nim, nachádzajúcich sa na parcele E KN č. 10176 vedenej Okresným úradom Detva, odbor katastrálny, pre katastrálne územie S., ktoré sú vedené ako senážne veže na Okresnom úrade Detva, odbor katastrálny pre katastrálne územie S., na LV č. XXXX, pod súpisným číslom XXXX (prvá výroková veta), žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.301,87 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (druhá výroková veta) a žalovaného zaviazal nahradiť na účet Okresného súdu Zvolen trovy znalečného 217,58 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (tretia výroková veta). Podanou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia, že žalobca je vlastníkom troch silážnych veží typu OH 09132 vrátane technologického zariadenia k nim, nachádzajúcich sa na parcele E KN 10176, vedenej Okresným úradom Detva, odbor katastrálny, katastrálne územie Detva, ktoré sú vedené ako senážne veže na LV č. XXXX pod súpisným číslom XXXX. Žalobca uviedol, že tieto silážne veže nadobudol príklepom na dražbe konanej dňa 26.04.2001 pod Ex 426/1999 v množstve 3 kusy, v sume 22.041,- Sk, a dňa 12.04.2000 nadobudol od bývalého Poľnohospodárskeho podielníckeho výrobného družstva Detva do vlastníctva technológiu naskladňovania silážnych veží a technológiu vyskladňovania krmív od silážnych veží. Z evidencie KÚ žalobca zistil, že žalovaný je vedený ako výlučný vlastník stavby senážne veže so súpisným číslom XXXX, ktoré sa nachádzajú na parcele č. XXXXX a sú vedené na LV č. XXXX z titulom nadobudnutia kúpna zmluva č. V XXX/XX-XXX/XXXX. Žalovaný veže nadobudol od správcu konkurznej podstaty Poľnohospodárskeho podielnického výrobného družstva Detva. Žalobca tiež uviedol, že pôvodný vlastník PPVD Detva vlastnil 12, resp. 11 silážnych veží, pričom všetky boli predmetom exekúcie uskutočnenej súdnym exekútorom Jánom Kubincom a osem z nich vydražil podnikateľ V.. D. - UNIMONT z Trenčína.
Žalovaný žiadal návrh zamietnuť a namietal, že nehnuteľnosti - senážne veže nadobudol na základe listu vlastníctva od správkyne konkurznej podstaty úpadcu PPVD Detva, a preto je ich vlastníkom.
Súd prvého stupňa vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, pričom sa tiež riadil úpravou v uznesení KS Banská Bystrica ako súdu odvolacieho č. k. 43Cob/149/2010-252 zo dňa 25. 08. 2010, ktorým odvolací súd zrušil predchádzajúci rozsudok OS Zvolen č. k. 12Cb/82/2006-234 zo dňa 16. 02. 2010 vydaný v tejto veci a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Súd prvého stupňa tak riešil otázku, či v prípade silážnych veží, určenia vlastníctva ku ktorým sa žalobca domáhal ide o hnuteľné veci alebo o nehnuteľnosti, pričom za kľúčové považoval odborné vyjadrenie znalca V.. U. S. podané dňa 02. 09. 2011 pod č. 6/2011, v ktorom znalec uvádza tiež rozlíšenie medzi silážnymi a senážnymi vecami s tým, že nejde o synonymické označenie, ale medzi silážnymi a senážnymi vežami sú rozdiely, ktoré súvisia najmä so spôsobom ich osadenia. Pri silážnych vežiach je dno veže uzatvorené, aby nemohlo dôjsť k úniku silážnych štiav, ktoré sú odvádzané potrebnou sústavou napojenou na spodnú časť obvodového plášťa, zatiaľ čo senážne veže nemajú nepriepustné dno, ale sú umiestnené na podmúrovke, dno senážnych veží je otvorené a majú nainštalovaný prevzdušňovací systém, aby nedošlo k samovznieteniu uskladneného materiálu. Podľa porovnania v odbornom vyjadrení znalca V.. U. S. silážne veže predstavujú primárne technolotické zariadenie, ktoré slúži podľa účelového určenia výrobcom na prvom mieste na výrobu siláže a až následne je jeho funkciou uskladnenie tejto siláže. Súd prvého stupňa posudzoval, či predmetné silážne veže predstavujú v zmysle § 119 Občianskeho zákonníka nehnuteľnosť, teda stavbu spojenú so zemou pevným základom, pričom vychádzajúc z judikatúry súdov mal za podstatné, či vec, ktorá má byť spojená so zemou pevným základom je oddeliteľná od zeme bez toho, aby došlo k porušeniu veci, teda či vec po oddelení je naďalej schopná plniť svoju funkciu alebo po oddelení veci spojenej so zemou sa naruší jej podstata v tom rozmere, že po oddelení už nepôjde o tú istú vec schopnú plniť určený účel, ale oddelením sa získa napr. len konštrukčný materiál, ktorý bol súčasťou a tvoril podstatu veci spojenej so zemou pevným základom. Poukázal pritom aj na konanie vedené na OS Zvolen pod sp. zn. 14C/132/2006, v ktorom sa žalovaný (FORSAW s. r. o.) ako žalobca domáhal nie užívania a využívania predmetných veží ako nehnuteľností, ale možností ich demontáže a následného predaja s tým, že mu hrozí újma z dôvodu straty odberateľa
- záujemcu o kúpu demontovaných veží.
Žalovaný svoje vlastnícke právo k predmetu sporu odvodzuje od vkladu v KN a v evidencii na LV č. XXXX a opiera sa aj o stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie a rozhodnutie o udelení súpisného čísla, ktoré dôkazy sú však podľa súdu rozporné, pretože tak stavebné povolenie, ktorým bola povolená stavba „Špeciálna odchovňa mladého dobytka“, ako aj kolaudačné rozhodnutie, ktorým bolo povolené užívanie stavby „Špecializovaný závod odchovu jalovíc Detva - Piešť I“ sa týkajú z hľadiska svojho účelu úplne iných stavieb. Rozhodnutie o udelení súpisného čísla zo dňa 04. 06. 1997 bolo vydané už v čase, keď v dotknutom areáli stálo 11 veží, pričom z neho nie je zrejmé, ku ktorým objektom malo byť súpisné číslo pridelené. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že písomné dôkazy, ktoré majú podľa žalovaného preukázať, že ide o senážne veže, ktoré sú nehnuteľnosťami, žalovaným uvádzanú skutočnosť jednoznačne nepreukazujú, a to nielen z hľadiska ich obsahu, ale aj logických súvislostí. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním tiež zistil, že žalobca podal dňa 08. 08. 2006 proti žalovanému na OS Zvolen žalobu o vydanie vyššie uvedených 3 silážnych veží, vec bola vedená pod sp. zn. 14C/132/2006 a bola skončená uznesením č. k. 14C/132/2006-94 zo dňa 28. 03. 2007, ktorým bolo konanie zastavené z dôvodu, že žalobca nezaplatil súdny poplatok. Zo spisu OS Zvolen, sp. zn. 13C/149/2009 súd zistil, že správkyňa konkurznej podstaty PPVD Detva v konkurze N.. Z. G. ako žalobkyňa žalobou žiadala určiť neplatnosť právneho úkonu, odstúpenia žalovaného FORSAW s. r. o. Detva od kúpnej zmluvy zo dňa 22. 11. 2005 v znení jej dodatku č. 1 (predmetom kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k uvedeným vežiam na žalovaného), ktoré odstúpenie bolo navrhovateľke doručené dňa 26. 11. 2006 (vec bola skončená uznesením č. k. 13C/149/2009-90 zo dňa 20. 01. 2014, ktorým súd konanie zastavil na základe späťvzatia žaloby). Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie aj spisom súdneho exekútora Jána Kubinca, EÚ Zvolen, sp. zn. Ex/426/1999 v ktorom sa nachádzajú potvrdenia o nadobudnutí hnuteľných vecí - silážnych veží na dražbe hnuteľných vecí (bolo dražených celkom 11 silážnych veží typu OH 09132, 3 - z nich príklepom získal do vlastníctva žalobca).
Súd prvého stupňa poukázal na § 7, § 70 ods. 1 a 2 Zák. č. 162/1995 Zb. o (katastrálny zákon) a vec posudzoval s poukazom na § 80 písm. c) OSP. Žalobca podľa súdu prvého stupňa preukázal naliehavý
právny záujem na podaní návrhu, ktorý existoval tak v čase podania návrhu, ako aj v čase rozhodnutia vo veci. Bez určenia vlastníckeho práva by bolo vlastníctvo žalobcu ohrozené, vlastnícky nárok si robí aj žalovaný, ktorý sa odvolával na stav zaznamenaný na LV, preto súd prvého stupňa musel ustáliť vlastníka nehnuteľností. Z predložených dokladov súd ustálil, že sa jedná o silážne veže a technologické zariadenie k nim a určil, že ich vlastníkom je žalobca. Poukázal na prípis znaleckej organizácie ZNALEX s.r.o. Zvolen v podaní zo dňa 06. 05. 2011, v ktorom cituje právnu úpravu, z ktorej vyplýva, že senážne veže sú nehnuteľnosťou, a to § 119 Občianskeho zákonníka, Zák. č. 50/1996 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, vyhl. č. 323/2010 Z.z., ktorou sa vydáva klasifikácia stavieb a z ktorej vyplýva, že pod príslušným kódom sú nádrže, silá a sklady. Súd prvého stupňa predmetnú vec vyhodnotil tak, že ide o silážne veže a nie o senážne veže, preto nejde o nehnuteľnosť, na ktorú by sa uvedené ustanovenia vzťahovali, preto predmet sporu posúdil ako hnuteľnú vec, vlastníkom ktorej je žalobca. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania za zaplatené súdne poplatky a trovy právneho zastupovania, a podľa § 148 ods. 1 OSP zaviazal žalovaného ako neúspešného účastníka konania na náhradu trov, ktoré štát vynaložil na znalecké dokazovanie.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh žalobcu zamietne v celom rozsahu alebo aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalovaný v odvolaní tvrdil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je zmätočné, keď vyhovel v plnom rozsahu návrhu žalobcu, ktorý v konaní tvrdí, že veže nadobudol ako hnuteľné veci príklepom na dražbe sp. zn. EX 426/1999 zo dňa 26. 04. 2001, uskutočnenej súdnym exekútorom Jánom Kubincom, na druhej strane sa však domáha určenia vlastníckeho práva k vežiam zapísaným v kat. nehnuteľností, teda k nehnuteľnostiam. Žalobca by sa vlastne podľa rozhodnutia súdu mohol teraz domáhať na príslušnom kat. odbore zápisu vlastníctva predmetných veží ako nehnuteľností, pričom on sám tvrdí, že je vlastníkom iba hnuteľných vecí. Žalovaný nesúhlasí s postupom súdu prvého stupňa, ktorý za podstatné považoval odborné vyjadrenie znalca V.. U. S. zapísaného v odbore strojárstvo, podľa žalovaného mal súd vychádzať z odborného vyjadrenia znalca zapísaného v odbore stavebníctvo, pričom aj s poukazom na vyjadrenie Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej len Ústav) zo dňa 15. 05. 2013 a z názoru MS SR v liste zo dňa 06. 06. 2013 na zodpovedanie otázky, či sa v prípade veží jedná o hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nie je kompetentný žiaden znalec, ale iba súd. Poukázal zároveň na vyjadrenie Ústavu súdneho inžinierstva Žilina, v zmysle ktorého záver o tom, že stavba je spojená so zemou pevnými základmi je potrebné vždy posudzovať podľa povahy a okolností konkrétneho prípadu, spravidla na základe odborného stavebno - technického vyjadrenia. Súd prvého stupňa preto nemal dôvod osvojiť si závery vyplývajúce z odborného vyjadrenia V.. U. S., znalca zapísaného v odbore strojárstvo, ale mal byť ustanovený znalec z odboru stavebníctvo, resp. súd mal vychádzať z vyjadrenia znaleckej organizácie ZNALEX s. r. o., ktorá sa v konaní vyjadrila.
Žalovaný za rozhodujúcu považuje skutočnosť, že žalobca nebol nikdy vlastníkom predmetných veží, ktoré sú podľa názoru žalovaného nehnuteľnosťami a nie hnuteľnými vecami, preto ich žalobca nikdy nemohol nadobudnúť do vlastníctva na dražbe hnuteľných vecí. Súd prvého stupňa mal podľa žalovaného prihliadnuť na vyjadrenie znaleckej organizácie ZNALEX s. r. o., zapísanej okrem iného aj v odbore stavebníctvo, strojárske odvetvie, odhad hodnoty nehnuteľností, pozemné stavby, odhad hodnoty strojových zariadení (teda v obidvoch odvetviach odporúčaných MS SR, ako aj Ústavom), ktorá uviedla, že oceľové veže sú postavené na železobetónovom základe, s týmto základom sú spojené oceľovými závitmi kotvami zaliatymi betónom, ide o trvalú a nie dočasnú stavbu, stavba je spojená v čase posudzovania so zemou pevným základom, a preto je možné považovať ju za nehnuteľnosť. Pokiaľ súd prvého stupňa určenie veží za hnuteľné veci odôvodňuje tým, že žalovaný v konaní na OS Zvolen pod sp. zn. 14C/132/2006 uviedol, že veže by demontoval a následne odpredal, poukázal na viaceré výklady k § 119 Občianskeho zákonníka obsiahnuté v komentároch, v zmysle ktorých vyplýva, že všetko, čo je pevne spojené s pozemkom sa považuje za nehnuteľnosť do tej doby, pokiaľ je tu prirodzené alebo umelé spojenie, ak však dôjde k pretrhnutiu tohto spojenia, vec sa stane hnuteľnou. Pokiaľ aj žalovaný chce nakladať so svojim majetkom, napr. ho rozobrať, nemôže to byť podkladom pre záver súdu, že veže sú hnuteľnou vecou, súd nemôže takýto záver ustáliť na základe vôle žalovaného predať svoj majetok.
Pokiaľ aj súd prvého stupňa písomné dôkazy predložené v konaní žalovaným (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie a rozhodnutie o udelení súpisného čísla) považuje za rozporné, tiež to neodôvodňuje jeho záver, že ide o hnuteľné veci. Predložené doklady podľa žalovaného jednoznačne preukazujú, že veže sú nehnuteľnosťami, pričom poukazoval na to, že vežiam bolo pridelené súp. číslo, ktoré je prideľované iba nehnuteľnostiam a sú rovnako zapísané aj v kat. nehnuteľností. Aj Ústav vo svojom závere poukázal na skutočnosť, že veže sú v KN evidované ako nehnuteľnosti. Žalovaný poukazoval na znalecký posudok vypracovaný V.. Q., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý bol prílohou kúpnej zmluvy zo dňa 22. 11. 2005 a z ktorého je zrejmé, že v čase uzatvorenia zmluvy existovali už iba 3 senážne veže, pričom ide o nehnuteľnosti. Ak by aj predmetné veže boli silážnymi vežami, ako to uzavrel súd prvého stupňa, samo o sebe to neodôvodňuje záver, že veže sú hnuteľnými vecami, nakoľko naďalej sú predsa spojené so zemou pevným základom. Žalobca ich preto nemohol nadobudnúť na dražbe hnuteľných vecí. Súd prvého stupňa sa podľa žalovaného neriadil právnym názorom odvolacieho súdu v odôvodnení uznesenia sp. zn. 43Cob/149/2010 zo dňa 25. 08. 2010, podľa ktorého mal riešiť otázku naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení vlastníctva k predmetným vežiam. Pokiaľ tiež ide o časť návrhu žalobcu na určenie vlastníckeho práva k hnuteľným veciam - technologickému zariadeniu veží, tieto podľa žalovaného neboli predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi správkyňou konkurznej podstaty ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, preto v tejto časti návrhu žalobcu žalovaný nie je pasívne legitimovaným subjektom a tiež tvrdí, že vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva k týmto hnuteľným veciam (technologickému zariadeniu) chýba žalobcovi naliehavý právny záujem.
Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa je podľa žalovaného nepostačujúce, neobsahuje relevantné právne posúdenie a vyhodnotenie, z ktorého by bolo možné vyvodiť akými úvahami sa súd prvého stupňa riadil, aké skutočnosti boli pre jeho rozhodnutie smerodajné a akým právnym posúdením. Súd prvého stupňa sa podľa žalovaného predovšetkým nevysporiadal s otázkou, či predmetné veže sú spojené so zemou pevným základom v zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v časti návrhu žalobcu na určenie vlastníckeho práva k technologickému zariadeniu sa nevysporiadal ani s otázkou naliehavého právneho záujmu žalobcu a pasívnej legitimácie žalovaného. Konaním súdu prvého stupňa bolo podľa žalovaného porušené jeho právo na spravodlivý proces. Žalovaný napokon namietal aj proti vyčísleniu trov konania predložených žalobcom, keď úkony nahliadnutie do spisu dňa 06. 10. 2009 a nahliadnutie do spisu dňa 09. 02. 2010 považuje za neopodstatnené vyčíslené trovy konania, nakoľko tieto úkony nie sú úkonmi právnej služby.
Žalobca sa k odvolaniu vyjadril písomným podaním zo dňa 19. 09. 2014 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny. Súd prvého stupňa podľa žalobcu postupoval správne keď prihliadol na odborné vyjadrenie znalca V.. U. S., ktorý uviedol rozdiel medzi silážnymi a senážnymi vežami, pričom súd prvého stupňa správne vychádzal aj z účelu využitia týchto vecí. Rozsudok súdu prvého stupňa je podľa žalobcu zrozumiteľne odôvodnený, súd prvého stupňa podľa neho správne rozhodol aj o náhrade trov konania, keď úkon právnej služby - nahliadnutie do spisu je dôležitý v súvislosti s možnosťou účastníka konania reagovať na dôkazný stav, ktorý sa počas konania mení.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 a §14 ods. 2 OSP v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom podľa § 211 ods. 3 a § 156 ods. 3 OSP bolo miesto a čas vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu zverejnené na úradnej tabuli súdu.
Podľa § 119 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.
Podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
Podľa § 80 písm. c/ Zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok, ďalej len OSP), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 70 ods. 1 Zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v §7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
Delenie vecí na hnuteľné a nehnuteľné má právny význam pri posudzovaní splnenia zákonom stanovených náležitostí pre platnosť konkrétnych právnych úkonov, predmetom ktorých príslušné veci sú. Žalobca tvrdil, že vlastníctvo k vežiam nadobudol príklepom na dražbe uskutočnenej súdnym exekútorom Jánom Kubincom, EÚ Zvolen a to dňa 26. 04. 2001 (príklep pod sp. zn. EX 426/1999, žalobca nadobudol 3 ks silážnych veží typu OH 09132 za cenu 22.041,- Sk). Príklepom na dražbe je možné nadobudnúť vlastníctvo k hnuteľným veciam. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť a tvrdil, že uvedené tri veže nadobudol ako senážne veže do vlastníctva kúpnou zmluvou uzavretou dňa 25. 10. 2005 medzi N.. Z. G., správkyňou konkurznej podstaty úpadcu PPVD Detva v konkurze ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, a vlastníctvo k nim preukazoval aj zápisom do príslušného katastra nehnuteľností (OÚ Detva, odbor katastrálny, k. ú. S., senážne veže na LV č. XXXX pod súp. č. XXXX). Z uvedených dôvodov bolo pre rozhodnutie tejto veci potrebné predovšetkým určiť, či predmetné veže sú vecami hnuteľnými alebo nehnuteľnými a posúdiť aj, či žalobca má vo vzťahu k predmetu sporu (veže + technologické zariadenie k nim patriace) naliehavý právny záujem na určení vlastníctva, určenia ktorého sa v spore domáhal (ako to uviedol tunajší súd ako odvolací v uznesení č. k. 43Cob/149/2010-252 zo dňa 25. 08. 2010, ktorým zrušil rozsudok OS Zvolen v tejto veci, č. k. 12Cb/82/2006-234 zo dňa 16.02.2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie).
Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd dospel k záveru, že dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa v tejto veci je pre zistenie skutkového stavu postačujúce, skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa správne právne posúdil, pričom sa riadil aj právnym názorom odvolacieho súdu vyslovenom v uvedenom uznesení.
Podľa citovanej úpravy Občianskeho zákonníka stavby sú nehnuteľnosťami len vtedy, ak sú spojené so zemou pevným základom. Spojenie konkrétnej stavby pevným základom so zemou sa zisťuje z technického hľadiska a posudzuje sa, či je možné stavbu premiestniť bez narušenia jej hospodárskeho určenia. Ako to uviedol aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, zodpovedanie otázky, či v prípade konkrétnej veci ide o hnuteľnú vec, resp. nehnuteľnosť, je v kompetencii súdu, pričom súd môže vychádzať z odborných vyjadrení znalcov, týkajúcich sa zodpovedania otázky, či je stavbu možné premiestniť bez narušenia jej hospodárskeho určenia. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že bez ohľadu na to, že predmetné veže sú zapísané v príslušnej evidencii nehnuteľností ako veže senážne, ide o veže, ktoré majú charakter veží silážnych, a je potrebné ich považovať za veci hnuteľné, teda také, ktoré je možné premiestniť. Súd prvého stupňa pri tomto závere vychádzal nielen z vyjadrení znalcov (pričom za rozhodujúce považoval odborné vyjadrenie znalca V.. L. S.), ale vyhodnotil aj písomné doklady predkladané žalovaným, ktoré sa týkali stavby, resp. zhotovenia týchto veží, ich uvedenia do užívania a zápisu do evidencie nehnuteľností, pričom vyhodnotil aj ďalšie skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním v súvislosti s konaniami, vedenými na OS Zvolen. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že doklady predkladané v konaní týkajúce sa samotnej výstavby predmetných veží, ich uvedenia do užívania ako stavieb, ako aj pridelenia súpisného čísla nie sú jednoznačné, nie je možné z nich ustáliť, že sa skutočne jedná o tie veže, ktoré boli príklepom súdneho exekútora prevedené do vlastníctva žalobcu. Samotná skutočnosť, že veže sú ako senážne veže evidované ako nehnuteľnosti v príslušnej evidencii nehnuteľností ešte nepreukazuje, že ide o veci nehnuteľné. Odvolací súd súhlasí s hodnotením súdu prvého stupňa, že písomné doklady (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutia a rozhodnutie o udelení súp. č. zo dňa 04. 06. 1997) sú z hľadiska identifikácie predmetných veží nepreukazné a nejednoznačné. Samotný zápis na LV je v tomto prípade tiež nepostačujúci.
Súd prvého stupňa teda pri posudzovaní charakteru predmetných veží nevychádzal len z odborného vyjadrenia uvedeného znalca, ale aj z ďalších písomných dôkazov tak, ako to uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Z predloženého spisu je tiež zrejmé, že znalecká organizácia ZNALEX s. r. o. Zvolen posudzovala veže z hľadiska stavebného zákona, štatistickej klasifikácie stavieb a nákresu (senážna veža VÍTKOVICE typ OH 09132, kovová konštrukcia, ktorá sa zaraďuje medzi sklady a zásobníky), pričom sa nevedela jednoznačne vyjadriť k tomu, či ide o nehnuteľnosť, rovnako tak Ústav súdneho inžinierstva Žilina Žilinskej univerzity v Žiline stanovisku zo dňa 15. 05. 2013 sa vyjadroval k znaleckým vyjadreniam podaným v tejto veci (vrátane odborného vyjadrenia V.. U. S. zo
dňa 02.09.2011) a upozornil okresný súd, že zodpovedanie otázky, či predmetné veže, ktoré sú vedené ako senážne veže v evidencii nehnuteľnosti sú hnuteľné alebo nehnuteľné nespadá do kompetencie znalca, vychádzal zrejme len z dokladov týkajúcich sa predmetných veží (Ústav navyše upozornil súd na to, že predmetné veže sú evidované v KN ako nehnuteľnosti, ktoré splnili podmienku ich evidovania
- stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie, rozhodnutie o určení súpisného čísla a zameranie geometrickým plánom). Oproti uvedeným odborným vyjadreniam odborné vyjadrenie vypracované V.. U. S. pod č. 006/2011 vychádza aj z technického stavu predmetných veží zisteného obhliadkou, čomu okrem popisu nasvedčuje aj priložená fotodokumentácia. Súd prvého stupňa preto nepochybil, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia, okrem už vyššie uvedených iných zistených skutočností vychádzal aj z tohto odborného posudku, a nie z odborných vyjadrení, ktoré boli podané bez fyzickej obhliadky veží. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že napríklad aj odborné vyjadrenie znalca V.. I. G. pod č. 7/2010 zo dňa 12. 01. 2010 vypracované na objednávku žalobcu, ktorý bol súčasťou dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa bol podaný tiež na základe obhliadky a miestneho šetrenia znalca (znalec sa vyjadril tak, že silážne veže nenapĺňajú v plnom rozsahu definíciu nehnuteľostí, t. j., že sa jedná o stavbu spojenú so zemou pevným základom, ale tvoria technologickú zostavu umiestnenú na železo-betónových doskách a ukotvenú kotevnými skrutkami, a preto je ich možné definovať ako hnuteľnú vec).
Odvolací súd súhlasí aj so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Veže, o ktorých obaja účastníci konania tvrdia, že sú v ich vlastníctve, sú zapísané do KN ako senážne veže. Žalobca tvrdí, že je vlastníkom týchto vecí, ktoré nadobudol príklepom na dražbe hnuteľných vecí v exekučnom konaní, keďže však tieto sú zapísané ako nehnuteľnosti v KN, dosiahnuť zmenu, teda usporiadanie vlastníctva k týmto veciam je možné len na základe rozhodnutia súdu. Právne postavenie žalobcu je bez takéhoto rozhodnutia neisté. Nakoľko veže sú zapísané do katastra nehnuteľností ako stavby, žalobca, aj keď tvrdil, že veže sú vecami hnuteľnými, bol nútený domáhať sa určenia vlastníctva k vežiam zapísaným ako nehnuteľnosti. Pokiaľ je technologické zariadenie súčasťou týchto veží, má žalobca naliehavý právny záujem aj na určení vlastníctva k technologickému zariadeniu, a to aj voči žalovanému napriek tomu, že technologické zariadenie nebolo predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi správkyňou konkurznej podstaty ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, na základe ktorej mal žalovaný nadobudnúť vlastníctvo k uvedeným vežiam ako poľnohospodárskym stavbám. Žalobca tvrdil, že technologické zariadenie k týmto vežiam nadobudol kúpnou zmluvou uzavretou ešte dňa 12. 04. 2000 od predávajúceho PPVD Detva. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že v prípade vyššie uvedených vecí ide o veci hnuteľné, žalobca k nim nadobudol vlastníctvo príklepom na dražbe uskutočnenej súdnym exekútorom dňa 26. 04. 2001. Rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým určil, že žalobca je vlastníkom týchto 3 silážnych veží vrátane technologického zariadenia k nim, ktoré sú vedené ako senážne veže v príslušnom KN preto považoval odvolací súd za vecne správny a podľa § 219 ods. 1 OSP ho potvrdil.
Za správne považoval odvolací súd aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania, pokiaľ ide o 2 úkony právnej služby namietané žalovaným v podanom odvolaní. Žaloba na súd bola podaná v tejto veci dňa 02. 11. 2006, vo veci rozhodoval opakovane súd prvého stupňa, rozhodoval aj KS, dokazovanie hlavne písomnými dokladmi bolo rozsiahle, preto má odvolací súd za to, že nahliadnutie do spisu zo strany právneho zástupcu žalobcu dňa 06. 10. 2009, ako aj dňa 09. 02. 2010 boli úkonmi právnej služby, potrebnými pre účelné uplatňovanie, resp. bránenie práv žalobcu ako účastníka konania. Nahliadnutie dňa 06.10.2009 bolo pred pojednávaním nariadeným na 07. 10. 2009, rovnako tak nahliadnutie do spisu dňa 09. 02. 2010 bolo pred pojednávaním nariadeným na 10. 02. 2010, pričom v oboch prípadoch išlo o pojednávanie nariadené súdom v dlhšom časovom odstupe, v priebehu ktorého boli do spisu dopĺňané písomné dôkazy.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods.1 a § 151 ods. 1 OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto súd zaviazal žalovaného na náhradu trov právneh zastúpenia žalobcu v odvolacom konaní, a to vo výške 71,19 Eur (odmena za úkon právnej služby, písmné vyjadrenie k odvolaniu vo výške 51,45 Eur a režijný paušál 8,04 Eur, všetko zvýšené o DPH). Podľa § 149 OSP je žalovaný žalobcovi prisúdenú náhradu trov odvolacieho konania povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.