Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_15C-378-2013.pdf
PDF · 86.25 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/378/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom JAKUBOVIČOM v právnej veci navrhovateľky : P. N., A.. XX.X.XXXX, W. M. Ž. Č.. XXX, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Eva Segečová, s.r.o., IČO : 47 236 817, so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého č. 26, proti odporcovi : G. O., A.. XX.X.XXXX, W. Š.Y., Č. Č.. XX, zast. JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava, o zaplatenie 32 950,01 Eur
s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia v sume 3 559,96 Eur k rukám jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 31.10.2013 domáhala, aby bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť finančnú čiastku 32 950,01 Eur spolu s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnila tak, že uvedený nárok predstavuje bezdôvodné obohatenie odporcu na úkor navrhovateľky ku ktorému malo dôjsť tak, že dňa 11.9.2009 bolo na meno odporcu kúpené motorové vozidlo značky HONDA, pričom po jeho kúpe bolo uvedené vozidlo na príslušnom dopravnom inšpektoráte zaevidované na meno odporcu. Finančné prostriedky ktoré boli použité na kúpu predmetného motorového vozidla podľa tvrdení samotnej navrhovateľky pochádzali z jej trestnej činnosti, za ktorú bola právoplatne odsúdená a uložený trest vykonala. Podľa názoru navrhovateľky sa odporca týmto spôsobom na jej úkor úmyselne obohatil, keďže podľa jej názoru už v čase získania bezdôvodného obohatenia teda v čase, kedy bola vyplatená kúpna cena za vozidlo dňa 11.9.2009 odporca mal úmysel si motorové vozidlo ponechať v rozpore s pôvodnou dohodou s navrhovateľkou o nakladaní s uvedeným vozidlom. Navrhovateľka sa pôvodne v konaní ktoré bolo uvedené pred Okresným súdom Galanta pod sp. zn. XC/XXX/XXXX domáhala vydania predmetného motorového vozidla, pričom jej návrh v tomto konaní bol rozsudkom č. k. XC/XXX/XXXX- XX zo dňa 17.7.2012 zamietnutý. Podľa názoru navrhovateľkou ňou uplatnený nárok v tomto konaní premlčaný nie je, pretože subjektívna premlčacia doba jej začala plynúť až po 17.7.2012.
Odporca s návrhom nesúhlasil, pričom poukazoval na to, že návrh uplatnený navrhovateľkou je potrebné považovať za premlčaný a z tohto dôvodu vzniesol námietku premlčania. Podľa názoru odporcu už navrhovateľka v čase kúpy motorového vozidla dňa 12.9.2009 vedela, že kúpna cena ňou bola vyplácaná za odporcu. Odporca taktiež poukazoval, že z tvrdení navrhovateľky vyplýva, že finančné prostriedky ktoré boli použité na kúpu motorového vozidla, mali pochádzať z trestnej činnosti navrhovateľky. Z uvedených dôvodov preto odporca navrhoval návrh ako nedôvodný zamietnuť.
Súd vo veci vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom pripojeného a na vec sa vzťahujúceho materiálu, rovnako ako s obsahom pripojených spisov a to sp. zn. XC/XXX/XXXX E. X. L. Y. XT/XX/ XXXX E. X. Ž. A. M.. Po takto vykonanom dokazovaní zistil súd nasledovný skutkový stav veci:
Dňa 3.8.2009 bola uzavretá kúpna zmluva, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu zn. M. I.-Q. X,X G.-I. B. N. O.J. I. XX XXX,- Eur. Ako predávajúci v uvedenom zmluvnom vzťahu vystupuje obchodná spoločnosť F. I. X..H..E.. S. a ako kupujúci vystupuje odporca. Dňa 3.8.2009 bol predávajúcim vystavený pokladničný doklad znejúci na sumu 1 000,- Eur a dňa 12.9.2009 bol predávajúcim vystavený ďalší pokladničný doklad, podľa ktorého mal od odporcu predávajúci prevziať sumu 32 950,- Eur ako platbu za úhradu faktúry č. XXXXXXXX, ktorá bola vystavená na meno odporcu.
Z obsahu spisu XC/XXX/XXXX vyplýva, že jeho obsahom je aj fotokópia Preberacieho protokolu motorového vozidla zo dňa 11.9.2009. v zmysle tohto protokolu je kupujúcim odporca, ktorý bol pri tomto úkone zastúpený navrhovateľkou. Z obsahu uvedeného spisu taktiež vyplýva, že podľa správy Okresného riaditeľstva policajného zboru Šaľa je v evidencii motorových vozidiel ako vlastník vozidla evidovaný odporca.
Podľa čl. 20 Ústavy SR majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
V zmysle vyššie citovaných ustanovení Ústavy SR a Občianskeho zákonníka poukazuje súd na tú skutočnosť, že právny poriadok SR poskytuje právnu ochranu vlastníckeho práva a práva na majetok iba v prípade, že uvedené práva boli nadobudnuté v súlade s právnym poriadkom, ktorý je vyjadrený v právnych normách platných na území SR, ako aj v súlade s dobrými mravmi, ktoré je potrebné chápať ako súbor morálnych pravidiel, ktoré sú všeobecne rešpektované. Z uvedeného je teda zrejmé, že v prípade, že sa navrhovateľ v konaní domáha práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné preukázať, že v dôsledku bezdôvodného obohatenia došlo k zníženiu jeho majetku, resp. nedošlo k jeho očakávanému prírastku. V danom prípade je potrebné konštatovať, že predmetom vlastníckeho práva môže byť iba to, čo bolo vlastníkom nadobudnuté v súlade s právnym poriadkom a v súlade s dobrými mravmi. V tomto prípade súd zastáva názor, že navrhovateľka finančné prostriedky ktoré boli podľa jej tvrdenia ňou použité na vyplatenie kúpnej ceny za motorové vozidlo nenadobudla v súlade s právnym poriadkom SR, ani v súlade s dobrými mravmi. Tieto finančné prostriedky navrhovateľka nadobudla trestnou činnosťou, čo okrem iného vyplýva aj z jej vyjadrení a to konkrétne z vyjadrenia zo dňa 12.8.2014 kde uvádza: „Ja opätovne uvádzam, že motorové vozidlo bolo zakúpené z finančných prostriedkov pochádzajúcich z trestnej činnosti o čom odporca vedel, alebo s tým bol aspoň uzrozumený“. Taktiež rovnakú skutočnosť navrhovateľka uvádzala vo svojom vyjadrení zo dňa 15.1.2015, ku ktorému taktiež pripojila listinné dôkazy ktorými mienila preukázať, že z banky vybrala finančné prostriedky, ktoré nadobudla svojou trestnou činnosťou, čo preukazuje bod č. 3 Obžaloby E. F. Ž. A. M. X.. N.. XPv-XXXX/XX-XX N. T. XX.X.XXXX.
Z uvedeného súdu vyplynul jednoznačný záver, že finančné prostriedky ktoré mala navrhovateľka podľa jej tvrdenia vyplatiť predávajúcemu z titulu kúpnej ceny za motorové vozidlo vo výške 32 950,01 Eur neboli v jej vlastníctve a teda ak ich aj vyplatila za motorové vozidlo ku ktorému nadobudol vlastníctvo odporca, nemohlo tým dôjsť k zníženiu jej majetku, nakoľko tieto finančné prostriedky nemohli byť v jej vlastníctve.
Ak by súd poskytol právnu ochranu navrhovateľke, v svojom rozhodnutí by v podstate legalizoval majetkový prospech navrhovateľky získaný z jej trestnej činnosti a poskytol by právnu ochranu jej konaniu, ktorým došlo k neoprávnenému zásahu do práv poškodených, pričom podľa názoru súdu nie je potrebné hlbšie rozvádzať, že trestná činnosť je konaním, ktoré je v príkrom rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
V zmysle vyššie cit. zákonných ustanovení je zrejmé, že v prípade premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa toto právo premlčuje v 2 lehotách a to 2 ročnej subjektívnej a 3 ročnej objektívnej lehote, ktorá však v prípadoch keď ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie je 10 ročná. V posudzovanom prípade súd v dôsledku vznesenej námietky premlčania skúmal, či prípadný nárok navrhovateľky ak by aj nebol vylúčený z vyššie uvedených dôvodov nie je premlčaný. Po posúdení tejto otázky musel súd súhlasiť s argumentáciou odporcu a zaujať stanovisko, že nárok uplatnený navrhovateľkou je premlčaný. V danom prípade súd vychádzal z toho, že z tvrdení navrhovateľky vyplýva, že k vzniku bezdôvodného obohatenia malo dôjsť podľa § 454 Občianskeho zákonníka teda tak, že navrhovateľka podľa jej tvrdenia mala zaplatiť kúpnu cenu za motorové vozidlo, ktoré nadobudol do vlastníctva odporca, čiže za odporcu ako budúceho vlastníka a účastníka kúpnej zmluvy plnila to, čo bol povinný podľa práva plniť sám, teda zaplatila za neho kúpnu cenu. Z uvedeného dôvodu sa súd nestotožnil s argumentáciou navrhovateľky že o vzniku bezdôvodného obohatenia sa dozvedela až po rozsudku E. L. Q. Q. X.. N.. XC/XXX/XXXX, ktorý bol vyhlásený dňa 17.7.2012 a to z dôvodu, že navrhovateľka už v čase zaplatenia kúpnej ceny za motorové vozidlo teda dňa 11.9.2009 vedela, že kúpnu cenu za motorové vozidlo má podľa práva platiť kupujúci teda odporca a aj napriek tomu ju uhradila ona. Teda dobrovoľne na seba zobrala odporcovu zákonnú povinnosť. Súd teda vychádzal z toho, že dvojročná subjektívna premlčacia lehota v danom prípade nie je zachovaná, pretože navrhovateľka už dňa 11.9.2009 vedela, že za odporcu plní jeho zákonnú povinnosť teda vedela, že k ňou tvrdenému bezdôvodnému obohateniu došlo a kto sa na jej úkor mal bezdôvodne obohatiť.
Súd sa taktiež v konaní nemohol stotožniť s argumentáciou navrhovateľky, že v prípade odporcu išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, nakoľko vykonaným dokazovaním nebol preukázaný úmysel odporcu sa na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohatiť. Navrhovateľka za účelom preukázania úmyslu odporcu nenavrhla vykonať ďalšie dokazovanie. Súd navyše poukazuje na to, že aj v prípade ak by objektívna premlčancia lehota bola 10 rokov tak ako to tvrdí navrhovateľka, subjektívna lehota z vyššie uvedených dôvodov zachovaná nebude, teda právo navrhovateľke by nebolo možné priznať, aj keby v konaní preukázala jeho existenciu, teda ak by v konaní preukázala, že bola vlastníčkou finančných prostriedkov, ktoré boli vyplatené z titulu kúpnej ceny za motorové vozidlo.
Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a to s prihliadnutím na zásadu rovnosti strán účastníkov konania a na právo účastníkov na spravodlivé a nestranné prejednanie veci.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd odporcovi ako procesne úspešnému účastníkovi konania priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 3 559,96 Eur. Trovy právneho zastúpenia pritom pozostávajú zo 6 úkonov právnej pomoci po 486,34 Eur + 5 x režijný paušál po 8,04 Eur a 1 x režijný
paušál za 8,39 Eur. Celková výška trov právneho zastúpenia tak predstavuje čiastku 2 966,63 Eur bez DPH, k čomu právnemu zástupcovi odporcu prináleží aj DPH vo výške 593,33 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9/ sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
10/ bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.