Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/79/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Moravovou v právnej veci navrhovateľky: W., proti odporcovi: v 1. rade W., bytom T., v 2. rade maloletá N., bytom: J.j, zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, oddelenie sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Kysucká 14, Senec, o určenie otcovstva a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej, takto

rozhodol:

Súd určuje, že W. Z., nar. XX.XX.XXXX je otcom maloletej N. Q., nar. XX.XX.XXXX z matky W. Q., nar. XX.XX.XXXX.

Maloletú N. súd zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 50 Euro od 19.03.2015, ktorú je povinný platiť k rukám navrhovateľky vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred.

Zameškané výživné za čas od 17.05.2013 do 19.03.2015 v sume 1.090 Euro súd povoľuje odporcovi v 1. rade splácať v splátkach po 30 Euro mesačne, splatných spolu s bežným výživným s tým, že prvá splátka zameškaného výživného je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom omeškanie odporcu s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Navrhovateľke súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 17.05.2013 sa navrhovateľka domáhala, aby súd určil, že odporca v 1. rade je otcom jej dcéry, maloletej N. Q., nar. XX.XX.XXXX, aby maloletú zveril do výchovy jej a odporcovi v 1. rade uložil povinnosť prispievať na jej výživu mesačne sumou 100 Euro k rukám matky, tiež aby mu uložil povinnosť zaplatiť jej zmeškané výživné do 1 mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Uviedla, že s odporcom v 1. rade sa zoznámila vo februári r. 2012 v práci, kde pracovala ako kuchárka v Pizzerii v Senci. Počiatočné priateľstvo medzi nimi prerástlo po veľmi krátkej dobe do intímnej známosti; v marci r. 2012 zistila, že je tehotná, o čom odporcu v 1. rade ihneď informovala. Odporca v 1. rade, ktorý bol odcestovaný v Košiciach jej oznámil, že dieťa chce, a keď sa vráti uzavrú manželstvo a budú spolu žiť. Jej bývalý priateľ, ktorý bol proti jej vzťahu s odporcom v 1. rade mu napísal SMS správu, po ktorej ju odporca v 1. rade opustil, odišiel do Košíc, zmenil postoj k jej tehotenstvu a oznámil jej, že dieťa nie je jeho. Navrhovateľka uviedla, že v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa sa pohlavne stýkala jedine s odporcom v 1. rade, preto otcom maloletej N. môže byť len on; okrem odporcu v 1. rade nesúložila s nijakým iným mužom v čase, od ktorého neprešlo do narodenia maloletej menej ako 180 a viac ako 300 dní, preto za otca maloletej považuje odporcu v 1. rade. Po narodení maloletej sa už s odporcom v 1. rade nekontaktovala, pretože on nejavil o ňu ani o maloletú žiadny záujem. O narodení maloletej sa dozvedel od ich spoločnej priateľky. Testy otcovstva si nedala urobiť z dôvodu, že odporca v 1. rade trval na tom, aby tieto boli nariadené súdom v súdnom konaní. Navrhovateľka je v súčasnosti na materskej

dovolenke a poberá dávky v materstve v sume 290 Euro mesačne. V priebehu konania navrhla, aby súd zaviazal odporcu, platením výživného na malol. N. sumou 50 Euro mesačne a súhlasila s tým, aby mu súd povolil splácať zameškané výživné v mesačných splátkach po 30 Euro. Navrhovateľka udáva, že okrem mal. N. má aj syna W. Q., nar. XX.X.XXXX, voči ktorému má taktiež vyživovaciu povinnosť.

Odporca v 1. rade mal za to, že navrhovateľka mu bola v čase rozhodnom pre splodenie maloletej neverná, preto jej navrhol, aby si dala urobiť test otcovstva, k čomu však nedošlo, lebo pri testoch hrozilo poškodenie plodu. Žiadal, aby súd nariadil znalecké dokazovanie o určenie otcovstva testami DNA s tým, že ak by však testy ukázali, že je otcom maloletej, bude rád a bude sa o ňu riadne starať, súhlasil s tým, aby bola zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že na maloletú bude finančne prispievať, tiež vyrovná dlžnú sumu na výživnom na maloletú. Uviedol, že nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nemá úspory, má dlhy za súdne trovy, ktoré spláca mesačne v sume 50-70 Euro.

Kolízny opatrovník vzhľadom na vykonané dokazovanie s návrhom navrhovateľky súhlasil a navrhol, aby mu súd vyhovel a určil, že odporca v 1. rade je otcom maloletej N., nakoľko jeho otcovstvo bolo znaleckým posudkom prakticky dokázané.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s rodným listom maloletej N. ako aj s ostatným spisovým materiálom.

Podľa Rodného listu maloletej N. Q., nar. XX.XX.XXXX je ako matka uvedená navrhovateľka, otec nie je uvedený.

Podľa Znaleckého posudku z odboru genetiky vypracovaného súdnym znalcom Doc., RNDr. Vladimírom Ferákom, č. 51/2014 zo dňa 11.09.2014 je treba pokladať otcovstvo odporcu v 1. rade voči maloletej N. za prakticky dokázané, s extrémne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine sa za otca považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Podľa s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Z citovaných zákonných ustanovení (§62) je bezpochyby zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, t.j. každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. V citovanom zákonnom ustanovení sú zároveň určené všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti a to sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Výška vyživovacej povinnosti musí byť určená tak, aby zodpovedala príjmom a majetkovým pomerom obidvoch rodičov, pričom je nutné vziať do úvahy i zárobkové možnosti každého z rodičov, ktoré sú závislé od ich pracovnej kvalifikácie, vzdelania, obratnosti a schopnosti. Výživné je na hradenie životných potrieb dieťaťa pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej i psychickej, predstavujú výdavky na bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Určenie výživného je individuálne v každom jednom prípade, avšak vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov a na strane oprávneného - dieťaťa zase zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom životná úroveň oboch má byť približne rovnaká. Výška životnej úrovne oboch rodičov sa teda musí premietnuť do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti a súd zároveň je povinný zohľadniť skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará. Na druhej strane je nevyhnutné zdôrazniť, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb, pričom nie je podstatné, či ide o životné potreby rodiča alebo iné potreby. Z uvedeného vyplýva, že dieťa pochádzajúce zo vzťahu účastníkov má nespochybniteľné právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, teda aj otca, keď súd pri určení vyživovacej povinnosti zohľadnil i to, že matka sa o dieťa osobne stará.

Súd mal vykonaným dokazovaním, najmä Znaleckým posudkom z odboru genetiky vypracovaným súdnym znalcom Doc., RNDr. Vladimírom Ferákom, č. 51/2014 zo dňa 11.09.2014 jednoznačne preukázané, že otcom maloletej N. je odporca v 1. rade, ktorý rešpektujúc výsledky znaleckého posudku súhlasil s otcovstvom, preto súd určil, že je otcom maloletej N. Q., ner. XX.XX.XXXX. Maloletá je od narodenia vo výchove a starostlivosti matky, biologický otec súhlasil s tým, aby bola maloletá zverená do starostlivosti matky, preto súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, nezistiac žiadne nedostatky v tomto smere. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť otca k maloletej, súd prihliadol na jej odôvodnené potreby (strava, ošatenie, hygienické potreby) a tiež na schopnosti a možnosti odporcu. Navrhovateľka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na maloletého syna R. W., nar. XX.XX.XXXX, ktorý žije s ňou v spoločnej domácnosti. Súd vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka žije s maloletými deťmi v rodinnom dome u svojej matky. Príjem navrhovateľky predstavuje len rodičovský príspevok na malol. N. vo výške 203,20 Euro mesačne a prídavok na ňu vo výške 23 Euro mesačne a na malol. syna poberá prídavok na dieťa vo výške 47,04 Euro mesačne, spolu s prídavok na ňu vo výške 23 Euro mesačne. Odporca v 1. rade bol v čase podania návrhu na súd ÚVTOS v Košice - Šaca, odkiaľ bol prepustený dňa 28.07.2014. Zo Zápočtového listu zamestnávateľa odporcu v 1. rade ŠPORTSTAV, s r o. v Trnave a z výplatných pások za obdobie od 11.08.2014 do 23.11.2014 súd zistil, že odporca v 1. rade bol u uvedeného zamestnávateľa v období od 11.08.2014 do 23.11.2014 zamestnaný, pričom jeho zárobok bol nasledovný: čistá mzda za mesiac október 2014- 106 Euro, čistá mzda za mesiac november - 263,96 Euro, čistá mzda za mesiac september 2014 - 304, 84 Euro, čistá mzda za mesiac august 2014 - 217,76 Euro. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že od 23.11.2014 je odporca nezamestnaný, nepoberá nijaké dávky, t.j. dôchodkové, nemocenské, úrazové poistenie, ani poistenie v nezamestnanosti. Odporca v 1. rade na maloletú doteraz neplatil vôbec; inú vyživovaciu povinnosť nemá. Posudzujúc možnosti, schopnosti a majetkové pomery odporcu v 2. rade súd dospel k záveru, že jeho možnosti a schopnosti mu umožňujú prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 50 Euro mesačne, preto ho súd zaviazal prispievať na výživu maloletej touto sumou. Počiatok vyživovacej

povinnosti odporcu v 1. rade súd stanovil dňom podania návrhu na súd matkou, t.j. dňom 17.05.2013, nakoľko v zmysle § 77 ods. 1 druhej a tretej vety ZR výživné je možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania, pričom pre maloleté dieťa je možné priznať výživné za dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania v prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, avšak matka výživné za dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania nežiadala ani súdu nijaké dôvody hodné osobitného zreteľa neuviedla. Zročné výživné za obdobie od 17.05.2013 do 19.03.2015 povolil súd odporcovi v 1. rade splácať navrhovateľke v mesačných splátkach popri bežnom výživnom vo výške 30 Euro tak, aby zročné výživné bolo zaplatené v lehote do 3 rokov.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle , avšak pretože navrhovateľka si ako úspešný účastník v konaní neuplatnila náhradu trov konania, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne v 2 vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučný poriadok).