Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26C/95/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Trnava, v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Andreou Vyskočovou, v právnej veci žalobkyne: U. F., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX, O., zastúpená splnomocneným zástupcom: Ing. T. F., nar. X.XX.XXXX, bytom F. XX, B., proti žalovanej: U. J., nar. XX.X.XXXX, bytom B., doručovacia adresa: Obecný úrad B., o zaplatenie 1.197,35 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 1.197,35 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 8,60 Eur od 14.10.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 13,35 Eur od 14.10.2014 do zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach v sume 30,- Eur splatných vždy do 28. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci pod následkom straty výhody splátok.

II. Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

III. Súd rozhodne o trovách konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobkyňa podala na tunajší súd dňa 02.06.2014 žalobu, ktorou sa domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.197,35 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 285 Eur od 26.6.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 285 Eur od 26.11.2011, vo výške 9 % ročne z sumy 285 Eur od 26.12.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 128,70 Eur od 15.1.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 8,60 Eur od 15.1.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 13,35 Eur od 24.1.2012 do zaplatenia, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 191,70 Eur od 12.6.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Žalobkyňa uviedla, že žiada, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.197,35 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 285 Eur od 26.6.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 285 Eur od 26.11.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 285 Eur od 26.12.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 128,70 Eur od 15.1.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8,60 Eur od 15.1.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 13,35 Eur od 24.1.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 191,70 Eur od 12.6.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania na zaplatený súdny poplatok.

Žalobkyňa a žalovaná uzavreli dňa 8.12.2010 zmluvu o nájme bytu, a to žalobkyňa ako prenajímateľka a žalovaná ako nájomca, predmetom ktorej bol 2-izbový byt č. XX na adrese: I. 7, O., 2. poschodie, ktorý je vo vlastníctve žalobkyne. Podľa bodu 4 bod 1 predmetnej nájomnej zmluvy žalovaná sa zaviazala platiť nájomné vo výške 285 Eur do 25. dňa príslušného mesiaca na účet žalobkyne špecifikovaný v zmluve. Podľa časti 4 bod 2 predmetnej nájomnej zmluvy, v prípade omeškania s platením nájomného po dobu dlhšie ako 10 dní, žalobkyňa má právo od zmluvy odstúpiť a žalovaná bola povinná z bytu sa vysťahovať do 5 dní od odstúpenia od zmluvy. Žalovaná nezaplatila nájomné za mesiace jún a november 2011, na čo bola žalovaná viackrát vyzvaná na úhradu nezaplateného nájomného, keď žalobkyňa sa dozvedela z telefonátov (koncom roka 2011), že žalovaná sa vysťahovala z prenajatého bytu už 24.11.2011. Nakoľko žalovaná nevrátila žalobkyni kľúče od prenajatého bytu po vysťahovaní sa z bytu, žalobkyňa nepovažovala opustenie bytu za ukončenie nájomnej zmluvy, a preto listom zo dňa 19.12.2011 vyzvala žalovanú na písomné ukončenie nájomnej zmluvy ku dňu 30.11.2011 a odstránenie nedostatkov zistených v byte. Žalovaná v liste zo dňa 22.12.2011 uznala svoju povinnosť zaplatiť nájomné za mesiac jún a november 2011, avšak na návrh dohody o ukončení nájmu bytu ku dňu 30.11.2011 a na návrh splátkového kalendára nereagovala a nájomné za mesiac december 2011 odmietla uhradiť. Nakoľko žalovaná neukončila zmluvu dohodou ku dňu 30.11.2011 a ani nesplnila povinnosť, na ktorú sa zaviazala v zmluve, aj v liste zo dňa 22.12.2011, konkrétne v časti 4 bod 1 - platiť riadne a včas nájomné a v časti 3 bod 4 hradiť drobné opravy na predmete nájmu súvisiace s jeho užívaním a náklady spojené s jeho bežnou údržbou, v časti 3 bod 5 - povinnosť odstrániť, opraviť škody a závady, ktoré vznikli v prenajatom byte zavinením nájomcu, zástupca žalobkyne dňa 4.1.2012 odstúpil od zmluvy, ktoré odstúpenie bolo doručené žalovanej dňa 9.1.2012, pričom ani v lehote do 5 dní od prevzatia odstúpenia od zmluvy nevypratala prenajatý byt a ani neodstránila závady v byte, ani nevrátila kľúče od prenajatého bytu. Následne dňa 14.1.2012 zástupca žalobkyne kúpil nový zámok za 8,60 Eur a vymenil celý uzamykací systém na vchodových dverách do bytu a po zakúpení novej okennej výplne dňa 23.1.2012 za 13,35 Eur vymenil rozbitú výplň okna v obývačke, išlo o pravé krídlo okna, išlo o klasické drevené okná, s tým, že zástupca žalobkyne svojpomocne vymenil sklo a kúpil len výplň okna. Podľa časti 4 bod 5 predmetnej nájomnej zmluvy, ak pri koncoročnom vyúčtovaní zálohových platieb správcom bytového domu dôjde k nedoplatku z dôvodu zvýšenej dodávky energie a služieb spojených s bývaním, nájomca tento nedoplatok po predložení kópie vyúčtovania uhradí nasledujúci mesiac v termíne platby nájomného. Zástupca žalobkyne v máji 2012 prevzal od správcu bytového domu vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním prenajatého bytu, pričom nedoplatok za r. 2011 za energie a vodu k prenajatému bytu bol vo výške 191,70 Eur. V r. 2011 v uvedenom byte nikto okrem žalovanej nebýval, preto zástupca žalobkyne písomne vyzval žalovanú na úhradu celého nedoplatku, aj doručil vyúčtovanie žalovanej. Dlžná suma 1.197,35 Eur pozostáva zo sumy 285 Eur dlžné nájomné za mesiac jún 2011, sumy 285 Eur dlžné nájomné za november 2011, sumy 285 Eur za december 2011, sumy 128,70 Eur dlžné nájomné za obdobie od 1.1.2012 do 14.1.2012 vrátane, sumy 191,70 Eur nedoplatok titulom vyúčtovania nákladov spojených s užívaním prenajatého bytu za r. 2011, sumy 8,60 Eur za nový zámok, sumy 13,35 Eur za rozbitú výplň okna. Záverom žalobkyňa uviedla, že súhlasí so splátkami aj so sumou 30 Eur mesačne. V prípade, že žalovaná nebude splácať ani po 30 Eur dlh, bude to riešiť formou exekúcie.

Žalovaná uviedla, že je dlžná žalobkyni len nájom za dva mesiace, a to za jún a november 2011. Žalovaná uviedla, že žalobkyňa vedela, že sa chce odsťahovať, ale presne si už nepamätá, kedy jej to hovorila. Žalovaná uviedla, že keď sa odsťahovala z bytu žalobkyne, hodila kľúče do schránky žalobkyne, ktorá bola zamknutá a kľúče od tejto schránky mala len žalobkyňa, preto nesúhlasí so zaplatením sumy 8,60 Eur za zámok. Čo sa týka sumy 13,35 Eur za výplň skla, tú nesporuje a ani nedoplatok v sume 191,70 Eur ako vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za r. 2011, avšak vzhľadom k tomu, že má tri deti, poberá len rodičovský príspevok, nie je schopná zaplatiť to naraz, a preto žiada o splátky. Žalovaná uviedla, že je schopná splácať dlh žalobkyni maximálne po 20 - 30 Eur. Žalovaná uviedla, že nesporuje, že jej v máji 2014 bolo doručené vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za r. 2011.

Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 671 ods.1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

Podľa § 676 ods.1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 697 Občianskeho zákonníka ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.

Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

Podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 160 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Podľa § 3 ods.1 nariadenia vláda Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka č. 87/1995 Z.z, v znení platnom a účinnom ku dňu, kedy sa odporca dostal do omeškania, Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov (5 percentuálnych bodov od 01.02.2013) vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2009 (novela Nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z. z.), poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 1 promile z dlžnej sumy, najmenej však 0,83 € za každý i začatý mesiac omeškania. Novelou Nariadenia vlády SR č. 281/2010 Z. z. s účinnosťou od 01. 07. 2010 výška poplatku z omeškania bola upravená na 0,5 promile.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho

neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť účastníka, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. zo dňa 28.2.2002). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobkyňa ako prenajímateľ uzatvorila so žalovanou ako nájomcom dňa 8.12.2010 nájomnú zmluvu na dobu neurčitú, predmetom ktorej bol nájom 2- izbového bytu vrátane jeho vnútorného zariadenia za dohodnuté nájomné vo výške 285 Eur mesačne splatné najneskôr do 25. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Žalobkyňa so žalovanou si v zmluve zároveň dohodli, že v prípade omeškania s platením nájomného po dobu dlhšiu ako 10 dní, má prenajímateľ právo od nájomnej zmluvy odstúpiť a nájomca (žalovaná) je povinná sa z bytu vysťahovať v lehote do 5 dní od odstúpenia od zmluvy. Žalobkyňa so žalovanou si v predmetnej nájomnej zmluve dohodli, že ak pri koncoročnom vyúčtovaní zálohových platieb (ktoré sú zohľadnené v nájomnom) správcom bytového domu, dôjde k nedoplatku z dôvodu zvýšenej dodávky energie a služieb spojených s bývaním, nájomca (žalovaná) tento nedoplatok po predložení kópie vyúčtovania uhradí nasledujúci mesiac v termíne platby nájomného. Žalovaná ako nájomca sa zaviazala podľa článku 4 predmetnej nájomnej zmluvy, že ak skončí nájom, je ako nájomca povinná vrátiť byť v stave zodpovedajúcom jeho dohodnutému užívaniu.

Žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáhala zaplatenia sumy 285 Eur titulom neuhradeného nájomného za mesiac jún 2011, sumy 285 Eur titulom neuhradeného nájomného za mesiac november 2011, sumy 285 Eur titulom neuhradeného nájomného za mesiac december 2011, sumy 128,70 Eur titulom neuhradeného nájomného za pomernú časť mesiaca január 2012 od 1.1.2012 do 14.1.2012.

Nájom bytu ako občianskoprávny vzťah je upravený v ustanovení § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzniká na základe osobitného druhu zmluvy - nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú alebo bez určenia doby užívania. Nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený, to znamená, že pokiaľ nedôjde k dohode, je možné ho vypovedať len zo zákonom ustanovených dôvodov.

Nájom bytu môže zaniknúť buď dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom, ktorá musí mať písomnú formu, alebo písomnou výpoveďou, prípadne uplynutím času, na ktorý bol nájom bytu dohodnutý.

Výpovedná lehota začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď a trvá tri mesiace. Zákon umožňuje upraviť aj dlhšiu výpovednú lehotu.

Žalovaná nesporovala, že je povinná zaplatiť žalobkyni dohodnuté nájomné za mesiace jún 2011 a november 2011.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobkyňa z dôvodu, že žalovaná bola v omeškaní s platením nájomného po dobu dlhšiu ako 10 dní, čo nebolo v konaní sporné, odstúpila od predmetnej nájomnej zmluvy listom zo dňa 4.1.2012, ktoré si žalovaná prevzala dňa 9.1.2012, čo potvrdila aj žalovaná, ktorá ani nespochybnila podpis na doručenke k odstúpeniu od zmluvy zo dňa 4.1.2012.

V zmysle časti 4. predmetnej nájomnej zmluvy, nastala účinnosť odstúpenia 5 dní po jeho prevzatí, t. j. dňa 14.1.2012.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne na dohodnuté nájomné do ukončenia nájomného vzťahu, t.j. do 14.1.2012 je dôvodný a nakoľko žalovaná nezaplatila nájomné za mesiace jún 2011, november 2011, december 2011 a za 14 dní v mesiaci január 2012, súd vyhovel

návrhu žalobkyne v časti o zaplatenie sumy 983,70 Eur ( 3 mesiace á 285 Eur + 128,70 Eur za 14 dní v mesiaci január 2011 t.j. 280 Eur : 31 dní x 14 dní) a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáhala zaplatenia sumy 191,70 Eur v zmysle vyúčtovania ako nedoplatok na energiách a službách spojených s užívaním predmetného bytu žalovanou za rok 2011.

Súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne na zaplatenie nedoplatku na nákladoch spojených s užívaním predmetného bytu v zmysle vyúčtovania Bytového družstva v Trnave za rok 2011 je dôvodný, nakoľko žalovaná ako nájomca sa zaviazala tento nedoplatok po predložení kópie vyúčtovania uhradiť nasledujúci mesiac v termíne platby nájomného podľa časti 4 bod. 5 predmetnej nájomnej zmluvy, keď žalovaná tento nárok žalobkyne ani nesporovala, a preto súd vyhovel návrhu žalobkyne v časti o zaplatenie 191,70 Eur a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia..

Žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáhala zaplatenia sumy 8,60 Eur titulom náhrady škody spôsobenej žalovanou za vymenený zámok na predmetnom byte po ukončení nájomného vzťahu s odôvodnením, že žalovaná kľúče od predmetného bytu žalobkyni neodovzdala a ďalej zaplatenia sumy 13,35 Eur titulom náhrady škody za vymenenú rozbitú výplň okna, ktorú žalobkyňa poškodila v byte žalobkyne.

Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu sa použije vždy, ak konkrétny prípad spôsobenia škody nespadá pod niektoré iné ustanovenie Občianskeho zákonníka o náhrade škody, ktoré ustanovuje osobitné podmienky (predpoklady) zodpovednosti za škodu (pozri § 421 a nasl. alebo ak zodpovednosť za škodu nie je osobitne upravená v inom zákone.

Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať jednak na prípad porušenia mimozáväzkovej povinnosti (v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto

- škoda spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným) a jednak na prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej (záväzkovej) povinnosti (ide o zodpovednosť charakteru ex contractu).

Podľa R 55/1971 (s. 51): Škoda (ako kategória občianskeho práva) sa chápe ako ujma, ktorá nastala (ktorá sa prejavuje) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, je teda (ak nedochádza k naturálnej reštitúcii) napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu.

Všeobecná zodpovednosť za škodu vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti, jedná sa teda o zodpovednosť za zavinený protiprávny úkon. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené predpoklady zodpovednosti, a to 1) porušenie právnej povinnosti, 2) vznik škody ako majetkovej ujmy (t.j. ujmy ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom), 3) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou (to znamená že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku, existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný), 4) zavinenie toho kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je protiprávny úkon, keď protiprávnosť spočíva v porušení právnej povinnosti, pričom dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti spočíva na poškodenom (protiprávnosť totiž zákon nepredpokladá

- injuria non praesumitur). Protiprávne konanie teda musí byť poškodeným preukázané, takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto príčin. Vznik škody je ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu, pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) opäť zaťažuje poškodeného; škoda sa v právnom zmysle definuje ako peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného, ktorú možno vyjadriť peňažným ekvivalentom (peniazmi). Nevyhnutným

predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou, keď príčinná súvislosť je objektívnou kategóriou a nemožno ju zamieňať so zavinením škodcu. Ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je zavinenie, čo možno charakterizovať ako psychický vzťah zodpovedného subjektu k jeho protiprávnemu úkonu, ako i ku škode ako následok tohto protiprávneho úkonu.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaná žalobkyni po ukončení nájmu neodovzdala kľúče od bytu, ktorý bol predmetom nájmu a tvrdenie žalovanej, že kľúče od bytu nechala žalobkyni v poštovej schránke, žalovaná žiadnym spôsobom v konaní nepreukázala ani nenavrhla v tomto smere doplniť dokazovanie.

Súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že nárok žalobkyne na náhradu škody v sume 8,60 Eur je dôvodný, nakoľko žalovaná porušila povinnosť uloženú v predmetnej nájomnej zmluve vrátiť byt žalobkyni ako prenajímateľovi v stave zodpovedajúcom jeho primeranému opotrebeniu a teda aj vrátiť kľúče od predmetného bytu žalobkyni, keď v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa odovzdala žalovanej kľúče od predmetného bytu, ktoré žalovaná nevrátila po ukončení nájomného vzťahu. Výšku náhrady škody preukázala žalobkyňa pokladničným dokladom zo dňa 14.1.2012. V konaní bolo preukázané porušenie povinnosti na strane žalovanej, výška škody ako aj príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou, a preto súd vyhovel návrhu žalobkyne aj v časti o zaplatenie sumy 8,60 Eur titulom náhrady škody a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že v čase, keď žalovaná užívala predmet nájmu, došlo k rozbitiu okennej výplne pravého krídla okna v obývačke, čím vznikla žalobkyni škoda vo výške 13,35 Eur, ktorú sumu zaplatila žalobkyňa za kúpu sklenej výplne okna, čo nebolo v konaní sporné a sama žalovaná uviedla, že nárok žalobkyne na náhradu škody v sume 13,35 Eur nesporuje.

Vzhľadom k tomu, že bolo v konaní preukázané porušenie povinnosti na strane žalovanej odovzdať byt po ukončení nájmu v stave, v akom ho žalovaná prevzala, výška škody ako aj príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou, súd vyhovel návrhu žalobkyne aj v časti o zaplatenie sumy 13,35 Eur titulom náhrady škody a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Žalobkyňa si okrem istiny uplatnila aj úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 285 Eur od 26.6.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 285 Eur od 26.11.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 285 Eur od 26.12.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 128,70 Eur od 15.1.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 8,60 Eur od 15.1.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 13,35 Eur od 24.1.2012 do zaplatenia a vo výške 8,25 % ročne zo sumy 191,70 Eur od 12.6.2014 do zaplatenia.

Podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka príslušenstvo pohľadávky tvoria úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Dlžník sa dostane do omeškanie vtedy, ak svoj dlh riadne a včas nesplní , teda omeškanie dlžníka nastáva priamo zo zákona. Úroky z omeškania a poplatky z omeškania sú zákonnými sankciami za to, že dlžník si riadne a včas nesplní svoj peňažný dlh, avšak tieto sankcie nie je možné uplatniť kumulatívne. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je podľa Občianskeho zákonníka povinný platiť poplatok z omeškania. Dlžník má povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania len v prípadoch stanovených v Občianskom zákonníku, ako je tomu v prípade nezaplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu.

Vzhľadom k tomu, že Občiansky zákonník v § 697 Občianskeho výslovne ustanovil, že ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania, ale len vtedy, ak sa dostane do omeškania so zaplatením už skutočnej výšky vzniknutého nedoplatku nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu pri zúčtovaní skutočných nákladov za užívanie bytu.

Nakoľko žalobkyňa si uplatnila úroky z omeškania zo sumy 983,70 Eur ako nedoplatku na nájomnom a zo sumy 128,70 Eur ako nedoplatku na úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu na základe vyúčtovania, súd v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko žalobkyňa si mohla v súlade s citovaným zákonným ustanovením uplatniť poplatok z omeškania a nie úroky z omeškania.

Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením náhrady škody v sume 8,60 Eur a v sume 13,35 Eur, ktoré sumy doteraz žalobkyni neuhradila, čo nebolo v konaní sporné a preto súd priznal žalobkyni úroky z omeškania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami avšak len od 14.10.2014, t. j. deň nasledujúci po dni, kedy bol žalovanej doručený návrh na začatie konania, nakoľko žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by vyzvala žalovanú na zaplatenie náhrady škody, ktorú si uplatnila v tomto konaní a teda okamih, kedy sa žalovaná o takto konkrétne špecifikovanom nároku žalobkyne mohla reálne dozvedieť je deň, kedy jej bol doručený návrh na začatie konania a teda až dňom nasledujúcim po dni doručenia návrhu sa žalovaná dostala do omeškania a vo zvyšku nárok žalobkyne v časti príslušenstva ako nedôvodný zamietol.

Súd povolil žalovanej v súlade s ust. § 160 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku peňažné plnenie uložené vo výroku rozsudku vykonať v splátkach, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a to vzhľadom na príjem žalovanej, jej vyživovaciu povinnosť voči trom maloletým deťom, čo nebolo v konaní sporné, keď aj sama žalobkyňa súhlasila so zaplatím dlhu v splátkach.

Súd rozhodne o trovách konania v súlade s ust. § 151 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, t. j. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, nakoľko rozsudok nebol vyhlásený hneď po skončení konania, ktoré rozsudku predchádzalo, lebo posledné pojednávanie vo veci bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku a teda v čase vyhotovenia rozsudku súdu neboli známe skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o trovách konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.