Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-73-2014.pdf
PDF · 131.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-17C/73/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, PhD., v právnej veci navrhovateľky: K. L., nar. XX.X.XXXX, bytom A. č. X v L., zastúpená JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Bajzova č. 2, proti žalovanému: Provident Financial s.r.o., IČO: 35 805 731, so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy č. 40, zastúp. De minimis, spol. s r.o., v konaní o určenie neplatnosti úverovej zmluvy takto
rozhodol:
Zmenu petitu v znení:
.... „alternatívne súd určuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16.10.2011 a zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.11.2011, ako aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, sú bez bezúročné a bez poplatku.“ n e p r i p ú š ť a.
Návrh z a m i e t a .
Navrhovateľka je p o v i n n á n a h r a d i ť odporcovi trovy konania vo výške 1.054,54 eur titulom trov právneho zastúpenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.4.2014 domáhala, aby súd určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16.10.2011 a zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.12.2011 ako aj zmluvy o zabezpečení splátok úveru vrátane k nim uzatvorených zmlúv o zabezpečení splátok úveru sú neplatné. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania.
Návrh vo veci samej odôvodnila tým, že s odporcom ako fyzická osoba spotrebiteľ uzatvorila úverové zmluvy: zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16.10.2011, na základe ktorej jej bola vyplatená suma vo výške 500,- eur, RPMN predstavovala 70,38 % ročne. Rovnako dňa 16.10.2011 s povereným zamestnancom žalovaného spísala aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Dňa 23.12.2011 uzatvorila so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej jej spoločnosť poskytla spotrebiteľský úver vo výške 860,- eur, RPMN predstavovala 70,38 % ročne. Dňa 23.12.2011 v priestoroch žalovaného spísala aj dodatok k zmluve o spotrebiteľskom úvere spolu so zmluvou o zabezpečení splátok úveru. Má za to, že vzťahy založené na základe zmlúv o spotrebiteľskom úvere sú nekorektné, v rozpore s dobrými mravmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi a nepožívajú právnu ochranu, preto žiada, aby súd vyslovil neplatnosť uvedených zmlúv. Neplatnosti sa dovoláva z dôvodu neúmerne vysokej ročnej úrokovej sadzby, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle Občianskeho zákonníka. V rozpore s dobrými mravmi sú aj administratívne poplatky uvedené v zmluve a tieto plnenia podľa názoru žalobkyne môžu byť považované za plnenia prijaté z nepoctivých zdrojov. Mala za to, že odplata požadovaná odporcom výrazne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Poukázala na to, že v tomto prípade úroky predstavujú 23,57%, čo o viac ako
100% prevyšuje úroky požadované v bankách. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom konaní vystupuje navrhovateľka ako spotrebiteľ, nepožíva v danej oblasti právne ani odborné vedomie o jednotlivých náležitostiach zmluvy. Jedná sa o formulárové zmluvy, ktoré sú koncipované a vypracované len jednou stranou a zneužívajú tak tieseň a núdzu spotrebiteľa, nakoľko ten nemá inú možnosť ako si obstarať finančné prostriedky a podpísať vopred stanovené podmienky, ktoré sú pre spotrebiteľa výrazne nevýhodné a nepomerne zaťažujú len jednu stranu. Za absolútne neplatné považuje predmetné zmluvy aj z dôvodu, že súčasťou uzatvorenia týchto zmlúv boli uzatvorené takisto na formulárovom tlačive zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Na základe týchto ju odporca zaviazal, že mu má uhradiť v prípade zmluvy č. XXXXXXXXX sumu 257,50 eur a v prípade zmluvy XXXXXXXXX sumu 442,90 eur ako odplatu za prevzatie peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátok predmetných úverov. Táto odplata predstavuje viac ako 50% poskytnutého úveru. Z uvedeného vyplýva, že naplnenie účelu a cieľa zákona je možné dosiahnuť len vyhlásením zmluvy ako celku za neplatnú. Navrhovateľka v návrhu poukázala na rozhodnutia súdov SR.
Dňa 2.7.2014 navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne podala návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa obchodnej praktiky a to zasielania výziev žalobkyni, podľa ktorých má platiť pod hrozbou vymáhania celej čiastky a jej nákladov alebo telefonických a sms výziev na okamžitú úhradu dlhu až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Okresný súd Košice II návrh na nariadenie predbežného opatrenia zmietol. Na odvolanie navrhovateľky, Krajský súd v Košiciach uznesenie Okresného súdu Košice II potvrdil.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu v podstatnom uviedol, že bez ohľadu na to, že navrhovateľka je v pozícii spotrebiteľa, nesplnila podmienku ust. § 80 písm. c) O.s.p. a pre predčasnosť podania žaloby preto naliehavý právny záujem absentuje, nakoľko akékoľvek rozhodnutie súdu nemôže zbaviť navrhovateľku povinnosti splatiť istinu v prospech odporcu a právnu neistotu by navrhovateľka mohla mať len v situácii, ak by zaplatila aspoň istinu poskytnutého úveru a či ďalej má alebo nemá nejaký dlh voči odporcovi. Uviedol, že odporca pri uzatváraní zmlúv vychádza z predpokladu pravdivosti informácií poskytnutých zákazníkom o jeho príjme vo vlastnoručne podpísanej zákazníckej karte, z ktorých odporca dokáže posúdiť možnosť poskytnutia úveru. Pri podpise zmluvy navrhovateľka nebola v tiesni, mala jasnú predstavu o tom, aké finančné zaťaženie na seba berie a v akej je finančnej situácii. Zmluvy o úvere uzatvorila dobrovoľne, bez akéhokoľvek nátlaku a vedomá ich podmienok. Rovnako bolo aj slobodné rozhodnutie navrhovateľky uzatvoriť zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorú vôbec nemusela uzavrieť. Navrhovateľka zároveň namieta primeranosť odplaty za úver. Podľa názoru odporcu nemožno úrokovú sadzbu vo výške 23,57% ročne pri krátkodobých úveroch (60 týždňov) považovať za rozpornú so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom banky poskytujú úvery aj za vyššie úrokové sadzby a aj súdna prax považuje úroky vo výške 25% p.a. za primerané (rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co 67/2008). Úroková sadzba odporcu neprevyšuje a ani neprevyšovala úrokové sadzby požadované na finančnom trhu v obdobných prípadoch, o čom navrhovateľka ani nepredložila jediný dôkaz. Pokiaľ ide o administratívny poplatok odporca uviedol, že spolu s úrokom sú zákazníci povinní zaplatiť odporcovi aj paušálny administratívny poplatok, ktorý môže odporca účtovať, keďže žiaden zákon to nezakazuje a poplatky sú prípustné tiež v zmysle ust. § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z. z. (pozn. účinného v čase uzatvorenia zmluvy) a čl. 3 písm. g) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady č. 87/102/ EHS. Administratívny poplatok je paušálnym jednorazovým poplatkom a jeho splácanie sa realizuje v splátkach spolu so splácaním úroku z dôvodu zníženia jednorazovej záťaže pre zákazníka. Poplatok bol riadne dojednaný v zmluve o úvere a slúži len na pokrytie administratívnych nákladov (správu a riadenie spotrebiteľského úveru), vzniknutých v súvislosti s uzavretou zmluvou o úvere počas jej platnosti a je jediným poplatkom, ktorý má zákazník podľa zmluvy uhradiť. Celkové náklady navrhovateľky v zmluve o úvere spočívajú v úhrade úroku a administratívneho poplatku, pričom ich rozlíšenie slúži výhradne na odlíšenie ich použitia zo strany odporcu a nie ako súčasť na vyčlenenie samostatných nárokov navrhovateľky, pretože úrok a administratívny poplatok tvoria jednu a nedeliteľnú cenu. Odporca teda poskytuje navrhovateľke svoju službu - spotrebiteľský úver za konkrétnu cenu, ktorú rozložil na dve položky (úver a administratívny poplatok), pričom takéto rozčlenenie nemá žiaden vplyv na výšku RPMN. Pokiaľ ide o RPMN uviedol, že RPMN je percentuálne vyjadrenie toho, aký je úver pre spotrebiteľa nákladný a vychádza pritom zo všetkých nákladov, ktoré zákazník okrem istiny musí veriteľovi zaplatiť. Ide o iný údaj ako úroková sadzba a tieto dva údaje nemožno zamieňať. K zmluve o zabezpečení splátok
úveru odporca uviedol, že na jej základe poskytuje zákazníkom službu, na základe ktorej zákazník spláca splátky úveru priamo vo svojej domácnosti (doplnková služba). Zmluva o zabezpečení splátok úveru je akcesorickej povahy k zmluve o úvere, no nie je podmienkou získania úveru, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že niektorí zákazníci sa pre doplnkovú službu rozhodli, iní nie. Na základe uvedeného má odporca za to, že zmluva o úvere aj zmluva o zabezpečení splátok úveru sú platné a preto navrhol návrh zamietnuť.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, prednesmi právnych zástupcov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to zmluvami o spotrebiteľskom úvere, zmluvami o zabezpečení splátok úveru, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, stanoviskom SOI a Ministerstva financií SR a zistil tento skutkový stav.
Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16.10.2011 poskytol odporca navrhovateľke spotrebiteľský úver vo výške 500 eur s úrokovou sadzbou 23,57%, pričom administratívny poplatok činil 100,50 eur. Celkové náklady predstavujú RPMN vo výške 70,38%. Predmetný úver mala navrhovateľka splácať v 60-tich týždňových splátkach po 11,21 eur. Úver bol poskytnutý v hotovostnom režime, teda pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom podpisom zmluvy navrhovateľka potvrdila prevzatie celej čiastky úveru v hotovosti. V ten istý deň uzatvorila navrhovateľka s odporcom zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa odporca (poskytovateľ) zaviazal za odmenu poskytovať zákazníkovi (navrhovateľke) pravidelnú službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na splátky úveru v mieste trvalého pobytu zákazníka (alebo na inom dohodnutom mieste) a navrhovateľka sa zaviazala za poskytnuté služby zaplatiť odporcovi celkovú odmenu vo výške 257,50 eur. Túto sumu sa navrhovateľka zaviazala splácať v pravidelných týždňových splátkach vo výške 4,29 eur (poslednú splátku vo výške 4,39 eur), počas doby splácania úveru so splatnosťou pri prevzatí splátky spotrebiteľského úveru.
Dňa 23.12.2011 uzatvorila navrhovateľka s odporcom ďalšiu zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej odporca poskytol navrhovateľke spotrebiteľský úver vo výške 860 eur s úrokovou sadzbou 23,57%, pričom administratívny poplatok činil 172,86 eur. Celkové náklady predstavujú RPMN vo výške 70,38%. Predmetný úver mala navrhovateľka splácať v 60-tich týždňových splátkach po 19,28 eur. Úver bol poskytnutý v hotovostnom režime, teda pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom podpisom zmluvy navrhovateľka potvrdila prevzatie celej čiastky úveru v hotovosti. V ten istý deň uzatvorila navrhovateľka s odporcom zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa odporca (poskytovateľ) zaviazal za odmenu poskytovať zákazníkovi (navrhovateľke) pravidelnú službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na splátky úveru v mieste trvalého pobytu zákazníka (alebo na inom dohodnutom mieste) a navrhovateľka sa zaviazala za poskytnuté služby zaplatiť odporcovi celkovú odmenu vo výške 442,90 eur. Túto sumu sa navrhovateľka zaviazala splácať v pravidelných 60-ich týždňových splátkach vo výške 7,38 eur (posledná splátka vo výške 7,48 eur), počas doby splácania úveru so splatnosťou pri prevzatí splátky spotrebiteľského úveru.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že netvrdí, že si od odporcu nepožičala peniaze, nahnevalo ju však to, že každých 10 dní sa niekto postavil pred dvere jej bytu, preto požiadala dcéru, aby úver splácala. Ona (navrhovateľka) chcela dlžnú sumu splatiť, avšak nemohla, preto volala pána H. z Providentu s tým, že by chcela dlh splatiť a aby jej oznámil, v akej výške by mala splatiť celý dlh, na čo jej povedal, že odporca žiadne úroky neberie, dlh ráta za všetko. Pretože bolo treba skoro ešte raz toľko zaplatiť, nič nevyrovnala. Uviedla, že si je vedomá, že odporcovi musí dlžnú sumu zaplatiť, je však dôchodkyňa a peniaze si požičal preto, že im to finančne nevychádzalo. Uviedla, že zo spol. odporcu jej volali dvakrát denne, chceli dlh vyrovnať s tým, že musí vyrovnať všetko, pričom odporca žiadal ešte raz toľko čo si požičala, 95% alebo 96% úrokov z pôžičky. Na otázky právnej zástupkyne navrhovateľka uviedla, že odporcom predložené zmluvy o úvere už boli odporcom vypísané, nikto sa jej nepýtal, či chce niečo na zmluve zmeniť, príp. doplniť, že nie je možné platiť iným spôsobom ako bolo uvedené a nemala ani možnosť ovplyvniť text zmlúv.
Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že u spotrebiteľa je daný naliehavý právny záujem pokiaľ sa domáha neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy a len meritórne rozhodnutie vo veci je schopné odstrániť spornosť vzťahu medzi účastníkmi. S poukazom na vyjadrenie odporcu, podľa ktorého naliehavý právny záujem by mohla mať navrhovateľka len v prípade, ak by zaplatila aspoň istinu poskytnutého úveru, právna zástupkyňa poukázala na výzvy odporcu, ktoré boli navrhovateľke opakovane zasielané, ktorými ju s okamžitou účinnosťou vyzývajú k úhrade sumy 1.806 eur, pričom navrhovateľka si vzala úvery
v sume 500 eur a 860 eur a z týchto súm bolo takmer 800 eur splatených. Uviedla, že zmluvy o úvere sú spotrebiteľskými zmluvami, kde navrhovateľka nemala možnosť ovplyvniť ich znenie a zmluvné podmienky (RPMN, administratívne poplatky, odplatu, zmluvu o zabezpečení splátok úveru). Navrhovateľka sa ohradzuje voči tvrdeniu, že mala možnosť vybrať si spôsob zabezpečenia splátok úveru, pretože jej tieto zmluvy boli, ako vopred pripravené, spoločne predložené na podpis. Čo sa týka administratívneho poplatku, ktorý je premietnutý do RPMN a odporca si ho v plnej výške nárokuje, aj tento je podmienkou, ktorá je súčasťou zmluvy a je preto potrebné zaoberať sa jej prijateľnosťou či neprijateľnosťou, pričom táto podmienka môže byť v rozpore s dobrými mravmi alebo môže byť neprimerane tvrdá pre spotrebiteľa. Navrhovateľka označila administratívny poplatok za obchádzajúci zákon z dôvodu, že je potrebné prihliadať aj na určitú vlastne väčšiu ľahkomyselnosť toho spotrebiteľa alebo na určitú väčšiu dávku laickosti u spotrebiteľa, ktorý keď je mu prezentovaný nejaký úrok z pôžičky, je to preňho určitým spôsobom zavádzajúce, ak potom s poplatkom RPMN vychádza ešte raz také vysoké plnenie. Uviedla ďalej, že navrhovateľka nemala možnosť podať inú žalobu, ako žalobu o určenie neplatnosti tejto zmluvy, prípadne, že zmluva sa považuje za bezúročnú a bezpoplatkovú, pretože v súčasnosti nemá k dispozícii žalobu na plnenie, ktorú ak by mala bolo by možné relevantne poukazovať na nedostatok naliehavého právneho záujmu. Právna zástupkyňa zároveň navrhla, aby súd alternatívne rozhodol, že uvedené úverové zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov.
Právny zástupca odporcu pred súdom uviedol, že pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, touto určovacou žalobou sa nič nevyrieši. Bez ohľadu na výsledok konania, budú ďalšie konania v tejto veci, preto žaloba mala znieť na plnenie. Uviedol, že úrok a administratívny poplatok spolu vstupujú do výpočtu RPMN, preto sa nemôže ani teoreticky stať žiadne obchádzanie zákona cez administratívny poplatok. RPMN je podstatná náležitosť zmluvy a slúži práve a len spotrebiteľovi, aby si vedel porovnať jednotlivé produkty. Ako vyplýva zo zák. č. 129/2010 Z. z., úrok nie je kľúčová veličina, naopak je to práve RPMN. V súvislosti s predmetom konania poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III US 3725/2013, týkajúci sa poplatkov, v ktorom sa Ústavný súd vyjadruje aj k novele zák. č. 129/2010 Z. z., ktorou boli poplatky u nás zakázané. Administratívny poplatok je jediný poplatok, ktorý odporca vyberá od svojich zákazníkov a zarátava ho do RPMN a tento poplatok počas trvania zmluvného vzťahu nijako nemení (ako ho napr. menia banky). Pokiaľ ide o zmluvu o zabezpečení splátok úveru poukázal na to, že výber splátok doma (pozn. na adrese trvalého pobytu priamo poskytovateľom úveru), ako si to stanovila navrhovateľka, je iná služba ako úver, je to doplnková služba a je dobrovoľná, preto je vyčlenená na samostatnú zmluvu. Zásadný problém teda nie je v tom, či zmluva o zabezpečení splátok úveru je platná alebo neplatná, pretože musí byť platná. Problém je iba v RPMN, čo znamená, že ak by zmluva o zabezpečení splátok bola povinná mala byť započítaná do RPMN, ktorá by bola vyššia ako je uvedené v zmluve a to má jediný následok, bezúročnosť a bezpoplatkovosť, čoho sa navrhovateľka ani nedomáha, nie však neplatnosť zmluvy. Uviedol, že je pravdou, že spotrebiteľa treba chrániť, je v slabšom postavení a pod., ale nie je to nesvojprávny subjekt. Právny zástupca odporcu ďalej uviedol, že je pravdou, že sa jedná o adhézne zmluvy, ktoré nie sú individuálne dojednávané, avšak tieto otázky nesúvisia s týmto konaním a mal za to, že spotrebiteľ buď tento produkt chce alebo nie, toto sú podmienky odporcu, je približne 300 subjektov na finančnom trhu, a navrhovateľka môže kdekoľvek, ak jej produkty odporcu nevyhovujú, ísť niekde inde, avšak i pri takejto konkurencii sa navrhovateľka opakovane vracia priamo k odporcovi. Právny zástupca navrhol návrh zamietnuť predovšetkým z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu na takomto určení.
Zo stanoviska Ministerstva financií SR a Slovenskej obchodnej inšpekcie (č.l. 113, 115) zo dňa 6.10.2011 zhodne vyplynulo, že v súlade s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z., sa náklady na doplnkovú službu (osobné prevzatie peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebného úveru), ktorá sa spotrebiteľovi poskytuje na základe zmluvy o zabezpečení splátok úveru, do výpočtu RPMN nezahŕňajú. Podľa stanoviska SOI, uvedený záver možno odôvodniť tým, že spotrebiteľ má na výber z viacerých možností splácania úveru, pričom uvedená služba (splácanie úveru v mieste trvalého pobytu hotovostným odovzdaním splátky odporcovi, resp. jeho zamestnancovi, pozn.), má charakter doplnkovej služby a uzatvorenie zmluvy o jej využívaní, nie je podmienkou získania spotrebiteľského úveru. Podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. § 40 ods. 3 OZ, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Podľa ust. § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 OZ, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4). Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa ust. § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Podľa ust. § 53 ods. 11 OZ, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Podľa ust. § 1 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere /16.10.2010 a 23.12.2010/), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa (1). Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi (2). Podľa ust. § 2 písm. g) cit. zákona, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Podľa ust. § 9 ods. 1 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a), b) cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. d) cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Podľa ust. § 19 ods. 2 cit. zákona, na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dve zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to dňa 16.10.2011 zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe odporca poskytol úver vo výške 500 eur s 23,57%-ou úrokovou sadzbou, administratívnym poplatkom vo výške 100,50 eur a celkovými nákladmi na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavovali RPMN 70,38% ročne. Predmetný úver mala navrhovateľka splácať v 60-tich týždňových splátkach po 11,21 eur (poslednú splátku vo výške 11,10 eur) a v ten istý deň uzatvorila navrhovateľka s odporcom aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa odporca zaviazal za odmenu poskytovať navrhovateľke pravidelnú službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na splátky úveru v mieste trvalého pobytu navrhovateľky a navrhovateľka sa zaviazala za poskytnuté služby zaplatiť odporcovi celkovú odmenu vo výške 257,50 eur a to v pravidelných týždňových splátkach vo výške 4,29 eur (poslednú splátku vo výške 4,39 eur), počas doby splácania úveru so splatnosťou pri prevzatí splátky spotrebiteľského úveru a dňa 23.12.2011 zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej odporca poskytol navrhovateľke úver vo výške 860 eur s 23,57%-ou úrokovou sadzbou, administratívnym poplatkom vo výške 172,86 eur a celkovými nákladmi na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy, ktoré predstavovali RPMN 70,38% ročne. Predmetný úver mala navrhovateľka splácať v 60-tich týždňových splátkach po 19,28 eur (poslednú splátku vo výške 19,16 eur) a v ten istý deň uzatvorila navrhovateľka s odporcom tiež zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa odporca zaviazal za odmenu poskytovať navrhovateľke pravidelnú službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na splátky úveru v mieste trvalého pobytu navrhovateľky a navrhovateľka sa zaviazala za poskytnuté služby zaplatiť odporcovi celkovú odmenu vo výške 442,90 eur a to v pravidelných týždňových splátkach vo výške 7,38 eur (posledná splátka vo výške 7,48 eur), počas doby splácania úveru so splatnosťou pri prevzatí splátky spotrebiteľského úveru. Zmluvy o zabezpečení splátok úveru boli uzatvorené v súvislosti s poskytnutím úveru na základe zmlúv o spotrebiteľskom úvere, pričom tieto zmluvy boli dojednané prostredníctvom zamestnanca odporcu. Z vyjadrenia právneho zástupcu odporcu vyplynulo, že podpísanie zmluvy o zabezpečení splátok úveru nebolo podmienkou pre uzavretie zmluvy o poskytnutí úveru. Tieto skutočnosti neboli rozporované ani samotnou navrhovateľkou, preto ich súd považoval za nesporné. Ako vyplýva z návrhu na začatie konania, navrhovateľka sa domáhala určenia neplatnosti úverových zmlúv a zmlúv o zabezpečení splátok úveru z viacerých dôvodov, a to z dôvodu, že vzťahy založené na základe zmlúv o spotrebiteľskom úvere sú nekorektné, v rozpore s dobrými mravmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi a nepožívajú právnu ochranu, ako aj z dôvodu neúmerne vysokej ročnej úrokovej sadzby, že v rozpore s dobrými mravmi sú aj administratívne poplatky uvedené v zmluve s tým, že odplata požadovaná odporcom výrazne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu, že úroky predstavujú 23,57%, čo o viac ako 100% prevyšuje úroky požadované v bankách a že odplata za prevzatie peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátok úverov podľa zmlúv o zabezpečení splátok úveru predstavuje viac ako 50 % poskytnutého úveru. Návrh podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. je vylúčený tam, kde je možné domáhať sa svojich práv žalobou na plnenie. V danom prípade navrhovateľka netvrdila a z dôkazov ani nevyplynulo, žeby odporca od nej vymáhal doposiaľ nezaplatenú sumu istiny úveru s príslušenstvom, prípadne ďalšie nároky vyplývajúce zo zmluvných dojednaní. Súd v danom prípade dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti oboch, resp. štyroch zmlúv nie je daný, nakoľko stav právnej neistoty zo strany navrhovateľky neexistuje.
Navrhovateľka uzatvorila dve zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré majú všetky náležitosti podľa ust. § 9 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinných v čase uzatvorenia predmetných zmlúv, pričom o výške celkových nákladov na úver bola poučená podľa ust. § 4 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z.. Výška celkovej odplaty za úvery formou RPMN bola stanovená na 70,38%, ktorá aj zodpovedala celkovým nákladom na úver. Podľa prehľadu maximálnych výšok odplaty za poskytnutie úveru vypočítaných zo súhrnných údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úverov veriteľmi za obdobie 1. štvrťroka 2008 až 1. štvrťroka 2010, výška RPMN pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých do 1.500 eur so splatnosťou od 1 do 5 rokov, predstavovala 76% až po 112,52%. Konkrétne za 1. štvrťrok 2010 bola výška RPMN 76%. Ak bola v predmetných zmluvách výška RPMN 70,38%, nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľka si musela zároveň byť vedomá toho, že finančné prostriedky jej budú požičané s 23,57%-ným úrokom ročne (v prípade oboch úverov), čo akceptovala a rovnako jej bola známa výška administratívneho poplatku vo výške, z prvej úverovej zmluvy 100,25 eur a v prípade druhej úverovej zmluvy 172,86 eur. Bolo jej teda známe, za akých podmienok a v koľkých mesačných splátkach a v akej výške má dlh splatiť. Súd dospel k záveru, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahujú žiadne ustanovenia, ktoré by boli objektívne spôsobilé poškodiť ju ako spotrebiteľa. Nebolo v rozpore so zákonom uplatňovať poplatok za poskytnutie úveru, poplatok je riadne započítaný do celkových nákladov na úver a jeho výška je spotrebiteľovi vopred známa. Výška úrokov z omeškania pre nezabezpečený úver v takejto výške je obvyklá v danom mieste a čase, účtovaná u nebankových spoločností a bánk za obdobné úvery a patrí do primeranej a zrozumiteľne stanovenej ceny plnenia. Navrhovateľke je teda výška plnenia známa a teda z vyššie uvedených dôvodov nemá daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetných zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ ide o zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 16.10.2010 a dňa 23.12.2010, na určenie ich neplatnosti tiež nie je daný naliehavý právny záujem. Navrhovateľka si nesporne objednala u odporcu službu spočívajúcu v tom, že zamestnanec odporcu, priamo v jej domácnosti, vyzdvihne splátku úveru, za čo je navrhovateľka povinná platiť dohodnutú odplatu. Navrhovateľka ani netvrdila, že túto zmluvu nepodpísala, že si túto službu neobjednala a nevyužívala ju. Uviedla len, že „nahnevalo ma to, že každých 10 dní sa niekto postavil pred dvere môjho bytu, preto požiadala dcéru, aby úver splácala“. Nebolo preukázané, že podmienkou poskytnutia úveru bolo podpísanie zmluvy o zabezpečení splátok úveru, navrhovateľka si nemusela túto službu objednať, pretože spôsob splácania úveru nie je na úverovej zmluve a úverových podmienkach žiadnym spôsobom predpísaný. Bolo na voľbe navrhovateľky, akým spôsobom bude úver splácať a nepochybne, ak chcela tento úver splácať napr. bankovým prevodom, mohla postupovať touto cestou bez toho, aby jej bol odopretý úver zo strany odporcu. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že nezapočítanie nákladov na zabezpečenie úveru do RPMN, je v súlade s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o ochrane spotrebiteľa, preto súd v tomto prípade nezistil porušenie práv spotrebiteľa (poukazujúc na citované ust. § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch). Ide o doplnkovú službu k zmluve o úvere, ktorá s hlavnou zmluvou nie je žiadnym spôsobom spojená. Taktiež v danom prípade, cenu za poskytnuté doplnkové služby považoval súd za primeranú s ohľadom na sadzby účtované kuriérskymi službami, poštovými poplatkami za dovoz tovaru, teda cena plnenia nie je neprimeraná. Na to, aby sa navrhovateľka mohla úspešne domáhať určovacou žalobou svojich práv (o neplatnosť zmlúv o spotrebiteľskom úvere a zmlúv o zabezpečení splátok úveru) musí v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. preukázať naliehavý právny záujem. Navrhovateľka naliehavý právny záujem zdôvodnila v podstate tým, že uzatvorené zmluvy sú nekorektné, odporujúce dobrým mravom a nepožívajú právnu ochranu, že vyriešením sporu sa zabezpečí jej právna istota v akej výške existuje jej dlh voči odporcovi, čo predpokladá úspech v konaní. Navrhovateľka nepreukázala v konaní úhradu akejkoľvek čiastky úveru (jedine jej právna zástupkyňa tvrdila, že z úveru bolo navrhovateľkou uhradených cca 800 eur, zatiaľ čo navrhovateľka uviedla, že „nevyrovnala som nič, pretože bolo treba ešte raz toľko splatiť“), preto v tejto súvislosti súd poukazuje na laxný prístup navrhovateľky k jej úverovému prípadu, ktorá ani sama nevedela uviesť a ani neuviedla (a to ani v návrhu) v akej časti úver splatila. Vzhľadom na to, že súd by mal možnosť posudzovať prípadné neprijateľné zmluvné podmienky (príp. neplatnosť zmluvy o sprostredkovateľskom úvere) len v prípade nesplnenia záväzku zo strany navrhovateľky a zároveň podania žaloby zo strany odporcu na plnenie, súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nebol dôvodný pre absenciu naliehavého právneho záujmu na určenie neplatnosti zmlúv a preto ho v celom rozsahu zamietol. Na pojednávaní konanom dňa 19.3.2015 právna zástupkyňa zároveň žiadala o pripustenie zmeny petitu návrhu tak, aby súd k pôvodnému petitu pripusti alternatívny petit v znení: „alternatívne súd určuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16.10.2011 a zmluva o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa 23.11.2011, ako aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, sú bez bezúročné a bez poplatku.“. Podľa ust. § 95 ods. 1 veta prvá O.s.p., navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania.
Podľa ust. § 95 ods. 2 veta prvá O.s.p., Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. V danom prípade mal súd za to, že výsledky doterajšieho konania nemôžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu z dôvodov už uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia, keďže bolo preukázané, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere spĺňajú všetky zákonom predpísané náležitosti (§ 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. a, b, d, zák. č. 129/2010 Z. z.). O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., t.j. podľa zásady úspešnosti v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 11ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.
Podľa ust. § 13 ods. 3 cit. vyhlášky, pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.
Podľa § 14 ods. 1 písm. a), b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej.
Podľa § 15 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, b) na náhradu za stratu času (§ 17).
Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.
Podľa ust. § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Podľa vyššie uvedených ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. súd pri určovaní základnej sadzby tarifnej odmeny právneho zástupcu navrhovateľa vychádzal z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou, ktorú majú všetky štyri určovacie výroky rovnakú, čo v každom jednom prípade predstavuje podľa § 11 ods. 1 písm. a) sumu 61,85 (1/13 výpočtového základu), ktorá sumy sa podľa § 13 ods. 3 vyhlášky zvyšuje o jednu tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny za každú ďalšiu spojenú vec (určenie neplatnosti ostatných troch zmlúv, ktoré mohli byť predmetom samostatného konania), pri ktorej základná sadzba tarifnej odmeny tiež predstavuje 1/13 výpočtového základu. Celková hodnota úkonu právnej služby tak predstavuje sumu 123,71 eur (61,85 eur + 3 x 20,62 eur). Súd priznal právnemu zástupcovi odporcu náhradu trov za 3 úkony právnej služby á 123,71 eur (prevzatie a príprava pojednávania, písomné podanie vo veci samej zo dňa 28.6.2014, účasť na pojednávaní dňa 19.3.2015) + 2x režijný paušál á 8,04 eur a 1x režijný paušál á 8,39 eur.
Súd priznal právnemu zástupcovi odporcu v zmysle § 15 a § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a § 7 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách aj náhradu cestovného vo výške 244,54 eur (suma za jednu cestu z Bratislavy do Košíc a späť dňa 19.3.2015) a v zmysle § 17 vyhl. č. 655/2004 Z. z. náhradu
za stratu času vo výške 279,60 eur (suma za 20 začatých polhodín á 13,98 eur za čas strávený cestou z Bratislavy do Košíc a späť dňa 19.3.2015).
Trovy právneho zastúpenia spolu bez DPH činia 1.103,69 eur (3x 123,71 eur = 371,13 eur + RP 24,47 eur + 279,60 eur + 244,54 eur = 1.103,69 eur bez DPH), avšak vzhľadom na to, že právny, ako platiteľ DPH si uplatnil trovy právneho zastúpenia spolu s DPH v sume 1.054,78 eur priznal mu súd trovy v ním vyčíslenej výške.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle § 204 ods. 1 O.s.p. na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.