Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_7PPOm-1-2015.pdf
PDF · 72.36 KB
Case nature
Area
Subarea
7PPOm/1/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Katarínou Vachulíkovou, vo veci starostlivosti o maloletú R. Q., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom mesto U. Q. a otec neuvedený, o ústavnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e u maloletej R. Q., nar. XX.XX.XXXX ústavnú starostlivosť a maloletá s a u m i e s t ň u j e do Detského domova F..
Matka je p o v i n n á platiť výživné na maloletú R. Q., nar. XX.XX.XXXX vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred na účet Detského domova F., počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7PPOm/1/2015 - 6 zo dňa 15.01.2015 bola maloletá R. Q. predbežným opatrením dočasne umiestnená do Detského domova F. z dôvodu, že matka nemá zabezpečené bývanie pre seba a pre dieťa, ani základné životné potreby pre dieťa a aj samotná matka požiadala o pomoc pri umiestnení dieťaťa, pretože sa ocitla v krízovej situácii bez prístrešia.
Na základe uvedeného súd začal konanie aj bez návrhu podľa § 81 Občianskeho súdneho poriadku o nariadení ústavnej starostlivosti u maloletú.
Podľa § 101 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd pojednával v neprítomnosti matky.
Kolízna opatrovníčka navrhla u maloletej nariadiť ústavnú starostlivosť, umiestniť ju do Detského domova F. a matku zaviazať na platenie výživného aspoň v minimálnej výške, pretože matka nemá v súčasnosti zabezpečené podmienky na bývanie a starostlivosť o maloleté dieťa, je bezdomovkyňa, cez deň sa potuluje po meste U. Q., prespáva v nocľahárni a nemá žiaden príjem.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rodným listom maloletej, správou zo šetrenia pomerov od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, ďalšími ku spisu pripojenými dokladmi a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Maloletá R. Q. pochádza z druhovského pomeru matky, ale doposiaľ otcovstvo k dieťaťu nebolo uznané, ani určené. Matka má ďalších osem vyživovacích povinností voči maloletým deťom, u ktorých už bola nariadená ústavná starostlivosť a boli umiestnené do Detského domova F.. Matka v súčasnej dobe žije
ako bezdomovkyňa so svojím druhom O. N. v noci prespávajú v nocľahárni na D. Z. č. XX v U. Q. a počas dňa sa potulujú v meste U. Q.. Matka nemá žiaden príjem. Hľadá si zamestnanie a bývanie, ale nevie prevziať v súčasnej dobre starostlivosť o maloletú R..
Podľa § 54 odsek 2 Zákona o rodine, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave, alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Podľa § 54 odsek 5 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Vykonaným dokazovaním súd mal jednoznačne preukázané, že bude v záujme maloletého dieťaťa a jeho ďalšieho zdravého psychického a fyzického vývoja, keď bude u neho nariadená ústavná starostlivosť, pretože matka nemá vytvorené bytové ani sociálne podmienky pre jeho výchovu, preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 81 odsek 1, 2 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné, povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
S poukazom na vykonané dokazovanie a vyššie citované ustanovenia Zákona o rodine, súd zaviazal matku, bez ohľadu na jej príjem, na platenie výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, pričom toto životné minimum činí od 01.04.2014 90,42 eur mesačne podľa zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov a výživné 30 % z tejto sumy predstavuje 27,13 eur.
Podľa § 78 odsek 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odsek 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku, pretože ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré konanie možno začať i bez návrhu a v takomto konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku). Podľa § 205 odsek 1, 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 odsek 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.