Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-327-2014.pdf
PDF · 94.19 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/327/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobcu Pohotovosť, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto o návrhu žalobcu v konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. XXC XXX/XXXX
rozhodol:
návrh na prerušenie konania z a m i e t a,
žalobný návrh z a m i e t a,
náhradu trov konania žalovanému n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobným návrhom Okresnému súdu Humenné doručeným 27.9.2012 domáhal toho, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu náhradu majetkovej škody 1 246,27 eura a nemajetkovú ujmu 249,25 eura z dôvodu oneskoreného rozhodnutia súdu o jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcu ako oprávneného voči povinnému Q. Č. vo veci vedenej súdnym exekútorom pod č. A. XXXX/ XXXX; vec bola pôvodne vedená na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. XXC XXX/XXXX.
Uznesením XXC XXX/XXXX - X z 5.10.2012 Okresný súd Humenné spojil na spoločné konanie a rozhodnutie veci XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/ XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX s tým, že spoločné konanie sa bude viesť pod sp. zn. XXC XXX/XXXX. Uznesením XNcC XX/XXXX - XX z 19.10.2012 Krajský súd v Prešove rozhodol tak, že sudcovia Okresného súdu Humenné sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci a vec prikázal Okresnému súdu Prešov.
Rozsudkom XXC XXX/XXXX - XX z 10.6.2014 Okresný súd Prešov rozhodol okrem iného tak, že žalobný návrh žalobcu vo veci pôvodne vedenej Okresným súdom Humenné pod sp. zn. XXC XXX/XXXX vylúčil na samostatné konanie.
Z dôvodu, pre ktorý bola žaloba podaná vyplýva, že škoda a nemajetková ujma mala žalobcovi byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Humenné, nakoľko súd nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti, pričom o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol až rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Vec pritom nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny, v rozpore so zákonom, neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas obdobia, keď nerozhodol v lehote vyplývajúcej zo zákona, nevykonával vo veci také úkony, ktoré by mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty. Majetková škoda predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu. Nemôže tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Čo sa týka kvantifikácie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, žalobca uviedol, že túto náhradu si uplatňuje za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie. Suma náhrady nemajetkovej ujmy 249,25 eura predstavuje 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.
Žalovaný vo vyjadrení k návrhu uviedol, že návrh žalobcu je nedôvodný a potrebné je ho zamietnuť. Podľa žalovaného zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15-dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu. Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. Nie je možné ani logicky predpokladať, že by bolo zámerom zákonodarcu určiť 15-dňovú lehotu i na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu.
Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 19.3.2015. Tak žalovaný, ako aj žalobca žiadali o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní. Žalovaný súhlasil s tým, aby súd rozhodol aj v jeho neprítomnosti. Žalobca žiadal, aby súd konanie prerušil do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhol položiť žalovaný v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. XC X/XXXX.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
O návrhu žalobcu na prerušenie konania rozhodol súd tak, že tento návrh zamietol majúc za to, že dôvody pre prerušenie konania danými nie sú. Žalobca sa v konaní XXC XXX/XXXX domáha nároku na náhradu majetkovej škody a nároku na nemajetkovú ujmu pre údajné porušenie vnútroštátneho právneho poriadku Okresným súdom Humenné. Pokiaľ bolo konanie Okresného súdu Prešov sp. zn. XC X/XXXX prerušené do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach ohľadne možného vzniku zodpovednosti členského štátu za porušenie únijného práva, nie je podľa názoru súdu dôvod pre prerušenie konania XXC XXX/XXXX, predmetom ktorého je nárok žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovú ujmu pre ním tvrdené porušenie vnútroštátneho právneho poriadku.
Súd vykonal dokazovanie listinami z exekučného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. XEr XXX/ XXXX a z listín z tohto spisu zistil:
Okresnému súdu Humenné bola dňa 8.6.2011 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z exekútorského úradu, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, na vykonanie exekúcie žalobcu ako oprávneného proti povinnému Q. Č., na základe exekučného titulu - rozsudku stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. W. zo dňa 25.2.2011. Exekúcia mala byť vykonaná pre vymoženie sumy 383,80 eura istiny s príslušenstvom. Uznesením XEr XXX/XXXX - XX zo dňa 21.6.2011 Okresný súd Humenné rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol; z dôvodov, pre ktoré bola žiadosť zamietnutá okrem iného vyplýva, že súd pri skúmaní rozhodcovského rozsudku zistil, že právo ním priznané je právom nedovoleným a odporujúcim dobrým mravom; uznesenie nadobudlo právoplatnosť 4.8.2011. Uznesením XEr XXX/XXXX - XX z 15.8.2011 súd exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznal; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 29.9.2011.
Na základe zisteného skutkového stavu súd, vychádzajúc z právnej úpravy platnej v rozhodnom období, uzatvára:
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (v ďalšom aj len „zákon č. 514/2003“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálne mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody.
Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z. z., v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
S účinnosťou od 1.1.2013 bol § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zmenený tak, že znie: Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahov v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Zmena právnej úpravy realizovaná bola zákonom č. 412/2012 Z. z., pričom tento zákon prechodné ustanovenia neobsahoval; nakoľko ide o ustanovenie s procesnoprávnym aspektom, súd nároky uplatnené žalobcom posúdil v zmysle aktuálnej právnej úpravy, aj keď v čase, keď boli žalobné návrhy podané, zákon č. 514/2003 Z. z. túto úpravu neobsahoval.
Žalobca žalobným návrhom uplatnil nárok na náhradu škody a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. argumentujúc nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Humenné. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, predpokladom toho, aby bolo možné v konaní pred súdom rozhodovať o náhrade škody a nemajetkovej ujmy ako dôsledku nesprávneho úradného postupu, pre nedodržanie zákonnej lehoty alebo prieťahy v konaní je podanie sťažnosti na prieťahy v exekučnom konaní, resp. podanie žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní (§ 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.), rozhodnutie o tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia, následkom ktorého sú prieťahy v súdnom konaní (§ 120 a nasl. zákona č. 385/2000 Z. z.), rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorého vyplýva, že porušené bolo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti konštatujúce porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Žalobca v žalobe ani netvrdil, že disponuje rozhodnutím alebo konštatovaním kompetentného orgánu, že v namietanom exekučnom konaní došlo k zbytočným prieťahom alebo že by sudca rozhodujúci v exekučnej veci bol disciplinárne zodpovedný za prieťahy exekučného konania. Pri absencii záväzného stanoviska, resp. rozhodnutí kompetentného orgánu o tom, že exekučný súd spôsobil zbytočne prieťahy v konaní je možné konštatovať absenciu podstatného predpokladu pre posúdenie relevantnosti žalobou uplatneného nároku.
Aj pri neexistencii zmeny právnej úpravy, ustanovenia § 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z., účinnej od 1.1.2013, je potrebné uviesť, že nárok uplatnený žalobcom posúdený by bol ako nedôvodný.
Podľa § 45 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
V exekučnom konaní, z ktorého žalobca vyvodzoval svoj nárok, exekučný súd postupoval v súlade s citovanou právnou úpravou, preto po doručení žiadosti exekútora o vydanie poverenia skúmal exekučný titul a listiny, na základe ktorých bol exekučný titul vydaný s cieľom zistenia, či boli splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Táto povinnosť súdu je akcentovaná aj v uznesení ústavného súdu SR sp. zn. H. T. XXX/XXXX-XX z 9.12.2010.
Rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom s určitými špecifikami na rozdiel od iných exekučných titulov zákon oprávňuje aby súdy v konaní o nútenom výkone rozhodcovského rozsudku toto konanie zastavili na návrh alebo aj bez návrhu, ak rozhodcovské konanie nemalo vôbec prebehnúť, pretože predmetom bola vec, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania alebo predmetom sporu bola vec už rozhodnutá tiež vtedy, keď rozhodcovský rozsudok je v rozpore so zákonom alebo je v rozpore s dobrými mravmi alebo ním prisúdené plnenie nie je možné. Nie je podstatné, že nebola podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdoXXX/XXXX z 29.3.2011).
Výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu, preto exekučný súd v exekučnom konaní, na ktoré žalobca poukázal skúmal exekučný titul, čím dĺžka exekučného konania o doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do rozhodnutia o tomto návrhu nebola takej povahy aby bolo možné usúdiť, že rozhodnutie o návrhu oprávneného v exekučnom konaní vykazovalo znaky prieťahov konania. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu SR H. T. XXX/XXXX-XX zo 14.12.2012, kde Ústavný súd SR konštatoval, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Pojem „zbytočné prieťahy“ je pojmom autonómnym, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. Podľa Ústavného súdu SR doba rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v trvaní viac ako 13 mesiacov by vo všeobecnosti nebola ústavne udržateľnou, ale pokiaľ sťažovateľ (sťažovateľ v konaní pred Ústavným súdom bol samotný žalobca) podával žiadosti o udelenie poverení na vykonanie exekúcie hromadne v rovnakom čase, zaťažil tým všeobecný súd väčším počtom podaní vzhľadom na čo musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré spôsobilo, že o žiadostiach súdneho exekútora bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné.
V exekučnom konaní Okresného súdu Humenné sp. zn. XEr XXX/XXXX jednak rozhodovací proces tohto súdu nepresiahol Ústavným súdom Slovenskej republiky akceptovanú hranicu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, predovšetkým však podľa názoru súdu z právnej úpravy exekučného konania, ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z., ani nevyplýva, že by sa 15-dňová lehota mala vzťahovať aj na vydanie rozhodnutia, ktorým súd zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preto žalobný návrh ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodoval súd podľa zásady úspechu vo veci ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá právo na náhradu trov konania s konaním mu vzniknutých. Úspešný žalovaný trovy nežiadal, ich náhradu si v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ustanovenia § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.