Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_15CoE-3-2015.pdf
PDF · 90.82 KB
Case nature
Subarea
15CoE/3/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. W. č. XXX, P., vedenej pod sp. zn. EX/6644/14 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka č. 60, 821 08 Bratislava, pre vymoženie 204,00 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu vo Zvolene č. k. 7Er/268/2014-27, zo dňa 31. júla 2014, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX/6644/14, doručenú súdu dňa 22.04.2014, zamietol.
Rozhodnutie súd odôvodnil tým, že súdny exekútor žiadal poveriť vykonaním exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/1992 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK), avšak priznávajúci plnenie, ktoré exekučný súd považuje za plnenie v rozpore s dobrými mravmi (oprávnenému priznáva za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky - zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 204,00 eur od 27.07.2011 do zaplatenia, čo je 91,25 % ročne) a priznáva odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch (zmluva o úvere neobsahuje obligatórnu náležitosť tzv. ročnú percentuálnu mieru nákladov, kedy treba úver považovať za bezúročný a bez poplatkov). Rozhodcovský rozsudok ako taký, nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie, pretože bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Z uvedených dôvodov okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) zamietol.
Okresný súd vec právne posudzoval podľa ustanovení § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa a podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, i keď zmluvu o úvere v zmysle pripojených Všeobecných podmienok poskytnutia úveru veriteľ (dodávateľ) uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovanú zmluvu. Pôsobnosť ustanovení o ochrane spotrebiteľa je daná bez ohľadu na to, či spotrebiteľská zmluva bola uzatvorená podľa Obchodného alebo Občianskeho zákonníka. Pokiaľ dlžník (povinný) v zmluve o úvere zaškrtol, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na výkon „povolania“, okresný súd mal zato, že dlžník má postavenie spotrebiteľa, pretože veriteľ (oprávnený) nepreukázal iný právny status povinného (že by povinný vstúpil do zmluvného vzťahu s veriteľom v rámci svojej podnikateľskej činnosti).
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie. Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie v rozsahu predloženej žiadosti.
Namietal, že súd nesprávne právne posúdil vec (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.). Exekučný súd prekročil rámec preskúmavacej právomoci, ktorá mu vyplýva z ust. Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2) a ZoRK (§ 45 ods. 1). Formálne preskúmanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie jeho všetkých formálnych náležitostí, ako ich vyžaduje ust. § 34 ZoRK. Preskúmaním materiálnej stránky súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). V rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie. Podmienkou na zastavenie exekúcie je, ak rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému (splnenie podmienok zastavenia exekúcie musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu a nemôže vyplývať z vady konania).
Keď exekučný súd na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 45 ods. 2 ZoRK spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského rozsudku, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva ZoRK alebo O. s. p., a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom, postupom exekučného súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov podľa § 40 ZoRK.
Oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. ZoRK formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval. V zmysle čl. 2 zmluvy je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodnúť o spore medzi zmluvnými stranami, pričom tento súd postupuje podľa ZoRK a Rokovacieho poriadku. Oprávnený trvá na tom, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom. Povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou na všeobecný súd.
Povinná, ani súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili.
Rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p.).
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie prvostupňového súdu potvrdil, ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku aj odôvodnení správne, a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.).
Odvolací súd dopĺňa, že s argumentáciou oprávneného uvedenou v jeho odvolaní sa nemôže stotožniť.
Prvostupňový súd dal odpoveď na všetky námietky, na ktoré v odvolaní odporca poukazuje, pričom odporca vo svojich úvahách žiadnym spôsobom neprihliada na to, že ide o spotrebiteľský vzťah, že v súčasnosti je spotrebiteľským právnym vzťahom venovaná zvýšená pozornosť a tieto právne vzťahy podliehajú kontrole. Nejde o svojvoľný postup súdov, ale vyplýva z povinností, ku ktorým sa Slovenská republika zaviazala, pričom tak napĺňa politiku Európskej únie vo vzťahu k spotrebiteľom, že súdy Slovenskej republiky pri rozhodovaní musia aplikovať právne normy Európskej únie.
Postup exekučného súdu (okresného súdu - § 45 Exekučného poriadku) keď preskúmaval exekučný titul v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie treba hodnotiť ako opodstatnený a súladný so zákonom. S poukazom na platnú právnu úpravu Exekučného poriadku (§ 41) a ZoRK (§ 45 ods. 1) súd môže skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v
prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať.
Exekučný súd nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie na podklade titulu odporujúceho zákonu. Takto je to i v prípade nevyvolania konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, kde právne významným je, že exekučný súd v prípade rozhodovania o tom, či sú splnené podmienky na vykonanie, alebo pokračovanie exekúcie, neprijíma žiadne rozhodnutie, ktorým by sa pasoval do pozície apelačného alebo kasačného súdu a formálne zrušil exekučný titul predstavovaný rozhodcovským rozsudkom. Môže mu však za určitých okolností (napríklad ako tu, z dôvodu rozporu so zákonom) odoprieť vykonateľnosť. Práve takáto úprava je prostriedkom preventívnej kontroly zákonnosti v procese exekučného vymáhania splnenia uloženej povinnosti a je to práve ona, ktorej účelom je zabrániť v donútení niekoho k splneniu ním dobrovoľne nesplnenej povinnosti tam, kde by práve opak (povolenie exekúcie) bolo možným len za cenu porušenia práva.
Postup exekučného súdu, keď posudzoval, či exekučný titul bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, či bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k jeho „zrušeniu“, exekučný súd si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. V rámci exekučného konania bol exekučný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.
Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy (doložky), resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia ZoRK, napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c) tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ. Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení ZoRK, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Tomuto záveru napokon svedčí i doslovné znenie ustanovenia § 35 ZoRK, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd je - napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku - súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. (V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18.01.2012 sp. zn. 6Cdo 143/2011 v prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, exekučný súd je povinný preskúmať ho aj podľa kritérií ustanovenia § 45 ods. 1 ZoRK a pokiaľ zistí, že rozsudok má nedostatok, musí exekúciu v zmysle cit. ustanovenia zastaviť.)
Pri posudzovaní danej veci exekučný súd vychádzal zo zistenia, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o úvere dňa 24.09.2010 je vzťah spotrebiteľský, podliehajúci režimu spotrebiteľského práva, kedy v zmysle platnej legislatívy treba venovať pozornosť skúmaniu, či zmluva ne/obsahuje neprijateľné podmienky. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že okresný súd zvýšenú pozornosť venoval dojednaniu rozhodcovskej doložky, od ktorej odvodil svoju právomoc vec prejednať a rozhodnúť rozhodcovský súd a dohode o vyplnení zmenky, ako zabezpečovacieho prostriedku peňažného záväzku dlžníka vyplývajúceho z úverovej zmluvy.
Dojednanie dohody o vyplnení zmenky vyhodnotil exekučný súd ako podmienku, ktorá umožňuje dodávateľovi (veriteľovi) v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu s neplnením jeho záväzku, teda predstavuje neprijateľnú a od počiatku neplatnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ide o neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, plnenie priznané na základe dohody o vyplnení zmenky treba považovať za plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Ak súd zistí v
exekučnom titule rozpor s dobrým mravmi v zmysle § 45 ods. 2 ZoRK, ide o prípad, kedy by následne musel exekučný súd podľa § 45 ods. 1 pís. c) ZoRK exekučné konanie zastaviť, čo je dôvod pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Rozhodcovský rozsudok je ako exekučný titul v rozpore so zákonom o. i. aj vtedy, ak zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c) ZoRK). Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívame výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov), za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Neprimerane vysoká odplata za poskytnutie úveru, či úrok, sú nepochybne v rozpore s dobrými mravmi.
Možno dodať i to, že podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku ide výlučne len o plnenie z vlastnej zmenky povinného, ktorá bola vyplnená oprávneným na základe dohody o vyplnení zmenky a právne zdôvodnenie taktiež vychádza len zo zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového. Rozhodca zo spotrebiteľského vzťahu vytvoril bezkauzálny vzťah zo zmenky, vylučujúci akékoľvek inštitúty zamerané na ochranu spotrebiteľa, výrazne preberá len argumenty oprávneného. Zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, keď zmluvné dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa treba taktiež vyhodnotiť ako neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku podľa § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Takouto dohodou dodávateľ (oprávnený) jednostranne zmenil podmienky zmluvy. Uzavretím dohody o vyplnení zmenky oprávnený dostáva do rúk zároveň oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je taktiež v rozpore s § 53 ods. 4 písm. o) Občianskeho zákonníka.
Záver o absolútnej neplatnosti právneho úkonu obchádzajúceho zákon (§ 39 Občianskeho zákonníka) platí podľa názoru exekučného súdu aj pre rozhodcovskú zmluvu (doložku), ktorá bola z hľadiska formy uzatvorená na samostatnej listine, ale podľa názoru exekučného súdu nebola dojednaná individuálne. Takýto záver považuje odvolací súd za správny.
Okolnosť, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá dňa 24.09.2010 na samostatnej listine, ktorá je obojstranne podpísaná účastníkmi t.j. dodávateľom a spotrebiteľom, nepreukazuje a nesvedčí o tom, že rozhodcovskú doložku si povinná (spotrebiteľ) osobitne vyjednala, že pri jej podpise mala na výber. Išlo o vopred veriteľom pripravený formulár rozhodcovskej doložky pre veľký počet spotrebiteľov, ktorý povinná ovplyvniť nemohla, pri jeho podpise nemala na výber.
Niet pochýb o tom, že Rozhodcovská zmluva, ktorá má povahu adhéznej zmluvy, je predtlačená a dodávateľom (oprávneným) opakovane používaná pri uzatváraní zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Rozhodcovskú doložku si povinný (spotrebiteľ) zjavne osobne nevyjednáva, povinný ju, jej obsah, ovplyvniť nemôže. Dodávateľ (oprávnený) spotrebiteľovi predkladá k podpisu vopred pripravenú rozhodcovskú doložku, ktorá pritom jednoznačne zakotvuje rozhodcovské konanie ako výlučnú možnosť riešenia sporov, že s takouto doložkou „súhlasí“ (teda nepredkladá alternatívu „súhlasí - nesúhlasí“). Jej formulácia nevyznieva tak, že by pri podpise zmluvy dával oprávnený (dodávateľ) povinnému (spotrebiteľovi) na výber - predostrel alternatívu na „súhlas“, alebo „nesúhlas“ podpísať zmluvu o rozhodcovskej doložke. A hoci nasleduje ako samostatne podpísaná časť za Zmluvou o úvere, a za Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, v podstate predstavuje zakomponovaná súčasť formulárovej zmluvy o úvere. Dodávateľ (oprávnený) spotrebiteľovi predkladá k podpisu zároveň zmluvu o úvere, vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a vrátane vopred pripravenej Rozhodcovskej zmluvy (doložky), ktorá pritom jednoznačne zakotvuje rozhodcovské konanie ako výlučnú možnosť riešenia sporov, že s takouto doložkou „súhlasí“ (ako je vyššie uvedené nepredkladá alternatívu „súhlasí - nesúhlasí“). Okolnosti súvisiace s uzavretím rozhodcovskej zmluvy nasvedčujú tomu a vylučujú záver o voľbe povinnej (slobodne sa rozhodnúť) pri podpise rozhodcovskej zmluvy. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú náležitú pozornosť tejto časti formuláru, nemožno zneužívať k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Je neakceptovateľné, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú doložku.
Rozhodcovská doložka ani nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Oprávnený podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd zahájil rozhodcovské konanie. Po tomto úkone už povinná nemala faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom. Ak aj rozhodcovská doložka poskytla spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, takáto možnosť bola len iluzórna, pretože trvala len za predpokladu, že spotrebiteľ by vystupoval v postavení žalobcu. Teda spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, síce formálne napĺňa podmienku z hľadiska vnútroštátnych noriem a noriem európskeho práva (Smernice Rady č. 93/13/ EHS), keďže rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov, avšak rovnocennú možnosť výberu medzi všeobecným a rozhodcovským súdom spotrebiteľovi poskytuje len za predpokladu, ak má tento záujem viesť spor (teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať). Iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy spotrebiteľom treba považovať za skôr teoretické až nepravdepodobné, nakoľko okruh možných požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou stranou je na prvý pohľad v značnej miere obmedzený s tým, že do tohto okruhu nemožno zaradiť žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keďže to predpokladá prvotné prejednanie a tiež rozhodnutie sporu rozhodcom. Znenie rozhodcovskej doložky svojimi dôsledkami zákon obchádza.
Exekučný súd náležite zistil skutkový stav, mal dostatok podkladov pre správne rozhodnutie vo veci. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na listinných dôkazoch, ktoré mu predložil oprávnený. Zo strany okresného súdu nedošlo k takému postupu, ktorý by predstavoval zásah do práva oprávneného na súdnu ochranu.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.