Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-97-2013.pdf
PDF · 127.41 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/97/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice samosudcom JUDr. Milenou Jakubíkovou v trestnej veci obžalovaného P. T. pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona v štádiu pokusu na hlavnom pojednávaní dňa 19.03.2015 takto
rozhodol:
Podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku súd obžalovaného P. T., narodeného XX.XX.XXXX v T., trvale bytom Q. č. XXX/XX, T. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Levice č.1Pv 744/11 zo dňa 20.06.2013 pre skutok kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona na skutkovom základe, že
dňa 20.10.2008 v Šahách uzavrel dohodu o pôžičke medzi ním ako veriteľom a dlžníkom R. F., bytom T. XX, T., na základe dohody predložil dlžníkovi zmluvu o pôžičke a výdavkový pokladničný doklad, v ktorých pri podpisovaní stranami nebola uvedená výška požičanej a vyplatenej sumy, tieto doklady dlžník aj bez týchto údajov podpísal, obvinený vyplatil dlžníkovi dohodnutú sumu vo výške 50.000,-Sk, ktorú mu dlžník postupne splatil, avšak následne do zmluvy o pôžičke a výdavkového pokladničného dokladu obvinený dopísal výšku požičanej a vyplatenej sumy 300.000,-Sk (9.958,17 eur), ktorej vrátenie žiada od poškodeného R. F. a to prostredníctvom súdneho exekútora J. R., Exekútorského úradu F., ktorý vydal upovedomenie o začatí exekúcie EX 1884/2011-2 dňa 31.08.2011 na základe poverenia Okresného súdu v Leviciach pod č. 5402 083245 zo dňa 26.06.2011
o s l o b o d z u j e
nakoľko nebolo preukázané, že skutok sa stal.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Leviciach podal na obž. P. T. obžalobu pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 , odsek 2 Trestného zákona v štádiu pokusu.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania, nakoľko na hlavnom pojednávaní využil svoje práva a nevypovedal, výsluchom svedka - poškodeného R. F., svedkov H. Y., H. W., N. X., Q. X., J. F., W. W., listinných dôkazov, správ, charakteristík, odpisu RT a ďalšieho na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu . Po vyhodnotení dokazovania súd dospel ku skutkovým a právnym záverom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný P. T. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a vo veci nevypovedal. Súd v zmysle ust. § 258 ods. 4 Tr. Poriadku prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania , kde uviedol, že R. F. prišiel za ním do obchodu s tým, že by potreboval peniaze. Navštívil ho viackrát, nakoniec mu požičal sumu 300.000,-Sk o čom spísali zmluvu. Peniaze mu vyplatil, avšak on mu ich nevrátil. V zmluve o
pôžičke boli vypísané osobné údaje, požičaná suma, dátum. Zmluvu a pokladničný doklad vypisoval on. F. bol sám overiť jeho podpis na zmluve. Zmluvu si F. prečítal a nemal k nej pripomienky. Keď mu ukázal overenú zmluvu, peniaze mu požičal vo výške 300.000,-Sk bez úroku. Následne sa viackrát stretli a pripomínal mu, že mu peniaze nevrátil. R. F. mu sľúbil, že si zoberie pôžičku a peniaze vráti. Pri spisovaní zmluvy a požičaní peňazí nebol nikto prítomný okrem neho a F.. Peniaze, ktoré požičal mal nasporené doma, doklad o pôvode peňazí nemal. F. mu sľúbil, že peniaze vráti, keď mu odsúhlasia pôžičku v banke, avšak F. povedal, že mu môže pôžičku vrátiť aj po častiach. Nič mu však nevrátil. R. F. bol za ním viackrát aj s H. Y., navrhli mu, že mu dajú auto namiesto finančných prostriedkov , ktoré mu mal F. vrátiť. Nepamätal sa, či pred Y. povedal, koľko mu F. dlhuje peňazí.
Vo výpovedi pri konfrontácii s poškodeným R. F., ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že v zmluve o pôžičke boli vyplnené údaje meno, priezvisko, dátum narodenia poškodeného, suma 300.000,-Sk. Aj na pokladničnom doklade boli vyplnené kontaktné údaje o poškodenom a suma 300.000,-Sk a poškodenému poskytol 300.000,-Sk. Niekoľkokrát za ním boli v obchode F. , alebo F. so Y., ale určite im nepovedal, že namiesto 50.000,-Sk napísal 300.000,-Sk. Poškodený mu z pôžičky nič neuhradil. Údaje o poškodenom do zmluvy napísal z občianskeho preukazu poškodeného.
Svedok - poškodený R. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným ho zoznámil Q. X., ktorý mu navrhol pomoc, pri vybavení pôžičky peňazí od obžalovaného. Chcel kúpiť motorové vozidlo od H. W., ktoré už v tom čase užíval a dohodli sa s W., že mu ho vyplatí, keď bude mať peniaze. Q. X. sa mu ponúkol, že mu pomôže vybaviť pôžičku od obžalovaného a vedel, že potrebuje požičať 50.000. Keď prišiel za obžalovaným do obchodu pre peniaze, tento mu dal Zmluvu o pôžičke, na ktorej mal dať overiť svoj podpis. Bol z toho prekvapený, lebo sa na žiadnej zmluve nedohodli, ale obžalovaný mu povedal, že potrebuje požičanie peňazí vykázať v účtovníctve. V Zmluve o pôžičke neboli uvedené žiadne údaje o ňom, ani o obžalovanom a nebola v nej uvedená ani suma. Zmluvu si vôbec neprečítal, nevedel čo v nej bolo uvedené a pre neho bolo dôležité na čom sa dohodli s obžalovaným, že mu požičia 50.000,-Sk. Zmluvu napriek tomu podpísal a podpis na nej išiel dať overiť na Matriku v Šahách, pričom matrikárka mu ju bez vypísaných údajov overila. Obžalovaný mu dal len jedno vyhotovenie zmluvy. Na Matriku išiel z obchodu obžalovaného a po overení podpisu sa vrátil späť, obžalovaný mu vyplatil sumu 50.000,-Sk a on mu podpísal príjmový doklad, ktorý obžalovaný potreboval k Zmluve o pôžičke, avšak aj tento doklad bol prázdny bez údajov . Obžalovanému veril, že doklady potrebuje len pre účely účtovníctva a preto ich prázdne podpísal. Nepamätal sa, čo niekoho stretol, keď išiel z matriky za obžalovaným. Pri odovzdaní peňazí a podpisovaní zmluvy a pokladničného dokladu boli prítomní len on a obžalovaný. Požičané finančné prostriedky vyplatil H. W., s ktorým kúpnu zmluvu o predaji a kúpe motorového vozidla nespísali, uzavreli len ústnu zmluvu a motorové vozidlo ani neprepísal na seba. Pôžičku obžalovanému vrátil po častiach v rôznych sumách v priebehu roku 2009, pričom ani pri tomto nebol nikto prítomný. Tieto sumy si písal na lístok, ktorý už nemá a nemá iný doklad o vrátení peňazí. Bol prekvapený, keď prevzal na pošte papiere, z ktorých vyplývalo, že mu T. požičal 300.000,-Sk. Išiel za ním, avšak obžalovaný ho ignoroval a povedal, že mu nevie dokázať, koľko mu požičal. Dohodol sa so Y., že pôjdu spolu za obžalovaným, aby im povedal, ako to budú riešiť a keď sa obžalovaného spýtali, prečo do zmluvy uviedol inú sumu, vyhováral sa na advokátov zo Zvolena, ktorí to mali riešiť a povedal im, že ak mu zaplatí sumu asi vo výške pôžičky, akoby úroky z požičanej sumy, tak to stiahne. Y. si obžalovaného nahrával na diktafón, avšak ho na to neupozornili, lebo by sa nepriznal. Myslel si, že obžalovaný všetko stiahne, avšak neskôr zistil, že má zablokovaný účet v Stavebnej sporiteľni a podal na obžalovaného trestné oznámenie. Na výzvy Rozhodcovského súdu nereagoval, pretože si myslel, že obžalovaný po tom, ako bol za ním so Y., žalobu stiahne.
Svedok H. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je kamarátom poškodeného R. F., ktorý prišiel za ním a povedal mu, že dostal list, podľa ktorého dlhuje T. peniaze, ale to nie je pravda a ukázal mu list od exekútora a súdu, v ktorom bolo napísané, že T. dlhuje sumu vyše 10.000,-eur a úroky. F. ho požiadal, aby zavolal T. kvôli stretnutiu, kde by sa im priznal, že to tak nebolo. On vedel, že obžalovaný T. požičal F. 50.000,-Sk, pretože ich predtým žiadal od neho a s poškodeným sa stretli na káve hneď ako si F. peniaze od T. požičal, kde oznámil akú sumu si požičal a videl aj zmluvu o pôžičke, ktorá bola bez údajov a bol na nej len overený podpis. Poškodený mu povedal aj to, že peniaze po častiach T. vrátil, avšak to nevidel. Potom ako prišli F. papiere sa dohodli na stretnutí s obžalovaným pri cukrárni, kde sa ho pýtali prečo je na papieroch od exekútora uvedená suma, ktorá nie je pravdivá. Obžalovaný sa im priznal, že F. nepožičal takú sumu, ale tak to bežne robia s právnikom, takto klamú ľudí a priznal, že F. požičal 50.000,-
Sk. Rozhovor si nahral na diktafón, ktorý po týždni prehral na CD nosič a jedno vyhotovenie odovzdal polícii. O nahrávání rozhovoru vedel F. a povedal to aj W.. Nepamätal sa, či obžalovaný hovoril o úrokoch a ako sa vyjadril k výzve od rozhodcovského súdu. Videl aj zmluvu, ktorú poškodený F. uzatvoril s obžalovaným ešte predtým, ako ju išiel F. overiť na Mestský úrad Šahy a táto bola prázdna bez údajov. Na zmluve bol overený len F. podpis. F. mu ju ukázal asi v cukrárni, kde sa zastavil.
K rozporu vo výpovedi na hlavnom pojednávaní, kde uviedol, že v Zmluve neboli uvedené žiadne údaje a v prípravnom konaní, ktorej časť bola prečítaná, kde uviedol, že v Zmluve boli vyplnené údaje R. F. svedok uviedol, že sa pridržiava výpovede z prípravného konania.
Svedok H. W., kamarát poškodeného na hlavnom pojednávaní uviedol, že v roku 2008 predal R. F. motorové vozidlo Ford Escort za 50.000,-Sk, za ktoré mu hneď nezaplatil, ale sa dohodli, že mu zaplatí, keď bude mať peniaze. Keďže on však potom potreboval peniaze, vyzval F., aby si ich zabezpečil. Poškodený F. mu povedal, že si vybaví peniaze od T.. On nebol prítomný pri požičaní peňazí, nevedel koľko mu T. požičal, ale F. mu zaplatil 50.000,-Sk. Motorové vozidlo nebolo prepísané na F., ale až na ďalšieho nového majiteľa. Zmluvu uzatvorenú medzi obžalovaným a F. nevidel, len F. mu povedal, že obžalovaný do Zmluvy napísal väčšiu sumu ako mu v skutočnosti požičal. F. sa pred ním vyjadril, že musí zobrať obžalovanému splátky pôžičky. O rozhovore medzi Y., F. a obžalovaným sa dozvedel až keď sa začalo trestné stíhanie. D. uviedol, že poškodený mu povedal , že mu obžalovaný požičal 50.000,-Sk.
K rozporu vo výpovedi na hlavnom pojednávaní, kde uviedol, že F. mu povedal, že si od obžalovaného požičal 50.000,-Sk a v prípravnom konaní, kde uviedol, že nevedel, koľko obžalovaný F. požičal, svedok uviedol, že sa pridržiava výpovede z hlavného pojednávania.
Svedkyňa N. X. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje ako matrikárka na Mestskom úrade Šahy a poškodenému R. F. overovala podpis na nejakej zmluve. Na podrobnosti si už nepamätala. Overovala len podpis, obsah zmluvy neskúmala., ona zodpovedá len za podpis a údaj o tom, čo overuje zapíše do overovacej knihy. Nepamätala si, či zmluva, na ktorej overovala podpis bola písaná rukou alebo to bolo tlačivo a či boli na nej vyplnené údaje.
K rozporu s výpoveďou v prípravnom konaní, ktorá bola prečítaná, kde uviedla, že na Zmluve určite boli vyplnené údaje veriteľa a dlžníka a výpoveďou na hlavnom pojednávaní, svedkyňa uviedla, že sa pridržiava toho čo uviedla v prípravnom konaní. Obsah zmluvy neskúmala, ale museli v nej byť uvedené údaje osoby, ktorej podpis overuje, pretože bez nich by žiadny podpis neoverila. Nepamätala sa či v zmluve boli údaje obžalovaného.
Svedok Q. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s poškodeným sú kamaráti a tento ho vyhľadal s tým, že či nepozná niekoho, kto by mu požičal 50.000,-Sk. On vyhľadal obžalovaného, ktorý je tiež jeho kamarát a spýtal sa, či by vedel požičať kamarátovi 50.000,-Sk, načo mu obžalovaný povedal, aby ho za ním poslal, že sa dohodnú. Konkrétne podmienky zmluvy nevybavoval. Následne mu obaja potvrdili, že k požičaniu peňazí došlo a T. mu povedal, že požičal 50.000,-Sk. F. mu potom povedal, že obžalovaný mu dal podpísať papier o pôžičke peňazí, ale nebola tam uvedená suma. Papier videl aj on, lebo sa s F. stretával každý deň, ale nepamätá sa či v zmluve boli vypísané údaje rukou, alebou počítačom. Doklad videl potom, ako boli peniaze vyplatené poškodenému, ktorý mu ho ukazoval, keď sa stretli v meste, asi potom, ako bol poškodený podpísať papiere na matrike. Videl, že tam nebola uvedená suma Pri vyplatení peňazí nebol prítomný a nemal vedomosť o tom, či poškodený peniaze vrátil.
K rozporom vo výpovedi na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní, kde uviedol, že ho kontaktoval R. F., že mu dal P. T. overovať nejaký papier o dlžobe a bolo to pár mesiacov po tom, ako si R. F. požičal peniaze, išiel za F. pred mestský úrad v T., kde mu ukázal overený papier a všimol si, že tam nebola uvedená požičaná suma, mená tam boli vypísané, nevie či aj P., ale R. bolo a povedal poškodenému, že je somár, keď dáva overovať papier, kde nie je uvedená suma taktiež k rozporu, keď v prípravnom konaní uviedol, že sa dozvedel od ženy, že R. splácal pôžičku, svedok uviedol, že sa pridržiava výpovede z prípravného konania.
Ďalej uviedol, že o tom, že v Zmluve o pôžičke bola uvedená suma 300.000,-Sk sa dozvedel až potom, keď už bol vo výkone trestu a s obžalovaným sa o tom už nerozprával.
Svedok W. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa asi pred 2 alebo 3 rokmi stretol s poškodeným R. F., ktorý mu povedal, že si požičal od P. T. peniaze a má s ním nejaké problémy. Sumu, ktorú si mal požičať nepovedal. Pri požičaní peňazí poškodenému F. nebol prítomný. Svedok následne opísal svoje skúsenosti pri požičaní finančných prostriedkov od obžalovaného.
Svedok J. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že asi pred 3 rokmi sa mu R. F. posťažoval, že má problémy s obžalovaným, ktorý mu mal požičať 50.000,-Sk a žiadal vrátiť vyššiu sumu. Podrobnejšie skutočnosti o pôžičke mu nehovoril. Svedok opísal svoje skúsenosti s obžalovaným , keď si asi pred 6 rokmi požičal od neho 400,-eur a za to mu dal do zálohy domáce kino, plynovú pištoľ, ľadostroj, registračnú pokladňu, koženú sedačku. Obžalovaný mu dal podpísať nejaký papier, ktorý si on poriadne neprečítal, len obžalovaný mu povedal, že podpisuje doklad o pôžičke peňazí a následne mu prišli papiere z arbitrážneho súdu, že dlhuje T. 1200,-eur, voči čomu sa odvolal, že to nie je pravda, nakoľko mu dal za pôžičku do zálohy rôzne veci. Požadované peniaze obžalovanému nezaplatil.
Súd vykonal dokazovanie aj listinnými dôkazmi a to najmä:
- Zmluvou o pôžičke zo dňa 20.10.2008, uzatvorenou medzi veriteľom P. T. a dlžníkom R. F., - výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 20.10.2008 vystaveným P. T., - pokusom o zmier pred podaním žaloby na súd zo dňa 03.04.2009 adresovaným R. F., ktorý zaslal právny zástupca P. T., - Žalobou o zaplatenie 11.070,05 eur s prísl., ktorú podal P. T. ako žalobca proti R. F. ako žalovanému na Rozhodcovský súd Komory arbitrov Bratislava zo dňa 25.6.2010, - Výzvou Rozhodcovského súdu Komory arbitrov zo dňa 6.7.2010 adresovanou R. F., - Rozhodcovským rozsudkom č.k. 94/2010/KA zo dňa 29.10.2010 Rozhodcovského súdu Komory arbitrov ako stáleho rozhocovského súdu zriadeného spoločnosťou Komora arbitrov s.r.o. Bratislava, - Upovedomením o začatí exekúcie č.EX 1884/2011 zo dňa 31.8.2011 vydaným súdnym exekútorom Mgr. Martinom Petruškom , EÚ Humenné, ktorým bolo začaté exekučné konanie v prospech oprávneného P. T. v neprospech povinného R. F., - Námietkami povinného R. F. proti Upovedomeniu o začatí exekúcie a žiadosť o odklad exekúcie č. EX 1884/2011 zo dňa 11.10.2011, - Výpisom z osvedčovacej knihy Matričného úradu Mesta T., v ktorej bol pod por. č. XXXX zo dňa 20.10.2008 overený podpis R. F. na zmluve o pôžičke, -uznesením Okresného súdu Levice č.k. 12Er 770/2011 -61 zo dňa 14.8.2012, ktorým bol povolený odklad exekúcie vo veci oprávneného P. T. proti povinnému R. F., - listinami J. F. , adresovanými exekútorovi, - Podstatným obsahom spisu Okresného súdu Levice č. 12Er 770/2011 EX 1884/2011
Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie dostupnými dôkazmi a všetky dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 odsek 12 Trestného poriadku a dospel k záveru uvedenému vo výroku tohto rozsudku .
V rámci dokazovania stoja proti sebe dve verzie výpovedí osôb prítomných pri skutku a to obžalovaného /v rámci prípravného konania/ na jednej strane a poškodeného na strane druhej, ktoré sú však diametrálne odlišné a preto už v rámci prípravného konania aj na hlavnom pojednávaní boli vypočutí ďalší svedkovia, ktorí však neboli priamo prítomní pri skutku a skutočnosti, ktoré uvádzali mali len z počutia a preto v takomto prípade súd pri objasňovaní skutočností dôležitých pre trestné konanie posudzuje aj dôveryhodnosť výpovedí jednotlivých osôb.
Obžalovaný spáchanie trestnej činnosti poprel a na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a nevypovedal. Z prečítanej výpovede z prípravného konania vyplynulo, že poškodený ho viackrát vyhľadal za účelom požičania finančných prostriedkov, tieto mu nakoniec požičal v sume 300.000,-Sk o čom spísali Zmluvu o pôžičke a poškodený podpísal aj výdavkový pokladničný doklad. Zmluvu aj pokladničný doklad vypisoval on sám, pričom poškodený nemal k zmluve žiadne pripomienky. Po overení podpisu na zmluve mu vyplatil finančné prostriedky. V zmluve boli vyplnené všetky údaje o poškodenom, aj výška požičanej sumy. Pôžičku mu poškodený nevrátil. Zo spáchania trestnej činnosti mal obžalovaného usvedčovať najmä poškodený R. F. a nepriamo svedkovia H. Y., H. W. a Q. X., ktorí sú kamarátmi poškodeného a súkromná zvuková diktafónová nahrávka, predložená svedkom Y. a na jej základe vyhotovený znalecký posudok a prepis rozhovoru. Poškodený R. F. uviedol, že si od obžalovaného požičal finančné prostriedky vo výške 50.000,-Sk, ktoré potreboval na vyplatenie motorového vozidla A. P. H. W.. Obžalovaný mu nepožičal 300.000,-Sk ako je to uvedené v Zmluve. Potvrdil, že dňa 20,10.2008 podpísal Zmluvu o pôžičke, avšak túto si neprečítal, nakoľko dôveroval ústnej dohode s obžalovaným o podmienkach pôžičky, že mu požičal 50.000,-Sk bez úrokov ako aj tvrdeniu, že zmluvu aj pokladničný doklad potrebuje obžalovaný do účtovníctva. Zmluva aj pokladničný doklad boli podľa jeho tvrdenia
bez identifikačných údajov zmluvných strán a nebola v nich uvedená ani suma a takúto zmluvu bol overiť na matrike v T.. Výpoveď poškodeného o tom, že v zmluve neboli uvedené žiadne údaje však vyvracia svedkyňa N. X., matrikárka Matričného úradu Mesta T., ktorá overovala podpis na predmetnej Zmluve o pôžičke dňa 20.10.2008, ktorá potvrdila v prípravnom konaní, že v zmluve boli uvedené údaje o obžalovanom ako aj o poškodenom ako dlžníkovi a na hlavnom pojednávaní uviedla, že v nej určite boli napísané údaje o poškodenom, nakoľko bez týchto údajov by jeho podpis neoverila. Údaje v Zmluve o pôžičke, ktorá je predtlačou a to o obžalovanom, poškodenom a sume sú dopísané rukou a dvomi druhmi pera, z čoho sa dá predpokladať, že asi neboli písané naraz, avšak identifikačné údaje o poškodenom a výška požičanej sumy sú vizuálne písané jedným perom, z čo sa dá predpokladať, že tieto boli písané spolu. O tom, že si poškodený od obžalovaného mal požičať sumu 50.000,-Sk mali vedieť jeho kamaráti H. Y., H. W., od ktorého kupoval auto a Q. X., ktorý pôžičku vybavoval. Uvedení svedkovia na hlavnom pojednávaní uviedli, že neboli prítomní pri dojednaní podmienok zmluvy, pri podpisovaní zmluvy ani pri odovzdaní peňazí poškodenému, ako ani pri tom, kedy malo dôjsť k splateniu pôžičky. Skutočnosť, že si poškodený chcel od obžalovaného požičať finančné prostriedky resp. si ich požičal vo výške 50.000,- Sk mali len z počutia od poškodeného.
Svedok H. Y. síce tvrdil, že poškodený mu povedal, že si požičal 50.000,-Sk a videl aj Zmluvu o pôžičke a to jednak pred overením podpisu na nej , ako aj po tom , keď sa poškodený zastavil za ním v cukrárni a na hlavnom pojednávaní uviedol, že v Zmluve neboli uvedené údaje, avšak po výzve na odstránenie rozporov s výpoveďou v prípravnom konaní uviedol, že v zmluve boli vyplnené údaje o poškodenom R. F.. Výpoveď svedka je však v rozpore s tvrdením samotného poškodeného, ktorý jednak uviedol, že z obchodu obžalovaného išiel zo zmluvou rovno na matriku a po overení podpisu sa vrátil za obžalovaným, pričom neuvádzal, že by zmluvu ukazoval Y. a tiež ohľadom identifikačných údajov poškodeného v Zmluve o pôžičke, keďže F. uviedol, že tieto v zmluve neboli. Svedok H. W. uviedol, že poškodenému predal motorové vozidlo, za ktoré mu poškodený v roku 2008 vyplatil sumu 50.000,-Sk, ktorú si mal požičať od obžalovaného. Ani tento svedok nebol prítomný ani pri dojednaní zmluvy, ani pri vyplatení pôžičky, pričom vo výpovedi v prípravnom konaní ani nemal vedomosť o výške pôžičky. Y. W. ani poškodený F. nevedeli predložiť žiadny doklad, či skutočne došlo ku kúpe motorového vozidla a za akú sumu, keďže nespísali žiadnu zmluvu a nevedeli predložiť ani doklad o odhlásení alebo prihlásení motorového vozidla. Y. Q. X. uviedol, že mu poškodený ako aj obžalovaný mali potvrdiť, že došlo k pôžičke finančných prostriedkov vo výške 50.000,-Sk, poškodený mu ukázal papiere o tom, že mu obžalovaný požičal peniaze. Svedok však uvádzal dve verzie, kedy mal vidieť zmluvu o pôžičke a to jednak po tom, ako obžalovaný vyplatil peniaze poškodenému, keď bol podpis overiť na matrike , pričom v zmluve nebola uvedená suma, ale boli v nej údaje poškodeného / na hlavnom pojednávaní/ a v prípravnom konaní dokonca uviedol, že mu poškodený ukazoval papiere o tom, že mu obžalovaný požičal peniaze, ktoré bol overovať až o pár mesiacov po tom, ako malo dôjsť k pôžičke. Obe tieto verzie sú však v úplnom rozpore s tvrdením poškodeného, ktorý jednak uviedol, že v zmluve neboli vyplnené žiadne údaje a obžalovaný mu dal len jedno vyhotovenie zmluvy, ktoré mu po overení podpisu na nej odovzdal a obžalovaný mu vyplatil peniaze, teda nemohol zmluvu ukazovať svedkovi po tom, ako mu boli vyplatené peniaze a už vôbec mu ju nemohol ukazovať po overovaní podpisu pár mesiacov po poskytnutí pôžičky. Skutočnosť, že obžalovaný mu potvrdil, že požičal poškodenému sumu 50.000,-Sk nebola jednoznačne preukázaná, nakoľko túto obžalovaný nepotvrdil. Uvedené rozpory vo výpovediach svedkov spochybňujú dôveryhodnosť ich výpovedí a skutočnosť, či títo svedkovia mali vedomosti o pôžičke peňazí v čase, keď k nej malo dôjsť, alebo sa dozvedeli o nej až potom, ako bol poškodený zaviazaný dlh zaplatiť. Svedkovia J. F. a W. W. taktiež neboli prítomní pri poskytovaní pôžičky poškodenému a o skutočnostiach týkajúcich sa pôžičky sa dozvedeli až následne, potom, ako obžalovaný začal pôžičku od poškodeného vymáhať a len uvádzali svoje skúsenosti pri požičiavaní peňazí od obžalovaného. Zároveň je pre súd nepredstaviteľné, že poškodený ako príslušník policajného zboru, ktorý by mal mať aspoň elementárne vedomosti o tom, ako sa majú uzatvárať dvojstranné právne úkony, akým je aj zmluva o pôžičke, najmä finančných prostriedkov, a na ňu nadväzujúce úkony, aby nedošlo k pochybnostiam o skutočnostiach dôležitých pri jej plnení, resp. k umožneniu podvodného konania, mal konať takýmto nezodpovedným spôsobom.
Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní mal súd preukázané:
Zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi P. T. ako veriteľom a R. F. ako dlžníkom uzatvorenej dňa 20.10.2008 vyplýva, že veriteľ požičal dlžníkovi sumu 300.000,-Sk (9.958,17 eur), ktorú bol dlžník povinný vrátiť najneskôr do 20.12.2008 a zároveň sa zaviazal dlžník platiť úroky z pôžičky vo výške
20% ročne z požičanej sumy od doby poskytnutia pôžičky do jej vrátenia. Dlžník potvrdil podpisom, že prevzal sumu 300.000,-Sk. Zmluva bola podpísaná dňa 20.10.2008 v Šahách a z osvedčovacej doložky Mesta T. na Zmluve vyplýva, že podpis dlžníka R. F. bol osvedčený pod č. XXXX/XXXX . Skutočnosť, že R. F. Zmluvu podpísal potvrdila aj matrikárka svedkyňa N. X.. Dňa 20.10.2008 bol vyhotovený P. T. výdavkový pokladničný doklad, podľa ktorého bola R. F. vyplatená suma 300.000,-Sk (9.958,17 eur) , účel : pôžička a doklad bol podpísaný P. T. ako osobou, ktorá ho vyhotovila a príjemcom R. F. . Obžalovaný v prípravnom konaní uviedol, že údaje v Zmluve a pokladničnom doklade vypisoval on a tieto skutočnosti potvrdil aj vo vyjadrení k vykonaniu dôkazu znaleckým skúmaním znalcom z odboru písmnoznalectva a preto súd dokazovanie znalcom nevykonal.
Dňa 08.04.2009 bol R. F. doručovaný Pokus o zmier pred podaním žaloby zo dňa 3.4.2009, ktorým právny zástupca obžalovaného vyzval R. F. na vrátenie požičanej dlžnej sumy 9958,18 eur s príslušenstvom. Keďže požičaná dlžná suma nebola vrátená dňa 28.06.2010 podal žalobca P. T. na Rozhodcovský súd komory arbitrov Bratislava Žalobu proti žalovanému R. F. o zaplatenie 11.070,05 Eur s príslušenstvom . Rozhodcovský súd Komory arbitrov dňa 06.07.2010 zaslal R. F. žalobu na zaplatenie zo dňa 25.6.2010 a vyzval, ho aby sa k nej vyjadril v lehote 7 dní od doručenia a dňa 29.10.2010 vydal Rozhodcovský rozsudok č.k. 94/2010/KA , ktorým žalovaného R. F. zaviazal zaplatiť žalobcovi P. T. sumu 11.070,05 eur spolu s 20% ročnými zmluvnými úrokmi zo sumy 9958,18 eur od 25.06.2010 do zaplatenia a s 5% ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 4.979,09 eur od 21.12.2008 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Žalovaného zaviazal zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 9.958,18 eur od 25.6.2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a trovy konania. Rozhodcovský rozsudok sa stal právoplatný dňa 10.12.2010 a vykonateľný dňa 14.12.2010 . Z týchto predložených listinných dôkazov vyplýva, že poškodený na výzvy ani na rozsudok rozhodcovského súdu nereagoval a žiadnym spôsobom sa proti skutočnostiam v nich uvedeným nebránil. Na základe uvedeného rozsudku bol podaný návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorský úrad Humenné Mgr. Martina Petrušku, súdneho exekútora dňa 27.06.2011 a dňa 26.7.2011 bolo Okresným súdom Levice udelené poverenie č. 5402 083245* sp.zn. 12Er 770/2011 súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi na vykonanie exekúcie na základe citovaného rozsudku Rozhodcovského súdu proti povinnému R. F.. Súdny exekútor dňa 31.8.2011 vydal Upovedomenie o začatí exekúcie č. EX 1884/2011 proti povinnému R. F. v prospech oprávneného P. T. na základe vykonateľného rozhodcovského rozsudku č. 94/2010/KA. Proti Upovedomeniu podal R. F. námietky dňa 13.10.2010 a žiadal o odklad exekúcie. Uznesením Okresného súdu Levice sp.zn. 12Er 770/2011 - 61 zo dňa 14.08.2012 bol povolený odklad exekúcie vedenej na okresnom súde Levice pod sp.zn. 12Er/770/2011 do skončenia trestného konania vedeného na ORPZ Levice, odbor kriminálnej polície pod ČVS: ORP-809/OEK/LV-2011. Proti tomuto uzneseniu podal P. T. ako oprávnený odvolanie, o ktorom ešte nebolo rozhodnuté.
Súdu bol v rámci vyšetrovacieho spisu ako dôkaz predložený aj 1ks CD nosiča a naň nadväzujúce listinné dôkazy a znalecké posudky, s ktorými sa súd oboznámil v rámci preskúmania obžaloby ešte pred začatím hlavného pojednávania , z ktorých zistil, že 1 ks CD nosiča v prípravnom konaní predložil svedok H. Y. orgánom činným v trestnom konaní. Súd skúmal, či je takýto dôkaz z hľadiska zákonnosti spôsobu jeho získania spôsobilý plniť funkciu dôkazu na hlavnom pojednávaní tak, ako to pred- pokladá ustanovenie § 119 ods. 2 Tr. por. Preštudovaním spisového materiálu súd zistil, že svedok H. Y. po vzájomnej dohode s poškodeným R. F. pri stretnutí s obžalovaným nezisteného dňa nahral na dikta- fón ich spoločný rozhovor / Y., obžalovaného a poškodeného/ bez vedomia obžalovaného. Následne obsah tohto rozhovoru „napálil“ na CD nosič, ktorý odovzdal polícii. Rozhovor bol vedený v maďarskom jazyku, z ktorého bol vyhotovený prepis do slovenského jazyka pribratou prekladateľkou PaedDr. Z. W. a boli vyhotovené znalecké posudky Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru k autentickosti nahrávky a znalcom z odvetvia fonoskopia Ing. J. S. za účelom identifikácie hlasov osôb na CD nosiči. Diktafón s originálnou nahrávkou predmetného rozhovoru svedok Y. nevydal, nakoľko ho už nemal. Z okolností získania predmetného dôkazu je zrejmé, že svedok Y. a poškodený R. F. / ktorý je príslušníkom Policajného zboru/ takto postupoval napriek tomu , že mu nič nebránilo v prípade, že z konania obžalovaného nadobudol podozrenie z podvodného správania, obrátiť sa na orgány čin- né v trestnom konaní, ktoré by následne mohli postupovať pri zabezpečení dôkazov nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu v zmysle platných právnych predpisov, o čom mal poškodený ako príslušník polície vedieť. Podľa názoru súdu je zásadne neprípustné, aby si súkromná osoba utajeným spôsobom nahrávala hlasový prejav iného cielene iba za tým účelom, aby ho mohla v budúcnosti použiť ako dôkaz v trestnom konaní a navyše ak malo ísť o priznanie obžalovaného k páchaniu trestnej činnosti. Vzhľa-
dom na vyššie uvedené okolnosti, za ktorých bol uvedený dôkaz získaný súd konštatuje, že sa jedná o dôkaz, ktorý nebol získaný zákonným spôsobom. Podľa § 119 ods. 2 Tr. por., za dôkaz môže slúžiť všet- ko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, teda len to, čo bolo získané zákonným spôsobom, t. j. v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, prípadne podľa osobitného zákona (napríklad zákon o policajnom zbore, zákon č. 163/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technic- kých prostriedkov, Občianskeho zákonníka/. Ak bol dôkaz získaný v rozpore s Trestným poriadkom, či v rozpore s osobitným zákonom, nemôže slúžiť ako dôkaz v trestnom konaní a nemôže ani prispieť na ná- ležité objasnenie veci. Súkromná diktafónová nahrávka, vyhotovená bez súhlasu osoby, ktorej sa týka je dôkaz zaťažený porušením práv dotknutej osoby, ktoré sú chránené zákonmi /napr. Občianskym zákon- níkom /, ako aj Ústavou SR a medzinárodných dohovorov -Dohovor o ochrane ľudských práv a základ- ných slobôd . Vykonanie nezákonného dôkazu, jeho riadne hodnotenie v procesnom štádiu dokazova- nia a na jeho základe vyvodzovanie záverov relevantných pre rozhodnutie súdu nie je v súlade s práv- nym poriadkom Slovenskej republiky. V danom prípade bol podľa názoru súdu bol dôkaz - súkromná nahrávka na diktafón vyhotovený alebo získaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpis- mi, keďže svedok Y. po dohode s poškodeným F. si nahrali rozhovor osobnej povahy s obžalovaným bez jeho vedomia, jeho vyhotovením došlo k porušeniu práva na súkromie obžalovaného , chráneného najmä ust. § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka , je dôkazom nezákonným a preto takýto dôkaz na hlavnom pojednávaní nevykonal. Keďže malo ísť o dôkaz, ktorý mal preukazovať vinu obžalovaného tak, že sa mal priznať k trestnej činnosti, podľa názoru súdu, uvedeným nezákonným dôkazom by došlo aj k porušeniu práv obvineného vyplývajúcich z ustanovenia § 121 ods. 2 Tr.p poriadku , podľa ktorého obvineného nemožno k priznaniu nútiť . Vzhľadom na skutočnosť, že súd považuje nahrávku na CD nosiči za dôkaz, ktorý bol získaný nezákonným spôsobom, nezákonnosťou sú postihnuté aj všetky ďal- šie dôkazy , ktoré s takto nezákonne získaným dôkazom súvisia a vychádzajú z neho a preto súd z ko- nania vylúčil aj tieto súvisiace dôkazy a to prepis záznamu rozhovoru z CD nosiča a jeho preklad do slovenského jazyka, znalecký posudok, ktorým bola skúmaná autenticita nahrávky a znalecký posudok na identifikácia osôb rozhovoru a tieto nevykonal.
Z listinných dôkazov týkajúcich sa obžalovaného a to odpisu registra trestov mal súd preukázané, že doposiaľ nebol súdne trestaný. V registri priestupkov má šesť záznamov a to najmä za porušenie pravidiel cestnej premávky podľa zák.č. 8/2009 Z.z. a jeden záznam za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, konanie však bolo zastavené. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený, povesť má v bydlisku neutrálnu, alkoholické nápoje nepožíva.
Okresný súd na základe takto vykonaného dokazovania všetkými dostupnými dôkazmi na hlavnom pojednávaní, najmä s poukazom na odlišné tvrdenia obžalovaného a poškodeného k poskytnutiu pôžičky finančných prostriedkov, pri ktorom neboli prítomní žiadny priamy svedkovia, rozpory vo výpovediach svedkov a poškodeného , ale najmä s poukazom na listinné dôkazy - zmluvu s overeným podpisom poškodeného, pokladničný doklad, nemal bez akýchkoľvek pochybností a teda jednoznačne dokázané, že skutok uvedený v obžalobe prokurátora sa stal tak ako je v nej uvedené a postupoval v zmysle zásady „ in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného a obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písmeno a/ Tr. poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Levice k sp.zn. 4T 97/2013.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu teba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku .
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak,
aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.