Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-341-2013.pdf
PDF · 94.02 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/341/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých, V.. W. D., N.. XX. XX. XXXX, V.. V. D., N.. XX. XX. XXXX P. V.. B. D., N.. XX. XX. XXXX, všetci bytom pri matke, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Vranov nad Topľou, odd. sociálno- právnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh matky: V. D., N.. XX. XX. XXXX, A. C. XXX, za účasti otca: W. D., N.. XX. XX. XXXX, A. D. XX, o zvýšenie výživného t a k t o
rozhodol:
M e n í sa výrok rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 8P/239/2011-36 zo dňa 19. 12. 2001 a to tak, že sa z v y š u j e výživné na mal. W. D., N.. XX. XX. XXXX zo sumy 100 eur na sumu 120 eur, na mal. V. D., N.. XX. XX. XXXX zo sumy 80 eur na sumu 90 eur a na mal. B. D., N.. XX. XX. XXXX zo sumy 50 eur na sumu 60 eur, ktoré výživné je otec p o v i n n ý platiť vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 01. 03. 2014.
Dlžné výživné za obdobie od 01. 03. 2014 do 28. 02. 2015 na mal. W. D. v sume 240 eur, na mal. V. D. v sume 120 eur a na mal. B. D. v sume 120 eur je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky do 90 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
V prevyšujúcej časti návrhy matky z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na maloleté deti a to na syna W. na čiastku 150 eur mesačne, nakoľko začal navštevovať strednú školu v Humennom; na dcéru V. požadovala zvýšiť výživné na sumu 100 eur a na syna B. na sumu 80 eur mesačne. Zároveň žiadala, aby otec finančné prostriedky zasielal na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX a to vždy k 10. dňu v mesiaci.
Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil.
Kolízny opatrovník sa vo veci nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dokladmi: lustrácia rodičov v Sociálnej poisťovni, fotokópia daňového priznania otca za roky 2012, 2013; výpis zo Živnostenského registra otca, správy ÚPSVaR Vranov nad Topľou, rodný list mal. K. Š., výpis z účtu mal. B. D. vedený v C. A., P..B.., oboznámením sa s pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 8P/239/2011 a zistil tento skutkový stav veci:
Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 8P/239/2011-36 zo dňa 19. 12. 2011 bol zmenený výrok rozsudku tunajšieho súdu č. k. 4C/142/2010-46 zo dňa 15. 06. 2010 a to tak, že sa zvýšilo výživné na mal. W. D. zo sumy 90 eur na sumu 100 eur, na mal. V. D. zo sumy 70 eur na sumu 80 eur a na mal. B. D. zo sumy 40 eur na čiastku 50 eur mesačne, počnúc dňom 01. 11. 2011. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 10. 01. 2012.
Matka vo svojej výpovedi uviedla, že návrh na zvýšenie výživného podala z dôvodu podstatnej zmeny pomerov, ktorá nastala na jej strane ako aj na strane maloletých detí. Matka v súčasnej dobe žije s maloletými deťmi, so svojim priateľom a ich spoločným bábätkom, mal. K. Š., N.. XX. XX. XXXX. Je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a prídavky na štyri deti. Najstarší syn začal navštevovať 1. ročník Strednej polytechnickej školy v Humennom. V súvislosti s návštevou strednej školy matke vznikajú zvýšené výdavky na cestovné, vreckové a rôzne školské potreby. Len na najstaršieho syna musí mesačne vynaložiť 70 eur a to nepočíta bežné výdavky na stravu, ošatenie, hygienické potreby. Maloletá V. a mal. B. navštevujú Základnú školu v C. a to V. 7. ročník a B. 4. ročník. B. navštevuje aj futbalový krúžok vo Vranove, kde je potrebné za cestovné mesačne zaplatiť 10-20 eur. Matka býva s deťmi a priateľom v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve matkinho priateľa. Tento je zamestnaný a jeho príjem mesačne dosahuje sumu od 700 do 800 eur. Okrem bežných výdavkov na zabezpečenie stravy, ošatenia, hygienických potrieb uhrádzajú poplatky za bývanie - 100 eur za plyn, 50 eur elektrina, 50 eur voda. Mesačne splácajú hypotéku po 185 eur. Maloleté deti sa nestravujú v školskej jedálni, nakoľko stravu im matka zabezpečuje denne sama. Otec si neplní pravidelne vyživovaciu povinnosť. Výživné síce posiela mesačne, ale nie k tomu dňu ako má určené. Niekedy poslal výživné aj o tri týždne neskôr. Problém bol takisto s tým, že keď ho matka žiadala, aby peniaze posielal na účet, otec to odmietol. Výživné posiela na bežný účet najmladšieho syna a matka musí ísť tieto finančné prostriedky vybrať. Na bežný účet vedený v peňažnom ústave najmladšieho syna majú prístup obaja rodičia. Matka požadovala, aby otec zasielal výživné na účet, ktorý uviedla v návrhu. Ide o účet, ktorý je vedený na meno jej priateľa, nakoľko s týmto žije v spoločnej domácnosti, na tento účet chodia všetky finančné prostriedky, aj rodičovský príspevok matky a prídavky na deti, preto by bolo pre matku jednoduchšie, aby aj výživné chodilo na tento účet. Podľa matkiných vedomostí, aj keď otec tvrdí, že je nezamestnaný, pracuje na čierno. Na úrade práce sa zaevidoval len preto, že sú voči nemu vedené exekúcie, ktoré otec nechce splácať. Otec určite pracuje na čierno, dosahuje príjem a môže sa tak podieľať na zabezpečení výživy maloletých detí. Otec od mája 2014 nebol s deťmi v kontakte, nijako sa o nich nezaujímal, osobne sa s nimi nestretával. Keď bola matka s otcom detí v telefonickom kontakte, viackrát sa stalo, že otec bol zjavne pod vplyvom alkoholu. Matka predložila súdu výpis z bežného účtu maloletého syna B., na ktorý sú otcovi poukazované peňažné prostriedky za vykonanú prácu. Išlo o výpis z účtu za celý rok 2014. Príjmy otca v tomto roku spolu činili 8.497,38 eur. Ide o platby poukazované otcovi od spoločnosti RSS s.r.o. V roku 2015 sa otec s maloletými deťmi stretával len občas. Najstarší syn bol s otcom v kontakte hlavne telefonicky alebo písomne. Keď syn otcovi oznámil, že je mu potrebné zakúpiť nejaké veci, aby otec prispel polovicou, tento voči tomu nič nenamietal a sľúbil, že prispeje.
Z výpovede otca vyplýva, že tento je od novembra 2013 nezamestnaný. Bol nútený prerušiť živnosť, nakoľko bolo nedostatok práce a za vykonanú prácu platby veľmi meškali. Zaevidoval sa na úrade práce, nepoberá žiadne dávky. Snažil sa podokončovať prácu, ktorá bola ešte objednaná dávnejšie. Vykonáva práce montážnika. Zmluvu mal uzatvorenú so spoločnosťou RSS s.r.o. Košice. Otec vo výpovedi v januári 2014 potvrdil, že nemá ešte vyplatené faktúry za mesiace máj, za november a december. Pracuje ešte pre jednu spoločnosť, ale je to len občasná práca. Ide o spoločnosť Tito s.r.o. Košice, kde zarobí max. mesačne 150 eur. Ide len o brigádnickú výpomoc na základe ústnej dohody. Otec býva v rodinnom dome so svojou mamou, kde náklady za plyn činia 108 eur a za elektrinu 44 eur. Posledný rok mal otec veľmi ťažký, finančne mu vypomohla jeho mama. Otec má dlh voči Sociálnej a zdravotnej poisťovni, takisto má exekúciu vo výške okolo 1.400 - 1.600 eur. Otec uviedol, že nechce posielať výživné na maloleté deti na účet, ktorý matka uviedla v návrhu, lebo je to účet jej partnera. Otec chce finančné prostriedky posielať na účet matky alebo na účet ich detí. Nie je ochotný posielať peniaze matkinmu partnerovi. Poukázal na skutočnosť, že posledné obdobie mal veľmi ťažké z toho dôvodu, že mu bol odobratý vodičský preukaz, nakoľko jazdil pod vplyvom alkoholu. Za uloženú pokutu musel zaplatiť 600 eur, taktiež musel navštevovať psychológa, kde musel uhradiť výdavok 70 eur a mesačné sedenia ho stáli 230 eur. Otec potvrdil, že s deťmi sa veľmi nestretával. Nemal vodičský preukaz, preto nemohol chodiť za deťmi do C. a pripustil, že došlo medzi nimi aj k určitému vzájomnému odcudzeniu. Keď sa jeho situácia zlepší, je ochotný prispievať aj viac, nakoľko si je vedomý, že deti sú už staršie. Prerušenie
živnosti u otca trvalo od 01. 11. 2013 do 31. 10. 2014. Po uplynutí tohto dátumu otec pokračuje vo vykonávaní živnosti, ale je bez práce. Od januára mal prisľúbenú prácu v Košiciach, malo ísť o väčšiu zákazku, doposiaľ však nemá potrebné informácie. Chvíľu pracoval aj vo Švajčiarsku, robil na farme. Za tri týždne mu vyplatili sumu 1.300 eur. Nebol však spokojný s podmienkami ani s prácou, preto zo Švajčiarska odišiel. Z týchto zarobených peňazí vyrovnal všetky svoje záväzky na výživnom. Dokonca zaplatil matke aj výživné vopred za mesiac február 2015. V súčasnosti nie je otec schopný platiť vyššie výživné ako doposiaľ. Aj platenie výživného podľa súdneho rozhodnutia je pre otca problematické. Má peňažné záväzky, preto vždy musí rozmýšľať, či má zaplatiť výživné alebo uhradiť napr. exekútora. Otec pripustil, že občas ide pracovať aj na čierno, ale zarobí len minimálne čiastky, ktoré použije na zabezpečenie jeho základných životných potrieb.
Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby otec za rok 2012 vykázal základ dane vo výške 3.747,87 eur. Za rok 2013 predstavoval základ dane čiastku 1.245,72 eur. Z doloženého výpisu z účtu mal. B. D. vedeného v C. A., P..B.. bolo preukázané, že otcovi maloletých detí boli v období od marca do decembra 2014 poukázané od spoločnosti RSS s.r.o. čiastky v celkovej sume 8.497,38 eur.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor služieb zamestnanosti Vranov nad Topľou potvrdil, že W. D. bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 13. 11. 2013 do 20. 07. 2014. Vyradený z evidencie bol z dôvodu nespolupráce.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práva a povinností. Ak sa nedohodnú súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, a to zákona č. 601/2003 Z. z. v platnom znení, ktorá suma činí začínajúc dňom 1.7.2014 sumu 27,13 eur.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
V zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že v danom prípade nastala taká podstatná zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného na maloleté deti. Od ostatnej úpravy výšky výživného v decembri 2011 mal. deti vyrástli a ich odôvodnené potreby sa zvýšili. Najpodstatnejšia zmena nastala u najstaršieho syna W., ktorý ukončil základnú školu a od septembra 2014 navštevuje strednú školu v Humennom, s čím matke vznikajú zvýšené výdavky na cestovné, školské potreby, stravu, ošatenie a obuv. Matka bola v roku 2011 evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná, v súčasnosti je na rodičovskej dovolenke a jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku. Matke pribudla vyživovacia
povinnosť k maloletej dcére K. Š.. Pri určení výšky výživného v roku 2011 súd vychádzal z otcovho príjmu, ktorý bol dokladovaný daňovým priznaním. Otec ako živnostník v roku 2010 vykázal základ dane vo výške 3.282,85 eur. Za rok 2011 vystavil 5 faktúr spolu vo výške 3.945,40 eur. Oboznámenými listinnými dokladmi mal súd za preukázané, že u otca nastala tiež podstatná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného. Došlo k nárastu jeho zárobku a to od marca 2014. Za rok 2013 otec podľa daňového priznania vykázal základ dane vo výške 1.245,72 eur a od 01. 11. 2013 pozastavil výkon živnostenskej činnosti. Od 13. 11. 2013 bol zaevidovaný na úrade práce ako nezamestnaný. Evidencia otca bola ukončená ku dňu 21. 07. 2014 a to z dôvodu nespolupráce otca s úradom. Otec vo svojej výpovedi tvrdil, že v čase, keď bol evidovaný na úrade práce, bol bez príjmu, následne po ukončení evidencie na úrade práce, resp. po opätovnom začatí vykonávania živnostenskej činnosti od novembra 2014 nemal pravidelný príjem. Vykonával práce len brigádnicky, pričom zarobil minimálne čiastky postačujúce len na zabezpečenie jeho základných životných potrieb. Jediný vyšší príjem otec priznal vo výpovedi na pojednávaní dňa 26. 01. 2015, kedy uviedol, že za práce vykonávané vo Švajčiarsku mu bola vyplatená suma 1.300 eur. Tieto tvrdenia otca však súd nemohol považovať za pravdivé, vzhľadom na dôkaz, ktorý predložila matka. Podľa výpisu z bežného účtu mal. B. D. vedeného v C. A., P..B.. otcovi maloletých detí boli od spoločnosti RSS s.r.o. v období od marca 2014 do decembra 2014 poukazované čiastky spolu za dané obdobie vo výške 8.497,38 eur. Tento doklad potvrdzuje, že otec napriek tomu, že v danom období bol evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný a mal pozastavenú živnostenskú činnosť, vykonával práce a za prácu mu boli vyplácané finančné prostriedky. Tento príjem otec vo svojich výpovediach nepriznal, takisto súdu nezdokladoval peňažné záväzky voči sociálnej, zdravotnej poisťovni a nepredložil faktúry, ktoré vystavil za rok 2013. S poukazom na takéto zavádzajúce konanie otca, listinné doklady, ktoré preukazujú, že otec pracuje, dosahuje pravidelný príjem, možno konštatovať, že je v jeho možnostiach a schopnostiach pracovať, dosahovať príjem a podieľať sa na zabezpečení výživy maloletých detí vyššou čiastkou ako doposiaľ. V období od marca do decembra 2014 otcov priemerný mesačný príjem predstavoval sumu 849,73 eur. S prihliadnutím na vek maloletých detí, ich odôvodnené potreby, zárobkové možnosti a schopnosti otca ako povinného rodiča, súd zvýšil výživné na mal. W. zo sumy 100 eur na sumu 120 eur, na mal. V. zo sumy 80 eur na čiastku 90 eur a na mal. B. zo sumy 50 eur na čiastku 60 eur a to počnúc mesiacom marec 2014, keďže od tohto mesiaca je preukázané, že otcovi boli vyplácané finančné čiastky za prácu vykonávajú pre spoločnosť RSS s.r.o. Od novembra 2013 do konca februára 2014 bol otec evidovaný na úrade práce, nepoberal žiadne dávky a súd ani nemal žiadnymi inými listinnými dokladmi za preukázané, aby v tom období dosahoval príjem, preto súd za uvedené obdobie nemohol zvýšiť výživné na maloleté deti. Výška zisteného príjmu otca takisto neumožňovala zvýšiť výživné až na čiastky požadované matkou v návrhu, preto súd jej návrh v prevyšujúcej časti zamietol. Vo výroku rozsudku súd určil otcovi povinnosť poukazovať výživné k rukám matky. Vo výroku nie je uvedené číslo účtu tak ako to matka v návrhu požadovala, nakoľko v konaní bolo preukázané, že ide o účet, ktorý nie je vedený na meno matky ani na meno jej maloletých detí. Otec nemá povinnosť zasielať výživné na účet vedený na meno priateľa matky.
Dlžné výživné pozostávajúce z neuhradeného zvýšeného výživného, za obdobie od 01. 03. 2014 do 28. 02. 2015, na maloletého syna W. vo výške 240 eur (12 mesiacov x 20 eur), na mal. V. a na mal. B. po 120 eur (12 mesiacov x 10 eur), súd uložil otcovi zaplatiť vzhľadom na výšku dlhu v lehote 90 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) OSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.