Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-9-2015.pdf
PDF · 77.36 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/9/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých, mal. Q. W., G.. XX. XX. XXXX, bytom pri matke, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Vranov nad Topľou, odd. sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh matky: Q. W., G.. XX. XX. XXXX, K. G. I. XXX, za účasti otca: B. W.Ž., G.. XX. XX. XXXX, K. G. I. XX, o zvýšenie výživného t a k t o
rozhodol:
M e n í sa výrok rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. P 54/2001-24 zo dňa 25. 06. 2001 a to tak, že sa z v y š u j e výživné na mal. Q. W., G.. XX. XX. XXXX zo sumy 200 Sk na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu, ktoré výživné je otec p o v i n n ý platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 01. 01. 2015.
Dlžné výživné za obdobie od 01. 01. 2015 do 31. 03. 2015 na maloleté dieťa v sume 61,47 eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 10 eur, pod následkom straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na maloletého syna zo sumy 200 Sk na sumu 30 % sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, počnúc dňom 01. 01. 2015. Vo svojom návrhu uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. P 54/2001-24 zo dňa 25. 06. 2001 bolo maloleté dieťa zverené do jej osobnej starostlivosti a otec zaviazaný platením výživného vo výške 200 Sk mesačne. Matka v súčasnosti žije pri svojej matke v rodinnom dome aj so svojimi šiestimi deťmi, z ktorých sú ešte štyri maloleté. Maloletý Q. pochádza z jej družného vzťahu s B. W.. Matka je nezamestnaná, poberá prídavky na deti a žiada o dávku v hmotnej núdzi, ku ktorej potrebuje mať určené výživné v zákonnej výške. Maloletý Q. navštevuje 6. ročník ZŠ v G. I.. Zvýšené výdavky matke vznikajú v súvislosti s platením poplatkov za elektrinu.
Otec so zvýšením výživného nesúhlasil.
Kolízny opatrovník doporučil návrhu vyhovieť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca maloletého dieťaťa, oboznámením sa so správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, pripojeným spisom tun. súdu sp. zn. P 54/2001 a zistil tento skutkový stav veci:
Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. P 54/2001-24 zo dňa 25. 06. 2001 bola schválená dohoda rodičov, v zmysle ktorej bol mal. Q. W.U., G.. XX. XX. XXXX zverený do výchovy matke a otec bol zaviazaný platením výživného na maloleté dieťa po 200 SK mesačne. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 28. 06. 2001.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že si uvedomuje svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu aj to, že doposiaľ určené výživné nedosahuje minimálnu výšku výživného určenú zákonom. Otec býva v rodinnom dome spolu s manželkou a dvoma maloletými deťmi 9 a 5 ročným. Je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaným, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 60 eur mesačne. Jeho manželka poberá opatrovací príspevok na zrakovo postihnutého syna vo výške 270 eur mesačne. Tento syn navštevuje školu pre postihnuté deti vo Vranove nad Topľou, s čím sú spojené zvýšené výdavky na cestovné a školské potreby. Dcéra navštevuje predškolské zariadenie. Popri bežných výdavkoch na zabezpečenie stravy, ošatenia, hygienických potrieb musí otec splácať hypotekárny úver na rodinný dom vo výške 160 eur mesačne, poplatok za elektrinu 100 eur a za vodu 40 eur. Potvrdil, že vyživovaciu povinnosť na maloletého Q. si plní, ale nie vždy pravidelne. Radšej maloletému synovi niečo kúpi, najmä obuv alebo ošatenie. Otec je s maloletým synom v dennom kontakte.
Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou matka maloletého je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 24. 11. 2014. Otec dieťaťa je nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01. 10. 2014. Matka Q. W. poberá prídavky na štyri maloleté deti Q. W., M. V., M. W. Q. L. W..
Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, a to zákona č. 601/2003 Z. z. v platnom znení, ktorá suma činí začínajúc dňom 1.7.2014 sumu 27,13 eur.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
V zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že v danom prípade došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Od ostatnej úpravy výšky vyživovacej povinnosti otca uplynulo skoro 14 rokov. Maloleté dieťa je školopovinné a jeho odôvodnené potreby sa zvýšili jednak s vekom ako aj s plnením školských povinností. Napriek skutočnosti, že matka sa pojednávania nezúčastnila a neuviedla svoje príjmy a výdavky, možno konštatovať, že doposiaľ určené výživné nepostačuje na zabezpečenie nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa. Zákon o rodine stanovuje minimálne výživné, ktoré je povinný platiť každý rodič bez ohľadu na príjmy a výdavky. Hoci je otec dieťaťa nezamestnaný a poberá len dávku v hmotnej núdzi, je povinný podieľať sa na zabezpečení potrieb dieťaťa aspoň minimálnym výživným, čo predstavuje 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu. V súčasnosti minimálne výživné činí 27,13
eur mesačne. Túto čiastku je otec povinný platiť počnúc mesiacom január 2015, teda mesiacom, kedy matka podala návrh na súd.
Dlžné výživné, pozostávajúce z neuhradeného zvýšeného výživného, za obdobie od 01. 01. 2015 do 31. 03. 2015, v sume 61,47 eur (3 mesiace x 20,49 eur), súd povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 10 eur, pod následkom straty výhody splátok.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) OSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.