Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozhodnutie_14C-191-2014.pdf
PDF · 104.36 KB
No categories available
14C/191/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom v Piešťanoch, Ul. Teplická č. 7434/147, IČO: 36 234 176, proti odporkyni: E. Q., Q..Č.. XXXXXX/XXXX, R. C. X., D. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrej Cifra, advokát so sídlom AK Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 1.413,39 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 719,04 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 719,04 Eur od 17.05.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti sa z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 16.05.2014, došlým súdu dňa 21.05.2014 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 1.413,39 Eur s prísl, pričom žalovaná suma pozostáva z istiny 29,60 Eur, úroku 143,96 Eur, zosplatnenej istiny 1.225,07 Eur, poistného Bill protection 13,56 Eur a poplatku za možnosť zmeny splátky 1,20 Eur. Popri uvedených nárokoch si navrhovateľ uplatnil aj vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 268,86 Eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.413,39 Eur odo dňa 17.05.2014 do zaplatenia.
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že dňa 14.10.2010 (v skutočnosti bola zmluva uzavretá až dňa 16.11.2010) uzavrel s odporkyňou úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol odporkyni bezúčelový úver vo výške 1.300,- Eur . Nakoľko však odporkyňa neuhrádzala úverové splátky včas a riadne v zmysle úverovej zmluvy, vyzval ju navrhovateľ listom zo dňa 27.03.2012 ku splateniu celého zostatku úveru vo výške 1.629,84 Eur v lehote 15 dní odo dňa odoslania výzvy na účet navrhovateľa.
Návrh, ako aj oznámenie o termíne pojednávania dňa 19.03.2015, boli doručované odporkyni prostredníctvom pošty, pričom odporkyňa zásielku určenú do vlastných rúk neprevzala. Súd postupom podľa § 47 O.s.p. ustálil deň doručenia na 12.03.2015. Navrhovateľovi bolo predvolanie doručené dňa 23.02.2015. Zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporkyne bolo predvolanie doručené dňa 23.02.2015. Navrhovateľ ani odporkyňa sa na pojednávanie nedostavili. Navrhovateľ svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil listom došlým súdu dňa 19.03.2015. Odporkyňa svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila. Právny zástupca vedľajšieho účastníka prítomný na pojednávaní uviedol, že trvá na vyjadrení zo dňa 12.03.2015, najmä poukázal na to, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko úverová zmluva zo dňa 16.11.2010 neobsahuje údaje o dobe trvania
úverovej zmluvy, o konečnej splatnosti úveru, neobsahuje presne určenú RPMN, nakoľko RPMN určená iba intervalom je neprijatelná a neurčiteľná. Pokiaľ ide o poistenie, úverová zmluva síce obsahuje text týkajúci sa poistenia výdavkov, avšak bez toho, aby sa odporkyňa mohla sama rozhodnúť, či takéto poistenie uzavrie alebo nie.
Súd vykonal dokazovanie najmä oboznámením sa s návrhom, s úverovou zmluvou zo dňa 16.11.2010, Úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. (ďalej len "ÚZP"), listinou označenou ako "Výpis čerpania, splátok a úhrad", výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 27.03.2012, poštovým podacím hárkom zo dňa 30.03.2012, vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 12.03.2015 ako aj vyjadrením právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na pojednávaní.
Na základe vykonaného dokazovania súd vec právne aj skutkovo posúdil takto:
Účastníci konania uzavreli dňa 16.11.2010 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX na základe ktorej navrhovateľ ako úverový veriteľ poskytol odporkyni ako úverovej dlžníčke bezúčelový úver vo výške 1.300,- Eur. Odporkyňa sa zaviazala dlhovanú sumu uhradiť v 72-och mesačných splátkach po 48,08 Eur.
Z listiny označenej ako "Výpis čerpania, splátok a úhrad" vyplýva, že odporkyňa uhradila v prospech navrhovateľa spolu sumu 580,96 Eur a to v období od 22.12.2010 do 16.11.2012.
Nahliadnutím do výzvy zo dňa 27.03.2012 súd zistil, že odporkyňa dlhovala navrhovateľovi sumu 1.629,84 Eur, ktorú od nej navrhovateľ žiadal uhradiť najneskôr do 15 dní odo dňa odoslania výzvy na účet navrhovateľa.
Návrhom na začatie konania si navrhovateľ voči odporkyni uplatnil nárok vo výške 1.413,39 Eur, ktorý pozostáva z týchto čiastkových nárokov:
- istina vo výške 29,60 Eur,
- zosplatnená istina vo výške 1.225,07 Eur,
- úrok vo výške 143,96 Eur,
- poistenie Bill protection vo výške 13,56 Eur,
- poplatok za možnosť zmeny splátky vo výške 1,20 Eur.
V rámci príslušenstva si navrhovateľ voči odporkyni uplatnil nárok na zaplatenie:
- vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 268,86 Eur,
- úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.413,39 Eur od 17.05.2014 do zaplatenia.
Súd považuje za dôvodný a preukázaný nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy celej žalovanej istiny 29,60 Eur a zosplatnenej istiny v časti 689,44 Eur spolu vo výške 719,04 Eur (rozdiel medzi celkovou výškou úveru - 1.300,- Eur a odporkyňou uhradenou sumou - 580,96 Eur), nakoľko súd považuje poskytnutý úver za preplatený čo do istiny, ako aj za bezúročný a bezpoplatkový čo do úrokov a ostatných poplatkov a to z dôvodov uvedených nižšie.
Súd teda návrhu podľa § 497 Obchodného zákonníka v predmetnej časti žalovanej sumy istiny spolu vo výške 719,04 Eur vyhovel.
Rovnako považuje súd za dôvodný a preukázaný aj nárok navrhovateľa na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 719,04 Eur (29,60 Eur plus 689,44 Eur) od 17.05.2014 až do zaplatenia a preto návrhu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s vl. nar. č. 87/1995 Z.z. v predmetnej časti vyhovel. Nárok na úrok z omeškania priznal súd navrhovateľovi od 17.05.2014, nakoľko od uvedeného dňa žiadal priznať úrok z omeškania navrhovateľ v návrhu. Nárok na úrok z omeškania súd priznal len z priznanej sumy istiny vo výške 719,04 Eur, vo zvyšnej časti súd nárok navrhovateľa na úrok z omeškania, ako nedôvodný zamietol. Ku uvedenému dňu - 17.05.2014 bola platná základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,25 % ročne, ktorej zvýšenie o 8 percentuálnych bodov predstavuje 8,25 % ročne (§ 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), v tejto výške súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania, vo zvyšku nároku súd návrh zamietol.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Úverové zmluvné podmienky sa posudzujú podľa rovnakých zákonných ustanovení ako úverová zmluva.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov č. 129/2010 Z.z. - účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľov.
Podľa § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov č. 129/2010 Z.z. - účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov č. 129/2010 Z.z. - účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí podľa § 9 ods. 2 písm. f) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí podľa § 9 ods. 2, písm. k) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
V zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa § 3 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 54 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 vl. nar. č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky, a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa § 120 ods. 1, prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala.
Pokiaľ ide o žalovaný nárok v časti zosplatnenej istiny vo výške 535,63 Eur (t. j. rozdiel medzi súčtom žalovanej zosplatnenej istiny - 1.225,07 Eur a priznanej zosplatnenej istiny - 689,44 Eur), súd konštatuje, že úverová zmluva neobsahuje splatnosť prvej a poslednej splátky úveru, presný údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov ani rozpis jednotlivých splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré spolu tvoria jednotlivú splátku vo výške 48,08 Eur, t.j. údaj o tom, z čoho pozostáva úverová splátka s tým, že osobitne pri každej jednotlivej splátke malo byť zvlášť uvedené, aká suma predstavuje výšku samotnej splátky, aká suma predstavuje úverový úrok a aká suma predstavuje ďalšie náklady spotrebiteľa a preto je potrebné považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný
a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľa v predmetnej časti nároku na zosplatnenú istinu vo výške 535,63 Eur zamietol.
Pokiaľ ide o žalovaný nárok na úverový úrok vo výške 143,96 Eur, súd konštatuje, že úverová zmluva neobsahuje splatnosť prvej a poslednej splátky úveru (konečnú splatnosť úveru), údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov ani rozpis jednotlivých splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré spolu tvoria jednotlivú splátku vo výške 48,08 Eur, ako ani údaj o tom, z čoho pozostáva úverová splátka s tým, že osobitne pri každej jednotlivej splátke malo byť zvlášť uvedené, aká suma predstavuje výšku samotnej splátky, aká suma predstavuje úverový úrok a aká suma predstavuje ďalšie náklady spotrebiteľa a preto je potrebné považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.
Súd poukazuje na to, že zmyslom ustanovenia § 9 ods. 2, písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy je, aby bol spotrebiteľ už pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere informovaný o tom, v akých termínoch splatnosti je povinný uhrádzať jednotlivé splátky spotrebiteľského úveru a presne do kedy mu táto povinnosť (splácať istinu, úroky a iné poplatky) bude trvať. Pokiaľ ide o údaj týkajúci sa konečnej splatnosti úveru, tak sa vyžaduje, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa nachádzala časová špecifikácia konečnej splatnosti úveru vo forme uvedenia konkrétneho dňa, pričom je úlohou poskytovateľa úveru - veriteľa aby vstupné údaje (ako sú: deň poskytnutia úveru, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok) matematicko-logickými postupmi premietol do konkrétneho časového údaja, ktorý bude predstavovať deň konečnej splatnosti úveru. Nepostačí len uvedenie celkového počtu splátok, ktoré by mali byť uhrádzané mesačne, resp. nepostačí ani neurčitý údaj o lehote splatnosti 72 mesiacov od poskytnutia úveru. Súd konštatuje, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje konkrétny údaj o konečnej splatnosti úveru alebo konkrétne termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nemôže byť tento nedostatok odstránený tým, že sa veriteľ odvolá na skutočnosť, že z úverovej zmluvy vyplýva počet splátok, ktoré je odporca povinný navrhovateľovi zaplatiť, takže z tohto údaja si vie spotrebiteľ dostatočným spôsobom sám určiť deň konečnej splatnosti úveru. K dojednaniu výšky ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve v podobe intervalu (RPMN od 42,2% do 44,4 %) súd uvádza, že takéto dojednanie RPMN znemožňuje spotrebiteľovi, aby si za daných okolností mohol zo zmluvy zistiť, ktorá hodnota v rámci intervalu je pre neho aktuálna. Stav neistoty spotrebiteľa ohľadom takéhoto určenia výšky RPMN zostáva zachovaný a nevylučuje sa možnosť zavádzania spotrebiteľa. Pre navrhovateľa sa tak vytvára priestor, aby si vybral takú hodnotu z určeného intervalu, vrátane maximálnej, ktorá je pre neho výhodná, pričom výber tejto hodnoty bude pre spotrebiteľa nepreskúmateľný, nakoľko spotrebiteľ nebude vedieť objektívne zistiť, ktorú hodnotu RPMN navrhovateľ nakoniec použije. Súd poukazuje na fakt, že navrhovateľ mal možnosť priamo v úverovej zmluve uviesť určité časové obdobia a im prislúchajúcu výšku RPMN až ku predpokladanému dňu poskytnutia úveru, aby tak spotrebiteľ vedel, že keď mu bol úver poskytnutý v určitý konkrétny deň, aká hodnota RPMN tomu zodpovedá. K predmetnému súd pre doplnenie uvádza, že samotný navrhovateľ v mnohých iných zmluvách dokáže uviesť sadzbu RPMN konkrétnou, presnou hodnotou, z čoho vyplýva, že aj v predmetnom prípade tak mohol urobiť.
Pokiaľ úverová zmluva neobsahuje konkrétny údaj o výške ročnej percentuálnej miery nákladov, považuje sa úver podľa § 11 ods. 1, písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy za bezúročný a bezpoplatkový. Súd poukazuje na to, že zmyslom ustanovenia § 9 ods. 2, písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy je, aby bol spotrebiteľ už pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere informovaný o tom, z čoho pozostáva úverová splátka s tým, že osobitne pri každej jednotlivej splátke by malo byť zvlášť uvedené, aká suma predstavuje výšku samotnej splátky, aká suma predstavuje úverový úrok a aká suma predstavuje ďalšie náklady spotrebiteľa. Súd konštatuje, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje konkrétny rozpis splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, považuje sa úver za bezúročný a bezpoplatkový. Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľa v predmetnej časti nároku na úverový úrok vo výške 143,96 Eur zamietol.
Súd považuje rovnako za nedôvodný aj nárok navrhovateľa na poistné vo výške 13,56 Eur, nakoľko v úverovej zmluve nemal spotrebiteľ inú možnosť, teda nemal na výber, či poistenie uzavrie alebo nie, resp. nemal možnosť vybrať si typ poistenia a posúdiť jeho výhodnosť, resp. nevýhodnosť. Poistenie sa nachádza na úverovej zmluve vo forme predtlačeného, vopred preddefinovaného textu, bez možnosti si ho zvoliť, resp. nezvoliť. Ak teda spotrebiteľ chcel úverovú zmluvu uzavrieť, musel súhlasiť aj s poistením. Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že veriteľ uzatvára s dlžníkom aj zmluvy, ktoré obsahujú v časti poistenie okienko, kde má spotrebiteľ možnosť zvoliť si postenie, alebo nie, súd má teda za to, že tak mohol urobiť aj v prípade tejto zmluvy. Z uvedených dôvodov súd nárok navrhovateľa na poistné vo výške 13,56 Eur zamietol.
Pokiaľ ide o poplatok za možnosť zmeny splátky vo výške 1,20 Eur, súd konštatuje, že nakoľko súd považuje poskytnutý spotrebiteľský úver z vyššie uvedených dôvodov za bezúročný a bezpoplatkový, súd návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa tohto nároku vo výške 1,20 Eur, zamietol.
Pokiaľ ide o žalovaný nárok na ročný úrok z omeškania vyčíslený pevnou sumou vo výške 268,86 Eur, tak súd poukazuje na to, že zo žiadnej listiny predloženej navrhovateľom nevyplýva, že dňom vstupu odporkyne do omeškania s úhradou zostatku úveru je 11.04.2012, tak ako to uvádza navrhovateľ vo svojom návrhu. Navrhovateľ predložil súdu výzvu zo dňa 27.03.2012, adresovanú odporkyni, v ktorej uvádza, že si uplatňuje svoje právo na splatenie celého čerpaného úveru a zároveň vyzýva odporkyňu na úhradu dlžnej sumy 1.629,84 Eur najneskôr do 15 dní odo dňa odoslania výzvy na účet navrhovateľa, pričom táto listina neobsahuje údaj o dni, ku ktorému má dôjsť ku predčasnej splatnosti zostatku úveru. Navrhovateľ ďalej predložil súdu poštový podací hárok zo dňa 30.03.2012, v ktorom sa síce nachádza údaj o doručovaní zásielky (výzvy zo dňa 27.03.2012) odporkyni, avšak doklad o doručení zásielky odporkyni alebo vrátenú nedoručenú zásielku odporkyni už navrhovateľ súdu nepredložil. V listine označenej ako "Výpis čerpania, splátok a úhrad", obsahujúcej v skutočnosti platobnú históriu predmetného úveru, navrhovateľ uvádza, že zosplatnenie úveru nastalo dňa 27.03.2012 (deň vyhotovenia výzvy na splatenie celého úveru).
Z návrhu vyplýva, že podľa navrhovateľa vstúpila odporkyňa do omeškania s úhradou peňažného dlhu (vrátane zostatku úveru) dňa 11.04.2012. Podľa Hlavy 7. § 3 Úverových zmluvných podmienok navrhovateľa, je klient povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že sa klient oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Podľa Hlavy 17. § 6 Úverových zmluvných podmienok navrhovateľa, doručovanie písomností medzi spoločnosťou a klientom sa uskutočňuje poštou, prípadne osobne. Pri doručovaní poštou adresátovi, ktorý nebol zastihnutý, napriek tomu, že sa v mieste doručenia zdržuje, sa použije primerane ustanovenie O.s.p. o doručovaní písomností fyzickým osobám do vlastných rúk s tým, že ak si nevyzdvihne adresát zásielku do 10 dní odo dňa jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty, za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení zásielky nedozvedel. Klient je povinný každú zmenu adresy svojho trvalého bydliska alebo adresy pre doručovanie oznámiť spoločnosti, inak sa predpokladá, že klient sa zdržuje na adrese svojho trvalého bydliska alebo adrese pre doručovanie, ak nie je klientom preukázaný opak. Z uvedených skutočností vyplýva, že podľa navrhovateľa došlo ku zosplatneniu úveru už v deň vyhotovenia výzvy na zaplatenie 27.03.2012, avšak právo stotožniť deň zosplatnenia úveru s dňom vyhotovenia výzvy na zaplatenie nevyplýva pre navrhovateľa ani z úverovej zmluvy, a tiež ani z Úverových zmluvných podmienok. Súd má za to, že pri určení dátumu zosplatnenia úveru išlo o svojvoľný a neodôvodnený postup navrhovateľa. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd konštatuje, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, kedy bola odporkyňa oboznámená so zosplatnením úveru, t.j. s tým, že jej vznikla povinnosť uhradiť celú dlžnú sumu do 15 dní odo dňa odoslania výzvy. Navrhovateľ zároveň nepreukázal svoje tvrdenie, že právne účinky zosplatnenia úveru nastali pre odporkyňu práve ku dňu 27.03.2012 s tým, že odporkyňa sa dostala prvýkrát do omeškania dňa 11.04.2012. Navrhovateľ vo výzve na splatenie celého dlhu uvádza, že odporkyňa má celý dlh uhradiť najneskôr do 15 dní odo dňa odoslania výzvy bez ohľadu na to, či sa v danom termíne dostane výzva do sféry dispozície odporkyne. Z podacieho hárku vyplýva, že zásielka bola odporkyni odoslaná a teda na poštu podaná dňa 30.03.2012, 15.-dňová lehota odo dňa odoslania listu uplynula až dňa 14.04.2012 (teda nie 11.04.2012 ako uvádza navrhovateľ), avšak ani do uvedeného termínu odporkyňa nemusela mať možnosť sa s obsahom zásielky oboznámiť. Navrhovateľ viaže omeškanie odporkyne na uplynutie lehoty 15 dní odo dňa odoslania výzvy, pričom navrhovateľ nepreukázal súdu, či odporkyňa bola s obsahom výzvy aj skutočne oboznámená. Preukázanie skutočnosti týkajúcej sa dňa, kedy bola odporkyňa oboznámená so zosplatnením úveru, je rozhodujúce pre určenie skutočného dňa začiatku omeškania odporkyne s úhradou žalovanej sumy a s tým priamo súvisiace určenie správnej výšky sumy úrokov z omeškania vyčíslených navrhovateľom do zosplatnenia, resp. od zosplatnenia do podania návrhu na súd. Nie menej závažnou okolnosťou pri výpočte úrokov z omeškania je fakt, že navrhovateľ, ako to vyplýva z "Výpisu čerpania, splátok a úhrad" vypočítava predmetný úrok aj zo žalovaných nárokov, ktoré súdom neboli priznané. Vzhľadom na uvedené dôvody a objektívnu neurčiteľnosť predmetného nároku súd návrh navrhovateľa aj v časti týkajúcej sa sumy 268,86 Eur zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a to tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko navrhovateľ mal vo veci úspech v časti 50,87 %, odporkyňa úspech 49,13 %, rozdiel v miere úspechu účastníkov je -9-
preto 1,74 %. Keďže rozdiel v miere úspechu účastníkov v konaní bol minimálny, súd považoval za spravodlivé na základe ust. § 142 ods. 2 O.s.p. nepriznať náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Rimavská Sobota, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.
V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)
Ak si odporkyňa dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť domáhať sa svojich nárokov proti odporkyni prostredníctvom exekúcie.