Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-1261-2011.pdf
PDF · 77.25 KB
Case nature
Area
Subarea
20Er/1261/2011
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Mesto Košice - Mestská polícia Košice, Tr. SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, proti povinnému: Y. Y., B.. XX.X.XXXX, Z.. J. XX.X.XXXX, B. X. X. XX, W., o vymoženie 20.- € a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom, Exekútorský úrad Košice, Mlynárska 16, pod sp. zn. EX 678/2011, takto
rozhodol:
Exekúciu zastavuje.
Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 41,87 € do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, spísaného do zápisnice dňa 18.3.2011, žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. 104199, zo dňa 9.1.2010, súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vydaním poverenia č. 5802 060716 *dňa 15.4.2011.
Dňa 13.6.2012 bol doručený súdu podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel v priebehu exekúcie dňa 18.4.2011.
Na základe takto podaného podnetu súd exekúciu uznesením zo dňa 25.7.2012 pod č.k. 20Er/1261/2011-12 zastavil a oprávneného zaviazal na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Na základe uvedeného ustanovenia o odvolaní oprávneného opätovne rozhodoval sudca.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 103 O. s. p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 19 O. s. p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, fyzické osoby nadobúdajú spôsobilosť byť účastníkom konania narodením.
Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť na práva a povinnosti zaniká u fyzických osôb smrťou.
Medzi podmienky konania na strane účastníkov, ktoré súd skúma, patrí aj spôsobilosť oprávneného a povinného byť účastníkmi konania. Na základe skutočností uvedených súdnym exekútorom bolo preukázané, že povinný Jaroslav Jirchář, nar. 14.7.1962, zomrel dňa 18.4.2011 a Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 4.1.2012, č. k. 13D216/2011-26, Dnot 90/2011, dedičské konanie zastavil z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok.
Strata spôsobilosti byť účastníkom konania u povinného je taký nedostatok podmienky konania, pre ktorý nemožno v exekúcii ďalej pokračovať, preto bolo potrebné ďalej skúmať, či povinný mal dedičov, na ktorých prešla jeho povinnosť plniť. Nakoľko povinný zomrel bez zanechania majetku, ktorý by mohli zdediť jeho dedičia, avšak jeho povinnosť voči oprávnenému nezanikla jeho smrťou, nakoľko nešlo o záväzok, ktorý mal osobne vykonať povinný, súd zastavil exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje na úhradu trov exekúcie, nakoľko príčinou zastavenia exekúcie nie je samotná strata právnej subjektivity povinného, ale skutočnosť, že povinný nezanechal po sebe žiaden majetok, ktorý by mohli nadobudnúť jeho dedičia a do výšky ktorého by zodpovedali za dlhy poručiteľa (§ 470 ods. 1 OZ). Skutočnosť, že povinný stratil právnu subjektivitu nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko exekúcia pokračuje ďalej voči dedičom povinného, na ktorých prešli aj pasíva povinného okamihom smrti, s ohľadom na to, že pohľadávka oprávneného sa môže uspokojiť iba do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Keďže dedičia povinného nededili po povinnom, pretože ten nezanechal po sebe žiaden majetok, súd je povinný exekúciu zastaviť s poukazom na nemajetnosť povinného. V nadväznosti na dôvod zastavenia exekúcie súd ďalej rozhodoval o trovách exekúcie.
Dňa 18.9.2012 oprávnený doručil tunajšiemu súdu odvolanie voči tomuto uzneseniu v ktorom namietal tú skutočnosť, že súd zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie a poukázal na tú skutočnosť, že je zrejme, že povinný najprv zomrel a až potom bolo zistené, že je nemajetný z toho vyplýva, že súdny exekútor mal vedomosť o tom, že povinný je nemajetný, mohol na základe týchto dôkazov žiadať o zastavenie exekúcie z toho dôvodu ešte pred jeho smrťou a nie čakať na smrť povinného. Z uvedeného sa domnieva, že súd mal zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Ďalej sa domnieva, že nie je daný žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania znášal oprávnený, pretože oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie ale z dôvodu smrti povinného čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania čo je neodstrániteľnou podmienkou konania a v exekučnom konaní nie je možné s ňou ďalej pokračovať, teda mal za to, že nebolo preukázané, že by zavinením oprávneného došlo k zastaveniu exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že trovy exekúcie, ak je exekúcia zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, je povinný uhradiť oprávnený. Súd preto v súlade s citovaným ustanovením Exekučného poriadku zaviazal vo výroku uznesenia uhradiť trovy exekúcie oprávneného a ďalej posudzoval správnosť výpočtu trov exekúcie uplatnených súdnym exekútorom v podaní zo dňa 7.6.2012.
Zároveň súd považuje za potrebné poukázať aj na nález Ústavného súdu II ÚS31/04, ktorý riešil náhradu trov exekučného konania na základe, ktorého Ústavný súd konštatoval, že právo sťažovateľa, teda súdneho exekútora bolo porušené a to konkrétne článok 20 ods. 1 keď súd nepriznal súdnemu exekútorovi v identickom prípade trovy exekúcie. Poukázať je potrebné taktiež na odôvodnenie predmetného nálezu na základe, ktorého do pojmu majetok patria veci práva a pohľadávky. Ústavný súd preto považuje náhradu trov konania, ktorá patrí súdnemu exekútorovi po zastavení súdnej exekúcie za majetok, ktorý sa nadobúda právoplatným výrokom všeobecného súdu o jeho priznaní, tento nárok požíva v celom rozsahu ochranu podľa článku 20 ods. 1 Ústavy a podľa článku 1 dodatkového protokolu, pretože náhrada trov konania je nesporne pohľadávka účastníka konania voči inému účastníkovi konania, ktorá je dokonca nútene vymožiteľná ako každý peňažný nárok.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška) v platnom znení, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 € za každú aj len začatú polhodinu.
Podľa § 14 ods.1, ods.2 a § 15 ods. 1 cit vyhlášky si exekútor uplatňoval odmenu vo výške 33,19 € ako minimálnu výšku odmeny, ktorú ustanovuje § 14 ods. 1 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky si exekútor uplatňoval náhradu hotových výdavkov za:
poštovné (0,80 € za obyčajnú zásielku - žiadosť o úmrtný list a 1,30 € do vl. rúk) 2,10 €
Súd priznal súdnemu exekútorovi celkom odmenu podľa § 14 ods. 1,2 sumu 33,19 € a podľa § 15 ods. 1 odmenu za dva úkony a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie vo výške 3,32 € a za každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného. Čo sa týka sumy 33,19 € podľa § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky ide o minimálnu výšku odmeny, ktorá exekútorovi patrí bez ohľadu na počet vykonaných úkonov exekučnej činnosti. K tejto sume pripočítal náhradu hotových výdavkov vo výške 1,30 €, ktoré považoval za účelne vynaložené v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti. Pokiaľ ide o poštovné vo výške 0,80 € za žiadosť o úmrtný list, súd jeho náhradu exekútorovi nepriznal, nakoľko v tejto časti nemal preukázané vynaloženie poštovného. Okrem toho súd poukazuje na to, že exekútor viedol voči tomu istému povinnému viacero exekučných konaní, pričom jeho úmrtný list žiadal iba raz, pričom v danom spise je založená iba jeho fotokópia. Trovy exekúcie, ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi, predstavujú sumu spolu s DPH vo výške 41,39 €.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.