Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/526/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Ferkovej a sudcov JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Táni Veščičikovej, v právnej veci žalobcu: CETELEM Slovensko a.s., so sídlom v Bratislave, Panónska 7, IČO 35 787 783, zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, so sídlom v Martine, Hviezdoslavova 7, proti žalovaným: 1) Z. Š., H.. XX. X. XXXX, C. N. E. S. XXX, 2) Z. Š., H.. XX. X. XXXX, C. N. R. XX, v konaní o zaplatenie 3.453,48 € s prísl., o odvolaní žalovanej v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie, zo dňa 18.11.2013 č.k. -53 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcej časti okrem výroku o trovách konania.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvého stupňa“) uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 3.453,48 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 1.10.2012 do zaplatenia, trovy konania v sume 207 € a trovy právneho zastúpenia v sume 333,48 € na účet JUDr. Heleny Strachotovej, usadenej euroadvokátky, so sídlom v Martine, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Rozhodol tak o návrhu žalobcu, ktorý požadoval, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť mu 3.453,48 € spolu so zmluvným úrokom vo výške 17,99 % ročne zo sumy 3.168,58 € od 2. 8. 2012 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.453,48 € od 1. 10. 2012 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že žalobca poskytol žalovaným spotrebiteľský úver na základe zmluvy zo dňa 16. 2. 2010 vo výške 3.300 € na nákup spotrebného tovaru. Zmluva o úvere bola uzavretá prijatím návrhu žalovaného v 1. rade tak, že žalobca za neho uhradil časť kúpnej ceny tovaru zodpovedajúci výške poskytnutého úveru a žalovaný tovar prevzal. Zaviazal sa splatiť úver v 120- tich mesačných splátkach, každú vo výške 63,59 €, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc dňom 15. 3. 2010. Žalovaná v 2. rade sa v zmluve o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 16. 2. 2010 zaviazala uhradiť pohľadávku žalobcu spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1. rade. Záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nebol splnený ani jedným zo žalovaných. V dôsledku tejto skutočnosti žalobkyňa odstúpila od zmluvy o spotrebiteľskom úvere listom zo dňa zo dňa 8. 8. 2012. Dňa 30. 9. 2012 sa tak stal splatným dlh vo výške 3.453,48 €, ktorý vznikol titulom čerpania finančných prostriedkov. Spolu s istinou žalobca požadoval aj úhradu zmluvného úroku, dojednaného v zmluve vo výške 17,99 % ročne, počnúc dňom 2. 8. 2012 do zaplatenia a zaplatenie úroku z omeškania.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 1 ods. 2, § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 52a ods. 1 až 4, § 39, § 54 ods. 1, 2, § 48, § 457 Občianskeho zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka vzal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bol uzavretý spotrebiteľský úver dňa 16. 2. 2010 s tým, že ide o spotrebiteľskú zmluvu v súlade z ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože túto žalobca uzavrel ako dodávateľ a žalovaný v 1. rade ako spotrebiteľ. Žalobca listom zo dňa 8. 8. 2012 odstúpil od úverovej zmluvy a tým v zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušila s účinkami od začiatku (ex tunc). Tým zanikli práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikli práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). V zmysle § 457 Občianskeho zákonníka tak vznikla účastníkom zrušenej zmluvy povinnosť navzájom vrátiť si už vykonané plnenia. Súd prvého stupňa tiež uzavrel, že ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy v danom prípade zaviazali spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, čím evidentne zhoršili jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov totiž napriek zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršilo. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú preto nevýhodnejšie ako odstúpenie podľa úpravy v Občianskom zákonníku. Ustanovenie článku V bod 5 Všeobecných úverových podmienok (ďalej len VÚP), podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy je upravený pre žalovaného nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka, preto aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu v zmysle ust. Obchodného zákonníka (absolútny obchod) súd prvého stupňa na daný prípad aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva, vrátane § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Na základe týchto záverov súd prvého stupňa uzavrel, že odstúpenie od úverovej zmluvy zo strany žalobcu malo účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy. Úverová zmluva sa preto od začiatku zrušila, preto v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal. Dôsledkom zrušenia zmluvy je teda povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko čo plnením takejto zmluvy nadobudli. Vzhľadom na tieto závery zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.453,48 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 1. 10. 2012 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 207 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 333,48 €.

Proti tomuto rozsudku, a to voči jeho vyhovujúcemu výroku a voči výroku o trovách konania v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná v 2. rade a odvolaciemu súdu navrhla rozsudok v napadnutých výrokoch zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedla, že spolu so žalovaným v 1. rade, jej manželom si požičali od žalobcu 3.300 €, ktorú pôžičku žalovaný v 1. rade v celej výške použil na kúpu motorového vozidla. V auguste 2010 zo spoločného bydliska v E. S. XXX sa odsťahovala a 28.1.2011 sa so žalovaným v 1. rade rozviedla. Od 10.11.2010 má trvalý pobyt v R. XX. Nevedela, že pôžičku jej bývalý manžel nespláca ani tú skutočnosť, že žalobca zmluvu vypovedal. Doručenku, ktorá je pripojená k návrhu, nepodpísala. Uviedla tiež, že v lehote troch rokov od rozvodu nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Po rozvode manželstva so žalovaným v 1. rade žije u svojich rodičov spoločne s ich deťmi Z., H.. XX.X.XXXX B. Z., H.. XX.X.XXXX. Pracuje v C. ako šička, mesačne vynakladá na cestovné 100 €, na stravu prispieva 100 €. Spoločne s bratom spláca pôžičku vo výške 7.000 €, ktorá bola použitá na nutnú opravu rodinného domu. Ďalej spláca pôžičku mesačne vo výške 34 €, pričom jej priemerný mesačný príjem činí 339 €. Poberá prídavky na deti a náhradné výživné vo výške 150 €. Výživné od manžela nedostáva. Navrhla, aby súd prihliadol na jej sociálne a majetkové pomery a navrhla, aby súd rozdelil a určil splátky primerané jej pomerom.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnil trovy odvolacieho konania. Uviedol, že skutočnosť, že žalovaní sa rozviedli nemá vplyv na výšku pohľadávky a povinnosť ju splácať, pretože peniaze na kúpu motorového vozidla boli použité za trvania manželstva spoločne. Otázku možných splátok z dôvodu sociálnej situácie súd prvého stupňa posúdil v rámci súdneho konania.

Žalovaný v 1. rade zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej v 2. rade bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, ods. 2 písm. c/, (teda aj vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, keďže žalovaní boli zaviazaní súdom prvého stupňa zaplatiť pohľadávku spoločne a nerozdielne), ods. 3 O.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (podľa obsahu odvolania v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej v 2. rade nie je možné vyhovieť.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.3.2015 o 9.05 hod. v pojednávacej miestnosti číslo dverí 227 II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené dňa 10.3.2015 na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.

Rozsudok je v napadnutom vyhovujúcom výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Žalovaná v 2. rade namieta podľa obsahu odvolania odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., t.j. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p.

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje aj dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa a na tieto v podrobnostiach odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovanej v 2. rade odvolací súd udáva nasledovné:

V konaní nebolo sporným a nakoniec aj z obsahu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplynulo, že zmluvu podpísali obaja žalovaní a že úver bol poskytnutý obom žalovaným ako spoludlžníkom, ktorí boli zároveň manželmi. Z obsahu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru totiž vyplynulo, že žalovaná v 2. rade taktiež požiadala o poskytnutie úveru za podmienok uvedených v žiadosti a zaviazala sa úver za podmienok uvedených v zmluve vrátiť.

Nakoľko teda obaja žalovaní sa stali spoludlžníkmi z predmetnej zmluvy o úvere, správny je záver súdu prvého stupňa, pokiaľ oboch žalovaných zaviazal uhradiť dlh žalobcovi spoločne a nerozdielne. (§ 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Samotná tá skutočnosť, na aký účel boli predmetné finančné prostriedky použité nezbavuje žalovanú v 2. rade povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi. Na tomto závere nemení nič tá skutočnosť, že po uzavretí zmluvy došlo k rozvodu manželstva žalovaných a ani tá skutočnosť, že do troch rokov od rozvodu ich manželstva nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako sa mylne domnieva žalovaná v 2. rade.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo vyhovujúcej časti v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

Nesprávne však postupoval súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania, pokiaľ pri určení povinnosti žalovaných nahradiť žalobcovi trovy konania neaplikoval na daný prípad ust. § 150 ods. 1 O.s.p. najmä za situácie, keď majetkové, zárobkové a sociálne pomery na strane žalovanej v 2. rade naznačujú, že v danom prípade bude potrebné zvážiť, či na strane žalovanej v 2. rade nejde o výnimočný prípad, ktorý by zakladal dôvod znížiť, prípadne žalobcovi nepriznať náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej v 2. rade.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o trovách konania, a to aj s prihliadnutím na § 150 ods. 1 O.s.p. a rozhodnutie v tomto smere odôvodniť tak, aby zodpovedalo ust. § 157 ods. 2 O.s.p..

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.