Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_10C-295-2014.pdf
PDF · 78.93 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/295/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu K. K.. Á..Q.., K. K. X B. L. M. O., F.-XXXX, F. N., T. N. X. Q., X. C., N. XXXXXX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo s. r. o., so sídlom v Martine, Jilemnického 30 proti žalovanému F. O., H.. XX. XX. XXXX, C. XXX XX R. Ď. Č.. XX, t. č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou Martinou Ursínyovou, pracovníčkou Okresného súdu Martin v konaní o zaplatenie 248,88 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 41,52 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,25% ročne zo sumy 6,92 Eur od 21.5.2011 do zaplatenia, 9,25% ročne zo sumy 6,92 Eur od 21.6.2011 do zaplatenia, 9,50% ročne zo sumy 6,92 Eur od 21.7.2011 do zaplatenia, 9,50% ročne zo sumy 6,92 Eur od 21.8.2011 do zaplatenia, 9,50% ročne zo sumy 6,92 Eur od 21.9.2011 do zaplatenia a 9,50% ročne zo sumy 6,92 Eur od 21.10.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet č. XXXXXXXXXX/ XXXX pod variabilným symbolom XXXXXXX.
Konanie o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 173,63 Eur spolu s 8,50% úrokom z omeškania ročne od 13.6.2013 do zaplatenia sa zastavuje.
Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30. 04. 2014 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 248,88 €, spolu s 8,50% z omeškania ročne od 13. 06. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že so žalovaným uzavrel 25. 10. 2007 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej žalobca žalovanému poskytol pôžičku vo výške 473,21 € na zakúpenie spotrebného tovaru uvedeného v zmluve. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 48 mesačných splátkach v sume 10,75 €. Žalovaný však ku dňu spísania žaloby zaplatil z pôžičky len sumu 236,51 €. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať jednotlivé splátky riadne a včas, žalobca ho listom z 12. 06. 2013 vyzval k úhrade celej dlžnej sumy, ktorú však žalovaný neuhradil. Žalobca pohľadávku voči žalovanému nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou podľa § 524 a nasl. Obč. zák. dňa 07. 03. 2013, postupcom bola obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a. s., ktorá bola pôvodným veriteľom pohľadávky voči žalovanému.
Podaním zo dňa 07. 10. 2014 žalobca žalobu zmenil a čiastočne je súčasne zobral späť. Žalobca týmto podaním žiadal zastaviť konanie o časti istiny 173,63 € spolu s požadovaným príslušenstvom a ďalej žiadal priznať 7 nepremlčaných splátok v celkovej výške 75,25 € spolu s úrokom z omeškania, ktorý žiadal za iné obdobie a to spolu vo výške 9,25 % ročne zo sumy 10,75 € od 21. 05. 2011 do zaplatenia,
9,25 % ročne zo sumy 10,75 € od 21. 06. 2011 do zaplatenia, 9,50 % ročne zo sumy 10,75 € od 21. 07. 2011 do zaplatenia, 9,50 % ročne zo sumy 10,75 € od 21. 08. 2011 do zaplatenia, 9,50 % ročne zo sumy 10,75 € od 21. 09. 2011 do zaplatenia, 9,50 % ročne zo sumy 10,75 € od 21. 10. 2011 do zaplatenia a 9,25 % ročne zo sumy 10,75 € od 21. 11. 2011 do zaplatenia.
Žalobca uviedol, že žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu zmluvu 25. 10. 2007, pričom prvá splátka bola splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, teda 20. 11. 2007. Splátky mali byť zročné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Keďže počet mesačných splátok bol dohodnutý na 48 mesiacov, posledná splátka bola splatná 20. 11. 2011. Zo strany predchodcu žalobcu nedošlo k spoplatneniu pôžičky alebo k odstúpeniu, alebo vypovedaniu zmluvy a plynutie premlčacej doby nastáva pri každej jednotlivej splátke samostatne. Splátky, ktoré sa stali zročné od 20. 05. 2011 nie sú premlčané.
Na takto koncipovanej žalobe žalobca už potom zotrval v priebehu konania.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, pretože sa mu ju nepodarilo doručiť do vlastných rúk, keďže sa nezdržiava v mieste svojho trvalého bydliska a iné miesto jeho pobytu sa súdu nepodarilo zistiť ani napriek rozsiahlym šetreniam, ktoré súd v tomto smere vykonal.
Súd preto podľa § 29 ods. 2 O. s. p. žalovanému ustanovil opatrovníčku pre konanie, ktorá žalovaného v konaní zastupovala.
Keďže podanie žalobcu súd posúdil ako čiastočné späťvzatie žaloby a súčasne aj zmenu žaloby konanie o nároku, o ktorom žalobca zobral žalobu späť, teda o nároku na zaplatenie sumy 173,63 € spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 13. 06. 2013 do zaplatenia súd zastavil podľa § 96 ods. 1 tretia veta O. s. p.. Súčasne na pojednávaní dňa 19. 03. 2015 súd pripustil zmenu žaloby v časti úroku z omeškania podľa podania žalujúcej strany zo dňa 07. 10. 2014, podľa § 95 ods. 1 O. s. p..
Na pojednávaní dňa 19. 03. 2015 súd vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených žalobcom do súdneho spisu a takto vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav veci:
Obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a. s. so sídlom v Kežmarku, IČO: 35 923 130 ako veriteľ uzavrela dňa 22. 10. 2007 so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXXXXX. Touto zmluvou poskytla táto obchodná spoločnosť žalovanému pôžičku vo výške 10 000 Sk pri počte 48 mesačných splátok, RPMN 26,37 % ročne, výške mesačnej splátky 324 Sk. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky pôžičky. V zmysle bodu 6 ods. 2 Všeobecných obchodných podmienok bola splátka z pôžičky, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, zročná do 20-teho dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, z čoho vyplýva, že prvú splátku mal žalovaný zaplatiť 20. 11. 2007.
Spôsob splácania pôžičky bol potom zrejmý z prehľadu splátok a úhrad, ktoré pripojil žalobca do súdneho spisu a, z ktorého vyplynulo, že žalovaný po auguste roku 2009 už žiadnu splátku na úhradu dlhu nevykonal.
Žalobca sa potom stal veriteľom pohľadávky voči žalovanému, ktorá vyplývala z tejto zmluvy o pôžičke, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzavreli ako postupca obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a. s. a žalobca ako postupník dňa 17. 03. 2013. Túto skutočnosť súd zistil z predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi pôvodným veriteľom a žalobcom.
Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že nárok žalobcu tak, ako ho uplatňoval po čiastočnom späťvzatí žaloby nie je dôvodný v celom rozsahu.
Je predovšetkým nutné konštatovať, že pôžička, ktorá bola žalovanému poskytnutá predchodcom žalobcu, teda postupcom mala charakter klasického spotrebiteľského úveru a podliehala režimu zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon v § 4 definoval náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z ust. § ods. 5 zák. č. 258/2001 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy potom vyplývalo, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V tomto prípade súd musel konštatovať, že zmluva, ktorú uzavreli
predchodca žalobcu so žalovaným neobsahovala žiadne dojednanie, a to vo svojej základnej časti o výške úrokov a poplatkov, ktoré veriteľ od žalovaného ako dlžníka požaduje.
Vzhľadom na túto skutočnosť súd dospel k presvedčeniu, že žalobca môže proti žalovanému požadovať splátky, ktoré predstavujú len 1/48 istiny, a ktorej nemôžu zahrňovať iné zložky, teda splátky požadované žalobcom nemôžu byť navyšované o úroky a poplatky, keďže zmluva vo svojej základnej časti nemala o týchto úrokoch ustanovenia.
Súd preto dospel k presvedčeniu, že pokiaľ by žalovaný mal splácať istinu vo výške 10 000 Sk 48 splátkami, tak potom na jednu splátku pripadá suma 208,33 Sk, čiže v prepočte 6,92 €. Ak žalovaný mal splácať pôžičku od 20. 11. 2007, tak potom posledná 48. splátka pripadá na deň 20. 10. 2011, nie na deň 20. 11. 2011 ako sa mylne domnieval žalobca.
Súd rozhodoval v čase, keď platilo ust. 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a súd sa z úradnej povinnosti zaoberal otázkou, či časť nároku uplatneného žalobcom nie je premlčaná.
Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Keďže súd vychádzal zo skutočnosti, že žaloba na súd podaná 30. 04. 2014. a na premlčanie nárokov žalobcu ako veriteľa zo zmluvy o pôžičke sa vzťahuje ust. § 101 Obč. zák. (zák. č. 40/1964 Zb.), ktorý je nutné aplikovať vzhľadom na skutočnosť, že šlo o spotrebiteľský úver a na posúdenie právnych vzťahov zmluvne neupravených je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie.
Preto súd vychádzal zo skutočnosti, že v zmysle ust. § 101 Obč. zák. sa nároky veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere premlčujú v trojročnej premlčacej dobe, ktorá v prípade splátok úveru v súlade s ust. § 103 Obč. zák. začína plynúť odo dňa zročnosti týchto splátok.
Súd preto mal za to, že premlčané, vzhľadom na trojročnú premlčaciu dobu stanovenú Občianskym zákonníkom, sú nároky žalobcu na všetky splátky, ktoré sa stali zročné pred 30. 04. 2011. Za takýchto okolností potom sú nepremlčané splátky, ktoré sa stali zročné od 20. 05. 2011 do 20. 10. 2011, teda ide o celkovo 6 nepremlčaných splátok po 6,92 €. Suma týchto splátok potom predstavuje sumu 41,52 €, ktorú súd žalobcovi priznal ako istinu.
Žalobca má právo požadovať k jednotlivým splátkam v súlade s ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojením s ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka úroky z omeškania, ktoré sú vždy o 8 % bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný sa do omeškania s úhradou splátok dostal vždy deň nasledujúci po ich zročnosti.
Spravujúc s takýmto úvahami súd rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej časti rozsudku, žalobcovi priznal 6 nepremlčaných splátok po 6,92 € spolu s požadovaným úrokom z omeškania a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p.. Ani jeden z účastníkov konania nebol v konaní plne úspešný a preto súd rozhodol tak, že ani jeden z nich proti tomu druhému nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.