Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-340-2014.pdf
PDF · 97.98 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/340/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, v právnej veci navrhovateľky R. V., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom A., W. ul. č. XXXX, zastúpenej JUDr. Vladimírou Hrebíkovou, AK so sídlom Malacky, Duklianskych hrdinov č. 2946/6, proti odporcovi R. V., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom Y., Z. č. XXXX/XX, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej N. V., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom ako matka, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, takto
rozhodol:
Súd manželstvo R. V., rod. N., nar. XX.XX.XXXX. v L. a R. V., nar. XX.XX.XXXX . v T., Česká republika, uzavreté dňa XX.XX.XXXX. v Rímsko- katolíckom farskom úrade v Y., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Y., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X, rozvádza.
Pre čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov súd vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej N. V., nar. XX.XX.XXXX. schvaľuje dohodu v tomto znení:
,,Maloletá N. V., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia.
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej N. výživným vo výške 100 Eur mesačne, ktoré výživné bude zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva rodičov maloletej.
Stretávanie sa otca s maloletou N. sa ponecháva neupravené, maloletá sa bude stretávať s otcom podľa dohody medzi rodičmi.“
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným Malacky dňa 29.07.2014 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom z dôvodu, že ich manželstvo prestalo plniť svoj účel a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Uviedla, že s manželom od januára 2014 nežije v spoločnej domácnosti.
Odporca s návrhom navrhovateľky na rozvod manželstva súhlasil. Potvrdil, že manželstvo nespĺňa svoj účel.
Ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom dospeli rodičia v priebehu konania k dohode; žiadali, aby súd túto dohodu schválil v takom znení, v akom je uvedená vo výroku tohto rozhodnutia.
Zástupca kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa navrhol schváliť rodičovskú dohodu, nakoľko táto je v záujme maloletého dieťaťa.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania, oboznámil sa so sobášnym listom účastníkov, rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdeniami o príjmoch účastníkov, potvrdeniami o návšteve materskej školy maloletým dieťaťom, potvrdením o príjme navrhovateľky, výpisom z Obchodného registra spoločnosti H. spol. s r.o., výpisom zo Živnostenského registra odporcu a zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v Y. pred príslušným orgánom, u oboch účastníkov sa jedná o manželstvo prvé. Z manželstva sa narodilo jedno dieťa.
Z výsluchu účastníkov konania súd zistil, že manželstvo uzavreli z lásky a toto bolo dlhú dobu usporiadané a harmonické. Postupom času sa citované väzby medzi účastníkmi narušili vzájomným odcudzením. V súčasnosti je manželstvo účastníkov len formálnym zväzkom, každý z nich má svoj osobný život, iný okruh svojich priateľov. Účastníci zhodne uviedli, že nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia z dôvodu trvalého rozvratu ich vzájomných vzťahov a žiadali, aby súd ich manželstvo rozviedol.
Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 os. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaním miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Súd konštatuje, že účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií - funkcie biologickej, výchovnej, funkcie vzájomnej pomoci a hospodárskej funkcie. Súd mal za preukázané, že manželstvo účastníkov si funkciu biologickú neplní - nevytvára prostredie vhodné na uspokojovanie citových a sexuálnych potrieb účastníkov, keď účastníci spolu nežijú, nežijú spolu ani intímne, neuspokojujú svoje emociálne potreby, nie sú si vzájomne oporou. Účastníci si neposkytujú ani všestrannú vzájomnú pomoc, čím nie je naplnená
ani ďalšia z funkcií manželstva. Naplnená nie je ani funkcia hospodárska, v zmysle ktorej sa manželia spoločne starajú o uspokojovanie potrieb rodiny.
Z uvedeného vyplýva, že manželstvo účastníkov je len formálnym zväzkom, nemajúcim obsah, ktorý pre fungujúce manželstvo predpokladá Zákon o rodine. Vzhľadom k uvedenému dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo narušené a vzhľadom k doterajšiemu konaniu účastníkov nie je predpoklad, že by manželstvo začalo plniť svoje funkcie. Na základe týchto skutočností súd manželstvo účastníkov rozviedol a ako príčinu rozvratu manželských vzťahov ustálil nesúlad medzi účastníkmi, rozdielnosť názorov a pováh účastníkov, záľubu odporcu v hraní hazardných hier, a z toho vyplývajúcu neveru navrhovateľky.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods.3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 163 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práva a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možné zmeniť aj bez návrh, ak sa zmenia pomery.
O úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu účastníkov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 24 ods. 1, 3, 4, § 25 ods. 2 Zákona o rodine, keď schválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva. Súd pri jej schválení prihliadal na citové väzby dieťaťa, stabilitu výchovného prostredia, jeho vývojové potreby, pri súčasnom rešpektovaní práv dieťaťa na zachovanie rovnoprávneho a rovnocenného vzťahu k obom rodičom.
Súd konštatuje, že matka sa o maloleté dieťa riadne stará, zabezpečuje mu zdravé rodinné prostredie, poskytuje sústavnú osobnú starostlivosť, preto súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá spôsobom svojho života dáva záruku, že osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Súd súčasne konštatuje, že zverením dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov nie je dotknuté právo druhého z rodičov, teda všetky rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu ostávajú zachované. Ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia len s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa.
Pri ustálení výšky výživného súd vychádzal zo zistených majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, zohľadnil osobnú starostlivosť matky o dieťa, vek dieťaťa, materskú školu, ktorú maloletá Liliana navštevuje, vývojové potreby, ako aj celkový vývoj životných nákladov. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že matka je zamestnaná v spoločnosti E., s.r.o. s priemerným mesačným príjmom v roku 2014 vo výške 673,68 Eur netto, otec je živnostníkom s priemerným mesačným príjmom vo výške 900 Eur netto, spoločne s navrhovateľkou sú spoločníkmi spoločnosti H. spol. s r.o. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú.
Maloletá N. navštevuje materskú školu, jej zdravotný stav je dobrý.
Súd sa aj v časti určenia vyživovacej povinnosti stotožnil s uzatvorenou rodičovskou dohodou, nakoľko má za to, že je v záujme maloletého dieťaťa a navrhovanú výšku výživného vzhľadom k veku dieťaťa, zdravotnému stavu a jeho vývojovým potrebám považuje za dostačujúcu.
Podľa § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 144 O.s.p., podľa ktorého ani jeden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v konaní o rozvod manželstva, pričom predpoklady na priznanie náhrady trov konania v prejednávanej veci neboli splnené.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
Podľa § 162 ods. 1 O.s.p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
Podľa § 162 ods. 2 O.s.p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení/.