Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csp/24/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Petrom Pravdom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: K. N., H.. XX.XX.XXXX, R. C. V. A. D. XXX/XX, Trnava, zast.: S. S., H.. XX.XX.XXXX, S. XXXX/X, N. Ú., o zaplatenie 1.755,99 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu o zaplatenie sumy vo výške 651,96 eur s príslušným úrokom z omeškania zamieta.

II. Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25,74 %.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 26.05.2020 domáhal zaplatenia sumy 1.755,99 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.755,99 eur od 27.10.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov z poskytnutého spotrebiteľského úveru a zaplatenia celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom.

2. O žalobe rozhodol súd prvého stupňa v poradí prvým rozsudkom č.k. -81 zo dňa 07.07.2021, ktorým konanie o zaplatenie sumy vo výške 75 eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania zastavil, druhým výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi mesačnými splátkami vo výške 55 eur sumu 1.029,03 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 1.104,03 eur od 27.10.2017 do 15.03.2021, zo sumy 1.084,03 eur od 16.03.2020 do 10.06.2021 a zo sumy 1.029,03 eur od 11.06.2021 do zaplatenia, tretím výrokom žalobu vo zvyšnej časti zamietol a posledným výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25,74%.

3. Rozsah, v ktorom súd prvej inštancie žalobu v poradí prvým rozsudkom zamietol, predstavoval sumu prevyšujúcu rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru a sumou uhradenou žalovanou, spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania, keďže vyhodnotil poskytnutý úver ako bezúročný a bez poplatkov.

4. Proti v poradí prvému rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal žalobca voči výrokom III. a IV. odvolanie, o ktorom odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie č.k -81 zo dňa 07.07.2021 vo výrokoch III. a IV. zrušil a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd považoval za potrebné dôsledne sa oboznámiť so skutkovými tvrdeniami žalobcu ohľadne uplatneného nároku, či nie je v rozpore s predpismi týkajúcimi sa na ochranu spotrebiteľa a vysporiadať sa s argumentáciou žalovanej.

5. Súd prvej inštancie viazaný názorom odvolacieho súdu, oboznamujúc sa so skutkovými tvrdeniami žalobcu a argumentáciou žalovanej, zameral svoju pozornosť na namietané porušenie povinnosti podľa

§ 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“), ktorej hrubé porušenie má v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru.

6. Právny predchodca žalobcu reagujúc na námietku žalovanej k splneniu povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ uviedol, že občiansky preukaz žalovanej nebol žiadnym spôsobom odcudzený a táto splnila štandardné riskové podmienky. Žalovaná podpisom Zmluvy prehlásila, že všetky uvádzané údaje sú pravdivé. Žalovaná taktiež prehlásila, že ku dnu podpisu Zmluvy jej nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jej záväzku. Uvedené vyhlásenia sú súčasťou uzatvorenej Zmluvy, teda žalovaná mala možnosť sa s podmienkami plnenia oboznámiť a tieto nerozporovala. Zmluvne podmienky boli žalovanou riadne podpísané. Žalovaná z titulu podnikania preukázala výšku svojho príjmu kópiu daňového priznania a na druhej strane a jej mesačne výdavky. Zmluvne stanovená výška mesačnej splátky sa tak s poukazom na žalovanou uvádzané hodnoty javí ako primeraná. Žalobca k uvedenému doplnil tvrdenie, že schopnosť žalovanej splácať úver bola preverovaná aj cez Sociálnu poisťovňu, dôkazmi však nedisponuje ani jeho právny predchodca.

7. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o zostávajúcej časti predmetu konania, a to Zmluvou, z ktorej zistil, že v časti II. „Údaje klienta o zamestnaní a finančnej situácii sú uvedené nasledovné údaje: Príjem z podnikania a inej zárobkovej činnosti za min. rok 9.415 eur, Typ klienta - Fyzická osoba-podnikateľ, Zamestnaná od 1/2013, počet vyživovaných osôb 0, Mesačné finančné náklady (napr. splátky úverov, hypoték, lízingov) 300 eur, Vlastník úverovej karty, Iné mesačné výdavky (napr. Sipo, náklady na bývanie, telefón) 20 eur.

8. Podľa ust. v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom..

9. Podľa ust. , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

10. Podľa ust. , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

11. Podľa ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

12. Podľa ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

13. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o výške svojich príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval.

Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

14. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že veriteľ, na účely posúdenia schopnosti žalovanej splácať úver, mal k dispozícii tvrdený príjem žalovanej za predchádzajúci rok vo výške 9.415 eur, výšku mesačných splátok úverov, hypoték alebo lízingov vo výške 300 eur mesačne, pričom zisťujúc iné mesačné výdavky (napr. Sipo, náklady na bývanie, telefón) sa uspokojil s tvrdenou sumou vo výške 20 eur. Zo skutkových tvrdení žalobcu nevyplývalo ako boli tieto údaje vyhodnocované a nevyplývala z nich ani suma, ktorá žalovanej mesačne zostane po vynaložení bežných výdavkov. Pozornosti súdu neušlo ani to, že právny predchodca žalobcu sa pred poskytnutím úveru uspokojil s výdavkami žalovanej na splátkové produkty vo výške 300 eur a výdavkami vo výške 20 eur ako náklady na bývanie a telefón. Súd ma za to, že výdavky na bývanie nezodpovedajú realite a bez náležitého vysvetlenia nie je možné akceptovať ich nízku výšku. Uvedená suma podľa názoru súdu postačuje možno na krytie výdavkov s telefónom. Je všeobecne známe, že výdavky na bývanie v bežnej domácnosti sa pohybovali a pohybujú v rozmedzí 100 až 200 eur, ktorá skutočnosť bola určite známa aj právnemu predchodcovi žalobcu v čase pred poskytnutím úveru.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd uzavrel, že povinnosť podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ zo strany poskytovateľa spotrebiteľského úveru bola hrubo porušená, v dôsledku čoho úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov. Ak teda žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 2.000 eur, na ktorý táto zaplatila 977,45 eur, nárok žalobcu na zaplatenie rozdielu, teda sumy 1.022,55 eur (2.000 - 977,45= 1.022,55) je pokrytý právoplatne priznanou sumou vo výroku II. v poradí prvého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z uvedeného dôvodu súd žalobu na zaplatenie sumy 651,96 eur (žalovaná suma 1.755,99 eur mínus späťvzatie 75 eur mínus priznaná suma 1.029,03 eur = 651,96 eur) s príslušným úrokom z omeškania zamietol.

16. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa ust. , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

18. Podľa ust. , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

19. Podľa ust. , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd postupujúc v súlade s ust. a a , keď zastavenie konania v časti v časti o zaplatenie 75 eur zavinila žalovaná a vzhľadom na vyhovenie žaloby v časti o zaplatenie 1.029,03 eur možno určiť, že úspech žalobcu predstavuje 1.104,03 eur (t.j. 62,87%) a neúspech predstavuje 651,96 eur (t.j. 37,13%). Po vzájomnom započítaní úspechu a neúspechu možno hovoriť, že pomer úspechu žalobcu v konaní predstavuje 25,74%, preto súd priznal žalobcovi v tomto rozsahu nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku žalovaná nie je oprávnená podať odvolanie, nakoľko sa tohto svojho práva v súlade s ustanovením po vyhlásení rozhodnutia pred súdom účinne vzdala.

Proti rozsudku je žalobca oprávnený podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.