Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/689/2014

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom s predsedníčky senátu JUDr. Ivici Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci navrhovateľky P. L., narodenej XX. XX. XXXX, bytom X. XXX, B. V., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár s. r. o. so sídlom Ľudová 14, Košice, IČO: 47 234 466, proti odporcovi POHOTOVOSŤ s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 144,- € s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -46 zo dňa 11. 03. 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok vo výroku, ktorým okresný súd vyhlásil zmluvnú podmienku za neprijateľnú (v poradí prvý), a ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 144,- € s príslušenstvom vrátane výroku o náhrade trov konania (v poradí druhý), potvrdzuje.

Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 24,64 € na účet jej právneho zástupcu JUDr. Petra Rybára č. ú. XXXXXX- XXXXXXXXXX/XXXX, advokáta, do 3 dní.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom vyhlásil zmluvnú podmienku uvedenú v zmluve o úvere zo dňa 26. 02. 2010 uzavretú medzi navrhovateľkou a odporcom, podľa ktorej sa navrhovateľka zaväzuje zaplatiť odporcovi poplatok vo výške 144,- € za neprijateľnú v zmysle ust. § 153 ods. 3, 4 O. s. p.. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 144,- € spolu s úrokom s omeškania vo výške 5,5 % ročne od 27. 08. 2013 až do zaplatenia, titulom vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že uvedený zmluvný vzťah založený zmluvou o úvere zo dňa 26. 02. 2010 medzi účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko na jednej strane vystupuje osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, resp. podnikateľskej činnosti ( v zmluve označená rodným číslom) a na druhej strane osoba, ktorá koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a poskytuje za týmto účelom úvery. Zmluva bola pripravená vopred na formulári bez možnosti navrhovateľky ako spotrebiteľa zasiahnuť do znenia jej obsahu, t. j. do vzájomných práv a povinností účastníkov zmluvy. Súd preto ex offo podrobil daný zmluvný vzťah prieskumu a zisťoval, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Vykonaným prieskumom dospel k záveru, že dojednaný poplatok, ktorý bol zmluvne dojednaný vo výške 144,- € je neprijateľný pre jeho výšku. Konštatoval, že úrok sa v obdobných prípadoch v rovnakom období pohyboval v rozmedzí 10 až 15 %. Aj keby súd zobral do úvahy mieru podnikateľského rizika, ktorú odporca na seba berie pri poskytovaní úverov touto formou, nemôže úrok dosiahnutý v zmluve spĺňať požiadavku primeranosti. Po prepočte totiž predstavuje 108 %-ný úrok ročne, čo nie je obvyklá odplata požadovaná na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery tak, ako to požaduje Občiansky zákonník

v zmysle ust. § 53 ods. 6. Z uvedeného dôvodu súd takého dojednanie považoval za neprijateľné a neplatné, čo vyslovil v súlade s § 153 O. s. p. aj vo výroku svojho rozhodnutia. Keďže neprijateľnú podmienku považoval za absolútne neplatnú, následne tým, že navrhovateľka odporcovi uvedený poplatok v plnej výške uhradila, vznikol na strane odporcu majetkový prospech, ktorý je povinný vydať navrhovateľke v plnej výške. Na základe tejto skutočnosti považoval nárok navrhovateľky za dôvodný, a to vrátane príslušenstva k tomuto poplatku, ktorým sú úroky z omeškania, ktoré navrhovateľke priznal v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka odo dňa podania návrhu na súd, nakoľko nemal za preukázané, že navrhovateľka odporcovi pred podaním návrhu na súd doručila výzvu na splnenie jeho záväzku, preto v tomto rozsahu, v dôsledku čoho vo zvyšnej časti úroku z omeškania návrh navrhovateľky zamietol.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. s poukazom na ust. § 150 ods. 2 O. s. p. a úspešnej navrhovateľke priznal trovy konania vo výške trov právneho zastúpenia do výšky priznanej žalovanej sumy, t. j. 144,- €. Zvyšnú časť trov konania, tak ako ich vyčíslil právny zástupca navrhovateľky súd navrhovateľke nepriznal s poukazom na neprimeranosť ich výšky v pomere k výške pohľadávky.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá O. s. p.) odvolanie odporca, a to v celom rozsahu. Namietal, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko napriek tomu, že podaním zo dňa 25. 09. 2013 vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Žiar nad Hronom, súd o tejto námietke do rozhodnutia vo veci samej nerozhodol, a napriek ospravedlneniu právneho zástupcu odporcu z neúčasti na pojednávaní, dôvodom ktorého bolo práve nerozhodnutie okresného súdu o tejto námietke a z dôvodu zachovania princípu hospodárnosti konania, žiadal uvedené pojednávanie odročiť až do právoplatného rozhodnutia o ním vznesenej námietke. Okresný súd však nepovažoval jeho dôvod na odročenie pojednávania za vážny, a napriek jeho náležitému ospravedlneniu neúčasti bez jeho prítomnosti vo veci rozhodol. Okresnému súdu vytýkal, že konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko vo veci rozhodoval síce vecne nie však miestne príslušný súd, preto nie sú splnené podmienky, za ktorých mohol súd konať. Má za to, že v danej veci je na konanie miestne príslušný Okresný súd Bratislava I, v dôsledku čoho vo veci konal nezákonný sudca a došlo tým k porušeniu jeho ústavného práva podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR. Následne namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože v konaní nebol preukázaný spotrebiteľský charakter zmluvy, ktorej všeobecné podmienky boli predmetom kontroly. Navrhovateľka nemá právne postavenie spotrebiteľky, pretože nenapĺňa definíciu spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko jej bol úver poskytnutý na výkon povolania. V prípade jeho postavenia preto treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s navrhovateľkou vstupoval, ak mal za to, že jej bol úver poskytnutý na výkon povolania. Ak teda dodávateľ - odporca konal v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Zdôraznil naviac absolútnu obchodno-právnu povahu zmluvy o úvere v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, to znamená, že zmluva sa vždy spravuje Obchodným zákonníkom bez ohľadu na to, kto je subjektom takéhoto vzťahu. Vzhľadom na uvedené nie je možné zmluvu o úvere posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, a aj preto je odporca názoru, že zmluva o úvere nemusí obsahovať ani údaj o RPMN, a teda odporca mal nárok nielen na vrátenie úveru, ale aj príslušného poplatku za poskytnutie úveru. Pokiaľ ide o poplatok za poskytnutie úveru vo výške 144,- €, tento je podľa neho v zmluve o úvere dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný, je hneď uvedený pri sume poskytnutého úveru, teda navrhovateľka musela vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia. Dojednanie takejto platby, ako záväzku nad rámec podstatných náležitostí zmluvy o úvere zákonu neodporuje. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva nebola nikdy vyhlásená za neplatnú, a rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol. Súčasne vzniesol námietku premlčania v zmysle ust. § 107 Občianskeho zákonníka s tým, že navrhovateľka zaplatila poslednú splátku dňa 08. 12. 2010, a keďže návrh na súd bol podaný dňa 27. 08. 2013 právo navrhovateľky sa premlčalo, nakoľko sa nevykonalo v stanovenej lehote. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že sa nestotožňuje s právnym záverom odporcu ohľadne charakteru zmluvy o úvere a túto považuje jednoznačne za zmluvu spotrebiteľskú. Na túto zmluvu i na právny vzťah ňou založený je podľa nej nevyhnutné aplikovať ustanovenia zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu, keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú, vystupuje navrhovateľka ako spotrebiteľ,

preto aj miestna príslušnosť Okresného súdu Žiar nad Hronom je daná v zmysle ust. § 87 písm. f) O. s. p.. Spotrebiteľský charakter zmluvy je podľa neho daný aj v zmysle Zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. , ale aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . K výške odplaty poskytnutého úveru uviedla, že v prejednávanom prípade nie je dôležité to, z čoho sa predmetná odplata skladá, ale to, že jej výška dosahuje mieru takmer 100 % ročne, čo je v absolútnom rozpore s dobrými mravmi, a to tým, že podstatne prevyšuje odplatu požadovanú bankami. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má za to, že na strane odporcu došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia z dôvodu získania majetkového prospechu bez právneho dôvodu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým okresný súd vyhlásil zmluvnú podmienku uvedenú v zmluve o úvere zo dňa 26. 02. 2010, podľa ktorej sa navrhovateľka zaviazala zaplatiť odporcovi poplatok vo výške 144,- € za neprijateľnú a ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 144,- € spolu s príslušenstvom, podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil ako vecne správny.

Výrok, ktorým okresný súd vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol (v poradí tretí) nebol odvolaním účastníkov konania napadnutý, preto zostáva podľa § 206 ods. 2, 3 O. s. p. nedotknutý.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležte odôvodnil podľa ust. § 157 ods. 2 O. s. p.. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť, alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o dôvodnosti nároku navrhovateľky. Obsah odvolania odporcu je takmer zhodný s jeho vyjadreniami pred prvostupňovým súdom, a preto aj samotné odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k námietkam odporcu je úplné, teda aj pokiaľ ide o samotné odvolanie. Odporca v odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené prvostupňovým súdom.

Prioritne sa odvolací súd zameral na preskúmanie, či postupom okresného súdu nedošlo k odňatiu práva účastníka konania konať pred súdom, teda, či v konaní nedošlo k vadám v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p.. V tejto súvislosti odporca namietal, že okresný súd nerozhodol o jeho námietke miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Žiar nad Hronom a napriek tomu, že sa z neúčasti na pojednávanie ospravedlnil, rozhodol vo veci samej v jeho neprítomnosti napriek tomu, že neboli splnené podmienky ustanovené v § 101 ods. 2 O. s. p..

Podľa § 105 ods. 1, 2 O. s. p. súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Ak však navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca, súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až 87. Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí. Ak súd podľa odseku 1 zistí, že nie je miestne príslušný, neodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia alebo ju za podmienok uvedených v § 11 ods. 3 predloží Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky; o tomto postúpení súd upovedomí účastníkov.

Miestna príslušnosť určuje, ktorý vecne príslušný súd toho istého druhu má povinnosť vo veci konať a rozhodnúť. Z obsahu spisu je nesporné, že odporca vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti okresného súdu. Z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku však okresnému súdu nevyplýva povinnosť v prípade, ak má za to, že je miestne príslušným o tejto námietke rozhodnúť osobitným rozhodnutím. Uvedené vyplýva z výkladu ust. § 105 ods. 2 O. s. p. a contrario, nakoľko len v prípade, ak súd zistí, že nie je miestne príslušným, neodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia, alebo ju za podmienok uvedených v § 11 ods. 3 predloží Najvyššiemu súdu SR. Ak teda zistí, že je miestne

príslušným, vyššie uvedená povinnosť mu z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, naviac ak ani v prípade zistenia miestnej nepríslušnosti o tom nerozhoduje osobitným rozhodnutím. Okresný súd tým, že konal vo veci, mal za to, že je súdom miestne príslušným, v dôsledku čoho vo veci konal, účastníkov konania riadne predvolal na pojednávanie, ktoré im bolo včas a riadne doručené. Odvolací súd uznáva, že otázka miestnej príslušnosti nie je iba otázkou, ktorý súd vec prejedná, ale je aj otázkou zákonného sudcu, pričom právo na zákonného sudcu je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu a základným právom chráneným nielen Ústavou SR ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv. Z uvedeného však vyplýva len to, že ak vec, napriek včas a dôvodne vznesenej námietke nepríslušnosti súdu, prejedná a rozhodne inak miestne nepríslušný súd, išlo by o rozhodnutie vydané nezákonným sudcom s dôsledkami vyplývajúcimi z ust. § 221 ods. 1 písm. g) O. s. p.. Odvolací súd preto v tejto súvislosti konštatuje, že o návrhu navrhovateľky rozhodol vecne a miestne príslušný Okresný súd Žiar nad Hronom, a to z nasledovných dôvodov:

Z obsahu spisu vyplýva, že návrh vo veci samej bol podaný na Okresnom súde Žiar nad Hronom na základe návrhu navrhovateľky, ktorá sa domáha zaplatenia sumy 144,- € s príslušenstvom, titulom bezdôvodného obohatenia vzniknutého na strane odporcu. Účastníci konania uzavreli dňa 26. 02. 2010 zmluvu o úvere. Napriek tomu, že ide o zmluvu o absolútnom obchode v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Tento právny záver vyplýva najmä z toho, že odporca ako dodávateľ vystupoval pri jej uzavretí jednoznačne v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti a navrhovateľka vystupovala ako spotrebiteľka, keď táto pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej ani inej podnikateľskej činnosti nekonala. V zmysle § 52 Občianskeho zákonníka ods. 1 platného v čase uzavretia tejto úverovej zmluvy sa za spotrebiteľskú zmluvu považovala každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatváral dodávateľ so spotrebiteľom. Uvedené ustanovenie výslovne konštatuje, koho považuje za dodávateľa a koho za spotrebiteľa, keď v tomto prípade účastníci konania túto charakteristiku spĺňajú. Pre posúdenie, či zmluva o úvere je zmluvou ktorá má spotrebiteľský charakter, nie je podstatné, či táto bola uzavretá aj v zmysle ust. zákona o spotrebiteľských úveroch, ak spĺňa charakteristiku zmluvy spotrebiteľskej v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Odvolací súd nemohol prihliadať na námietku odporcu, ak tvrdí, že navrhovateľka pri uzavretí zmluvy nevystupovala ako spotrebiteľka, pretože nenapĺňa definíciu spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko jej bol úver poskytnutý na výkon povolania, pretože na prejednávaný právny vzťah - spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi konania nie je možné aplikovať ust. zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch práve vzhľadom k tomu, že v § 2 ods. 2 tohto zákona zákonodarca negatórnym spôsobom vymedzil, že tento predpis sa nevzťahuje na úvery poskytnuté do výšky 200,00 €. Argumentácia odporcu v tomto rozsahu je preto nedôvodná, naviac v prípade pochybností o tom, či ide alebo nejde o spotrebiteľskú zmluvu má dôkazné bremeno dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy na výkon povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa, a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má.

Pojem spotrebiteľská zmluva možno vymedziť v širšom a užšom zmysle. Spotrebiteľské zmluvy v širšom zmysle možno považovať akékoľvek zmluvy uzavierané medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri ktorých spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah zmlúv, na ktoré treba aplikovať príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide. Spotrebiteľské zmluvy v užšom zmysle predstavujú osobitný typ zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať ich obsah bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela a na ktoré treba aplikovať predovšetkým úpravu o neprijateľných podmienkach, ako aj príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, odporca pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, preto je potrebné ho v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, považovať za dodávateľa. Navrhovateľka ako fyzická osoba pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, preto je potrebné považovať ju v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy za spotrebiteľku a predmetnú zmluvu o úvere posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy.

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka ako spotrebiteľ má právo výberu medzi všeobecným súdom odporcu (§ 85 O. s. p.) a súdom uvedeným v ust. § 87 písm. f) O. s. p. (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Keďže odporca má všeobecný súd, miestna príslušnosť sa v danom prípade riadi ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku o miestnej príslušnosti danej na výber konkrétne § 87 písm. f) O. s. p., podľa ktorého popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Miestna príslušnosť v danej veci teda vyplýva z možnosti účastníka zvoliť si spomedzi dvoch miestne príslušných súdov. Navrhovateľka ako spotrebiteľka mala právo výberu medzi všeobecným súdom odporcu a súdom uvedeným v ust. § 87 písm. f) O. s. p., ktoré právo aj využila. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa správne posúdil svoju miestnu príslušnosť a vo veci konal. Postupom okresného súdu teda nedošlo ani k porušeniu práva odporcu na zákonného sudcu v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy SR.

Následne vzhľadom na vyššie uvedený právny záver o tom, že vo veci konal miestne príslušný súd, ako i zákonný sudca, odvolací súd posudzoval, či okresný súd postupoval správne, ak o návrhu navrhovateľky rozhodol na pojednávaní podľa § 101 ods. 2 O. s. p., v neprítomnosti odporcu.

Odvolací súd nespochybňuje, že súčasťou kontradiktórneho konania je právo účastníka byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásadu kontradiktórnosti však nemožno vykladať absolútne, resp. formalisticky, ale len vo väzbe s ostatnými zásadami (ustanoveniami) procesného predpisu. Predovšetkým účastník konania realizuje svoje procesné práva v rámci súdneho pojednávania, na ktoré bol odporca riadne a včas predvolaný, pričom o možnosť ich uplatnenia sa obral sám svojim postupom, a to bezdôvodnou neúčasťou na súdnom pojednávaní. V prípade pojednávania bez prítomnosti účastníka za podmienok predpokladaných zákonom, nemôže dôjsť k odňatiu práva účastníka konať pred súdom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ) a zároveň nie je porušená zásada kontradiktórnosti sporového konania.

Podľa § 101 ods. 1, 2 O. s. p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Procesný postup okresného súdu, ktorý prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 11. 03. 2014 bez účasti odporcu, považoval odporca za rozporný s vyššie uvedeným § 101 ods. 2 O. s. p., majúci za následok odňatie možnosti konať pred súdom. O túto vadu však v konaní v žiadnom prípade nejde, nakoľko z vyššie uvedeného vyplýva, že návrh na odročenie pojednávania na Okresný súd Žiar nad Hronom podal len z dôvodu, že nebolo rozhodnuté o jeho námietke miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Žiar nad Hronom, ktorú skutočnosť nie je možné považovať za dôležitý vážny dôvod pre odročenie pojednávania, ak okresný súd mal za to, že je vo veci na konanie miestne príslušným a vo veci konal. O týchto skutočnostiach by sa odporca dozvedel a oboznámil sa s nimi, resp. by na uvedené skutočnosti mohol reagovať v prípade, ak by sa na pojednávanie, na ktoré bol riadne a včas predvolaný dostavil. Žiadny iný dôležitý dôvod, pre ktorý by sa nemohol na pojednávanie dostaviť, odporca v žiadosti o odročenie pojednávania neuviedol. Odvolací súd teda dospel k záveru, že postup okresného súdu, ktorý prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti odporcu bol v súlade s § 101 ods. 2 O. s. p., a nie je možné ho hodnotiť ako nesprávny, t. j. taký, ktorým by sa odporcovi odňala možnosť konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p..

Keďže odvolací súd má za to, že odporcovi nebolo žiadnym spôsobom odňaté právo konať pred súdom, resp. jeho právo na kontradiktórny súdny proces a súčasne vo veci rozhodol zákonne nestranný sudca, prejednal následne rozhodnutie okresného súdu vo veci samej.

Hmotnoprávnym dôvodom pre vyhovenie návrhu navrhovateľky a jej uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia bol právny záver okresného súdu, podľa ktorého zmluvné dojednanie týkajúce sa zaplatenia poplatku za poskytnutý úver vo výške 144,- € je neprijateľný pre jeho výšku. Okresný súd dostatočným spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že spotrebiteľská zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania bola vopred pripravená na formulári bez možnosti navrhovateľky ako spotrebiteľky zasiahnuť do znenia jej obsahu, t. j. do vzájomných práv a povinností účastníkov zmluvy.

Súd bol preto ex offo povinný podrobiť daný zmluvný vzťah prieskumu a zisťovať, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

Pokiaľ odporca v odvolaní namietal, že zmluva o úvere nemusí obsahovať údaj o RPMN, pretože zmluvu nie je možné posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a teda odporca má nárok nielen na vrátenie úveru ale aj príslušného poplatku za poskytnutie úveru, odvolací súd opätovne odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktorý neprijateľné dojednanie o poplatku za poskytnutie úveru vyhodnotil vo vzťahu k jeho neprimeranosti v zmysle ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, (podľa ktorého ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebiteľské úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy ), a nie z titulu, že by predmetná zmluva o úvere nemusela obsahovať údaj o RPMN. Nie je možné ponechať bez povšimnutia, že takto dohodnutý poplatok po prepočte predstavuje 108 %- ný úrok ročne, čo nie je možné považovať za obvyklú odplatu požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery tak, ako to vyžaduje Občiansky zákonník, a to ani po zohľadnení zvýšenej miery rizika, ktoré na seba nebankový subjekt pri tejto podnikateľskej činnosti preberá. Okresný súd preto dôvodne považoval takéto dojednanie za neprijateľné a neplatné, ak odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by odplata - poplatok za poskytnutie úveru spĺňal požiadavky ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, teda, že by ním požadovaná odplata zodpovedala odplate obvykle požadovanej bankami, ako na to okresný súd poukázal v odôvodnení rozhodnutia, preto dôvodne v okresný súd v rozhodnutí vyslovil v súlade s § 153 O. s. p., že uvedená zmluvná podmienka je neplatná.

Ak na okraj odporca poukázal na to, že aj v prípade zmluvy o úvere okrem platenia samotných úrokov umožňuje aj dojednanie tzv. poplatku za rezervovanie peňažných prostriedkov, teda ak umožňuje vyberanie iných platieb ako len splátok úveru a úroku, odvolací súd poznamenáva, že napriek tomu, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom, na takto uzavretú zmluvu, ak je súčasne zmluvou spotrebiteľskou, sa prednostne použijú normy Občianskeho práva, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Aj v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. -10 zo dňa 19. 06. 2013 ústavný súd konštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. Uvedené naviac podporuje aj novela Občianskeho zákonníka č. 102/2014 Z. z., ktorou sa v ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka na konci pripája veta: „ Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ Prednostným použitím Občianskeho zákonníka sa nespochybňuje, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom, práve naopak, keďže máme stále dva kódexy na požiadanie súdnej praxe sa upresnilo už judikované právne pravidlo, že ak bude možné na vzťahy, ktoré sú upravené aj Občianskym zákonníkom aj Obchodným zákonníkom použiť Občiansky zákonník, tento sa použije prednostne, teda ide o prípad konkurencie právnej úpravy Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka. Uvedené potvrdzuje, že právna úprava spotrebiteľských zmlúv sa musí použiť aj na zmluvy, ktoré sú u nás upravené Obchodným právom, keďže Smernice EÚ kladú štátom explicitnú povinnosť zabezpečiť, aby sa ochranné opatrenia na ochranu práv spotrebiteľa neobchádzali.

Právny záver okresného súdu, že poplatok za poskytnutie úveru vo výške 144,- € je neprijateľným zmluvným dojednaním, a teda ide o dojednanie, ktoré je absolútne neplatným právnym úkonom, považuje odvolací súd za vecne správny.

Na vyššie uvedené právne posúdenie nadväzuje to, že pokiaľ navrhovateľka odporcovi tento poplatok v plnej výške uhradila, vznikol na strane odporcu majetkový prospech, nakoľko išlo o plnenie z neplatného právneho úkonu, ktorý je povinný vydať navrhovateľke v plnej výške. Ak odporca v odvolaní poukazuje na to, že navrhovateľka plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, je nutné podotknúť, že tak okresný ani odvolací súd nespochybňuje, že samotná zmluva o úvere spĺňa podmienku platnosti, avšak absolútnou neplatnosťou je podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka postihnuté iba dojednanie o poplatku za poskytnutý úver vo výške 144,- €, a nie celá zmluva o úvere, pretože túto časť právneho úkonu možno oddeliť od samotného obsahu. Práve z tohto dôvodu okresný súd uložil odporcovi povinnosť vydať navrhovateľke sumu 144,- €, ktorá suma zodpovedá poplatku za poskytnutie úveru, ktorý dôvodne okresný súd považoval za absolútne neplatné dojednanie. Záväzkovo právny vzťah z bezdôvodného obohatenia teda vznikol za splnenia všetkých zákonom vyžadovaných predpokladov, ktorými sú jednak: a) získanie bezdôvodného obohatenia na strane odporcu (obohateného o 144,- €

ako poplatok za poskytnutie úveru, ktorý je absolútne neplatným právnym dojednaním), b) protiprávnosť získania uvedeného bezdôvodného obohatenia, ak okresný ale aj odvolací konštatuje, že uvedené dojednanie o poplatku za úver je absolútne neplatným právnym úkonom ako neprijateľná zmluvná podmienka, na ktorú musí súd prihliadať ex offo, a c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním tohto poplatku za poskytnutie úveru odporcom a majetkovou ujmou na strane navrhovateľky ako spotrebiteľky, ktorá plnila na základe neplatného dojednania o poplatku za poskytnutý úver.

Na záver odporca vzniesol námietku premlčania v zmysle ust. § 107 Občianskeho zákonníka dôvodiac, že navrhovateľka zaplatila poslednú splátku dňa 08. 12. 2010, a keďže žaloba na súd bola podaná dňa 27. 08. 2013 navrhovateľkine právo sa premlčalo, nakoľko sa nevykonalo v stanovenej lehote.

K námietke premlčania vznesenej odporcom odvolací súd uvádza nasledovné:

V prvom rade odvolací súd poznamenáva, že napriek tomu, že námietku premlčania vzniesol odporca až v odvolacom konaní, odvolací súd sa touto námietkou zaoberal , ak sa koncentračná zásada vyjadrená v ustanoveniach § 120 ods. 4 a § 205a O. s. p. netýka uplatnenia námietky premlčania ( viď. rozhodnutie NS SR , sp. zn. ).

Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Odporca v odvolaní nepoukazuje na skutočnosť, kedy sa navrhovateľka mala dozvedieť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil. Z obsahu spisu je však možné posúdiť, že k poskytnutiu poslednej splátky zo strany navrhovateľky, tak ako to potvrdil aj odporca v odvolaní, došlo dňa 08. 12. 2010. V prípade plynutia objektívnej trojročnej premlčacej lehoty, by došlo k uplynutiu lehoty na podanie žaloby na súd až dňom 08. 12. 2013. Keďže návrh na súd bol podaný dňa 27. 08. 2013, navrhovateľka si uplatnila nárok včas.

Okresný súd sa preto správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd - prvostupňový súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

Okresný súd správne rozhodol i o náhrade trov prvostupňového konania, ak rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v odvolacom konaní, nakoľko navrhovateľka bola v konaní v celom rozsahu úspešná v spojení s ust. § 150 ods. 5 O. s. p., ak išlo o drobný spor. Zároveň rozhodol vecne správne o trovách právneho zastúpenia v súlade s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „Vyhláška“), preto odvolací súd potvrdil i tento súvisiaci výrok napriek tomu, že odvolaním nebol napadnutý, avšak ide o výrok súvisiaci.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v odvolacom konaní. V odvolacom konaní odporca úspešný nebol. Naopak, úspešným bola navrhovateľka, ktorá si riadne a včas uplatnila trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, a to za vyjadrenie k odvolaniu - 1 úkon právnej služby, ktorého hodnota bola stanovená vo výške 16,60 € v zmysle § 10 ods. 1 Vyhlášky v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. b) Vyhlášky + 1 x režijný paušál vo výške 8,04 € v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky. Spolu tak trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní predstavujú sumu 24,64 €, ktoré trovy odvolacieho konania je odporca povinný nahradiť navrhovateľke na účet jej právneho zástupcu, advokáta v súlade s ust. § 149 ods. 1 O. s. p..

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.