Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-66-2014.pdf
PDF · 95.74 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/66/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej D. T., E.. XX.X.XXXX, naposledy bytom K. U. XXX, t. č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom JUDr. Š. O., zamestnancom Okresného súdu D. U., za účasti vedľajších účastníkov na strane žalovanej: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, a Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 423 091 66, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa 7, v konaní o zaplatenie 1.944,30 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. 18C/25/2013-82 zo dňa 29. októbra 2013 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania žalovanej a vedľajším účastníkom na strane žalovanej n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobný návrh na zaplatenie sumy vo výške 1.944,30 eur spolu s úrokom z omeškania zamietol. V právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovanou účastníkom a v právnom vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovanej náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Rozhodol tak o návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal voči žalovanej zaplatenia 1.944,30 eur s prísl. ako neuhradenú časť splátok úveru, ktorý bol žalovanej na základe „Zmluvy o splátkovom úvere“, poskytnutý dňa XX.XX.XXXX právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a.s., Bratislava. Pohľadávku, ktorá je predmetom konania žalobca uplatňoval v dôsledku jej postúpenia na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa XX.X.XXXX medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a.s., Bratislava a žalobcom. Dňa 20.9.2012 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej a podaním doručeným súdu dňa 19.11.2012 žiadal, aby žalobca konkretizoval svoje tvrdenie o odstúpení od zmluvy uvedené v žalobe, kedy sa tak stalo. Uviedol, že pokiaľ došlo k odstúpeniu od zmluvy 2 roky pred podaním žaloby, vznáša námietku premlčania celej uplatnenej sumy, inak vznáša námietku premlčania splátok, ktoré sa stali splatnými pred viac ako troma rokmi pred podaním žaloby. Pokiaľ ide o Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku namietal, že ide o predformulovanú dohodu vopred pripravenú
veriteľom pre dlžníka. Takáto dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky. Dňa 13.6.2013 oznámil žalobca, že k odstúpeniu od zmluvy došlo XX.X.XXXX. Súd prvého stupňa z dôvodu neznámeho pobytu žalovanej, ktorá sa zdržiava so svojím druhom a deťmi na neznámej adrese v Anglicku ustanovil jej opatrovníka, ktorý po oboznámení sa s obsahom spisu, najmä so skutočnosťou, že dňa XX.X.XXXX došlo k odstúpeniu od zmluvy, vzniesol námietku premlčania. Pokiaľ ide o vstup vedľajšieho účastníka do konania konštatoval, že on sám má právnické vzdelanie a preto vstup vedľajšieho účastníka do konania nepovažuje za účelný.
Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 48 ods. 1,2, 107 ods. 1 a § 558 OZ a podľa §§ 2 ods. 1, § ods. 1, 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom úvere 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia Zmluvy a ust. §§ 4 ods. 8, 7 ods. 1,2, § 2 písm. u/, písm. r/, § 7 ods. 3, § 8 ods. 3 a 8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa vzal za preukázané, že medzi účastníkmi (žalovanou a právnym predchodcom žalobcu) bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva o poskytnutí splátkového úveru dňa XX.XX.XXXX. Text zmluvy bol vopred pripravený veriteľom - právnym predchodcom žalobcu. Žalovaná ako spotrebiteľka nemala možnosť zasahovať do jej obsahu a tak isto ani do obsahu Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou sa spravoval ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka účinných v čase uzavretia zmluvy a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, preto aj námietku premlčania v danej veci posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Pretože podľa oznámenia žalobcu jeho právny predchodca odstúpil od zmluvy uzavretej so žalovanou dňa 18.6.2008, uzavretá zmluva o úvere sa z tohto dôvodu zrušila a preto prípadného plnenia od žalovanej sa mohol právny predchodca žalobcu a následne žalobca domáhať len z titulu bezdôvodného obohatenia (§ 457 OZ). Pretože žaloba bola na súd podaná až dňa 2.7.2012, po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula dňom XX.X.XXXX, súd prvého stupňa po vznesení námietky premlčania žalobu zamietol. Pokiaľ žalobca predložil súdu „Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“, ktorú mala žalovaná podpísať dňa XX.XX.XXXX a v zmysle čl. 3 bod 3.1 tejto dohody vyhlásila, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa XX.XX.XXXX vyhodnotil súd prvého stupňa ako nekalú obchodnú praktiku, keďže dospel k záveru, že pri podpísaní „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“, ktorá bezprostredne nadväzuje na spotrebiteľskú zmluvu, boli naplnené zákonné znaky inštitútu o nekalej obchodnej praktike a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane žalobcu a využitie takejto obchodnej praktiky zo strany žalobcu, ktoré podstatne narušilo ekonomické správanie sa žalovanej ako priemerného spotrebiteľa. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu v bode 3 dohody označenej ako „Forma splatenia záväzku“ nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Je pravdou, že možno uznať aj premlčaný dlh, ale takéto uznanie vyžaduje jednoznačné preukázanie tej skutočnosti, že osoba, ktorá takýto dlh uznáva, má vedomosť o tom, že dlh je premlčaný, čo samozrejme predpokladá, že vie aj to, čo je obsahom pojmu premlčanie. Bolo na žalobcovi, aby v konaní preukázal, že žalovaná skutočne vedela, že uznáva premlčaný dlh. Súd prvého stupňa poukázal aj na tú skutočnosť, že „Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“, uzavretá dňa XX.XX.XXXX, je vopred žalobcom vypracovaný štandardizovaný formulár, v ktorom je ním zakomponovaná aj formulácia o uznaní premlčaného dlhu. Nebolo v konaní žalobcom preukázané, že ide o individuálne, v tomto konkrétnom prípade so žalovanou dojednané ustanovenie. Toto ustanovenie o uznaní vzhľadom na nepreukázanie vedomosti žalovanej o tom, že dlh je premlčaný, je v jej neprospech a je neprijateľnou podmienkou. Súd prvého stupňa poukázal aj na voľným okom viditeľnú rozdielnosť podpisov žalovanej na zmluve o úvere a na dohode o uznaní záväzku. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu žalobcu a úspešnej žalovanej, ktorej žiadne preukázateľné trovy nevznikli. Vedľajšiemu účastníkovi Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS nepriznal náhradu trov konania z dôvodu, že jeho vstup do konania nepovažoval za účelný ani samotný opatrovník žalovanej a to z dôvodu, že sám má právnické vzdelanie a sám námietku premlčania vzniesol. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa mal za to, že prípadné trovy konania vzniknuté právnym zastúpením vedľajšieho účastníka nemožno pokladať za účelne vynaložené.
Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca a čo do výroku o nepriznaní trov konania vedľajšiemu účastníkovi aj vedľajší účastník.
Žalobca navrhol rozsudok zmeniť, žalobe vyhovieť, alternatívne zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil voči žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v prvostupňovom i odvolacom konaní.
V dôvodoch odvolania poukázal na to, že nesúhlasí s tým, aby súd vychádzal zo skutočnosti, že k odstúpeniu od zmluvy došlo dňa XX.X.XXXX. Žalobca nedisponuje takouto informáciou od právneho predchodcu a rovnako ani žalobca k predmetnému dátumu od zmluvy neodstúpil. Zároveň žalobca zastáva názor, že ide o nepreukázanú skutočnosť, na ktorú nemohol súd bez ďalšieho prihliadať. Citujúc ustanovenia bodu 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok podľa ktorých, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta ... banka je oprávnená a/ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti a b/ vypovedať zmluvu o úvere alebo od nej odstúpiť, pričom účinnosť výpovede banky nastáva okamžite bez výpovednej lehote dňom jej doručenia. Žalobca poukázal na fakt, že právny predchodca žalobcu - postupca neukončil záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a žalovanou na strane druhej, nakoľko nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a nedošlo ani k odstúpeniu od zmluvy a žalobca ani nedisponuje dokladmi, ktoré by danú skutočnosť - ukončenie zmluvy preukázali. Vzhľadom na uvedené ani súd nemohol mať ukončenie zmluvy zo strany postupcu za preukázané. Výkladom ustanovení Všeobecných obchodných podmienok podľa odvolateľa možno dospieť k záveru, že postupca a následne postúpením pohľadávky žalobca boli oprávnení, nie však povinní predčasne ukončiť záväzkovo-právny vzťah. Preto v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka zo zmluvy o splátkovom úvere vyplýva mesačná periodicita splátok od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Je teda nesporné, že zmluvné strany sa dohodli na plnení v splátkach. Súd prvého stupňa preto pokiaľ nemal preukázané predčasné ukončenie zmluvy mal nárok žalobcu posudzovať s poukazom na ust. § 103 Občianskeho zákonníka a žalobcovi priznať sumu nepremlčaných splátok spolu s úrokom z omeškania z každej splátky v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia. V predmetnom prípade, nakoľko žaloba bola podaná na súd dňa X.X.XXXX a splatnosť poslednej splátky bola určená ku dňu XX.XX.XXXX mal súd žalobcovi voči žalovanej priznať nárok na nepremlčané splátky počnúc splátkou splatnou XX.X.XXXX, teda splátky, ktoré neboli premlčané v štvorročnej premlčacej dobe až po splátku splatnú dňa XX.XX.XXXX. K aplikácii Obchodného zákonníka a teda štvorročnej premlčacej doby na daný záväzkový vzťah žalobca poukázal aj na dôvody a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/4/2012 zo dňa 27.3.2013.
Vedľajší účastník podaným odvolaním napadol výrok o nepriznaní trov konania. Navrhol zmeniť tento výrok a priznať mu náhradu trov celého konania. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka na strane žalovanej považuje za nepreskúmateľný. Ku konštatovaniu okresného súdu, že ani samotný opatrovník nepovažoval vstup vedľajšieho účastníka za účelný s odôvodnením, že on sám má právnické vzdelanie a sám vzniesol námietku premlčania uviedol, že vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania už podaním z 9.11.2012, taktiež poukázal na odstúpenie od zmluvy a neprijateľnosť dohody o uznaní záväzku. Opatrovník bol súdom ustanovený až 10.7.2013, čo je viac ako deväť mesiacov po vznesení námietky premlčania vedľajším účastníkom a preto len ťažko môže vedľajší účastník súhlasiť s názorom opatrovníka a prijať konštatovanie súdu, že trovy vedľajšieho účastníka nie sú účelné. Súdom ustanovený opatrovník sa napriek svojmu právnickému vzdelaniu obmedzil iba na konštatovanie premlčania uplatneného nároku takmer rok po vyjadrení vedľajšieho účastníka (pojednávanie sa konalo dňa 29.10.2013) a vôbec sa nevyjadril ku žalobcom predloženej dohode o uznaní záväzku a o uzavretí splátkového kalendára.
Žalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka proti výroku o trovách konania poukázal na to, že vedľajší účastník vstúpil do konania na strane žalovanej za účelom ochrany jej práv z vlastnej iniciatívy, tomu však bol v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. súdom ustanovený opatrovník, ktorý disponuje rovnakými oprávneniami ako účastník a patria mu všetky procesné prostriedky na zabezpečenie nevyhnutnej a účinnej ochrany práv a povinností neprítomného účastníka. Žalobca zastáva názor, že nebolo potrebné, aby vedľajší účastník tiež ochraňoval jeho záujmy. V zmysle uvedeného nemožno zo strany vedľajšieho účastníka hovoriť o trovách účelne vynaložených.
Vedľajší účastník vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu proti výroku o veci samej poukázal na ust. § 3 ods. 2 a § 92 ods. 8 zákona o bankách č. 483/2001 Z.z. teda, že banka nemohla postúpiť nebanke „živý úver“, len pohľadávky z „ukončeného úveru“ a zo „živého úveru“ mohla postúpiť len splatné splátky. Pritom okresný súd uviedol dátum odstúpenia od zmluvy dňa XX.X.XXXX, keď sa riadil vyjadrením žalobcu.
Žalobca podal písomné vyjadrenie k vyjadreniu vedľajšieho účastníka akcentujúc na dôvodovú správu k ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. „v odseku 7 sa opravuje možnosť použiť inštitút postúpenia pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou a na čl. 19 bod 19.16 Všeobecných obchodných podmienok, ktorý upravuje: „Klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu.“
Dňa 29.12.2014 bolo Okresnému súdu Košice -okolie doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, ktorý splnomocnil na zastupovanie Mgr. Henricha Schindlera, advokáta so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa 7.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalobca, ako aj vedľajší účastník na strane žalovanej v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p. verejne vyhlásil po tom, čo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 19.3.2015 o 9.10 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 221/II. poschodie oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 10.3.2015.
Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že namieta odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p. teda, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za nesprávne skutkové zistenia považuje žalobca záver súdu prvého stupňa, že k odstúpeniu od zmluvy právnym predchodcom žalobcu došlo dňa 18.6.2008. Na základe vyššie uvedeného teda má odvolateľ za to, že nárok žalobcu mal posudzovať s poukazom na ust. § 103 Občianskeho zákonníka, ale zároveň aplikovať štvorročnú premlčaciu dobu podľa Obchodného zákonníka.
Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli (okrem výnimiek podľa § 120 ods. 1 posledná veta). Povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 O.s.p.) znamená, že účastník musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel na základe akých okolností účastníkovi vyplýva jeho právo alebo povinnosť. Bez toho, aby účastník uviedol skutkové tvrdenia, súd nemôže vykonať podriadenie skutkového deja pod príslušnú právnu normu. Teda to znamená, že účastník unesie bremeno tvrdenia, ak splní svoju povinnosť tvrdenia.
Žalobca v žalobe (č.l. 2 spisu) uviedol, že vzhľadom na to, že žalovaná neplnila v stanovených termínoch splátky, porušila svoju povinnosť podľa zmluvy, preto postupca (Slovenská sporiteľňa a.s.) odstúpil od zmluvy a vyzval ju na úhradu dlžnej sumy.
Zároveň odvolací súd poukazuje tiež na to, že po zaslaní žalobcovi podania vedľajšieho účastníka, v ktorom namietal premlčanie pohľadávky a výzve súdu prvého stupňa, aby predložil doklad o odstúpení od zmluvy žalobca oznámil, že k odstúpeniu od predmetnej zmluvy došlo dňa XX.X.XXXX (č.l. 74 spisu). Pokiaľ teda žalobca v žalobe uviedol, že postupca od zmluvy odstúpil a na výzvu súdu prvého stupňa výslovne identifikoval deň odstúpenia od zmluvy právneho predchodcu žalobcu, z ktorého tvrdenia ako nespornej skutočnosti súd prvého stupňa vychádzal, tvrdenie žalobcu v odvolaní, že k odstúpeniu od zmluvy nedošlo bez toho, aby v odvolaní zdôvodnil, z akých dôvodov uvádzal v žalobe, „ako aj v podaní doručenom súdu dňa 13.6.2013 (č.l. 74 spisu)“ nepravdivé skutočnosti, bližšie nezdôvodnil.
V zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Preto záver súdu prvého stupňa vychádzajúci z tvrdenia samotného žalobcu, že k odstúpeniu od zmluvy jeho právnym predchodcom došlo dňa XX.X.XXXX, ktoré tvrdenie žalovaná zastúpená ustanoveným opatrovníkom nenamietala, treba považovať za správny. Zo spisu nevyplýva, že by účastníci konania navrhli doplnenie dokazovania v tomto smere, preto je vylúčené aj naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.. Súd prvého stupňa na zistený skutkový stav aplikoval relevantné ustanovenia hmotného práva. Tieto ustanovenia riadne a dostatočne interpretoval a nedopustil sa pochybenia pri právnom posúdení veci.
Odvolací súd konštatuje, že dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa sú správne, logické a presvedčivé, preto odvolací súd v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku o zamietnutí žaloby a konštatuje jeho správnosť (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Odvolací súd ako vecne správny potvrdil i výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania nepovažujúc výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania za nepreskúmateľný. Súd prvého stupňa žalovanej ustanovil opatrovníka v osobe vyššieho súdneho úradníka, ktorý má právnické vzdelanie a vzniesol ako opatrovník žalovanej námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu. Zároveň sa vyjadril, že nepovažuje za účelný vstup vedľajšieho účastníka do konania. Bolo preto právom vedľajšieho účastníka z konania vystúpiť, ak však zotrval v konaní, musel si byť vedomý možnosti nepriznania náhrady trov konania z dôvodu neúčelnosti týchto trov.
Účelnosť vynaložených trov je potrebné posudzovať individuálne v každej veci podľa okolností, za ktorých vedľajší účastník do konania vstúpil a či v konaní vykonal konkrétne úkony. Súd prvého stupňa žalobu zamietol z dôvodu úspešne vznesenej námietky premlčania, ktorú vzniesol vedľajší účastník, ak aj ustanovený opatrovník žalovanej. Pokiaľ súd prvého stupňa dospel k záveru, že úkony právneho zástupcu vedľajšieho účastníka neboli vykonané efektívne, nemožno rozhodnutie o nepriznaní trov vedľajšieho účastníka považovať za arbitrárne.
Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vo výroku vo veci samej, tak i vo výroku o trovách konania.
V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorá si trovy odvolacieho konania neuplatnila, preto odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že náhradu trov odvolacieho konania žalovanej nepriznáva.
Odvolací súd rovnako nepriznal náhradu trov odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS z dôvodov, pre ktoré neboli priznané mu trovy prvostupňovým súdom. Pokiaľ v odvolacom konaní na ochranu práv žalovanej vstúpilo ďalšie Združenie pred vyhlásením rozsudku v odvolacom konaní, tomuto vedľajšiemu účastníkovi žiadne preukázateľné trovy nevznikli. a jeho vstup pre konanie už ani nebol potrebný.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.