Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-290-2012.pdf
PDF · 114.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-16C/290/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca samosudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľa - M. D., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F., zastúpený Mgr. Michalom Durajom, advokátom, AK Čadca, Sládkovičova 1700, 022 01 Čadca proti odporcovi - O. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom S. D. G. XXX, XXX XX S. D. G., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu - Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, v konaní o zaplatenie 1.150,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Návrh z a m i e t a .
II. Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III. Vedľajšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Dňa 2.11.2012 navrhovateľ podal návrh. V zmysle § 152 ods.2 a § 153 ods.2 O.s.p. predmet konania, ktorým sa súd cítil byť viazaný bol nasledovný. Čo do výšky sa súd cítil byť viazaný návrhom na zaplatenie sumy 1.150,-€ s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.150,-€ od 15.3.2012 do zaplatenia. Predmet sporu v nadväznosti na § 152 ods.2 a § 153 ods.2 O.s.p. však tvorí nielen výška uplatneného nároku, ale aj základ uplatneného nároku. Súd môže priznať nárok len z toho dôvodu, na základe ktorého bol uplatnený (na základe rozhodujúcich skutkových tvrdení uvedených v návrhu, právnou kvalifikáciou nie je viazaný). Zmena rozhodujúcich skutkových tvrdení je zmenou návrhu, o ktorej musí súd rozhodnúť podľa § 95 ods.1, 2 O.s.p.
Rozhodujúce skutkové tvrdenia boli tie, že nárok bol uplatnený ako škoda, ktorá vznikla navrhovateľovi v príčinnej súvislosti pri strete vozidiel navrhovateľa (I.:Y.) a odporcu (I.:Y.) dňa 21.4.2011 v obci F.. Priebeh dopravnej nehody v návrhu nepopísal v rámci rozhodujúcich skutkových tvrdení. Z rozhodujúcich skutkových tvrdení vyplýva, že škoda bola spôsobená dňa 21.4.2011. Vedľajšiemu účastníkovi konania navrhovateľ oznámil poistnú udalosť dňa 26.4.2011 a návrh na súd bol podaný dňa 2.11.2012. Poisťovňa oznámila navrhovateľovi, že škodu nezaplatí, pretože charakter vzniku škody nezodpovedá deklarovanému priebehu skutkového stavu, nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na vozidle navrhovateľa a prevádzkou motorového vozidla odporcu. Poškodenia obidvoch vozidiel nekorešpondujú a vznik poistnej udalosti nesúvisí s deklarovanými vozidlami. Poškodenia vozidiel nekorešpondujú z energetického a geometrického hľadiska a vznik škodovej udalosti nesúvisí s deklarovanými vozidlami. Porušenie povinnosti zo strany odporcu odvodil navrhovateľ v nadväznosti na § 17 ods.1 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke „Vodič je povinný za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví.“ Odporca na výzvu nereagoval. Podľa
oznámenia OR PZ, Dopravný inšpektorát Čadca vzniknutá škoda na motorovom vozidle s ev. č. Y.- XXXBU vo vlastníctve navrhovateľa M. D. je evidovaná ako priestupok podľa § 22 ods.1 písm.k) Zákona č. 3772/90 Z.z. a tento priestupok bol spáchaný porušením § 17 ods.1 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, za čo odporcovi bola uložená bloková pokuta. V nadväznosti na § 420 ods.1 Obč. zák. žiadal, aby mu odporca nahradil vzniknutú škodu vo výške 1.150,-€ istiny s príslušenstvom s poukazom na faktúru č. 2012/4 (č.l. 13). Celková fakturovaná suma je 1.150,-€, pričom súd podotýka, že ku škode došlo dňa 21.4.2011 a faktúra je vyhotovená dňa 7.3.2012. Položky, ktoré sú opravené podľa faktúry sú nasledovné: nárazník zadný 220,-€, podnarazník zadný 130,-€, čelo zadné 180,-€, lakovanie dielov 400,- €, nastavenie geometrie 20,-€, práca 200,-€, spolu 1.150,-€. Svoj prednes doplnil dňa 6.9.2012 (č.l. 18) tak, že pokiaľ poisťovňa tvrdí, že poškodenia obidvoch vozidiel spolu nekorešpondujú z energetického ako aj z geometrického hľadiska a z toho dôvodu vznik škodovej udalosti nesúvisí s deklarovanými vozidlami, také tvrdenie navrhovateľ považuje za zavádzajúce. Mohlo dôjsť k určitým odchýlkam v meraniach zhodnosti pri nárazoch motorových vozidiel a tieto odchýlky navrhovateľ pripisuje tomu, že motorové vozidlá boli zameriavané na odlišných terénnych plochách, ale nemožno poprieť skutočnosť, že škodová udalosť súvisí s deklarovanými vozidlami. Navrhovateľ si celú škodu 1.150,-€ financoval sám. Škoda mu vznikla nezodpovedným správaním odporcu O. Y.. Na pojednávaní dňa 1.2.2013 navrhovateľ doplnil prednes tak, že je vlastníkom vozidla, ktoré požičal kamarátovi H. S.. Dal mu ho dňa 21.4.2011. Bolo v nepoškodenom stave. Asi za hodinu po pôžičke mu telefonoval H. S., že zozadu do neho nabúralo iné motorové vozidlo a vodič sa s ním chce dohodnúť na náhrade škody s tým, aby nevolal políciu. Polícia bola privolaná. Oznámil im, že škoda nie je vysoká, preto sa to bude riešiť len ako škodová udalosť. Policajti fotili poškodenie motorových vozidiel a merali brzdnú dráhu. Vyriešili to blokovou pokutou odporcovi O. Y.. Poisťovňa odmietla škodu uhradiť s poukazom na to, že škoda nemohla vzniknúť v príčinnej súvislosti s uvedenou škodovou udalosťou. Na (č.l. 60 spisu) je kúpna zmluva, na základe ktorej vozidlo navrhovateľ predal W. Z.. V čase dopravnej nehody i v čase úhrady škody bol vlastníkom sporného vozidla. Dňa 5.11.2013 na (č.l. 107 spisu) navrhovateľ uviedol, že samotný odporca uviedol, že mal v obci F. pred oblúkovým mostom dopravnú nehodu. Pred ním išla kolóna áut. Išiel rýchlosťou okolo 65 km. Kolóna pribrzdila, on si to nevšimol, neskoro zareagoval, začal brzdiť. Nepodarilo sa mu dobrzdiť a rýchlosťou okolo 30 km/hod. nabúral do auta navrhovateľa. Bol to čelný náraz. Predkom vozidla nabúral do zadnej časti motorového vozidla navrhovateľa. Polícia merala brzdnú stopu a z merania bolo preukázané, že odporca sa s vozidlom vychýlil a išiel šikmo. Teda v celom rozsahu sa nemohlo jednať o čelný náraz a poškodenia navrhovateľa korešpondujú s poškodeniami vozidla pri tejto dopravnej nehode. Rýchlosť, ktorú uviedol odporca s odhadom nemôže byť základom pre znalecké dokazovanie a to s poukazom na záver znalca, že pri deklarovanej rýchlosti nemohlo dôjsť k takým poškodeniam. Merania boli realizované na nerovnomernom teréne. Išlo o hlinené podlažie a to nemohol byť objektívny podklad pre správne meranie dielikov a určenie poškodenia vozidiel. Také meranie bolo uskutočnené u vozidla ev. č. Y. XXXBO, kým u vozidla ev. č. Y. XXXBU boli merania realizované na betónovom povrchu. Merania boli realizované z neidentickými vozidlami, pričom nepoužil obidve vozidla na rovnom betónovom povrchu. Profil pneumatík na meranom vozidle nezodpovedal profilu pneumatík na pôvodnom poškodenom vozidle. Geometrické a ergonomické merania nemohli vychádzať zo správne nameraných hodnôt.
Odporca na pojednávaní dňa 1.2.2013 (č.l. 58) uviedol, že dňa 21.4.2011 mal v obci F. pred oblúkovým mostom dopravnú nehodu. Pred ním išla kolóna áut. On išiel rýchlosťou okolo 65 km/hod. Kolóna zrazu pribrzdila, on si to nevšimol. Neskoro zareagoval na to, že autá pred ním brzdia. Začal aj on brzdiť, ale jednoducho sa mu nepodarilo dobrzdiť a zhruba rýchlosťou okolo 30 až 35 km/hod. nabúral do auta navrhovateľa, ktoré išlo pred ním. Išlo o čelný náraz, predkom svojho motorového vozidla nabúral do zadnej časti motorového vozidla navrhovateľa. Z jeho pohľadu sa jednalo o čelný náraz. Podľa jeho tvrdenia škodu nezaplatil preto, lebo je poistený a škoda vznikla v príčinnej súvislosti s popísanou dopravnou nehodou, ktorú on zavinil v takom rozsahu ako uvádza navrhovateľ.
Sudkyňa konštatuje, že zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 1.2.2013 nevyplýva, že by odporca uviedol, že išlo o šikmý náraz, že by sa bol s vozidlom vychýlil. Takéto tvrdenie po výpovedi odporcu, ktorý jednoznačne uviedol, že išlo o čelný náraz, poskytol právny zástupca navrhovateľa, ktorý komentoval výpoveď odporcu v tom smere, že polícia v čase dopravnej nehody konštatovala, že odporca sa s vozidlom vychýlil a išiel aj šikmo, teda nejednalo sa len čiste o čelný náraz. Zodpovedala tomu aj brzdná dráha.
Vedľajší účastník konania - poisťovňa uviedla (č.l. 23), že nie je preukázaná príčinná súvislosť poškodení obidvoch zúčastnených vozidiel, z toho dôvodu poistné nebolo poskytnuté. Vedľajší účastník konania konštatoval technickú neprijateľnosť tvrdenej dopravnej nehody a vzniknutej škody. Tento záver vyvodil z odborného preskúmania poškodení na obidvoch motorových vozidlách. Tvrdenia účastníkov konania sú také, že došlo k priamemu stretu motorových vozidiel a preto poškodenia na obidvoch motorových vozidlách nevyhnutne musia navzájom korešpondovať. Je technický neprijateľný stret motorových vozidiel tak, ako bol účastníkmi konania popísaný. Vedľajší účastník konania sa vyjadril aj dňa 21.12.2012 (č.l. 36 spisu) v rovnakom duchu. Okrem uvedeného namietol aj výšku uplatnenej náhrady škody. Náklady na opravu poškodeného motorového vozidla nemožno stotožňovať s výškou skutočnej škody, pretože vykonaním opravy poškodeného vozidla došlo k jeho zhodnoteniu. Z fotodokumentácie je zrejmé, že sila, ktorá poškodila obidve motorové vozidlá, nebola rovnaká. Vzhľadom k tomu aj poškodenia obidvoch vozidiel spolu nekorešpondujú z energetického ako aj z geometrického hľadiska a vznik poistnej udalosti nie je v príčinnej súvislosti s deklarovanými poškodeniami motorových vozidiel.
Súd vykonal dokazovanie nasledovnými dôkazmi - návrh č.l. 1 až 6 súdneho spisu, oznámenie OR PZ, Okresný dopravný inšpektorát č.l. 7 o škodovej udalosti zo dňa 18.4.2012, č.l. 8 podanie vedľajšieho účastníka konania zo dňa 27.5.2011, č.l. 9 stanovisko VÚK k škodovej udalosti, č.l. 10 oznámenie stanoviska VÚK k odvolaniu voči zamietnutiu škodovej udalosti, Národná banka Slovenská - podanie č.l. 11 spisu, Autoprofit, s.r.o. - vyčíslenie č.l. 12 spisu, faktúra č.l. 13 spisu, predžalobná výzva č.l. 14 spisu, podací lístok č.l. 16 spisu, č.l. 17, podací lístok č.l. 19, odvolanie k stanovisku odvolania č.l. 20, žiadosť o prešetrenie likvidácie škodovej udalosti č.l. 21, podací lístok č.l. 22, predžalobná výzva č.l. 23, výpis z obchodného registra č.l. 25, procesné poučenia súdu č.l. 34, vyjadrenie VÚK na strane odporcu k návrhu na začatie konania č.l. 36, oznámenie o poistnej udalosti č.l. 40, 41, 43, 44, list vedľajšieho účastníka konania navrhovateľovi zo dňa 27.5.2011 č.l. 45, zo dňa 22.6.2011 č.l. 46, list navrhovateľa zo dňa 6.7.2011 č.l. 47, list poisťovne VÚK navrhovateľovi č.l. 48, list OR PZ, Okresný dopravný inšpektorát zo dňa 4.7.2011 č.l. 49, oznámenia stanoviska k odvolaniu voči zamietnutiu škodovej udalosti č.l. 50, zápisnica o pojednávaní zo dňa 1.2.2013 č.l. 56, kúpna zmluva zo dňa 30.10.2012 č.l. 60, vyjadrenie OR PZ, Okresný dopravný inšpektorát č.l. 66, 67, záznam o preverení oznámenia škodovej udalosti č.l. 68, podanie právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 4.7.2013 č.l. 70, uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania č.l. 71, záznamy o zložení preddakov č.l. 77, 78, 79, vyúčtovanie znalečného č.l. 81 zo strany Ing. Vladimíra Trnku, znalecký posudok Ing. Vladimíra Trnku č.l. 82 a nasl. spisu vrátane fotodokumentácie, vyjadrenie O. Y. č.l. 102, vyjadrenie VÚK č.l. 103, uznesenie o priznaní znalečného č.l. 105, vyjadrenie navrhovateľa k znaleckému posudku č.l. 107, reakcia znalca na vyjadrenie navrhovateľa č.l. 110, uznesenie o nariadení kontrolného znaleckého dokazovania č.l. 112, záznam o zložení preddavkov č.l. 116, vyúčtovanie znalečného č.l. 118, kontrolný znalecký posudok č.l. 120 vypracovaný Ing. Adamom Malecom vrátane fotodokumentácie, uznesenie o priznaní znalečného č.l. 155, vyjadrenie VÚK ku kontrolnému znaleckému posudku č.l. 158, ospravedlnenie vedľajšieho účastníka konania na pojednávanie č.l. 165, zápisnica o pojednávaní zo dňa 10.12.2014 č.l. 166, ospravedlnenie vedľajšieho účastníka konania na termín pojednávania dňa 19.3.2015 č.l. 175, ospravedlnenie odporcu O. Y. na pojednávanie dňa 19.3.2015.
Z vykonaných dôkazov ustálil nasledovný skutkový stav a vyvodil nasledovné skutkové a právne závery.
Z listinných dôkazov OR PZ, Dopravný inšpektorát Čadca (č.l. 66 a nasledujúce spisu) z registratúrneho záznamu ORPZ-CA-DI-33-052/2011 súd zistil. Na (č.l. 67 spisu) je oznámenie o škodovej udalosti zo dňa 21.4.2011 v F. medzi vozidlom navrhovateľa a odporcu. Dopravný inšpektorát konštatuje, že nejde o dopravnú nehodu, ale škodovú udalosť podľa § 64 ods.3 Zákona NR SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, takže orgán policajného zboru také udalosti neobjasňuje. O. Y. za priestupok bola uložená bloková pokuta vo výške 20,-€ a to za porušenie ustanovenia § 17 ods.1 Zákona č. 8/2009 Z.z. Súčasťou je záznam o preverení oznámenia škodovej udalosti na (č.l. 68 spisu).
Z faktúry č. 2012/4 zo dňa 7.3.2012, splatnej 14.3.2012 mal súd preukázané, že touto faktúrou preukazuje navrhovateľ opravu vozidla, ktorého tvrdená škoda mala vzniknúť pri dopravnej nehode dňa 21.4.2011, teda jeden rok pred opravou. Už tento časový posun vyvolal u súdu pochybnosť o tom, či opravená škoda je v príčinnej súvislosti s tvrdenou škodou pri dopravnej nehode dňa 21.4.2011, alebo táto škoda vznikla v medziobdobí medzi dátumami 21.4.2011 a 7.3.2012.
Predmetom faktúry je oprava nárazníka zadného za 220,-€, podnárazníka zadného 130,-€, čelo zadné 180,-€, lakovanie dielov 400,-€, nastavenie geometrie 20,-€, práca 200,-€, spolu 1.150,-€.
Navrhovateľ nahlásil škodovú udalosť oznámením (na č.l. 41 spisu). Z prezenčnej pečiatky vyplýva, že dňa 20.5.2011, pričom ku škodovej udalosti malo dôjsť 21.4.2011. Škodovú udalosť teda nahlásil 1 mesiac po dopravnej nehode. V oznámení škodovej udalosti uviedol, že odporca nedobrzdil a vrazil do zadnej časti vozidla navrhovateľa. Rozsah poškodenia uviedol zadný nárazník, zámok 5 dverí, zapučený kufor, ohnutý rám auta.
Z oznámenie škodovej udalosti odporcom (na č.l. 40 spisu) vyplýva, že toto oznámenie doručil odporca poisťovni dňa 27.4.2011, ako vyplýva z prezenčnej pečiatky. Uviedol, že nedobrzdil a vrazil do zadnej časti motorového vozidla navrhovateľa. Ako rozsah poškodenia uviedol nárazník, strecha, podlaha vozidla, zámky 5 dverí, výstuha nárazníka. U svojho vozidla uviedol poškodenie kapoty, maska, svetlá. Rovnako uviedol navrhovateľ poškodenie vozidla odporcu v svojom hlásení: kapota, maska, svetlá.
Zo znaleckého posudku Ing. Vladimíra Trnku (č.l. 82 a nasl. spisu) súd mal preukázané, že v spisovom materiáli je 61 ks farebných fotografií, ktoré zachytávajú poškodenie osobných motorových vozidiel.
Z fotografií mal znalec preukázané, že u vozidla značka F. O. I..Č..Y. XXXBO (odporca) má poškodenú prednú kapotu, predné svetlá, predné evidenčné číslo, predný nárazník, predné čelo.
Osobné motorové vozidlo Š. P. Y. I.. Č.. Y. XXXBU (navrhovateľ) má poškodený, prerazený, zadný nárazník vpravo, zadnú lištu vpravo, preliačenú podlahu kufra v strede, deformovaný rám strechy na ľavej strane.
Ďalej znalec konštatoval, že na vozidle neboli zistené žiadne otery ani úlomky z farby osobného motorového vozidla značky Škoda Octavia Comby na vozidle Renault Megan, čo vylučuje kontakt týchto vozidiel, rovnako opačne. Dopravnú nehodu vylučujú aj výškové parametre vozidiel. Zadný nárazník Škody Octavia je vo výške 60 cm a predná kapota osobného motorového vozidla vo výške 55 cm. Ak by skutočne došlo k nárazu, vozidlo Renault Megan by malo prednú kapotu vtlačenú do vnútra a prehnutie kapoty vo výške 70 cm by bolo iné a nie ako je na fotodokumentácii. Škoda Octavia má prerazený zadný nárazník a lištu vpravo vo výške 55 cm a s touto škodou nekorešponduje škoda na osobnom motorovom vozidle Renault Megan. Nie je vidno na tomto vozidle žiadnu poškodenú časť vozidla, ktorá by korešpondovala s uvedenou škodou. Pri kontakte dvoch vozidiel musí škoda na jednom vozidle korešpondovať škode na druhom vozidle, pretože ide o pôsobenie tej istej sily. Pokiaľ by skutočne bolo došlo k nárazu prednej časti osobného motorového vozidla do zadnej časti osobného motorového vozidla navrhovateľa a tým k preliačeniu úložného priestoru vzadu vozidla, muselo by dôjsť aj k poškodeniu celého zadného nárazníka a taktiež výstuhy nárazníka. Taká škoda si vyžaduje väčšiu nárazovú silu, než je rýchlosť 30 km/hod., ktorú uviedol odporca v zápisnici o pojednávaní. Pri takej rýchlosti by nemohlo dôjsť k poškodeniu zadného batožinového priestoru a výstuhy strechy. Poškodenia vozidiel nekorešpondujú z energetického ani geometrického hľadiska. K vzniku škody nemohlo dôjsť pri škodovej udalosti zo dňa 21.4.2011.
Z kontrolného znaleckého posudku Ing. Adama Maleca (č.l. 120) súd mal preukázané., že (č.l. 129) je technický neprijateľné, aby uvedené poškodenia na vozidlách spolu vzájomne súviseli, tak ako boli deklarované navrhovateľom vrátane priebehu vzniku poistnej udalosti. Znalec sa stotožnil s predchádzajúcim znaleckým posudkom. Uviedol, že geometrickým porovnaním vzájomného poškodenia dospel k záveru, že ide o výškový rozdiel poškodení a preto je technický neprijateľné, aby poškodenia spolu súviseli a vznikli pri tvrdenej dopravnej nehode, teda vzájomnom kontakte uvedených vozidiel. Rovnako aj porovnaním energetického porovnania vzájomného poškodenia. Deformácie jedného vozidla nezodpovedajú deformáciám poškodeniam na druhom vozidle. Nezodpovedajú ani tvrdenej rýchlosti odporcu 30 až 35 km/hod. Taká rýchlosť by spôsobila menšie poškodenia. Poškodenia jedného vozidla nekorešpondujú s poškodeniami druhého vozidla a preto škoda nemohla vzniknúť kontaktom týchto dvoch vozidiel.
Podľa § 120 ods.3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v ods.2 súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Podľa § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa § 135 ods. 1, 2 O.s.p. (1) Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná [ § 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; 14) súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní. (2) Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.
Podľa § 127 ods. 1 O.s.p. ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vysluchne; znalcovi môže tiež uložiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu podať spoločný posudok. Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom znalca.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 431 Občianskeho zákonníka ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.
Zistený skutkový stav súd právne a skutkovo vyhodnotil nasledovne.
Daný právny vzťah je vzťahom dvoch občanov. Je to občianskoprávny vzťah, preto na tento vzťah aplikoval Občiansky zákonník § 431 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.
Pri tomto druhu zodpovednosti nemožno aplikovať objektívnu zodpovednosť, ide o zodpovednosť za zavinenie, pričom zavinenie súd ustáli „Podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody“.
Toto zavinenie musí byť v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou (R 3/84).
Túto zodpovednosť nemožno odvodzovať od zodpovednosti podľa § 420 Obč. zák., pretože táto zodpovednosť nadväzuje na zodpovednosť podľa § 427, § 428 Obč. zák., ale s tým, že ide nie o objektívnu zodpovednosť, ale zodpovednosť podľa miery účasti, teda zodpovednosť za zavinenie.
Dôkazným bremenom navrhovateľa bolo preukázať podmienky vzniku tejto škody a to:
1/ Protiprávne konanie odporcu (porušenie dopravných predpisov). 2/ Vznik škody - majetkovej ujmy. 3/ Príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. 4/ Zavinenie odporcu ako jeho 100 % mieru účasti na strete motorových vozidiel.
Podľa názoru súdu navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ani jednej z uvedených podmienok zodpovednosti odporcu za vzniknutú škodu.
Pokiaľ ide o porušenie dopravných predpisov obidvaja účastníci konania dopravnej nehody tvrdili zrážku, pričom jej vznik, priebeh popísali rovnako. Napriek uvedenému súd nevychádzal zo zhodných tvrdení účastníkov konania v nadväznosti na § 120 ods.3 a § 153 ods.1 O.s.p., pretože mal dôvodné a závažné
pochybnosti o pravdivosti ich zhodných tvrdení v nadväznosti na § 153 ods.1 O.s.p. Otázka porušenia dopravných predpisov ako podmienka vzniku zodpovednosti je otázkou odbornou. O odbornej otázke neprináleží rozhodovať súdu. Z obidvoch znaleckých posudkov mal súd preukázané, že dopravná nehoda a škoda nevznikla tak, ako ju popísali účastníci konania a účastníci dopravnej nehody. Vzniknuté škody na vozidlách účastníkov konania nie sú v príčinnej súvislosti s tvrdenou dopravnou nehodou a nie sú v príčinnej súvislosti so vzájomným kontaktom obidvoch vozidiel pre rozpor so základnými fyzikálnymi zákonmi. Základný logický výklad a základy fyzikálnych zákonov, ktoré sú obsiahnuté v učive základnej školy a stredných škôl možno považovať za všeobecné známe skutočnosti, ktoré netreba dokazovať (§ 121 O.s.p.). Znalecké dokazovanie sa nariaďuje na posúdenie odborných otázok, nie na posúdenie všeobecne známych skutočností. Preto súd má za to, že po odbornej stránke sú obidva znalecké posudky správne, odborné, logicky nadväzujú na zistený skutkový stav a preto z týchto znaleckých posudkov súd vychádzal. Znalecké posudky neodporujú objektívnym zisteniam v konaní a zistenému skutkovému stavu. Súd dal za pravdu obidvom znalcom, že v prípade vzájomného stretu vozidiel pôsobí rovnaká sila na jedno i druhé vozidlo a preto poškodenia na jednom vozidle musia korešpondovať, čo do tvaru a výšky poškodeniu na druhom motorovom vozidle. Ak má odporca poškodenú prednú časť vozidla, ktorým podľa tvrdenia narazil do zadnej časti vozidla navrhovateľa, potom primerane k tomu nárazu a primerane k rozsahu poškodenia vozidla odporcu musí byť poškodené aj vozidlo navrhovateľa. Nič také sa však znaleckým dokazovaním nezistilo. Rozsah poškodení na obidvoch vozidlách, charakter poškodení na obidvoch vozidlách z odborného hľadiska, z hľadiska fyzicky, geometrie vylučovali, aby k týmto poškodeniam došlo vzájomným kontaktom uvedených vozidiel pri dopravnej nehode dňa 21.4.2011. Súd sa s týmto záverom obidvoch znaleckých posudkov stotožnil a pripísal im vyšší stupeň dôkaznej sily ako zhodným tvrdeniam navrhovateľa a odporcu, ktorí sú ekonomický zainteresovaní na výsledku sporu, na poskytnutí poistného plnenia, resp. náhrade škody. Keď by súd založil svoj záver len na zhodných tvrdeniach účastníkov konania, potom by bol povinný rešpektovať zhodné tvrdenia účastníkov konania súd i znalec aj v prípade, ak by dopravná nehoda bola vymyslená, resp. by išlo o poistný podvod. S touto situáciou počíta aj zákon v § 120 ods.3 O.s.p. a § 153 ods.1 O.s.p., kedy súd zo zhodných tvrdení vychádza len vtedy, ak o ich pravdivosti nemá závažné pochybnosti, tak ako tomu bolo v tomto prípade. Preto súd zo zhodných tvrdení účastníkov konania nevychádzal a nepovažoval za vadu znaleckých posudkov, že z týchto zhodných tvrdení účastníkov konania nevychádzali ani znalci a vychádzali z objektívnych fyzikálnych zákonov. V zmysle uvedených záverov znaleckých posudkov, z ktorých vychádzal i súd dopravná nehoda podľa popisu dopravnej nehody zo strany účastníkov konania a s takými dôsledkami, aké popísali, bola technicky a objektívne (fyzikálne) nemožná. Z toho dôvodu navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ani ostatných podmienok nároku vzniku na náhradu škody, teda príčinnú súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností a vzniknutou škodou a zavinenie odporcu, ako jeho 100 % mieru účasti na strete motorových vozidiel. Z toho dôvodu súd návrh zamietol. Súd nemohol vychádzať ani z listinného dôkazu dopravného inšpektorátu o prešetrení dopravnej nehody. Z tohto listinného dôkazu vyplýva, že dopravná nehoda prešetrená nebola. Dopravný inšpektorát vychádzal len zo zhodných tvrdení účastníkov konania, že dopravnú nehodu spôsobil odporca a len na základe ústnych prednesov uložil odporcovi poriadkovú pokutu. Súčasťou listinných dôkazov nie je tvrdené zameranie brzdných stôp a fotodokumentácia ako to tvrdil navrhovateľ a takéto dôkazy ani nemohli byť, vzhľadom k tomu, že dopravná nehoda prešetrovaná nebola. Založiť rozhodnutie len na uložení blokovej pokuty a na zhodnom tvrdení účastníkov konania nebolo možné. Súd poukazuje ešte na tú skutočnosť, že len preukázaný skutkový stav možno subsumovať pod právne normy. Nie je prípustný opačný postup. V danom prípade nebol preukázaný skutkový stav, ktorý by nasvedčoval tomu, že došlo k stretu vozidiel navrhovateľa a odporcu pri strete vozidiel, tento stret zavinil odporca ako 100 % mieru účasti na strete motorových vozidiel v dôsledku porušenia dopravných predpisov a v dôsledku čoho vznikla navrhovateľovi škoda. Neexistujúci skutkový stav, nepreukázaný, nemožno subsumovať pod právne normy.
Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
V konaní boli odporcovia úspešní (odporca i vedľajší účastník konania).
Podľa § 142 ods.1 O.s.p. by im patrila plná náhrada trov konania.
Súd nepriznal odporcovi právo na náhradu trov konania. Právo na náhradu trov konania neuplatnil návrhom podľa § 151 ods.1 O.s.p. Na inak úspešného účastníka konania súd aplikoval § 150 ods.1 O.s.p., dôvody hodné osobitného zreteľa. Objektívnymi dôkazmi, znaleckými posudkami, boli vyvrátené
tvrdenia účastníkov konania o tom, že došlo k stretu motorových vozidiel. To dáva súdu záver, že táto dopravná nehoda bola účastníkmi vymyslená. Za situácie, kedy sa odporca podieľal na tomto spore svojím súhlasom s tvrdeným skutkovým stavom na strane navrhovateľa, by bolo v rozpore s dobrými mravmi a z toho dôvodu aj v rozpore s ustanovením § 150 ods.1 O.s.p. priznať mu náhradu trov konania.
Súd nepriznal náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi konania. Vedľajší účastník konania neuplatnil právo na náhradu trov konania návrhom podľa § 151 ods.1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier) b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.