Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/248/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek senátu JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v právnej veci žalobkyne P. P., Y.. X.X.XXXX, E. G. Č. XX, zastúpenej JUDr. Máriou Kozákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Odborárska 7, proti žalovanému X.R. Ž., Y.. XX.X.XXXX, E. G. Č. XX, zastúpenému JUDr. Janou Závodskou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Alžbetina 3, Košice, v konaní o zaplatenie 1.659,70 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie z 11. decembra 2013 č.k. -118 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému proti žalobkyni n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice-okolie (ďalej iba súd prvého stupňa) rozsudkom z 11.12.2013 č.k. -118 zamietol návrh, ktorým sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 1.659,79 eur s prísl.. Ďalším výrokom priznal právnej zástupkyni žalovaného náhradu trov konania vo výške 100%. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 24,- eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet tamojšieho súdu.

Súd prvého stupňa rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenia, že sumu 1.659,79 eur, ktorej vrátenie žiadala od žalovaného mu požičala na základe zmluvy o pôžičke za účelom kúpy rodinného domčeka. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa bola vlastníčkou garsónky nachádzajúcej sa na Z. M. Č.. X G. R., ktorú predala kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX za kúpnu cenu 350.000,- Sk (11.617,87 eur). Časť kúpnej ceny vo výške 250.000,- Sk bola uhradená v deň podpísania kúpnej zmluvy a časť kúpnej ceny vo výške 100.000,- Sk bola uhradená po vklade do katastra nehnuteľností na účet žalobkyne. Následne žalovaný kúpil rodinný dom vo G. Č. za kúpnu cenu 600.000,- Sk od predávajúcich B. C., A. L., K. Č. A. N. G.. Kúpna cena bola zaplatená preddavkom v sume 200.000,- Sk v hotovosti a druhá časť kúpnej ceny vo výške 400.000,- Sk bola uhradená z prostriedkov získaných z hypotekárneho úveru, ktorý bol poskytnutý žalovanému. Z výpovede žalobkyne a svedka E. mal súd prvého stupňa za preukázané, že časť kúpnej ceny 200.000,- Sk bola zaplatená z prostriedkov, ktoré získala žalobkyňa predajom garsónky. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že aj ďalšia rekonštrukcia nehnuteľnosti bola čiastočne financovaná z peňažných prostriedkov žalobkyne. Účastníci konania viedli spoločnú domácnosť v rodinnom dome vo G. Č., spoločne hospodárili. Dňa X.XX.XXXX žalovaný poukázal na účet žalobkyne sumu 300.000,- Sk. Žalobkyňa tvrdila, že celú finančnú sumu 350.000,- Sk žalovanému požičala a keďže jej vrátil z tejto sumy iba 300.000,- Sk domáhala sa vrátenia sumy 1.659,70 eur (50.000,- Sk) z titulu pôžičky. Súd prvého stupňa poukázal na to, že podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke podľa § 667 Občianskeho zákonníka (OZ) je dohoda o čase vrátania, pričom tento čas vrátenia nemusí byť určený konkrétnym dňom, postačí, ak by bol dohodnutý tak, že čas vrátenia možno určiť. Stačí aj dohoda v tom zmysle, že čas vrátenia môže byť ponechaný na vôli dlžníka. Pokiaľ žalobkyňa sa domáhala vrátenia finančných prostriedkov titulom pôžičky, tak takáto skutočnosť v konaní preukázaná nebola. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že finančné prostriedky, ktoré investovala, od žalovaného nepýtala späť z dôvodu, že spoločne plánovali žiť. Ďalej bolo preukázané, že po naštrbení vzťahov účastníkov konania bola žalobkyni daná výpoveď z nájmu domu a následne na to jej žalovaný vyplatil vkladom na jej účet sumu 300.000,- Sk. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že išlo o finančné prostriedky ako odstupné za vložené peniaze na kúpu predmetnej nehnuteľnosti vo G. Č.. Výpovede svedkýň I. R. A. Z. Ž. považoval súd prvého stupňa za tendenčné a nedôveryhodné vzhľadom na vzťah svedkov k účastníkom konania. To sa týkalo najmä tvrdenia žalovaného o poskytnutí pôžičky zo strany jeho starej matky vo výške 200.000,- Sk. Súd prvého stupňa mal za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdenia o uzavretí pôžičky so žalovaným. Finančné prostriedky však boli do rekonštrukcie vložené, čo potvrdil aj svedok E.. Ak by sa teda žalobkyňa mala domáhať vrátenia finančných prostriedkov malo to byť nie z titulu pôžičky, ale vložených finančných prostriedkov na investíciu. Preto súd prvého stupňa žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal trovy konania, pričom o výške trov rozhodne samostatným uznesením (§ 151 ods. 7 O.s.p.). O trovách štátu rozhodol podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p..

Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, ktoré odôvodnila podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Žalobkyňa namieta, že sa súd prvého stupňa nevysporiadal s vyjadrením žalovaného, ktorý dokladoval, že rekonštrukčné práce financoval zo svojich finančných prostriedkov a vylúčil tvrdenie, že nejaké prostriedky žalobkyňa investovala do rekonštrukcie domu. Žalobkyňa však tvrdila, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, ktorá nevyžaduje písomnú formu, stačí aj ústna dohoda účastníkov. Nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že skutočnosť o poskytnutí pôžičky preukázaná nebola. Žalobkyňa uvádza, že v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve predala svoju garsónku a získala sumu 350.000,- Sk. Tým, že kúpna zmluva bola uzavretá iba na meno žalovaného vznikla nová situácia. V konaní bolo preukázané, že z účtu žalobkyne prešla na účet žalovaného suma 300.000,- Sk, čo žalovaný popieral. Preto túto skutočnosť nemožno hodnotiť ako investíciu do cudzej veci. Keď žalovaný dal žalobkyni výpoveď z nájmu rodinného domu, požiadala ho žalobkyňa o vrátenie pôžičky vo výške ceny predanej garsónky, na čo žalovaný reagoval zaplatením sumy 300.000,- Sk. Toto súd prvého stupňa vyhodnotil ako odstupné z vložených prostriedkov na kúpu nehnuteľnosti. Podľa názoru žalobkyne takýto záver nemá oporu vo výpovedi účastníkov, ani v listinných dôkazoch. Podľa jej tvrdenia skončením nájomnej zmluvy vznikla udalosť, na základe ktorej došlo k uznaniu dohody o pôžičke. Ak je nesporné, že žalobkyňa disponovala čiastkou 350.000,- Sk, je nesporné, že z tejto žalovaný disponoval sumou 300.000, Sk. Súd prvého stupňa si osvojil ničím nepodložené tvrdenie žalovaného, že suma 300.000,- Sk vrátená žalobkyni bola odstupným za vložené peniaze na kúpu nehnuteľnosti, čo nemá oporu v dôkazoch. Žalobkyňa tvrdí, že preukázala poukázanie sumy 37.100,- Sk na účet žalovaného, pričom minimálne táto suma nemôže byť hodnotená ako investícia do cudzej veci. Záverom sa domnieva, že rozsudok je nepreskúmateľný, lebo si súd osvojil ničím nepodložené tvrdenia žalovaného o tom, že vrátené prostriedky sú odstupné. Odvolanie podáva aj proti rozhodnutiu o trovách konania, ktoré sú nepreskúmateľné, keďže neboli vyčíslené.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok potvrdiť. Uviedol, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala existenciu pôžičky. Žalovaný od počiatku tvrdil, že žiadna zmluva, či dohoda o poskytnutí pôžičky nebola uzavretá. Žalobkyňa mala v rozhodnom období dlhy medzi známymi, aj voči peňažným ústavom. Boli proti nej vedené viaceré exekúcie. Medzi účastníkmi konania vznikol na základe nájomnej zmluvy X.X.XXXX nájomný vzťah, na základe ktorého žalobkyňa užívala nehnuteľnosť žalovaného. Po výpovedi tohto nájomného vzťahu žiadala žalobkyňa od žalovaného sumu 950.000,- Sk na kúpu bytu. Žalovaný jej však poskytol iba odstupné vo výške 300.000,- Sk, ktoré poukázal na jej účet. Tvrdenie žalobkyne o investovaní do rekonštrukcie žalovaný vyvrátil listinnými dôkazmi, z ktorých vyplynulo, že investície realizoval žalovaný prostredníctvom úveru. Žalobkyňa z kúpnej ceny, ktorá jej bola vyplatená za predaj garsónky odviedla daň z prevodu nehnuteľnosti vo výške 4% z kúpnej ceny, čo bolo 14.000,- Sk. V čase uzavretia kúpnej zmluvy o kúpe nehnuteľnosti v obci G. Č. žalobkyňa nedisponovala sumou 350.000,- Sk. Zo zmluvy o predaji garsónky vyplýva, že suma 250.000,- Sk mala byť vyplatená pri podpise zmluvy, pričom tento dátum nie je preukázaný a zvyšná časť 100.000,- Sk mala byť zaplatená po vklade do katastra nehnuteľností, pričom vklad bol povolený dňa XX.X.XXXX. V čase uzavretia kúpnej zmluvy na dom vo G. Č. tak žalobkyňa nedisponovala sumou o ktorej tvrdila, že ju mala požičať žalovanému. Žalobkyňa nepreukázala existenciu pôžičky, rovnako ani tvrdenia o investíciách žalobkyne do rekonštrukcie domu neboli preukázané.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dospel k správnemu skutkovému a právnemu záveru, ktorý bol dôvodom pre zamietnutie žaloby, teda že žalobkyňa nepreukázala uzavretie zmluvy o pôžičke na základe ktorej sa domáhala zaplatenia žalovanej sumy 1.659,70 eur s prísl.

K dôvodom rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva:

Podľa § 657 zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Pôžička sa považuje za reálny kontrakt, to znamená, že pre jej uzavretie sa nevyžaduje iba konsenzuálne (zhodné) vyjadrenie účastníkov konania, ale je potrebné preukázanie odovzdania predmetu pôžičky, a to buď vo forme skutočného fyzického odovzdania, prípadne bezhotovostného prevodu dojednanej finančnej čiastky. Ďalšou náležitosťou zmluvy o pôžičke je existencia záväzku dlžníka vrátiť predmet pôžičky po uplynutí dohodnutej doby.

V sporovom občianskom súdnom konaní zaťažuje účastníka konania povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť. Táto je vyjadrená ust. § 120 ods. 1 prvá veta O.s.p. podľa ktorého, účastníci sú povinní označiť dôkazné preukázanie svojich tvrdení.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej v prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná, pretože výsledky vyhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenej skutočnosti, ani o tom, že by bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky. Ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.

V prejednávanej veci žalobkyňa tvrdila, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa ktorej poskytla žalovanému sumu 350.000,- Sk, z ktorej on jej vrátil sumu 300.000,- Sk.

Odvolací súd konštatuje, že dôkazné bremeno na preukázanie existencie zmluvy o pôžičke spočíva v celom rozsahu na žalobkyni, pretože žalovaný jej existenciu poprel. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa v tom, že žalobkyňa nepreukázala, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, rovnako nepreukázala ani existenciu akéhokoľvek iného zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania, na základe ktorého by jej vzniklo právo na zaplatenie žalovanej sumy.

Pokiaľ došlo k použitiu časti finančných prostriedkov žalobkyne za spolužitia so žalovaným, nebola preukázaná existencia právneho vzťahu, v ktorom by žalovaný vystupoval v pozícii dlžníka voči žalobkyni.

Pokiaľ sa týka odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom uviedol, že suma 300.000,- Sk bola „odstupným“ za kúpu rodinného domu k tomu odvolací súd uvádza, že nie je dôležité, čo bolo dôvodom pre vrátenie sumy 300.000,- Sk zo strany žalovaného žalobkyni za situácie, ak žalobkyňa nepreukázala uzavretie zmluvy o pôžičke tým spôsobom, že nepreukázala existenciu dohody o podstatných obsahových náležitostiach takejto zmluvy.

Neunesenie dôkazného bremena v tom zmysle, že tvrdenia žalobkyne nie sú preukázané vykonanými dôkazmi, vedie bez ďalšieho zamietnutie žaloby.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Nie je dôvodná ani odvolacia námietka žalobkyne o tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania je nepreskúmateľné.

Ustanovenie § 151 ods. 7 O.s.p. umožňuje, aby konajúci súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná a úspešný žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.