Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

51P/129/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci navrhovateľky: F. K. rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/XX, L., štátne občianstvo SR, proti odporcovi: H. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X, J.K., štátne občianstvo SR, o rozvod manželstva v spojení s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: H. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/XX, L., štátne občianstvo SR, a L. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š.U. XXX/XX, L., štátne občianstvo SR, maloleté deti v zastúpení kolízneho opatrovníka: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, Senec, takto

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľky: F. K., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX a odporcu: H. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX uzavreté dňa 13.05.2006 zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Blatné, zv. 5, roč. 2006, str. 53, por.č. 3 rozvádza.

Súd schvaľuje dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode nasledovného znenia:

Maloleté deti: H. K., nar. XX.XX.XXXX a L. K., nar. XX.XX.XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti matky; ktorá ich bude v bežných veciach zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec sa zaväzuje platiť výživné na maloleté dieťa: H. K., nar. XX.X.XXXX vo výške 80 eur mesačne v pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr k 15 dňu v mesiaci vopred k rukám matky.

Otec sa zaväzuje platiť výživné na maloleté dieťa: L. K., nar. XX.XX.XXXX vo výške 70 eur mesačne v pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr k 15 dňu v mesiaci vopred k rukám matky.

Súd zastavuje konanie v časti návrhu na zákaz styku otca s maloletými deťmi: H. K., nar. XX.XX.XXXX a L. K., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode a zhodným návrhom rodičov sa na čas po rozvode styk neupravuje.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka návrhom na začatie konania (, v znení neskorších predpisov, ďalej len ) doručeným Okresnému súdu Nové Zámky dňa 26.02.2014, postúpený tunajšiemu súdu dňa 01.04.2014, ktorého výlučná miestna príslušnosť je daná podľa , , žiadala, aby súd manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 13.05.2006 zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Blatné, zv. 5, roč. 2006, str. 53, por.č. 3 rozviedol z dôvodu, že je vážne narušené a trvalo rozvrátené, bez predpokladu obnovenia manželského spolužitia a upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Navrhovateľka žiadala styk otca s obomi maloletými deťmi zakázať, s povinnosťou otca prispievať na výživu maloletej H. sumou 100,- eur mesačne a maloletej L. sumou 100,- eur mesačne a žiadala, aby odporca nahradil navrhovateľke trovy konania a doplatil na maloletú L. výživné za obdobie od 01.06.2013 do právoplatnosti rozsudku.

Vo veci rozvodu manželstva účastníkov súd vykonal v súlade s pokus o ich zmierenie, bezúspešne

Na pojednávaní dňa 19.03.2015 pokiaľ ide o žalobný petit v časti zákazu styku otca s maloletými deťmi matka vzala ho v celom rozsahu vzala späť a namiesto neho predniesla súdu návrh ponechať styk otca s maloletými deťmi bez súdnej úpravy.

Odporca (otec) uviedol, že s návrhom navrhovateľky (matky) na rozvod manželstva súhlasí, rovnako súhlasil aj so všetkými dôvodmi hlboké trvalého rozvratu v ich manželskom spolužití. Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode, otec súhlasil s návrhom matky, súhlasil so späťvzatím návrhu matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi a zhodne voči súdu predniesol návrh podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ktorým úpravu styku otca s maloletými deťmi na čas po rozvode žiadal neupraviť.

Kolízny opatrovník súhlasil s úpravou v časti starostlivosti, zastupovania, správy majetku, rovnako sa pripojil k zhodnému návrhu rodičov ponechať styk bez súdnej úpravy a udelil súhlas so späťvzatím návrhu matky na zákaz styku. Pokiaľ ide o výživné na maloleté deti s prihliadnutím na ich vek navrhol rodičom, aby ich výšku upravili nasledovne: na maloletú H. vo výške 80,- eur mesačne a na maloletú L. 70,- eur mesačne. Matka a otec sa zhodne pripojili k prednesu kolízneho opatrovníka pokiaľ ide o určenie výšky výživného na obe maloleté deti.

Po vykonanom dokazovaní záverečným prednesom kolízny opatrovník žiadal, aby súd prihliadal na zhodné prednesy rodičov a tieto posúdil ako dohodu rodičov . Záverečným prednesom navrhovateľka a odporca žiadali svoje zhodné vyjadrenia vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom posúdiť podľa obsahu ako ich dohodu v znení vymedzenom vo výrokovej časti rozsudku a túto súdom schváliť.

Podľa čl. I základných zásad o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní, v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 odsek 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 odsek 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo., dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitého zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 1 Zákona číslo 601/2003 Zbierky zákonov o životnom minime (ďalej len citovaného zákona) v spojení s Opatrením MPSVaR č. 186/2013 s účinnosťou od 1.7.2013 tento zákon ustanovuje životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze.

Podľa § 2 citovaného zákona, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm

a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,

b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,

c) 90,42 eura mesačne, ak ide

1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,

2. o nezaopatrené dieťa.

Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že požiadavky kladené zákonom, aby súd skúmal objektívnu existenciu kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi manželmi, boli naplnené. Súd pri rozhodovaní prihliadal na všetky okolnosti spôsobujúce rozvrat manželských vzťahov a dospel k záveru, že predmetné manželstvo už neplní v súčasnosti ani jednu zo svojich funkcií, pre ktorú by bolo možné uvažovať o jeho zachovaní. Je už len formálno-právnym zväzkom dvoch ľudí, ktorí sa odcudzili do takej miery, že ich vzťahy sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. S poukazom na vyššie uvedené už manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia tak, ako to má na mysli Zákon o rodine. Preto súd o zrušení manželstva účastníkov konania rozhodol podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine tak, ako je vo výroku rozsudku uvedené.

Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode súd schválil dohodu rodičov, uzavretú podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené z dôvodu, že táto dohoda rodičov sa neprieči záujmom maloletého dieťaťa rovnako sa neprieči odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, prihliada na zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov a stabilitu výchovného prostredia maloletého dieťaťa za skutkového stavu, že matka je na materskej dovolenke s maloletou L., poberá rodičovský príspevok vo výške 203,11,- eur a prídavky na dve deti vo výške 23,52,- eur, nový vzťah nadviazala v septembri 2013, považuje ho za perspektívny a očakáva so súčasným partnerom narodenie splodeného dieťaťa. Maloletá H. má dovŕšený vek 8 rokov, je žiačkou II. triedy ZŠ, je zdravá, aktívne nevykonáva mimoškolskú činnosť, jej odôvodnené potreby sú do výšky 110,- eur, bez nákladov bývania. Maloletá L. má dovŕšený vek 2 roky, jej odôvodnené náklady sú vo výške 90,- eur mesačne, bez nákladov bývania, obe maloleté si rozumejú so súčasným partnerom matky, ktorý pomáha matke pri ich výchove a výžive. Otec maloletých detí býva u rodičov, je SZČO ako živnostník, hlavným predmetom podnikania je stavebná činnosť s príjmom od 800,- eur do 1000,- eur pred zdanením, po všetkých odvodoch mu zostane suma 450,- eur, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

Preto súd rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa veta prvá .

O náležitostiach odôvodnenia rozsudku platí .

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním ( ).

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno dôvodiť len tým, že :

- v konaní došlo k vadám uvedeným v

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( )

- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( )

Bez právnych účinkov podajú odvolanie všetci účastníci, ktorí sa vzdali odvolania, účinne voči súdu po vyhlásení rozsudku na pojednávaní. ( )