Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/1043/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľov v rade 1/ F. Z., nar. XX. X. XXXX, bytom N. Y., L. XXX/X, v rade 2/ U. Z., nar. XX. X. XXXX, bytom tamtiež proti odporcovi Harmony VEXI s.r.o., so sídlom Abovce 95, IČO: 36 398 438, zastúpenému Advokátska kancelária GALLO s.r.o., so sídlom Martin, Jilemnického 4012/30, o zaplatenie 8 500,- eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. -268 zo dňa 25. 3. 2014, takto

rozhodol:

Výrok rozsudku okresného súdu, ktorým uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľom v rade 1/, 2/ sumu 4 000,- eur, v lehote 3 dní, potvrdzuje.

Ostatné výroky, odvolaním nenapadnuté, p o n e c h á v a nedotknuté.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľom v rade 1/, 2/ sumu 4 000,- eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V ostávajúcej časti žalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na samostatné rozhodnutie v lehote 30 dní po právoplatnosti rozsudku. Priznanie sumy 4 000,- eur navrhovateľom zdôvodnil prvostupňový súd s poukazom na ust. , , , keď konštatoval, že v prípade predaja zálohu iným spôsobom ako predajom na dražbe (pri dobrovoľnej dražbe v zmysle o dobrovoľných dražbách) sú záložnému veriteľovi ukladané povinnosti, ktoré je povinný dodržať. Ide o ochranu záložcu, aby sa záloh nepredal nevýhodne a pod tzv. trhovú cenu. Záložný veriteľ má povinnosť postupovať s náležitou starostlivosťou, čím sa rozumie predovšetkým dobrá viera, bezvýhradné rešpektovanie zákona, získanie všetkých dostupných informácií a vynaloženie všetkého potrebného úsilia, aby sa predajom zálohu získala cena, ktorá nie je nižšia ako obvyklá (trhová) cena. V tomto prípade však odporca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal naplnenie uvedenej zákonom stanovenej povinnosti postupovať pri predaji zálohu s náležitou starostlivosťou tak, aby byt vo vlastníctve navrhovateľov v rade 1/, 2/ predal za obvyklú cenu. Pokiaľ teda predal byt za cenu o 20 % nižšiu v porovnaní s obvyklou cenou priamym predajom, porušil tým povinnosť, ktorej následkom je vznik škody na strane navrhovateľov. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že obvyklá cena v danom mieste a čase nebola nižšia ako 29 000,- eur, a preto rozdiel medzi výťažkom získaným z predaja bytu a takto stanovenou obvyklou cenou priznal v sume 4 000,- eur navrhovateľom.

Proti tomuto rozsudku, čo do výroku, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľom v rade 1/, 2/ sumu 4 000,- eur, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie odporca. Nesúhlasil so závermi prvostupňového súdu, že údajne predal záloh nevýhodne pod trhovú cenu,

pričom pod obvyklou trhovou cenou sa rozumie taká, za akú sa porovnateľná vec predáva v danom mieste a čase. Podľa jeho názoru prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktoré navrhol vykonať odporca a skôr sa opieral o dôkazy, ktoré si zaobstaral sám, ktoré ale tvrdenia v nich obsiahnuté ničím nepreukazoval. Odporca vykonal predaj bytu v rámci výkonu záložného práva za cenu 25 000,- eur. Uvedený byt vo vlastníctve navrhovateľov bol nerekonštruovaný. Odporca realizovanými prevodmi z Katastrálneho úradu Liptovský Mikuláš preukázal, že ceny takýchto bytov sa pohybovali v rozmedzí od 22 975,25 eur do 25 000,- eur, pričom jediným prípadom, kde bola dosiahnutá cena 29 900,- eur, bol prípad realitnej kancelárie Directreal. Súd nesprávne vyhodnotil predaj bytu R. U. za cenu 33 300,- eur ako byt porovnateľný s bytom navrhovateľov, lebo bolo preukázané, že tento byt bol čiastočne rekonštruovaný, mal plastové okná, vymenené podlahy, čo byt navrhovateľov nemal. Ďalej bolo tiež preukázané, že byty predávané za cenu nad 35 000,- eur boli plne zrekonštruované. Prvostupňový súd vychádzal z vyjadrení rôznych realitných kancelárií, ktoré uvádzali pre nerekonštruované byty cenu 30 000,- eur, ale nebol v stave to doložiť žiadnym reálnym predajom takéhoto bytu, nakoľko za takúto cenu sa neuskutočnili. Súd mal vychádzať preto z reálne doložených cien nerekonštruovaných bytov, pri ktorých aritmetickým priemerom vychádza suma 25 575,05 eur. Toto je podľa názoru odporcu obvyklá cena v mieste a čase, ktorá bola preukázaná a keďže záloh bol predaný za 97,75 % takejto zistenej ceny, čo je o 2,25 % menej, je to však pri nehnuteľnostiach zanedbateľný rozdiel. Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka v rade 1/, ktorá vyjadrenie nazvala doplnenie odvolania proti rozsudku (reakcia na doručené odvolanie). Z obsahu listiny však vyplýva, že sa jedná o vyjadrenie, kde uviedla, že konateľ odporcu v čase prevodu vlastníckeho práva na neskoršieho vlastníka p. T. nedisponoval plnou mocou na prevod vlastníckeho práva. Konal tak nad rámec splnomocnenia, resp. bez príkazu, a preto ani kúpna zmluva s p. T. nemôže byť platne uzatvorená. Prvostupňový súd by tak mal vec nanovo prejednať, nakoľko ide o zásadnú otázku, ktorú nemožno zhojiť nárokom na náhradu škody a rozsudkom odvolacieho súdu.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti v rozsahu v zmysle a postupom bez nariadenia pojednávania podľa napadnutý výrok podľa ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Tento v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. . Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z týchto dôvodov sa v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa . Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania mal i odvolací súd preukázaný skutkový stav, tak ako z neho pri rozhodovaní vychádzal prvostupňový súd. Dňa 30. 5. 2007 uzatvorili navrhovatelia ako záložcovia so spoločnosťou HYPO Credit a.s. ako záložným veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva č. 10089. Predmetom bolo zabezpečenie pohľadávky HYPO Credit voči navrhovateľom, ktorí boli dlžníkmi na základe zmluvy o úvere zo dňa 7. 5. 2007. Predmetom záložnej zmluvy bola nehnuteľnosť, byt č. 10 na 3. poschodí vo vchode č. 2 obytného domu č. XXX na pozemku parcelné č. 776/24 na ul. L. v N. Y. spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytu vo veľkosti 6560/338318-ín zapísaný na LV č. XXXX Katastrálneho úradu v N. Y... Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 26. 7. 2007 uzatvorenej medzi HYPO Credit a.s. a spoločnosťou TOMA úverová a leasingová, a.s. došlo k právnemu nástupníctvu pohľadávky voči navrhovateľom na uvedený subjekt. Následne postupník dňa 15. 7. 2009 postúpil uvedenú pohľadávku na odporcu, pričom výška postúpenej pohľadávky predstavovala 21 726,29 eur. Z dôvodu nezaplatenia tejto pohľadávky boli navrhovatelia vyzvaní na zaplatenie dlhu v lehote 3 dní. Následne dňa 8. 12. 2010 odporca pristúpil k výkonu záložného práva, a to priamym predajom zálohu tretej osobe T. T.. Výťažok z predaja predstavoval 25 000,- eur. V tejto súvislosti prvostupňový súd správne poukazoval na ustanovenia , upravujúce realizáciu záložného práva (najmä , kde je uvedené, že záložný veriteľ je povinný pri predaji zálohu postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu). Je potrebné súhlasiť so závermi prvostupňového súdu, že odporca v tomto prípade nijako nepreukázal naplnenie uvedenej zákonom stanovenej povinnosti, ako aj splnenie

ostatných povinností v súvislosti s realizáciou záložného práva (informovať vlastníkov o priebehu a výsledku realizácie záložného práva). Správnosť záverov prvostupňového súdu potvrdzuje aj následné konanie nadobúdateľa bytu, ktorý predal byt opäť dcérskej spoločnosti odporcu za vyššiu sumu 30 000,- eur. Následne bol ponúkaný byt za 36 000,- eur, resp. podľa inzertnej ponuky za 37 000,- eur. Z takto zisteného skutkového stavu prvostupňový súd správne dospel k záveru, že minimálny výťažok za predaj porovnateľného bytu bol dosiahnutý vo výške 29 000,- eur, a preto rozdiel medzi výťažkom získaným odporcom a predpokladanou trhovou cenou bytu priznal navrhovateľom v rade 1/, 2/ s tým, že rozdiel je povinný zaplatiť odporca.

Pretože odvolateľ neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa riadne nevysporiadal prvostupňový súd, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné a v napadnutej časti rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd s poukazom na ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.