Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_7C-159-2014.pdf
PDF · 86.46 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/159/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti odporkyni: S. O., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX, XXX XX M., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, právne zastúpený: JUDr. Bohdan Jakubis, advokát so sídlom Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 740,00 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Súd odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v sume 118,98 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom podaným na Okresnom súde Senica dňa 29.4.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 740,- €, ročného úroku z omeškania vo výške 8,25 % zo sumy 740,- € od 12.3.2014 do zaplatenia a trov konania, keďže právny predchodca navrhovateľa s odporkyňou uzatvoril zmluvu č. 1000014407, ktorou sa odporkyňa zaviazala uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach, pričom odporkyňa tieto splátky nesplácala riadne a včas.
Následne tunajší súd návrhu navrhovateľa vyhovel a to platobným rozkazom, č. k. 4Ro/148/2014 - 25 zo dňa 25.7.2014, proti ktorému odporkyňa podala odpor, čím sa platobný rozkaz ex lege zrušil a súd vo veci nariadil pojednávanie.
Dňa 3.10.2014 občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov oznámilo svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne.
Súd vykonal dokazovanie Žiadosťou o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. zo dňa 17.9.2004, obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet VÚB, a.s., vydávaných v spolupráci s SKK, a.s., výpisom z Pôžičkovej karty Triangel, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.3.2014, odporom odporkyne, výsluchom odporkyne, odpoveďou na výzvu zo dňa 12.2.2015, písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 17.3.2015, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:
Žiadosťou o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., ktorá prijatím a schválením zo strany VÚB, a.s. sa stala zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. č. 1000014407 uzatvorenou dňa 17.9.2004, sa odporkyňa zaviazala platiť mesačnú splátku vo výške 200,- Sk a bol jej schválený úverový rámec 6 000,- Sk. Podľa článku IV bod 6. obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet VÚB, a.s., vydávaných v spolupráci s SKK, a.s. správca do 5 pracovných dní po skončení príslušného mesiaca odošle klientovi informáciu o obratoch, ktorá okrem iného obsahuje výšku povinnej splátky, účet, na ktorý má byť uhradená a dátum splatnosti splátky. Podľa písomného vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 12.2.2015 navrhovateľ pristúpil k zosplatneniu úveru dňa 2.11.2010 na základe neuhradených splátok splatných dňa 31.7.2010, 31.8.2010, 30.9.2010 a 31.10.2010.
Podľa výpisu z Pôžičkovej karty Triangel ku dňu 8.4.2014 povinná splátka na úhradu bola vo výške 649,10 € s dňom splatnosti 15.4.2014.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.3.2014 má súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa, Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, postúpil predmetnú pohľadávku, ktorú tvorí istina úveru, poplatky a príslušenstvo, na súčasného navrhovateľa v celkovej výške 818,33 €, ktorú tvorí istina vo výške 740,- € a poplatky vo výške 78,33 €. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zároveň vyplýva, že dátum prvej neuhradenej splátky bol 24.11.2010.
Odporkyňa v odpore proti platobnému rozkazu a pri svojom výsluchu uviedla, že si je vedomá dlhu voči navrhovateľovi. Došlo k zmene jej finančných pomerov v dôsledku čoho požiadala o splátkový kalendár, keďže má exekúciu zrážkami zo mzdy a sama sa stará o maloletú dcéru. Požiadala o splátky vo výške 20,- € mesačne. Úver si zobrala odporkyňa počas manželstva asi vo výške 24 000,- Sk. Neskôr došlo k rozvodu a odporkyňa sa dostala do finančných problémov. Príjem odporkyne je asi 600,- € v čistom, ale po zrážkach dostane asi 350,- € mesačne.
Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.3.2015 uviedol, že predmetom konania je zaplatenie sumy vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy a zmluva sa riadi právnym režimom ustanovení Občianskeho zákonníka. Podľa súdnej praxe (R 28/1984) ak veriteľ môže vyvolať splatnosť dlhu sám, potom môže svoje právo i vykonávať. Navrhovateľ mohol úver zosplatniť už v prípade, keď bola odporkyňa v omeškaní so splatením jednej splátky o viac ako 10 dní, od tohto okamihu začala plynúť premlčacia doba a preto vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania. Takisto poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný, keďže pohľadávka bola postúpená v rozpore s § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Zároveň si vedľajší účastník uplatnil trovy konania.
Zmluva o úvere, z ktorej navrhovateľ svoj nárok vyvodzuje, je zmluva o úvere upravená v § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Zároveň, keďže odporkyňa uzavrela predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, na daný právny vzťah sa vzťahujú aj ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľa.
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.
Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, typová zmluva nesmie obsahovať
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1. mája 2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť a je potrebné ho zamietnuť. Je nepochybné, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou vznikol úverový vzťah. Na predloženú zmluvu je potrebné aplikovať ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľa. Uvedenú zmluvu ako typovú definuje zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v § 23a ods. 1, keďže uvádza, že ide o zmluvu, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Je nepochybné, že odporkyňa obsah zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť nemohla, keďže na uzavretie zmluvy sa používa vopred predtlačený formulár, do ktorého sa len vpisujú údaje. Keďže zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2014, zaviedol povinnosť súdu prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských zmluvách ex offo, tak súd musel posúdiť či pohľadávka navrhovateľa nie je premlčaná. Je nutné poukázať na to, že uvedený zákon neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia k uvedenému zákonnému ustanoveniu a preto je ho potrebné aplikovať s účinnosťou od 1. mája 2014 vo všetkých konaniach. Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že právny predchodca navrhovateľa pristúpil k zosplatneniu úveru dňa 2.11.2010 na základe neuhradených splátok splatných dňa 31.7.2010, 31.8.2010, 30.9.2010 a 31.10.2010. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že dátum prvej neuhradenej splátky bol 24.11.2010. Je teda nepochybné, že navrhovateľ, respektíve jeho právny predchodca si mohli právo uplatniť na súde už v roku 2010. Vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľský vzťah, tak súd dĺžku premlčacej doby posudzoval podľa Občianskeho zákonníka, keďže Občiansky zákonník stanovuje všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu, ktorá je pre spotrebiteľa nepochybne výhodnejšia ako všeobecná štvorročná premlčacia doba obsiahnutá v Obchodnom zákonníku. Trojročná premlčacia doba teda uplynula predtým ako si navrhovateľ uplatnil právo na súde podaním návrhu dňa 29.4.2014, teda návrh podal v dobe, kedy pohľadávka navrhovateľa už bola premlčaná a aj keď právo navrhovateľa na úhradu pohľadávky nezaniklo, tak súd mu toto právo v súdnom konaní nemôže priznať a návrh navrhovateľa preto zamietol v celom rozsahu.
Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, keďže si žiadne trovy konania neuplatnila. Úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 118,98 €, ktoré v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb pozostávajú z: odmena advokáta za 2 úkony právnej služby (2 x 51,45 € - prevzatie a príprava právneho zastúpenia, písomné podanie na súd) + 2 x režijný paušál po 8,04 €, t.j. spolu 118,98 €.
Na základe horeuvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo. Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti (Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.