Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/12/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí 18. marca 2015 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a Mgr. Rudolfa Ďurtu prejednal odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 15. 12. 2014, sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom bol obž. H. A. oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora podľa § 285 písm. a) Tr. por. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný nie je trestným činom, keď skutok mal spáchať tak, že dňa 22. 3. 2013 v čase okolo 14.20 h poškodený R. Y., nar. XX. X. XXXX išiel zo svojho domu Y. č. XXX smerom na družstvo v Obci Y., pri obchode stál obv. H. A. a H. U. s U. J., keď poškodený prechádzal popri pekárni v uvedenej obci, počul kričať U. J. a H. U.: „Stoj, stoj, dneska dostaneš“, všetci traja išli rýchlym krokom za poškodeným, pričom keď sa R. Y. otočil, videl, že obv. H. A. spoza pása nohavíc vytiahol zbraň a utekal za poškodeným, pričom na neho zbraňou mieril a kričal: „Stoj, lebo ťa zabijem“, R. Y. zo strachu z uskutočnenia vyhrážok obvineného utiekol na Obecný úrad Sklabiná a požiadal starostku o privolanie policajnej hliadky, následným znaleckým skúmaním bolo zistené, že išlo o 1 ks streľbyschopnú krátku ručnú expanznú zbraň zn. Bruni, model 85, kal. 9 mm, P. A. X..

Svoje rozhodnutie okresný súd zdôvodnil tým, že nebolo preukázané, že by sa bol obžalovaný dopustil spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 Tr. zák., čo vyplynulo predovšetkým z výsluchu nezainteresovaných svedkov J. X. a P. J..

Proti rozsudku zahlásil odvolanie okresný prokurátor do zápisnice o hlavnom pojednávaní z 15. 12. 2014, pričom svoje odvolanie aj písomne zdôvodnil. Poukazoval na to, že prvostupňový súd vykonané dôkazy vyhodnotil jednostranne v prospech obžalovaného a nie je zrejmé, prečo neuveril tvrdeniam R. Y., ktorý zhodne vypovedal tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní. Tvrdenia poškodeného sú nepriamo podložené aj svedeckými výpoveďami svedkyne J. X., ktorá je starostkou Obce Y. a P. J., pracovníčkou Obecného úradu obce Sklabiná. Tieto potvrdili, že poškodený pribehol na obecný úrad, bol vystrašený, zadýchaný a uviedol, že ho so zbraňou naháňa obžalovaný. Mal za to, že výpovede svedkov H. U. a U. J. sú nevieryhodné, nakoľko títo svedkovia sú v priateľskom vzťahu voči obžalovanému. Domáhal sa potom, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok, vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ môže podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že prvostupňový súd vykonal všetky dostupné dôkazy, na základe ktorých ustálil

správne skutkový stav a jeho postup bol v súlade s Trestným poriadkom, keď podľa § 285 písm. a) Tr. por. obžalovaného spod obžaloby.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.

Ako zistil krajský súd prokurátor okresnej prokuratúry podal na H. A. obžalobu pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe ako to je rozvedené vo výrokovej časti oslobodzujúceho rozsudku dňa 18. 11. 2013.

Samosudca okresného súdu vydal trestný rozkaz dňa 22. 11. 2013 pod sp. zn. a uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 2 rokov.

Proti trestnému rozkazu podal odpor okresný prokurátor a tak bolo vo veci vytýčené hlavné pojednávanie, na ktorom bol vypočutý obž. H. A., poškodený R. Y., svedkyne J. X., P. J., H. U. a U. J.. Listinné dôkazy boli prečítané so súhlasom oprávnených strán.

Prvostupňový súd doplnil dokazovanie tým, že vo veci pribral do konania na vyšetrenie duševného stavu znalcov z odboru zdravotníctva - psychiatria J.. R. T. a J.. W. J., ktorí vyšetrili duševný stav poškodeného R. Y..

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie trestného činu, v prípravnom konaní nevypovedal. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že kritického dňa prišiel do styku s poškodeným R. Y., poprel však, že by sa mu bol vyhrážal ublížením na zdraví alebo zabitím. Obranu obžalovaného v tomto smere potvrdzovali aj svedkovia U. J. a H. U.. Naproti tomu obžalovaný bol usvedčovaný len výpoveďou poškodeného R. Y., keď tento tvrdil, že kritického dňa, keď išiel zo svojho domu v Y. na družstvo a išiel okolo H. A., ktorý popíjal s H. U. a U. J. sa mu obžalovaný začal vyhrážať, že dneska dostane, spoza pása nohavíc vytiahol zbraň, utekal za ním a kričal Stoj lebo Ťa zabijem.

Svedkyne J. X., starostka Obce Y. a svedkyňa P. J., administratívna pracovníčka Obce Y., potvrdili len tú skutočnosť, že poškodený dobehol okolo 14.30 h na obecný úrad, kde oznámil, že H. A. ho chce zastreliť pištoľou a má zavolať políciu, čo starostka urobila a po krátkej dobe prišli policajti.

Pokiaľ ide o znalecký posudok z odboru psychiatria, znalci zhodne konštatovali, že poškodený R. Y. je viac ako 10 rokov evidovaný pre schizofrénne onemocnenie a jeho následky, takže v kritický čas trpel touto chorobou, no na druhej strane však nemá významnejšie ovplyvnené rozpoznávacie a ovládacie schopnosti a dostatočne vnímal prežité udalosti.

Krajský súd sa stotožňuje s právnymi závermi rozsudku okresného súdu, ako aj s jeho dôvodmi a poukazuje na to, že vykonanými dôkazmi nebolo jednoznačne dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný a nemohol sa stať tak, ako ho popísal poškodený. Orgány prípravného konania založili svoje tvrdenia v podstate len na vyjadreniach poškodeného R. Y., pričom ďalšie dôkazy absentujú v takej miere, aby bolo možné jednoznačne vysloviť, že obžalovaný H. A. naplnil skutkovú podstatu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. po objektívnej i subjektívnej stránke. Také dôkazy, ktoré by obžalovaného jednoznačne usvedčovali, zadovážené neboli. V tomto smere treba poukázať na výpovede svedkov U. J. a H. U., ktorí nepotvrdzujú výpoveď poškodeného R. Y., keď zhodne uvádzajú, že nepočuli vyhrážky zo strany obž. H. A., ktorý sa mal vyhrážať poškodenému zabitím. Objektívni svedkovia J. X. a P. J. uvádzajú len okolnosti, ktoré sa stali po skutku, keď potvrdzujú, že poškodený bol rozrušený a cítil sa byť ohrozený. Táto skutočnosť sama o sebe, ani v spojení s inými dôkazmi však neznamená a nepotvrdzuje, že by sa mal obžalovaný dopustiť spáchania žalovaného trestného činu. V tomto smere je potrebné poukázať aj na znalecký posudok psychiatrov J.. T. a J.. J. so závermi, že poškodený trpí duševným ochorením s opakovanými psychotickými dekompenzáciami, tak že konanie poškodeného mohlo byť ovplyvnené aj duševným ochorením poškodeného.

Za tohto stavu bol postup prvostupňového súdu správny, keď dospel k záveru, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný a preto jeho postup v zmysle § 285 písm. a) Tr. por. bol v súlade so zákonom. Okresný súd vo svojich dôvodoch podrobne a jednoznačne rozviedol, na základe ktorých okolností dospel k takému stavu.

Z týchto dôvodov krajský súd odvolanie okresného prokurátora zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.