Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Sd-184-2014.pdf
PDF · 88.72 KB
Case nature
Area
Subarea
26Sd/184/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky Q. U. rod. C., nar. XX.Y. XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX A. W. Q., prechodne bytom E. XXX/XX, V., právne zastúpenej JUDr. Luciou Sklenárovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom v Žiari nad Hronom, ul. SNP 94, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X-II z 29.mája 2014 o zvýšení invalidného dôchodku a rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X-I z 29.mája 2014 o zrušení rozhodnutia z 2.decembra 2013 o zamietnutí žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X-I z 29.mája 2014 potvrdzuje.
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X-II z 29.mája 2014 potvrdzuje
Navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Vyššie označeným rozhodnutím (I) odporkyňa v rámci autoremedúry zrušila svoje skôr vydané rozhodnutie z 2.decembra 2013 o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku s tým, že jej opravnému prostriedku v celom rozsahu vyhovuje. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že v rámci odvolacieho správneho konania bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne preskúmaný a pokles jej pracovnej schopnosti bol zvýšený z 55 % na 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Označeným rozhodnutím (II) odporkyňa zvýšila sumu invalidného dôchodku navrhovateľky od 28.februára 2014 na 198,60 € mesačne v súvislosti s konštatovaným 60 % poklesom jej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ktorý bol od uvedeného dňa posudkovým lekárom sociálneho poistenia konštatovaný. V odôvodnení rozhodnutia konkretizovala spôsob určenia sumy zvýšenej dôchodkovej dávky s tým, že nárok na invalidný dôchodok navrhovateľke vznikol dňom 26.júla 2005 a k uvedenému dátumu bola zistená hodnota jej priemerného osobného mzdového bodu vo výške 0,7428 a tiež obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 15 502 dní. Sumu zvýšeného invalidného dôchodku určila ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty, platnej v roku 2014, tj. v čase keď došlo k zvýšeniu percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti vo výške 10,2524 € a novozistenej percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti v rozsahu 60 %.
Navrhovateľka sa voči označeným rozhodnutiam odporkyne odvolala a žiadala, aby ich krajský súd zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Uplatnila si právo na náhradu trov konania. Namietala zmätočnosť lekárskeho posudku o jej invalidite a miere poklesu jej pracovnej schopnosti, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia o zvýšení invalidného dôchodku ohľadom rozdielne vyjadrovanej percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti.
Na pojednávaní pred krajským súdom sa navrhovateľka osobne nezúčastnila. Jej právna zástupkyňa zotrvala na podanom opravnom prostriedku i jeho obsahu. Neuviedla žiadne nové skutkové ani právne okolnosti. Uplatnila právo na náhradu trov konania.
Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie o zvýšení invalidného dôchodku potvrdiť ako vecne správne. Poukázala na obsah posudkov posudkových lekárov, ktorí pri opakovanom posudzovaní zdravotných ťažkostí navrhovateľky vyjadrili aktuálny pokles jej pracovnej schopnosti na úrovni 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Krajský súd preskúmal označené rozhodnutia odporkyne i konanie, ktoré im predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul zástupcov účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s jej žiadosťou o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne v čase vzniku jej invalidity i pri aktuálnom posudzovaní jej zdravotného stavu, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s ostatným relevantným obsahom spisu, týkajúcim sa obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľky a zisteného priemerného osobného mzdového bodu, s písomnými podaniami účastníkov a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom, preto ich podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil.
Z ust. § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona).
Z ust. § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že dávka sa vypláca vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.
Podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení suma starobného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu, či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva zo zákonných ust. § 60-64 cit. zákona.
Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly V., pol. 3, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), ich ťažké formy vyjadriť v rozpätí 50-80 %. Prihliada sa na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosť jeho adaptácie, vplyvy prostredia a možnosti pracovného a sociálneho zaradenia.
Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka bola uznaná invalidnou od 26.júla 2005 so 45 % poklesom jej pracovnej schopnosti pre duševné ochorenie, stredne ťažkú depresívnu poruchu. V tom čase nebola jej pridružená chorobnosť považovaná za posudkovo významnú. Totožné rozhodujúce zdravotné postihnutie s rovnakým vyjadrením jej zníženej pracovnej schopnosti bolo dôvodom jej trvajúcej invalidity aj pri ďalších kontrolných lekárskych prehliadkach. Aktuálne preskúmavané rozhodnutia boli vydané na základe žiadosti navrhovateľky o prehodnotenie zdravotného stavu a zvýšenie sumy jej invalidného dôchodku zo 6.novembra 2013. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti posudzoval zdravotný stav navrhovateľky posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Žiari nad Hronom. V posudku zo 6.novembra 2013 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z psychologických, psychiatrických, gastroenterologických a neurologických vyšetrení z priebehu roku 2013 a z výsledku hospitalizácie v psychiatrickej liečebni z roku 2010 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky pri jej trvajúcej invalidite naďalej označil stredne ťažkú depresiu so zaradením pod kapitolu V., pol. 3 písm. a) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Na rozdiel od minulosti považoval za posudkovo významné jej pridružené zdravotné ťažkosti, konkrétne stredne ťažkú formu polyneuropatie, pre ktorú pokles jej pracovnej schopnosti navýšil o 10 %, na celkových 55 %. V posudku uviedol, že u navrhovateľky ide naďalej o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav spôsobený spočiatku chronickým abúzom etylu, na podklade ktorého sa rozvinula anxiózne depresívna porucha u emočne nestabilnej osobnosti. Ochorenie si vyžiadalo opakované hospitalizácie. Podľa posledného psychiatrického vyšetrenia je stav hodnotený ako depresívna porucha stredne ťažká až ťažká. Pretože v čase posudzovania neabsolvovala psychologické vyšetrenie, naďalej zhodnotil pokles jej pracovnej schopnosti na úrovni 45 %. Nepriaznivý zdravotný stav je zhoršovaný bolesťami chrbtice a pocitmi parestézy na dolných končatinách pri EMG vyšetrení verifikovanej polyneuropatii, preto mieru poklesu jej pracovnej schopnosti navýšil o 10 %. Zažívacie ťažkosti a poruchy vyprázdňovania zatiaľ neboli kompletne diagnosticky doriešené.
Po podaní odvolania posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Žiari nad Hronom v posudku z 28.februára 2014 zmenil označenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľky, za ktoré už považoval duševné ochorenie, ťažkú formu depresívnej poruchy, pretože navrhovateľka musela byť opäť hospitalizovaná v decembri 2013 a jej duševné ochorenie bolo kvalifikované ako stredne ťažkého až ťažkého stupňa. Psychologickým vyšetrením bola potvrdená depresia ťažkého stupňa, preto pri tomto rozhodujúcom zdravotnom postihnutí navýšil pokles jej pracovnej schopnosti zo 45 % na 55 % a zachoval 10 % posudkové zohľadnenie pridružených zdravotných ťažkostí navrhovateľky, tj. polyneuropatie stredne ťažkého stupňa. Celkový pokles jej pracovnej schopnosti od 28.februára 2014 konštatoval na úrovni 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jeho posudkový záver bol v celosti potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne pracovisko v Banskej Bystrici v posudku z 1. apríla 2014.
Zmena percentuálneho vyjadrenia zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky pri jej trvajúcej invalidite bola dôvodom na zrušenie predchádzajúceho rozhodnutia odporkyne z 2.decembra 2013 o zamietnutí žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku vyššie označeným rozhodnutím I) s následným zvýšením sumy dôchodkovej dávky od 28.februára 2014, tj. od navýšenia percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti.
Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal.
V nadväznosti na vyššie uvedené dospel krajský súd k presvedčeniu, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu označených rozhodnutí bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné
a vecne správne boli i vo výroku označené rozhodnutia. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľky o zvýšenie sumy dôchodkovej dávky posudzoval jej aktuálny zdravotný stav a aktuálny pokles jej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pretože možným zákonným predpokladom pre zvýšenie sumy vyplácaného invalidného dôchodku je zmena v rozhodujúcich skutočnostiach, tj. také objektívne zistené zhoršenie zdravotného stavu poistenca, ktoré sa prejaví v navýšení percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne z 28.februára 2014, ktorým bol zohľadnený vývoj v zdravotných ťažkostiach navrhovateľky a príslušným odborným vyšetrením potvrdený závažnejší stupeň jej duševného ochorenia, ktorý podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení (kapitola V., pol. 3) predpokladá navýšenie percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti. Po zistení, že došlo k zhoršeniu duševných ťažkostí navrhovateľky s navýšením percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti postupovala odporkyňa správne, keď svoje predchádzajúce rozhodnutie z 2.decembra 2013 o zamietnutí žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku navrhovateľky v rámci autoremedúry, predpokladanej v ust. § 217 zákona o sociálnom poistení, zrušila a rozhodla o zvýšení invalidného dôchodku navrhovateľky tak, aby jeho suma zodpovedala aktuálne zistenému percentuálnemu poklesu jej pracovnej schopnosti. V časti označenia pridruženého zdravotného postihnutia navrhovateľky, ktoré malo posudkový význam i jeho posudkového zohľadnenia 10 % navýšením zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky k zmene nedošlo, pretože 10 % zohľadnenie pridružených zdravotných ťažkostí navrhovateľky je podľa platnej právnej úpravy maximálne.
Na základe takto zistených skutkových okolností, týkajúcich sa zdravotných ťažkostí navrhovateľky a ich vývoja v priebehu konania odporkyne o žiadosti navrhovateľky o zvýšenie sumy jej invalidného dôchodku dospela odporkyňa k správnym zisteniam, že po objektívne preukázanom zhoršení duševných ťažkostí navrhovateľky na úroveň ťažkého stupňa, ktoré bolo preukázané psychologickým vyšetrením správne zistila zvýšenie percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti. Uvedené správne zohľadnila v rozhodnutí o zvýšení sumy invalidného dôchodku tak, že pre určenie jeho výšky vychádzala z novozistenej percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti a z aktuálnej dôchodkovej hodnoty, ktorá bola platná v čase zvýšenia percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti. Krajský súd preto rozhodnutie odporkyne o zvýšení invalidného dôchodku navrhovateľky od preukázanej zmeny v jej zdravotnom stave potvrdil ako zákonné a vecne správne, pretože v konaní bolo nesporne zistené, že došlo k zmene v rozhodujúcich skutočnostiach pre určenie výšky dôchodkovej dávky tak, ako je to vyššie cit. zákonným ustanovením predpokladané. Z totožných dôvodov potvrdil ako vecne správne aj rozhodnutie (I), ktorým bolo v rámci autoremedúry zrušené predchádzajúce rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, pretože po objektívne zistenom zhoršení zdravotných ťažkostí navrhovateľky, ktoré sa prejavilo v navýšení percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti už nebolo správne.
Odvolaniu navrhovateľky nemohol krajský súd priznať úspech, pretože v ňom uvedené výhrady a námietky, týkajúce sa zmätočnosti posudku o jej invalidite neboli dôvodné. K zmene percentuálneho vyjadrenia zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky došlo na základe objektívne zisteného vývoja v jej zdravotných ťažkostiach a bolo náležite, logicky a v súlade s posudkovými a zákonnými kritériami zdôvodnené. K svojvoľnej, prípadne nesprávnej zmene percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky nedošlo.
Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach
prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.